Sekce

Galerie

/gallery/40233714.jpg

Nová kapitola

18+

Krásna... lietajúca pieseň. Takto by jej to povedal on.


 

Kapitola 16

 

Vzájomná strata

 

Nechcela to nechať tak. Cítil som, ako zo mňa padajú zväzujúce reťaze disciplíny, ktoré moju podstatu už roky pútali k zemi. Ona chcela mňa, chcela ma celého so všetkým. Takého, aký som bol. Chcela svojim krehkým telom, zdieľať moju silu. Milovať sa so mnou tak, naozaj – skutočne, a ešte k tomu nevedela do čoho ide, aké riziko podstupuje. Neviem, čo sa v ten krátky okamžik stalo. Prečo som to proste dovolil, ale urobil som to. A potom... všetko okolo sa vytratilo. Neboli žiadne zábrany a jej telo ten nápor prijalo pružne a mäkko. Vykríkla šťastím. Tak som to chcel aj ja. Zavrel som oči, veril som si.

... teraz ale nechápem, ako som to mohol dopustiť.

Vyzdvihol som si ju vyššie a prudko do nej vtisol penis, rozboľavene vykríkla. Izba sýto voňala ňou a napĺňala sa jej výkrikmi, ktoré ma zvláštným spôsobom oslobodzovali a ja som sa strácal vo vzrušení a cesta späť sa vzďalovala stále viac - každým stonom viac. Volala ma k sebe stále znova a bližšie. Postupne som prestal sledovať ten bezpečnostný spínač v mojej hlave. Moja rasa vníma sex inak, živočíšne, viac animálne. Jednoducho sa ocitneme v inej dimenzii, myseľ sa zatemní slasťou a ostanú len pudové pôžitky. A mne sa zatemňovali zmysly... Pri pohľade na jej vlhké, prekrvené lono spojené s mojim, sa mi do očí vkrádala čierno-čierna tma.

Díval som sa na svoje ruky, ako temnejú v ponurom tieni a prekrývajú ich dlane môjho vlastného démona, ktorý sa práve prebudil. On splýval so mnou, ležal vo mne, a ja v nej... stiahnutý, tesne obopnutý ňou. Voňala krvou a ja som si bral, privlastňoval... nebolo cesty späť. To, čo bolo odveky mojou súčasťou sa zobudilo a teraz ma to sprevádzalo a držalo zmysel môjho bytia vo vražedných pazúroch a nebezpečne okolo neho zatínalo svaly. Zatiaľ ale iba tie, ktoré spôsobujú rozkoš. Ale čo potom... zavrel som oči a hladne pohrýzol hodvábnu bradavku, držiac krehké žieňa pod sebou.

Tok myšlienok sa zmenil a časť toho aktu sa stala surovou... zvieracou, ale pre mňa správnou. Viem, že som cítil iba rozkoš, akú môže cítiť len upír so ženou tej istej rasy. Napĺňalo ma to, bol som znova doma. Jed stekal jej oblým prsníkom, pálil, rúžové bradavky sa zmenili v červeň. Splynula so mnou, opojne voňavá... vláčna... a slaná. Vznášal som sa, lízal som, chutila ako krv.

... nepochybne som v ten okamih stratil rozum.

Moje myšlienky roztrieštene lietali hlavou šialenca a strácali na zreteli, už nemali obrysy. Ale tá pudová myseľ, jasný plán mala - inštinkt ju viedol: Chcela totiž, aby to už ona navždy vedela; kto v nej tak naplno pobýval; kto jej vysilil údy tak, že nedokáže zomknúť kolená k sebe. To bol cieľ, ovládnuť telo.

