09.02.2011 [16:45], Twilly, ze série Na tónoch Twilightu , komentováno 26×, zobrazeno 5528×

Napadlo vám niekedy čo sa dialo po tom ako sa Alice a Jesper stretli v kaviarni? Padli si hneď do náručia? A čo ak nie? Skúsila som trocha fantazírovať a za tónov nádhernej pesničky od skupiny MUSE, Undisclosed desires (možno preložiť ako „Utajené túžby“) do môjho wordu priletel tento krátky songfic...

Undisclosed desires

(songfic)

Stretnutie s Jasperom prebehlo presne tak, ako predpovedala jedna z jej vízií. Pretože v hlave nemá žiadne GPS, trvalo jej to niekoľko desaťročí, kým našla to pravé zapadnuté mestečko a v ňom tú pravú zapadnutú kaviarničku. Koľko takých smradľavých pajzlov kvôli nemu prešla? Netušila, ale bolo ich čertovsky veľa. A všade ľudský pach, ich krv...

Nikdy nemala problém s ľuďmi, ale ich... osobitá vôňa krvi, jej nedala pokoj nikdy. No a čo, veď je predsa upír, nie?

Jasper sedel za volantom nového jaguára. Trochu nápadné, pomyslela si, ale presne sa k nemu hodí.

Nebezpečný dravec v pod kapotou pre nebezpečného dravca za volantom.

Nebezpečný predátor, ktorý na prvý pohľad vyzerá ako anjel. S toľkými jazvami, skôr ako padlý anjel. Vražedne príťažlivá kombinácia.

Jazvy, to sú jeho samostatná kapitola. Má ich všade po viditeľných častiach tela. Na krásnych dlhých prstoch, ktoré tak tuho zvierajú volant, na zápästiach i šľachovitých predlaktiach. Je ich vidno aj na odhalenej časti krku a na tvári. Ale prečo ma to neodpudzuje? Prečo, aj keď z neho cítim nebezpečenstvo, viem, že ho nepoužije proti mne? uvažovala.

Má nádherný profil, akoby bol antická socha vytesaná z kameňa, premýšľala ďalej. Obzerala si jeho vysoké čelo, rovný nos a dokonalé ústa. Michelangelo by zaplakal a obetoval aj svoje srdce, keby ho videl skôr ako tú úbohú predlohu, ktorú nakoniec použil ako  Dávida. Tým si bola viac než istá.

Ako by asi chutili jeho bozky? Boli by nežné a sladké? Alebo drsné a bojovné, tak ako on? Myšlienky sa jej rozlietavali do krajiny fantázie.

Ani netušila, že na neho tak bezostyšne zíza. Len sa trocha nahrbil, viac sa zaprel do volantu a potom sa s hlbokým nádychom, ktorý vôbec k životu nepotreboval, vystrel akoby zhltol pravítko. Jej smerom sa však nepozrel.

„Prosím ťa!“ Slová vyslovoval pomaly, ale dôrazne. „Prestaň robiť TO, čo práve robíš.“  Slabo zavrčal a ňou prešla silná vlna vzrušenia, len čo začula jeho hlas, aj keď z neho bolo cítiť väčší chlad než z mraziarenského boxu.

„Čo také robím?“ Hlas sa jej vymykal kontrola a znel rovnako vzrušene ako jej myšlienky.

„To na čo myslíš, vyvoláva dosť... ehm... silné emócie a ja ich cítim.“ Napäté svaly na zjazvených predlaktiach dodávali jeho celkovému zjavu zvláštny náboj. Konečne prvý náznak prejaveného pocitu, napadlo jej.

„Tým chceš povedať, že cítiš to, čo cítim ja?“ Tento poznatok ju trochu prebral k životu. Hups...

Neodpovedal, len rezervovane prikývol.

Budem si musieť dávať pozor na to, čo cítim. Ide to vôbec? zamyslela sa.

„Ešte stále myslíš, že máme byť spolu? Cítim tvoju neistotu.“  Posmešný tón sa mu s neuveriteľnou ľahkosťou predieral z nádherne tvarovaných úst. Štvalo ju to a veľmi!

„Jasné, videla som to snáď x-krát a doteraz som svoj názor nezmenila,“ snažila sa byť presvedčivá.

Vlastne všetko, čo vo víziách vídavala, boli iba záblesky. Videla, ako sa držia za ruku, alebo takmer dokonalú scénu, kde ona leží na posteli a on, kopírujúc jej drobné telo tým svojím, tesne pritisnutým na jej chrbát, pretáča stránku na knihe, ktorú číta.

