23.09.2025 [08:30], eMuska, Povídky jednorázové, komentováno 1×, zobrazeno 2557×

Druhý diel. Stále platí 18+.

Bella začala k Alice chodiť pravidelne. Navonok sa tvárila, že si len užíva čas s malou Charlotte, než bude musieť odletieť na premiéru jej a Rosalinho dokumentu. Vnútri však vyhľadávala všetky možné príležitosti, ako len na okamih zbadať Edwarda. Bola úplne zúfalá a úprimne – odkedy ju nechal vtedy za barom, aj pomerne frustrovaná. Len málo chýbalo k tomu, aby sa okolo záverečnej vybrala do jeho stavbárskych potrieb a nepožadovala, aby ju prehol cez svoj predavačský pult.

Za posledné dni sa vo Forkse trochu vyčasilo, ale stále bolo pomerne chladno. Pre domácich však prvé váhavé slnečné lúče znamenali, že – hoci vo vetrovke – grilovať môžu aj vonku. Presne to si Jasper zaumienil, v ľahkej bunde vytiahol gril na verandu a začal na ňom obracať stejky. Alice a ostatní hostia boli vnútri. Pozbieralo sa ich celkom dosť, Bella si ani neuvedomila, s koľkými ľuďmi sa ešte nezvítala, odkedy je naspäť doma, až kým sa pri nej nepristavili v Alicinej kuchyni. Ani v najmenšom jej však nezáležalo na nikom, kto sa prišiel vypytovať na jej kariéru. Hoci mala hlavu otočenú iným smerom, snažila sa aspoň periférne vnímať výhľad do chodby, kde s pivom v ruke postával Edward. Vošiel do obývačky, chvíľu uprene sledoval film, ktorý niekto zapol, potom znovu spravil pár krokov a prehodil pár slov. Bellin tep stúpal. Hoci sa obaja tvárili, že jeden druhého ani len neberú na vedomie, ona vedela, že je to len divadlo.

„Večera bude ako bufet,“ povedala Alice nahlas, aby zachytila pozornosť každého z jej hostí. Vyžívala sa v hostení takýchto večerov a keď okolnosti dovolili, organizovala ich spolu s manželom aj každý mesiac. „V obývačke na stole je mäso. Jasper ešte doloží. Šaláty a prílohy sú v kuchyni. Obslúžte sa, dobrú chuť.“

Väčšina ľudí sa rovno nahrnula k tanierom a plným stolom. Len pár ich zostalo rozložených na gauči a pohovkách s očami upretými na televíznej obrazovke. Bella to už nemohla vydržať. Krátko sa rozhliadla, či ju niekto nesleduje, a mrštne vybehla po schodoch na druhé poschodie. Mala dosť spoločnosti a zdvorilostných otázok, potrebovala sa vydýchať. Zamierila rovno do hosťovskej izby, kde si zhodila z pliec sveter a utrela si spotené dlane do látky jej šiat. Málokedy nosila takéto šaty – v Afrike na to určite nemala príležitosť. Dnes chcela byť obzvlášť pekná... mala však čoraz väčší dojem, že to bolo úplne zbytočné. Kým sa snažila zhlboka dýchať, aby sa aspoň trošku upokojila, dvere do izby sa za jej chrbtom nehlučne otvorili a zase zavreli.

„Poď sem.“ Bol to jednoduchý príkaz, Belle ani nenapadlo ho nepočúvnuť. Otvorila oči a otočila sa na päte. Edward stál len pár krokov od nej. Chcela sa na neho nahnevať. Poriadne vybuchnúť za to, čo jej naposledy spravil. Namiesto toho ho len mlčky poslúchla a podišla k nemu tak blízko, že sa prsiami takmer dotýkala jeho hrude. Jeho ruky celkom prirodzene padli okolo jej bokov.

„Čo máš pod tými šatami?“ spýtal sa rovnako odmerane.