Niekde v mojom oblúznenom vedomí som zaregistroval, že mi chce uniknúť. Na to moje telo reagovalo väčším zovretím a zúrivosťou, ktorá mi v ten okamih vládla. Neodolateľná chuť roztrhať ju, bojovala s láskou niekde v pozadí môjho mozgu, ale potrebu vyvrcholiť, som teraz nedokázal zastaviť. V rýchlom tempe sa mi pred očami míňali strašné predstavy, ako potrhané rany krvácajúce a meniace sa na perverzné orgie, v ktorých kráľom som bol ja. Ona musela byť moja. Ale naraz v tom opojnom zatmení, sa mi sama vytrhla z rúk a všetko bolo zrazu inak.

Hrozné zdesenie, krik... asi dáky pud, alebo láska k nej, ma odhodila spomedzi jej nôh na protiľahlú stenu. Krvácala a plakala. Zostal som stáť pri balkónových dverách a nevedel, čo mám robiť. Skryla sa pod paplón, otrasený som počúval ako plače.

Urobil som to – ublížil som... Dopustil som, aby ma ovládli pudy. Dovolil som, aby trpela pod mojimi rukami. Zranil som ju, nič horšie som spáchať nemohol. Myslím, že som sa chcel zblázniť v tú chvíľu.

Ležala tam... Nemal som potuchy čo robiť. Toto mala byť naša posledná noc pred jej odchodom do Denveru, a stala sa z nej nočná mora. Pristúpil som k posteli a chcel ju pohladiť, ale ako som priblížil ruku k rozochvenej prikrývke, zamrazilo ma. Jej srdce sa rozpumpovalo o čosi rýchlejšie a jej telo inštinktívne stuhlo, ani sa nepohlo, akoby cítila blížiace nebezpečenstvo, vrátil som sa potichu ku dverám a nakoniec vyšiel na balkón. Pršalo. Boh plakal nad tým, aké to odpudivé stvorenie stvoril.

Isabella sa postavila, ale náhle si sadla naspäť, skoro spadla na zem. Moje srdce už mŕtvejšie byť nemohlo. Na posteli sa skvel krvavý fľak a v jej očiach som uzrel vyslovene slabosť a strach. Mal by som skapať - mala by ma nejaká vyššia moc zniesť teraz hneď z tohto sveta. Obzrela sa, nemohol som... nezniesol som jej pohľad. Odišiel som.

Pochmúrny park spal, iba môj žiaľ nie. Objal som strom, ale aj on len mlčal a Boh všade naokolo  tiež.

Do morku kosti ma desila predstava, že by sa ľakala ak by som ju chcel znova pohladiť, to by som nezniesol.

...

Na druhý deň ráno ju čakali pred vchodom Alice s Rosalie. Bezpečný transfer do jej domova v štátoch. Stále som si opakoval, že by som mal ísť s ňou, ale Emmett trval na tom, že toho chlapa musíme dostať, vyhrážal sa, že Isabellu zabije. Musel som stopovať a zabiť ho, nechcel som sa už dopustiť žiadnej chyby.

Lenže, či nie je chyba ju teraz nechať ísť? I keď Rose s Alice na jej bezprostredné bezpečie dohliadnu, ale Isabella ich ani poriadne nepoznala a Rosalie neschopná prejaviť trocha vľúdnosti desila aj mňa.

...

Postával som poza cyprusovce v parku, Isabella sa párkrát pozrela mojim smerom, akoby vedela, že som práve tam. Ranná hmla a jemný dážď nás delil, ja som ju videl, ona mňa nie. Rozlúčila sa s Meggie, Jonathan jej naložil veci do auta a ... naše leto skončilo.

V ulici vedľa školy parkovala dodávka, bola tam už od včera večera. Upírov som síce necítil, ale to neznamenalo, že tam nie sú. Po tých všetkých incidentoch ostala tu v parku, v Írsku, len diera v chodníku. Nemý dôkaz toho, že nie som človek. To vedomie a naše odlúčenie bude mojim očistcom, nesmiem popierať čím som. Už nikdy.

...