Čo možno dedukovať z týchto krátkych sekvencií? Nič. Sila vzťahu tam je len naznačená. Rozhodne by mi nemal byť, podľa vízií, nesympatický, uvažovala.

„Za pár míľ prídeme na malú beznínku. Je pri nej motel. Myslím, že by sme sa mali my dvaja porozprávať, čo ty na to?“ Srdce jej poskočilo trémou a žalúdok urobil dvojité  salto. Prikývla, zatiaľ čo sa snažila tváriť aspoň trochu rezervovane.

„Aspoň mi povieš, kam to vlastne mierime a za kým,“ dopovedal až príliš neutrálne.

Potom už nastalo iba hrobové ticho.

Celý čas rozmýšľala nad tým, čo je ešte napísané v ich osude. Tento chladný, ale krásny muž má byť zmyslom jej života a ona, majster manipulátor, sa nevie dostať ani len cez hradbu jeho chladu.

„Hudbu?“  Stroho prerušil ticho a bez toho, aby spustil oči z cesty, ju vytrhol z jej myšlienok. Za celý čas sa na ňu ani nepozrel a už ju to pekne začínalo štvať. Nikdy sa nemusela žiadnemu chlapovi doprosovať a teraz s tým rozhodne nemienila začať.

Nečakal na jej súhlas, jednoducho stlačil gombík a tiché auto sa rozzvučalo príťažlivými rytmami elektronických bicích a kláves.

Slová tej piesne jej tepali v ušiach a jazva na jeho tvári, vedúca od čela až po pravý spánok, plne pritiahla jej pozornosť.

Aký presne bol jeho život pred tým? Trpel? Asi áno. Pozorne skenovala celú jeho tvár.

Trpel, prišla k jednoznačnému záveru, fyzicky aj duševne. Jeho telo je samá jazva svedčiaca o krutom, každodennom boji o život a o dušu.

Pieseň doslova vystihovala jej pocity. Presne to celé jej drobné JA chcelo... zachrániť jeho dušu... jeho samotného a vedela, že to dokáže.

Slová jej zaliezali pod kožu a ona sa úplne stotožnila s tým čo jej znelo v ušiach. Už bol len on a ona...

Jasper prudko pribrzdil pri krajnici a tuho zvieral volant v štíhlych prstoch. Z rádia zneli posledné tóny elektronických kláves, keď sa jej pozrel do očí a svet sa s nimi zatočil.

„Nemáš šancu, divožienka, naveky ostanem hriešnikom!“ zašepkal a karmínovým pohľadom sa vpíjal do jej zlatavých očí. Najkrajších aké kedy videl.

„To ty nemáš šancu, bojovník,“ odpovedala mu sebaisto, „ja tvoj bôľ raz a navždy vyliečim.“

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

6)  Twilly (09.02.2011 21:49)

Bosinko, tak si vyber Paula nebo Jaspera

5)  Bosorka (09.02.2011 21:39)

„Nemáš šancu, divožienka, naveky ostanem hriešnikom!“
JÁ HO CHCI!!!!!!!

4)  Twilly (09.02.2011 21:38)

eMuš, tak toto bola táááka rýchlovka, si to čítala ešte za horúca??? Dúfam,že si si nepopálila jazýček a vďaka za kometník

Carlie: tak teď sem rudá i na prdeli takové náhderné oslovení... děkuju opravdu opravdu moc

Astrid, ty môj motorček, že ty máš priame číslo na môjho Múzaka??? Ty vždy niečo nadškrtneš a on sa ku mne rozbehne a toľko dobiedza, kým poviedku nenapíšem... ... kujeeeeeeem

3)  Astrid (09.02.2011 20:47)

Pieseň sa mi páči, to je čo??
A pocity - tie pocity sú tak reálne. Sedela som vedľa neho v aute a pozorovala som ho a aj jeho fyzimóniu a aj jeho jazvy a sexy vzhľad a on to všetko vnímal vrrrrrrrrrrrrrrr, bolo to sssuper sssexy, taká svieža momentovka

2)  Carlie (09.02.2011 17:59)

Twilly, Ty jsi normálně kouzelnice par excellence!
Nádhernééé!
Nápad, zpracování, písnička, závěr, vše!
Moc hezky si pohráváš se slovy, s emocemi a řekla bych, že jsi je i jejich možné sbližování vystihla!
Klaním se!

1)  eMuska (09.02.2011 16:54)

úžasné!
- Takéto to bolo! úplna mňamka, bolestivo sladká a plná lásky. Alice a Jasper sú sztrašne tvárna dvojica, si myslím, a ty si to skvele využila! Krááásne!

«   1 2