„Pančuchy,“ odvetila Bella polohlasne. Jeho ruky skĺzli z jej bokov nižšie, až kým nedošli k lemu jej šiat a nezačali ich so sebou ťahať hore. Dlaňami jemne stisol jej zadok. Pozeral jej do tváre, pozorne sledoval každú reakciu na jeho dotyk. Chcel si myslieť, že by prestal, keby videl, že sa jej to nepáči, ale nebol si taký istý. Myslel na ňu neustále. Pery mu bzučali od túžby ju opäť ochutnať. A hoci si myslel, že časť jeho srdca ju stále nenávidí, nemohol si pomôcť. Potreboval ju vlastniť.

Skrútil prsty do dlaní, kým ich zovrel do pästí. Šev na Belliných pančuchách povolil až priľahko. Zvuk trhajúcich sa vláken jej po pažiach rozsypal husiu kožu.

„Otoč sa.“ Ďalší príkaz. „Zohni sa.“ Bella ani raz nezaváhala.

Edward vyhrnul jej šaty tak vysoko, až odhalil jej kríže. Cez dieru v pančuchách videl biele nohavičky. Len jeden článok ukazováku zavadil pod gumičku a prešiel po celej jej dĺžke. Na najspodnejšom mieste zastal a pritlačil palec priamo do stredu. Cítil, ako sa pod látkou Bella pre neho roztvára. Vzrušene zastonal a začal palcom na tom mieste krúžiť.

„Pozri, aké sú premočené,“ zamrmlal s obdivom. „Čo si urobila s tými z minula?“

„Nič,“ odpovedala ticho cez zaťaté zuby, stále v predklone.

„Vyprala si ich?“ vyzvedal Edward ďalej.

„Nie.“

„Dobré dievča.“

Tá nečakaná pochvala z Bellinho hrdla vydrala pridusený ston. Edward sa medzi tým ďalej hral. Jednou rukou obchytkával jej zadok. Druhou odsunul Belline nohavičky na bok.

„Zaslúžiš si ho dnu?“ opýtal sa, keď do nej zasunul najprv jeden prst.

„Prosím,“ vydýchla.

„Toľko tečieš. To je pre mňa?“ pýtal sa Edward ďalej, jeho hlas hrubý a chrapľavý od túžby.

„Áno.“ To slovo bol len ston. Bella ho však nechcela sklamať svojím mlčaním.

„Pre koho ešte?“

„Pre nikoho.“

„Neverím ti,“ odvrkol Edward a pleskol ju po zadku. Zasunul do nej aj druhý prst.

„Komu sa ešte tak vystrkuješ ako mne? Sama sa mi prirážaš na prsty, aká si nedočkavá...“

„Nikomu, iba tebe, iba tebe.“

Belle až zastavilo dych, keď začula cinkanie Edwardovej pracky na opasku. Ponad plece sa na neho pozrela. Oči mal prižmúrené, do líc mu stúpala jemná červeň. Pootvorené pery artikulovali nemé stony. V stehnách začínala cítiť kŕč, ale nič ju nemohlo donútiť pohnúť ani svalom, keď sledovala, ako z nej vytiahol prsty a dal si ich rovno do úst. „Ešte aj chutíš nedočkavo.“ Rýchlo omotal jednu ruku okolo jej boku, s dlaňou pritisnutou na podbrušku, keď videl, ako sa jej podlomili kolená. Už nevedel viacej čakať.

Najprv do nej párkrát vošiel iba žaluďom. Bella ťahavo zavzdychala. Potom do nej zatlačil až do polovice, kým nezačal cítiť jemný odpor. So zavrčaním ju pleskol po zadku. „Pusti ma dnu.“ Bella sa pokúsila uvoľniť, ale v tejto polohe to nešlo ľahko. Zaprela sa o svoje nohy. Tvár mala červenú, čelo orosené potom. „Otvor,“ zavrčal Edward znovu s ďalším plesknutím. Strácal s ňou trpezlivosť. S rukami pevne na jej bokoch spravil pár krokov k posteli, kam oprel hornú polovicu jej tela. „To je ono,“ zasyčal, keď do nej mohol konečne priraziť hlbšie. Bella si len preložila ruky cez ústa a zavrela oči. Hlavne, nech ich nikto nepočuje. Nech ich nikto nepočuje...