Na letisko som dobehol s predstihom, tak som mohol Isabellu pokojne sledovať v zákutiach letiskovej budovy. Nemal som odvahu sa jej po včerajšku ukázať na oči. Proste to nešlo. Čo by som jej povedal? - Som netvor. Netvor... Zožieral som sa, umáral a bolelo to. Lepšie bude tomu dať čas. Ona teraz vie... a je len na nej, ako sa rozhodne.

Videl som ju v lietadle, to bolo viac ako som si zaslúžil. Keď sa lietadlo odlepilo od zeme, v ten moment som tušil, že ju strácam.

 

„Chcem, aby si vedela, že ťa milujem... Že si všetko, čo potrebujem,“ šepkal som do ohlušujúceho zvuku turbín.

 

***

 

Zahliadla som ho. Stál bokom pri vedľajšom terminály a díval sa priamo na mňa akoby vedel, akú miestenku v lietadle mám. Jeho vlasy sa rubínovo zaleskli, keď slnko na chvíľu nadvihlo hmlu a osvietilo celé Írsko. Položila som ruku na okno a oprela si čelo o sklo, on si svoju priložil na srdce. Bol tak krásny... nevyspytateľný a krutý. Len nehybne stál, temná silueta v dlhom čiernom kabáte, oči mu žiarili ako oheň. Spravil krok smerom k lietadlu, nevedomky som uhla od okna, ale hneď sa vrátila späť, videla som ako sa tomu trpko pousmial. V očiach mal bezbrehý smútok a potom, som vyčítala z jeho pier ako povedal: Milujem ťa."

Neodpovedala som, ale cítila som to isté, ibaže čosi medzi nami stálo. Poznala som to, bol to môj strach.

V ten istý večer v Denveri, v poloprázdnom byte som premýšľala, čo s nami bude ďalej. Povedal, že keď v Írsku všetko vyrieši, že keď chytí nejakého Stuarta, tak sa vráti. Chcela som myslieť len na to krásne, čo sme spolu zažili. Odmietala som zlé myšlienky, ale šlo to samo: Budem sa s ním chcieť ešte milovať? Po tom všetkom chcem, aby sa ma ešte niekedy dotkol?

Viem, že v tú noc som poznala jeho pravú tvár a pochopila som, že sa pohrávam s nebezpečím, o ktorom som nemala vôbec predstavu a mylne si myslela, že ho poznám. Najhoršie na tom ale bolo, že som za to všetko mohla ja. Prinútila som ho to spraviť a následky... ťažko len pomyslieť, čo cíti teraz on. Jonathan mal vo veľa veciach pravdu, keď to o ňom tvrdil; on nebol človek. Milovala som ho... áno, milovala. Ale teraz som potrebovala čas si všetko utriediť.

Sin sa vrátila domov aj s fľaškou červeného vína, akoby mi čítala myšlienky. Vzala som si pohár a vedome si mienila opiť mozog, aby nemyslel a aby duša nebolela. Vlastne, keď už išlo o to, existovala možnosť, že sa nevráti. Hrozila som sa straty. Nevidieť ho už nikdy, nedotknúť sa nikdy... A on, možno si uvedomí, že som pre neho neprijateľná, že som proste slabá, obyčajne ľudská a uľaví sa mu, že ma už nemusí mať na krku. Bola som slabá...

Predstava, že už ho neuvidím, mi brala život z tela, kradla sny zo spánku, bola neprijateľná. Utiekala som v strachu, že mám pravdu, ale tá druhá, vzpurnejšia časť môjho ja vedela, že zlo je tak isto ľudské ako aj láska.

...

O mesiac neskôr

Edward sa stále neozval.

Jediné čo mi pripomínalo jeho prítomnosť, bol fakt, že ma sledovali. Tá jeho sestra Rosalie, sa tým ani nejako netajila. Motala sa neustále okolo nášho bytu a vlastne neustále som cítila zabodnutý čísi pohľad do môjho chrbta. Dokonca aj Sin si všimla nejakú blondínu, čo na ňu stále pozerala divnými očami v obchode. Samozrejme som Sin nemohla nič povedať, čo je Rosalie zač.

