03.02.2011 [21:45], Twilly, Povídky jednorázové, komentováno 26×, zobrazeno 5114×

Myslím, že je načase trochu rehabilitovať nášho Edwarda, čo myslíte... ♥

I was born to destroy you (2. časť)

Prečo som bol zrodený, aby som ťa zničil???

Naivne som si myslel, že ak prežijem začiatok tohto konca, prežijem už všetko. Chyba! Bellin stav sa rapídne zhoršoval. Najprv každým dňom, potom každou hodinou a teraz  sa zdá, že každou minútou.

Vidieť ju zvíjať sa v bolestiach kvôli... Ach škoda reči! Zaťal som zuby i päste, až zbeleli ešte viac než sú, čím jasne prekonali aj pôvodnú farbu mojej pokožky. Bella už dosahuje veľkosti balóna a predvčerom jej ako bonus pribudlo ďalšie zlomené rebro. Ten tvor vo vnútri ju ničí a láme a ja s tým nemôžem nič urobiť. Horšie. JA som príčinou toho... čohosi, čo ja nedokážem ani len pomenovať a Bella s láskou nazýva NAŠE DIEŤATKO.

Zahrabol som si zúfalo do vlasov a mal som chuť poriadne šklbnúť. Ak by bolo v mojich silách cítiť bolesť, spôsobil by som si akékoľvek zranenia, len nech v tom moja láska nie je sama. Ale nie, osud sa mi vysmieva už nejaký ten piatok, pľuje mi pri tom s rozbehom do tváre  a ja sa mu nemám šancu vyhnúť.

Po dlhšej dobe, keď na tom bola ozaj zle, sa dnes cítila celkom obstojne. Nie, že by sa jej do strhanej tváre vrátil ten úžasný rumenec, ktorý na nej tak milujem, ale aspoň sa udržala v polosede. Carlisla konečne uprosila, aby sme ju mohli premiestniť do obývačky. Vraj už má po krk izolačky. Po troch dňoch jej neutíchajúceho presviedčania a hádzania psích očí na kohokoľvek, kto sa objavil v jej blízkosti, dosiahla tá moja milovaná mrška svoje. Teraz, stratená v mori vankúšov, s výhľadom na kuchyňu a celú presklenú stenu vedúcu na terasu, hladká si láskyplne tmavofialovú hrču na bruchu.

Netuším, ako dlho sa ešte vydržím dívať na jej nezmyselnú lásku k tomu diabolskému katovi v jej útrobách. Nebyť Jacoba, ostanem v tom úplne sám. Rose by ma už dávno najradšej roztrhala na drobné kúsky puzzle a ja pevne verím, že  by si dala tú námahu a spálila by každý dielik môjho JA zvlášť. Dokonca aj Esme, ktorá dokáže byť za každých okolností takmer nestranná, mi práve nedávno predviedla to svoje TAKMER. Alice sa so mnou pre zmenu nebaví vôbec (myšlienky nevynímajúc) a som viac než presvedčený, že momentálne by ju neobmäkčil ani meganákup v Miláne. No a Emmett s Jasprom? Tí poslušne skackajú okolo svojich ženušiek presne podľa ich pískania, takže ma na povel nenávidia tiež. Ostáva už len Carlisle, ale ten sa vlastne neráta. Pre neho je Bellino tehotenstvo väčší zážitok ako prestížne sympózium o traumatológii vlani v lete v Chicagu.

„Nechceš niečo, láska?“ Moja ochota už nikdy nenapraví moje najväčšie chyby, ale urobil by som pre ňu a jej pohodlie čokoľvek. ČOKOĽVEK!!!

„Čo ja viem, hádam len... trochu, ehm, no veď vieš.“ Celá zahanbená sklopila zrak a hypnotizovala ten odporne fľakatý sud. Pýtala si krv, prirodzene. Úplnou náhodou sme prišli na to, že Belle sa po nej trochu uľaví. Pre väčšiu istotu mal Carlisle poriadnu zásobu  plastových vreciek s ľudskou krvou. Radšej ani nechcem vedieť, z akého zdroja to má.

Šiel som teda po nejakú do ľadničky. Otvoril som dvierka tej obrovskej, do doby „pred Bellou“, iba interiérovej rekvizity a váhavo civel na ponuku dnešného Bellinho menu.