Edward sa priam vyžíval vo všetkých zvukoch, ktoré ich telá robili. „Tie roky... stále preč... a teraz, taká tesná, držíš ma tak pevne,“ úpel. Ešte lepšie ako prvý raz, dodal v mysli. V minulosti sa pýšil tým, že na svoju prvú veľkú lásku nikdy nezabudne – na rozdiel od nej, ale nepamätal si, že by ich milovanie bolo niekedy také intenzívne. „Daj mi ruky,“ vyštekol a Bella ich stiahla zo svojich úst, jej stony čoraz hlasnejšie, ihneď sa načahujúc dozadu. Edward s ňou preplietol prsty, priťahujúc ju na seba ešte tvrdšie. Cítila, ako sa mu jej telo ľahko poddáva. Nebola si istá – celé tie roky na cestách, keď túžila byť doma, predstavovala si takýto moment? Keď túžila po Edwardovi, myslela tým jeho tvrdé zovretie?

Schytil obe jej zápästia do jednej ruky a druhú jej zamotal do vlasov, aby si jej hlavu mohol pritiahnuť bližšie a zašepkať jej rovno do ucha: „Popros ma o to.“

„Prosím, prosím... prosím,“ fňukala, tak nebezpečne blízko svojho vlastného uspokojenia.

„Kam to chceš?“ zašepkal zvodne a jazykom prešiel po rozhorúčenej pokožke jej krku.

„Dnu,“ vyhŕkla najprv, no vzápätí: „...nie, nie – počkaj!“ Premkla ju panika, ktorá okamžite odviala všetku rozkoš, ktorá sa už-už išla cez jej telo preliať ako prívalová vlna. Pri jej prvom slove Edward roztúžene zaúpel, a cítila, ako v nej začal pulzovať, ale len na sekundu – ako dohovorila, hneď od nej cúvol a ona cítila, že keby jej predtým nebol roztrhol pančuchy, teraz by boli aj tak zničené.

Neodvážila sa ani pohnúť. Edward pevne zvieral jej boky. Čelo mal opreté medzi jej lopatkami. Hlasno dychčal. Bellin tep kopíroval ten zvuk a tiež s ubúdajúcimi sekundami spomaľoval. Edward sa nakoniec vzpriamil, chvíľu s obdivom hľadiac na dôkaz toho, čo sa medzi nimi práve udialo. Prstami prešiel po mokrej pokožke, ktorá zostala odhalená.

„Nechaj si to na sebe.“

„Nie,“ odfrkla Bella a zdvihla sa na lakte.

„Len chvíľu. Len kým prídeš domov.“

V Belle bojovala hanba. Nevedela, čo si má myslieť, ale táto Edwardova túžba si ju označiť ju podivne uspokojovala. Nevedela si však predstaviť, že by v tomto stave mala čeliť Alice. Nieto ešte zobrať na ruky malú Charlotte – potrebovala sa dať aspoň trošku dokopy.

Vydrala zo seba povzdych a opatrne sa zaprela do dlaní, aby sa konečne postavila. Bola malátna a zoslabnutá, no napriek tomu, že v poslednej chvíli prišla o orgazmus, sa cítila spokojne. Nemala odvahu Edwardovi pozrieť do tváre, no dúfala, že táto ich spoločná chvíľa nebola len osobnostným zlyhaním, ale dôkazom, že aj jemu na nej po tých rokoch ešte záleží a možno, možno predsa len má u neho nejakú šancu. Inak by ju znova nevyhľadal, nie? Sám za ňou prišiel – oba razy, sám si od nej zobral, čo sa mu zachcelo – nedbajúc na jej komfort či uspokojenie. Bella zmraštila obočie. Znamenala pre neho vôbec niečo?

S jednou rukou držala zadný lem svojich šiat vo vzduchu, aby ich celkom nezničila. S druhou otvorila potichu dvere a vykukla von, či je čistý vzduch, sveter zabudnutý. Kúpeľňa na tomto poschodí bola len o dve miestnosti ďalej, ale keby niekoho stretla, bola by to jej smrť.

Edward vedel, že mu dochádzajú sekundy, kým sú spolu takto sami, a mal by niečo povedať. Jeho ústa však zostali zatvorené. Pozeral na ženu, bez ktorej si kedysi nevedel predstaviť svoj život, ako sa so sklonenou hlavou a pokrčenými plecami zakráda okolo neho, šaty vzadu zdvihnuté. Nemohol si pomôcť – Bella vyzerala úboho a ponížene. Chcel byť na seba pyšný, že mal nad ňou konečne navrch, no žiaden taký pozdvihujúci pocit sa v jeho srdci nenachádzal. Ba dokonca i rozkoš, ktorá ešte pred pár minútami tak lomcovala jeho telom, sa akoby vytratila a namiesto nej mu ktosi na hruď položil obrovské závažie. Než si ujasnil všetky tieto protichodné pocity, Bella vykĺzla preč z izby a stratila sa mu z dohľadu.

Nerozumel, prečo má výčitky svedomia. S hrôzou si uvedomil, že mu je ľúto, ako otrasene Bella po všetkom vyzerala – rovnako otrasene a zmätene, ako keď ju vtedy nechal pri krčme. Znechutene sám nad sebou prevrátil oči. Nemal sa prečo cítiť zle. Ona bola predsa tá, ktorá sa na neho vykašľala a opustila ho. Všetko, čo sa medzi nimi od jej návratu stalo, si absolútne zaslúžila.

Ak Alice niečo podozrievala, nedala to na sebe znať a Bella za to bola neuveriteľne vďačná. V kúpeľni sa očistila ako najlepšie vedela, dúfajúc, že Edward vytiahol dostatočne včas – posledné, čo by teraz potrebovala, sú nejaké nepríjemné následky. Pri tej myšlienke jej skrútilo žalúdok.  Čo by na to Edward bol povedal, keby-?

„Bella, si v poriadku?“ opýtala sa Alice, v jednej ruke Charlotte, v druhej prázdna misa od zemiakového šalátu.

„Iba som sa zamyslela,“ odvetila rýchlo a vystrelila jej na pomoc. Chcela Alice pomôcť s riadmi, ale akonáhle sa priblížila, Charlotte za ňou začala naťahovať svoje ručičky. Alice sa blahosklonne usmiala a nechala ju užiť si náručie novej tety.

„Nad čímkoľvek si sa zamyslela, musí ti to robiť starosti,“ podotkla Alice a zamestnala sa dopĺňaním príloh, ktoré sa už minuli.

„Budem musieť na nejaký čas odísť,“ priznala a Alicine ruky sa na sekundu zasekli vo vzduchu, než sa spamätala a ďalej pokračovala v činnosti, tváriac sa neurčito. „Iba na pár dní, maximálne týždňov,“ rýchlo dodala Bella, a Charlotte v náručí trochu ponadhadzovala, aby aspoň ju rozveselila.

„Čo bude tvoja nová destinácia?“ opýtala sa Alice nonšalantne. Predstavovala si nejaký prales alebo divočinu, nejakú expedíciu na Antarktídu alebo Saharu.

„Vraciam sa na univerzitu. Nič vzrušujúce, iba východné pobrežie. Budem musieť odprezentovať hotový dokument spolu s mojou kolegyňou Rosalie. Ak všetko dobre dopadne, môžeme byť navrhnuté na cenu dekana za výnimočný výskumný prínos – a keby som sa mala načiahnuť až naozaj za hviezdami, dostali by sme sa do výberového kola na Laureátov etnologickej konzervácie...“

„Ach.“ Alice všetka nervozita hneď opustila. Bella jasne zbadala úľavu na jej tvári.

„Alice... povedala som, že sa už na žiadne také cesty ako v minulosti nechystám. Toto ale musím dotiahnuť do konca. Obe sme pracovali tak tvrdo...“

„Rozumiem. A je mi ľúto, že som myslela hneď na to najhoršie.“

„Je to pochopiteľné-“ chcela ju uchlácholiť Bella, ale Alice jej skočila do reči:

„Je to nefér.“

Bella sa len pousmiala a privinula si dieťatko bližšie. Bolo pekné, že Alice tak aktívne skúšala Belle nekrivdiť... Kiež by len...

Edward sledoval Bellu cez chodbu, ale nepočul, o čom sa rozprávali. Stále mala na sebe tie pančuchy a vedomie, aké sú pod šatami dotrhané, ho nesmierne vzrušovalo. Snažil sa však upokojiť a radšej si všímať, ako si malá Charlotte v jej náručí spokojne  mrmle, nemotorne chytá končeky Belliných vlasov do pästičky a strká si ich do pusy.

Vyzerala normálne, uvedomil si Edward udivene. Áno, zmenila sa, odkedy boli na strednej, ale keď na ňu teraz hľadel, nevidel žiadnu kariéristku ani namyslenú objaviteľku, podnikateľku alebo akokoľvek inak by ju niekto cudzí mohol popísať. Edward v tejto žene videl záblesky starej Belly. Červeň v lícach. Mierny úsmev. Pohodu a nehu. Nedávalo mu to zmysel. Ako mohla zostať taká podobná sebe samej z minulosti, keď on sa po jej odchode musel nanovo znovuobjaviť a zadefinovať ako osoba, len aby prežil? Tak veľmi ju miloval, tak veľmi ju potreboval, že sa neúmyselne stala súčasťou jeho osobnosti a keď odišla, načisto stroskotal. Čo to pre neho znamená teraz? Dokáže sa jej opäť priblížiť a zároveň zostať sám sebou? A je vôbec sám sebou, alebo len schránkou, ktorá zostala po jej odchode?

Bella s Alice sa náhle objali, malá Charlotte medzi nimi. Ako za starých čias, ako keby nikdy neodišla. Edward si náhle želal, aby mohol zabudnúť na tých päť rokov, čo ubehlo. O koľko by to bolo iné, keby vtedy dávno len pozastavil svoj život a pri jej príchode ho nanovo spustil. Nemusel by si pamätať, ako sa cítil ako odpad, ako niekto, kto ani nestojí za zmienku, ako niekto, koho je také ľahké nechať za sebou. Edward nebol žiadnym dobrodružstvom. Jeho život nepotreboval objavovanie a výpravy, bol jednoduchý a priamy – obchod so stavebnými potrebami, občasné fušky, kde-tu nejaká turistika. Nič zaujímavé. Čo mohol ponúknuť žene, ktorej srdce túžilo po neprebádaných krajoch a divoch sveta?

Trpko stisol pery a odvrátil sa od svojho tajného pozorovacieho miesta. Myslel si, že bol dostatočne nenápadný, keď ho tu odrazu Jasper potľapkal po chrbte a vystrašil ho tak, že Edward takmer vypustil dušu.

„Už si jedol?“ spýtal sa jednoducho.

„Ešte nie.“

„Tak si choď dať. Ak sa Alice dozvie, že si nič neochutnal – a ja som o tom vedel, dostaneme obaja.“ Jasper s úsmevom pokynul k rozloženému bufetu v obývačke. „A nezamýšľaj sa nad hlúposťami,“ pokračoval otcovsky. „Veci nemusia byť také, ako sa zdajú tebe. Neupínaj sa na vlastné predstavy. Ak chceš vedieť, ako sa veci majú, porozprávaj sa s ňou.“

„Nie je to také jednoduché,“ zašomral Edward.

„Je to presne také jednoduché. Chceš niečo vedieť? Opýtaj sa. Preto je tu. Aby všetko vysvetlila. Urobila to tak s Alice, urobila to tak so mnou. Nemá dôvod práve tebe odoprieť vysvetlenie.“

Edward sa pokúsil vziať si Jasperove múdre slová k srdcu. Nebol si však istý, či sa to podarilo.

Odhodlával sa niekoľko dní. Párkrát ju videl v meste, tváriac sa, že ju ignoruje. Ona však nehrala žiadne divadlo a s kamennou tvárou hľadela priamo na neho, až kým sa nezačal ošívať. Edward vedel, že je čas.

Keď v ten deň zamykal svoj obchod, ruky sa mu triasli. K jej domu trafil na prvý raz. Nahováral si, že každý predsa musí vedieť, kde býva šerif Swan, ale vnútri vedel, že nikdy nemohol zabudnúť, kam za ňou pred rokmi pravidelne chodieval. Ulica sa vôbec nezmenila, iba niektoré stromy boli o čosi viac rozkošatené, niektoré ružové kríky vyhnali viac pukov. Keď zastal na verande, počul iba vŕzgavý schod a svoje srdce.

Bella sa zjavila medzi dverami s hlavou mierne sklonenou, jej pohľad mu nesiahal ani po hruď. Vlasy jej padali cez plece, akoby sa za ne chcela každú chvíľu schovať, bledá a drobná. Edward si spomenul, ako jej prstami prechádzal po pokožke pokrytej jeho semenom a prevrátil sa mu žalúdok. Nechápal, ako môže byť vzrušený a taký znechutený súčasne.

„Poďme sa porozprávať,“ povedal polohlasne. Bella stisla pery, na okamih sa mu zahľadela kamsi ponad plece. Čakal, že ho poženie preč. Ale neurobila to.

„Dobre,“ pritakala. Z vešiaka v chodbe stiahla vetrovku a vyšla za ním von. „Môžeme ísť do lesa.“

Od domu Swanovcov viedol ľahko prehliadnuteľný chodník pomedzi stromy. Vzduch bol ťažký od vône ihličia, taký vlhký, že Bella mala dojem, že sa jej zráža na tvári a necháva na nej drobné kvapôčky. Alebo to boli slzy? Takto sa isto kráča na vlastnú popravu, pomyslela si, končekmi prstov hladiac listy papradí, ktoré sa jej naťahovali okolo nôh.

Edward zatínal vo vreckách ruky do pästí. Chvíľu mu trvalo, než našiel slová, a aj keď sa ozval, nezdalo sa mu, že práve to chcel vysloviť: „Neviem, čo ma bolí viac. Že si odišla, alebo že si naspäť.“

„Mrzí ma, že som ti ublížila svojím odchodom. A láme mi srdce, že som ti ublížila opäť,“ odvetila ticho. Chcel na ňu šplechnúť presne tie isté obvinenia, ako vtedy v tmavej uličke za krčmou. No predsa len sa jej skúsil prihovoriť miernejšie.

„Prečo si naspäť? A prečo sa mi nevyhýbaš?“ Nerozumel, prečo ju pohľad na neho tak nemučí. Sám mal totiž dojem, že sa topí, keď na ňu pozerá bez toho, aby bola jeho.

Bella mu neodpovedala hneď. Urobila vedľa neho ešte pár krokov, než zhlboka vydýchla a zastala.

„Kedysi som si myslela, že potrebujem niečo viac, ako som mala. Potom som viac dostala a uvedomila som si, že som to vôbec nepotrebovala. Že chcem naspäť, čo bolo pred tým,“ povedala otvorene, tak jednoducho, tak úprimne, že sa Edwardovi stiahlo hrdlo, až nevedel prehltnúť.

„Čo bolo predtým?“ vydral zo seba neveriacky. „Raz som ťa už miloval. A myslel som si, že to stačí. Čo ti mám teraz ponúknuť? Nemám nič, presne ako vtedy.“ Bezmocne rozhodil rukami, zamotal si prsty do vlasov na temene, aby sa trochu uzemnil, vydýchol. Cítil ihličie a paniku a srdce sa mu išlo vydrať z hrude. „Vlastním malý obchod, kam si Newton chodí týždenne kupovať pár deka klincov. Pomáham na stavbách, zatiaľ čo ty si videla pol sveta a publikuješ fotografie a striháš dokumenty...“ Hlas sa mu zlomil.

„Myslíš...“ začala Bella tak ticho, že k nej inštinktívne podstúpil o pár krokov bližšie. „...Myslíš, že by som sa po všetkom, čo som zažila, vrátila do posratého Forksu, keby som od teba chcela niečo viac, ako čo som od teba mala pred piatimi rokmi?“ Do Edwarda ako by udrel hrom. Ruky zase spustil bezmocne k telu.

„Chceš odo mňa, čo si mala pred piatimi rokmi? Bella! Odkedy si naspäť, buď sa ti vyhýbam, alebo máme nenávistný sex, po ktorom si aj tak stále preč.“

Zamračila sa. V očiach sa jej zableskol hnev.

„A čia je to vina?“

„Snáď moja?“ vyhŕkol rozhorčene Edward.

„Ty ma predsa zakaždým necháš odísť! Vylej si na mne svoju zlosť, keď to tak potrebuješ. Poníž ma. Vytrestaj ma a zahanbi, ak ti to robí dobre – ja viem, že si to zaslúžim. Dokážem to zniesť. Ale nenechávaj ma, aby som sa musela pozbierať sama. Neposielaj ma preč,“ zavzlykala nakoniec.

Edward schytil jej tvár do dlaní, pritisol jej čelo o čelo, s očami tuho prižmúrenými.

„Nepošlem, nepošlem,“ opakoval, kým tvárou rozotieral jej horúce slzy po lícach. Natiahla sa k nemu sama. Ako malé zvieratko, ktoré postupne vystrkuje hlávku zo svojej nory, najprv sa len perami otrela o jeho bradu, potom o ústa, a keď mu po nich prešla jazykom, zastonal a zovrel ju pevnejšie okolo pása. Jazykom prechádzala po jeho jazyku, po zuboch, perách, a on sa nechal, akoby ho tým liečila, akoby každým obliznutím zacelila ďalšiu ranu, ktorá mu po tie roky neprestajne krvácala. Držal ju na sebe pevne, no i to bolo málo. Vyhrnul jej košeľu, až kým na prstoch neucítil jej horúcu kožu, a každý dotyk mu prišiel primálo. Chcel ju zovrieť, stisnúť do dlane ako malú hračku, úplne ju vlastniť, aby už nikdy neodišla. Hladil ju po bokoch, až si nemohol pomôcť. Keď ju prvý raz uštipol kamsi nad bedro, tlmene zvýskla, ale neodtiahla sa, neprestala ho bozkávať. Uštipol ju znovu a znovu, ale už zo seba nevydala ani hláska. Vymanil sa z jej zovretia a padol pred ňou na kolená. Vyhrnul jej košeľu, ale stále mu zavadzala jej bunda. Chvíľu za ňu nedočkavo ťahal, kým ju Bella nezhodila z pliec, rozopla si gombíky a on konečne mohol uvidieť, aká je okolo pása červená. Toľkokrát sa už kochal tým, ako na jej pokožke nechával po sebe stopy. Ale teraz sa prvý raz sklonil a začal ju po nich bozkávať. Belle na tele vyskočila husia koža. Mokré miesta chladili to pálenie, ktoré jej predtým spôsobil – a on dúfal, aspoň sčasti, že ju svojimi ústami lieči tak, ako predtým ona jeho.

Belle sa do očí natlačili slzy. Takúto nehu si od neho pomaly nepamätala. Bozkával ju tak, až kým si neuvedomil, že sa mu pod rukami nechveje od rozkoše, ale trasie sa od zimy. Vstal, zdvihol zo zeme jej oblečenie.

„Nie, nie, počkaj, ešte nie,“ vyhŕkla v panike. Rýchlo ho schytila za zápästie, akoby bola dosť silná, aby ho zastavila. S blahosklonným úsmevom pozrel do jej tváre, pohladil ju po líci, palcom zavadil o jej spodnú peru.

„Čo ešte nie?“ opýtal sa zastretým hlasom.

„Ešte ma tu nenechávaj,“ prosila.

„Nenechávam. Je ti zima. Poď, presunieme sa dnu.“ Pomohol jej znovu sa obliecť, ako keby bola malá, a za ruku ju viedol von z lesa, naspäť k jej domu.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1)  TeenStar (23.09.2025 21:55)

Ja keď čítam tvojho Edwarda: Prvú polovicu tejto časti som ani nedýchala, ehm A ten koniec Tak veľmi im želám, nech už sú šťastní, ale mám nejaké pochybnosti Takže horím nedočkavosťou! Ako to, že tu ešte nie je posledná časť? Prosím, prosím, prosím, dopraj nám ju čím skôr!!!

1