...

V deň zápisu mi prišla zásielka, obrovská krabica plná bielych tulipánov. Odosielateľ nebol uvedený. Vedela som od koho sú, boli nádherné tak, ako on.

V ten istý deň som to po prvý raz pocítila. Zvláštny pocit akoby ma mrazilo a sťažel mi veľmi dych. Myslela som, že som chorá, tak som išla do lekárne po nejaký Panadol, keď mi pohľad padol na malé letáky pohodené na pulte. Malý chlapček sa s nim hral, že má kartičky. Kúpila som si tú vec z letáku. Červeným písmom tam stálo napísané: Rýchlo do dvoch minút, 100% výsledok.

...

Cestou späť do bytu, som mala znova ten pocit, že ma niekto sleduje. Iste Edwardova vražedne krásna sestra, ale nikde som ju nevidela. Miesto toho ma chytil za rameno niekto iný.

„Bella... Si to ty?“

„Ahoj, Ewan, čo robíš tu v Coloráde?" vypískla som v šoku. Snažila som sa byť milá, ale vyľakal ma jeho neúprimný úsmev.

„Venujem sa tu svojim záujmom, Bella,“ uchechtol sa, akoby to znamenalo čosi viac. „A Edward, je tu niekde s tebou?“ Nezdržoval sa, vyzvedal bez okolkov. Čosi mi velilo byť obozretná v tom, čo mu poviem. Edward ho nemal rád. Neviem prečo, ale nemal.

„No vieš... ja vlastne ani neviem. Neozval sa mi už vyše mesiaca,“ hovorila som pravdu.

Bola som rada, že nemusím klamať a o tých tulipánoch, sa nemusím nikomu zmieňovať. Naraz mu ale pohľad stvrdol a jeho tvár už nebola taká anjelská. Udivilo ma to. Pozrela som sa aj ja na to, na čo tak uprene pozerál. Díval sa na moju ruku, prešiel mi mráz po chrbte. Cez priesvitný igelitový sáčok z lekárne svietil na celú ulicu z pomerne veľkej škatuľky červený názov: Tehotenský Test. Do kelu! Rýchlo som s trápnym úsmevom strčila igelitové vrecúško do kabelky a tvárila sa, že o nič nejde. Ewan zarputilo mlčal a namosúrene si okusoval peru, nad niečím tuho uvažoval. Chcela som nejako zachrániť nepríjemnú situáciu, ale nemalo to žiaden význam, akurát vyzeral ešte viac naštvane.

„To je pre Sin. Pamätáš si ju? Teraz mi volala, aby som jej to kúpila... cestou... domov,“ brblala som nezmysly a ukázala prstom na lekáreň a smerom k u mne domov, akože uvoľnene. Niečo nebolo v poriadku, cítila som strašnú tieseň a začala som byť z neho nervózna. A čo tu do čerta robí? Však je to Írsky kňaz... To mi proste neprišlo logické, aby bol tu – tu v Denveri.

„To iste,“ odvrkol škaredo a rázne ma chytil za lakeť, už sa neusmieval. Ťahal ma o kus ďalej do podjazdu vedľa metra.

„Kam to ideme?“ pýtala som sa nešťastne.

„Tam, kde sa riešia takéto svinstvá,“ zafučal naštvane a ťahal ma do tmavej ulice. Potom mi preložil ruku cez plecia, že som sa nemohla ani obzrieť, ani pohnúť. Nemohla som vôbec kričať, strach ma dostal, rozklepali sa mi kolená.

„Buď dobrá.“ chlácholil ma. Šepkal mi pri uchu, akoby som bola psychopat.

Po okraji chodníka nás niekto míňal. Tej osobe spod kapucne uvoľnene splývali dlhé blond vlasy. Úľavne som si vydýchla. Bola to Rosalie.