„Bella, na čo máš chuť? Je tu A-čka, B-čka, AB... Všetky sú pozitív aj negatív,  tak ktorú, hmmm?“ Asi by som sa mal čudovať, ako prirodzene sa cítim pri  kombinácii Bella  - krv – jedlo. Ale akousi neuveriteľnou náhodou mi to k sebe inštinktívne  pasovalo.

Keďže odpoveď dlhšiu dobu neprichádzala, tak som nakukol spoza ľadničkových dvier. Bella sa snažila zodpovedne študovať stav svojich chuťových pohárikov. Tomu nasvedčovala hlavne  ružová špička jazyka, ktorou si zamyslene prechádzala po kútiku úst.  Čertovsky zmyselné.

Skôr než stihla odpovedať,  zacítil som puch zmoknutého psa. Jacob. Na jednej strane som rád, že ma aspoň niekto chápe, no na druhej... Vidieť moju manželku ako zamilovane hľadí na iného chlapa, to by vytočilo aj náhrobný kameň!!!

Pribehol priamo k nej. Zosunul sa na kolená a lakťami sa opatrne oprel o kraj lôžka tak, aby jej to nebolo nepohodlné. Chvíľu to vyzeralo, akoby sa k nej ticho modlil. Zo zaťatými zubami som sledoval, ako Bella s neobvyklou nehou hladí Jacobovu  tvár a teší sa z jeho prítomnosti. Jediné, čo ma zastavilo nepretaviť svoje vražedné predstavy o jeho okamžitej likvidácii do reality, bol jeho zachmúrený pohľad na modriny. Tiež sa mu to nepáčilo.

„No tak Bella, ktorú?“ Neodolal som a škodoradostne prerušil ten ich nebezpečne žhavý pohľad.  Prekvapene sa na mňa zahľadela. Na zdôraznenie pripomenutia, že pred Jakovým príchodom ešte takmer umierala od hladu a teraz už je jej všetko jedno, len keď je pri nej to zablšené psisko, som jej demonštratívne otrčil pred nos dve plastové kapsy s krvou a čakal na jej odozvu.

„To je fuk, láska, ty mi vyberieš určite najlepšie!“ povedala a ďalej sa venovala Jakovi.

Naštvane som zaklapol dvere na ľadničke nohou až sa nebezpečne rozkývala a šiel som jej ohriať to čo som napokon vybral.  Chutná A1 pozitív. Mňam. Keď vybrať, tak vybrať!

Po cinknutí mikrovlnky som onen karmínový mok prelial do nepriesvitného pohára so slamkou a voilá, môžeme servírovať, pani Cullenová!

Vďačne sa na mňa pozrela a s chuťou sa vrhla na pohár. Pár srknutí a blažený výraz, ktorý jej tekutina vyčarila na tvári, ma pohladili na duši.

A v tej chvíli som TO začul. Musel som vyzerať ako absolútny blázon, ale ja som začul myšlienky môjho najväčšieho nepriateľa!!! Nikto okrem mňa nič nespozoroval. Bella spokojne pila ďalej a Jake sa oddával tichému zbožňovaniu Belly a na moju veľkú zlosť dával do toho ozaj všetko.

„Pšššt!“ Zasyčal som na Bellu pri poslednom hlučnom hlte.

„Čo sa...“ ozval sa Jacob.

„Ticho!“ Opäť som trval na svojom a demonštratívne som k slovám pridal zdvihnutý prst a vytreštené oči.

„Ja ho počujem,“ vysvetlil som konečne. Ich prázdne tváre ma nenechali na pochybách, že im to ešte nedošlo.

„To... bábo, ja ho počujem.“ Túto vetu som už len zbožne zašepkal. Ani ma tak neprekvapilo to, že som zachytil tie nepatrné myšlienky, ako ich obsah.

„Bella, ono... naše dieťa ťa miluje, nechce ti ubližovať!“ Bľabotal som vykoľajene. Tento fakt bol úplný obrat o stoosemdesiat stupňov v mojich prioritách. Už to nebolo len o Belle, už to bolo o NÁS!!! Po prvý krát som pocítil, že mám svoju vlastnú rodinu. Nie bratov a sestry, ale rodinu , ktorú tvorí moja najmilovanejšia láska a ten tvorček, čo z nášho spojenia vzišiel. Po prvý krát som videl to, čo sa stalo na ostrove Esmé, ako našu svadobnú cestu a nie ako svoju krížovú cestu, za ktorú som ju snáď už od začiatku považoval.

Ani neviem, kedy som sa prisal k Bellinmu brušku. S uchom pritisnutým na tmavofialovú škvrnu a s rukou hladiacu podobne vyzerajúcu modrinu som vnímal ďalšie a ďalšie myšlienky, zasielané našim dieťatkom.

Jacob ma sledoval značne rozčarovaným pohľadom a zmučene zavyl: „To nemyslíš vážne, Edward, povedz, že si z nás len strieľaš!!!“

Opustil som ho a on to bral viac než osobne. Bol som tak mimo z toho čo som práve zažil, že som nebol schopný zo seba vydať ani len najtichší zvuk. Len som zavrtel hlavou a oddával sa blaženému novovzniknutému pocitu otcovstva. Bellina ruka nežne ískala moje vlasy a ja som mal v tej chvíli pocit, že som sa ocitol uprostred raja.

„Na toto sa ja dívať nebudem!“ zareval Jacob a vrhal na Bellu a na mňa ublížené pohľady. Skôr, než sme mu stihli čokoľvek povedať, bol preč.

Moja pozornosť sa vrátila späť k brušku.

„Milujem Vás, obidvoch.“ Zdvihol som hlavu a natiahol sa k svojej prekrásnej milovanej manželke. Skôr, než sa naše pery spojili, dívali sme sa jeden druhému do očí a ona si v tých mojich mohla prečítať toto: Ako mi len mohlo niekedy napadnúť, že by som Vás bol schopný zničiť???

1. časť

Zhrnutie

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

6)  Karolka (04.02.2011 10:35)

Milovaný Redbulle, jen se trochu vydýchám, osuším oči, a pak se pokusím ti na Tohle něco napsat...

Tak...

Když jsem byla malá, nechápala jsem vášeň mojí maminky vylézt na jakýkoli kopec, který se jí naskytne. Vždycky jsem brblala a stěžovala si tátovi: "K čemu to je? Hodiny se drápat nahoru jen proto, abych se podívala, co je na druhé straně?!"
Pak jsem trochu víc vyrostla a zjistila, že stát nahoře (na hoře) je vlastně neskuteečně úžasný pocit. A čím výš, tím líp. Když se pod tebou rozprostírají mraky nebo když vidíš daleko, třeba až za hranice země.
A pak přišel třetí level. Jednoho dne jsem přišla na to, že není krásné jen stát nahoře, ale i ten namáhavý zdlouhavý výstup, kdy tě pálí stehna a plíce se ti chtějí rozthnout z nedostatku vzduchu. Celou cestu kladeš nohu před nohu, hledáš tu nejvhodnější cestu a zároveň máš neskutečně svobodnou mysl a můžeš se na svůj život podívat z ptačí perspektivy. Navíc, když pak konečně vylezeš na vrchol, je to nepopsatelný pocit. Víš, co tě to stálo.
Takový pocit jsem měla při čtení téhle povídky. Krok za krokem, funěla jsem a lapala po dechu. Modřiny, bledá Bella, zhroucený Edward. zamilované pohledy Jacoba.
A pak se to zlomilo. Mraky se rozestoupily a Edward konečně slyšel. A já se nadechla.
Chci tím říct, že každá věta byla jako krok vzhůru, každou jsem si vychutnala. Bylo to překrásné!

4)  Twilly (04.02.2011 10:04)

Katy: pokráčko asi nebude, byla to jen rychlá etuda Edwardova myšlení, když zjistil, že bude otcem a zděsil se nad tím... něco jako "co jsem to vlastně provedl?!". Ale protože mi ho bylo líto, tak jsem tu jeho sebemrskačskou náladu prostě smázla tímle koncem... Ale nemusíš, se bát, mě zase jednou něco praštěného napadne a já to sem pak prásknu

eMuska: Ani netušíš, ako si ma potešila. Ďakujem za komentík, zahrial ma u srdiečka

Julie:

3)  julie (04.02.2011 09:54)

Twilly, to je krása

2)  eMuska (04.02.2011 09:01)

Zlatíčko, tak toto bolo niečo neuveriteľné! Tu, po tom, čo začul bejbyhlas, som sa rozplývala spolu s ním. Jake nech ide do kelu. Toto bolo priam nevídané!

«   1 2