 

***

 

 

moje zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2   »

29)   (19.09.2012 18:45)

pa-ne-bo-že ,ne,nechci se rouhat,ale neuvěřitelným způsobem jsi zachytila Edwardovu upíří podstatu , tu sílu ,živočišnost a nespoutanost - až teď mi dochází,jak strašně moc se v TW musel ovládat kdykoliv ji políbil nebo se jen přiblížil - to nikdo z ostatních autorek TAKHLE neřešil ,úžasný ponor do upíří duše

Astrid

28)  Astrid (18.09.2012 11:36)

:) tak joooo!!! ja ta mylujem

Bye

27)  Bye (18.09.2012 11:31)

Sundej si tu kritickou optiku, jo. Nám se to všem moc líbilo. KISS HEART

Astrid

26)  Astrid (18.09.2012 10:41)

už si niekto komentoval vlastnú poviedku na tomto webe?
Sakra ja som pateticky melodramtická, do prdele, to sa nedá čítať. By ma zaujímalo, ako je možné, že nevedel, že ju šuká, aj ked to vedel... to sú blbosti.
Astrid je proste trieda, jj ... ...

Janebka

25)  Janebka (01.07.2012 07:57)

První část jsem probrečela a druhou ... nevěřícně zírám na obrazovku! Murphyho zákony zase fungují spolehlivě! Pokud se může něo podělat ještě víc, zákonitě se to pos.re!! Takže si tu v klidu panikařím a stejně je mi to k ničemu!!! Ewan!!!! Tak to bude hóóódně špatné!!!
Děkuji!!!

ambra

24)  ambra (04.09.2011 22:25)

Astrid, mám tu hodně čtecích restů, vidíš sama, jak dlouho mi trvá, než si najdu nejen čas, ale i klid na čtení (protože na tebe se potřebuju a hlavně chci úplně soustředit ), takže nemůžu být úplně drzá a ječet tady, ať opravdu hned teď něco přidáš. Jen si prostě neumím představit, že by Tvoje romány zůstaly nedokončené. A na respekt se vy*er, jestli je jedna z nás autor, tak jsi to rozhodně Ty . Já ještě vydržím, ještě mám u Tebe co číst, ale PROSÍM, nenechávej toho, ano?

Astrid

23)  Astrid (04.09.2011 22:16)

ambro, ahoj, ja si tu čítam tie Tvoje komenty a poritom aj tento moj elaborát - a furt ho opavujem, jak taký oný:p jak taký cvok, do prdele.
Urobila si mi radosť, i keď... ale však vieš jak to mám s touto poviedkou, ale som rada, že sa Ti tie napínavé časti páčili.;) Proste mám radosť a vážim si to, lebo Ty si moc dobrá v tom čo robíš - píšeš a ja mám respekt, madam.
Vedz, že toto som potrebovala - postrčiť. Díky
Jo a neviem, čo mám skôr písať, som v tom až po uši v tých mojích príbehoch.Ešte niečo v utorok vybavím a snáď sa do toho opäť dostanem.;)

ambra

22)  ambra (04.09.2011 15:54)

Tak po první půlce jsem ti tu chtěla vzlykat - ta scéna, jak ona ho ještě vidí a když k ní udělá krok, tak podvědomě ucukne - Astrid!!! Ty nemáš srdce!!! Nebo máš možná tři, tohle není možný!!! Ale to finále?!?!?! Ten slizák i s tou svou partou je našli . Astrid, nenech se prosit, a vyklop další. A Isabella je těhotná?!?!?! Aáááá, pomoc, není tu další kapitola a ty jsi ji před pár dny slibovala!!!

matysekmj

21)  matysekmj (27.08.2011 14:42)

Tak to je bomba.Těším se jako malé dítě. Už ted´ mi srdce buší na poplach co bude dál.Dííííííííky

Bye

20)  Bye (26.08.2011 01:41)

ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá

Astrid

19)  Astrid (26.08.2011 01:33)

matysekmj, tento víkend bude pokračovanie zrovna tejto;)

matysekmj

18)  matysekmj (24.08.2011 09:06)

Jak už jsem řekla tvé povídky jsou super, miluju je. Byla bych moc ráda kyby tato pokračovala

17)  viktoria (11.07.2011 09:45)

monikola

16)  monikola (29.04.2011 09:10)

no teeeeda to bola pecka...skoro mi unikol tento dielik, lebo som bola vtedy preč...keď som si prebehla komentáre, ktoré tu už máš, tak som zistila, že vlastne všetci už okomentovali všetko, ale čo už opakovanie je matka múdrosti
Astridík som na kolenách...presne tam ma dostal pohľad Edwarda na to milovanie, hoci neviem, či sa to ku koncu milovaním dalo nazvať...Edwardova myseľ to podala tak živeľne...tá dávka perverzity bola taká..taká, no čo ti poviem na jednu stranu som bola zhrozená a na druhú stranu som Bože toto som si nemala čítať v práci ale pekne doma večer aby som potom mohla vkľude zneužiť môjho chlapa
Astridíček plosím, plosím určite dokonči aj tento príbeh...ja si počkám, nemusíš sa ponáhľať, ale určite to dopíš...je to skvelé, atmosferické a vysoko návykové

Astrid

15)  Astrid (24.04.2011 00:41)

Bye, aj ja miluje, ked Edward líči ako to robil, omg , milujem to;)
Dik, že si sa stavila.

Bye

14)  Bye (23.04.2011 21:40)

"Neodolateľná chuť roztrhať ju, bojovala s láskou niekde v pozadí môjho mozgu, ale potrebu vyvrcholiť, som teraz nedokázal zastaviť. V rýchlom tempe sa mi pred očami míňali strašné predstavy, ako potrhané rany krvácajúce a meniace sa na perverzné orgie, v ktorých kráľom som bol ja."

A vůbec celý ten Edwardův pohled byl
Astrid, srdce mi to mohlo roztrhnout, když Edward líčil to milování ze svého pohledu. Bylo mi to tak líto za ně za oba. A při představě, že ona odjíždí a už třeba nikdy... Jemu se může něco stát. A jí koukám taky. Bylo prozíravé ji nechat hlídat...
Ewan chce "řešit svinstvo" v postranní uličce??? On ji chtěl...??? Uf, doufám, že Rose zakročí!
Rozlučka na letišti :'-( :'-( :'-(
P.s.: písnička i obrázek!!!

Astrid

13)  Astrid (22.04.2011 14:36)

Holky, ďakujem za priazeň, za to, že ste nezabudli, že Vás pokračovanie potešilo. Urobili ste mi radosť. Jo, no a mám spísané zo všetkých poviedok, :p tak by som rada neco vydala, tak sakra by som mohla byť šikovnejšia a pohnúť si. Ešte raz díky.

12)  Ashley (19.04.2011 20:05)

Huáááá!!! Astrid nám pokračuje!
Naprosto krásná kapitola, na tom letišti jsi mě málem rozbrečela!!!
A ten konec!!! Nemám slov, těším se na pokračování!!!

11)  maily1709 (19.04.2011 17:08)

som vazne rada ze pokracujes v tejto poviedke, len tak dalej , som zvedava co jej chce ten chlap urobit a kde sa edward flaka :D :D

Chippy

10)  Chippy (19.04.2011 15:48)

Ani nevieš ako veľmi si mi zlepšila náladu tým, že pokračuješ Pretože je to dokonalé... och ale si im to skomplikovala. Bolo mi ľúto Edwarda, keď si to teraz tak vyčíta a ešte keď tam prišiel ten Ewan tak si to tak skoro nevyjasnia :/ Takže bolo to krásna, ako vždy a ja sa neviem dočkať ďalej

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek