01.09.2010 [14:37], Hope, ze série Next Chance? Yes, please! , komentováno 3×, zobrazeno 2025×

Trošku kratšia kapitola, ale dozviete sa v nej, akú víziu mala Alice, aj keď si myslím, že väčšina už vie. :) Prajem vám príjemné čítanie.

Pocítila som náraz. Všetko ma začalo strašne bolieť. Čo sa vlastne stalo?

Otvorila som oči. Nado mnou sa skláňal Carlisle a Edward. Obaja mali na tvári ustarostený výraz.

„Má krvácanie do mozgu,“ povedal Edward súcitne. „A stalo sa to, že sa Jacob premenil veľmi blízko pri tebe.

„To je to, čo povedala Alice? Že moja budúcnosť zmizne?“ spýtala som sa. Kedy som umrela, tak by som nikomu nechýbala.

„Neviem. Ale musíme ťa premeniť. To jediné ťa môže zachrániť...“ To bolo posledné, čo som počula. Zatmelo sa mi pred očami a nič som nevnímala, nepočula...

Takto to bolo dosť dlho. Nevnímala som ani čas, tak som nemohla vedieť, ako dlho takto som.

Žeby som už bola mŕtva?

Snažila som sa nejako prebrať, bojovať, ale nedarilo sa mi to. Ako keby som na sebe mala nejaký štít, ktorý nie a nie dať zo seba preč.

Musím sa sústrediť a skúsiť to. Predsa sa to musí podariť!

Nadýchla som sa... alebo som sa o to pokúsila, keďže nič necítim. V mysli som to odhodila.

Vydýchla som a...

„Mell?“ začula som hlas. Niekto sa dotýkal môjho čela a ruky. Takže žijem! Otvorila som oči. Všetko som zrazu videla zreteľnejšie, dokonalejšie, do tých najmenších detailov, od čisto bielej farby až po tie tmavé. Nadýchla som sa a cítila som rôzne vône. Nedalo sa to opísať.

Cítila som sa úplne inak ako keď... som bola človek. Museli ma premeniť. Ach.

Posadila som sa.

„Mell? Pamätáš si niečo?“ spýtal sa ma Carlisle. „Je úplne jedno čo.“

„Ja... no, áno,“ priznala som. Trošku som sa zakoktala. Ale kto by nie, keď váš hlas znie ako zvonkohra? „Dostala som sa ku vám mám niečo spoločné s upírmi... Jacob je prehnane otravný,“ zasmiala som sa.

„Tak dobre, je v poriadku,“ povedal Carlisle osobe veľa mňa. Bola to Alice.

„Ja som vedela, že sa ku nám pridáš. Čaká ťa krásna budúcnosť,“ povedala a blažene sa usmiala.

„Ja som sa ešte nijako nerozhodla, Alice,“ odvetila som. Neviem síce čo videla v mojej budúcnosti, ale nechám sa prekvapiť.

„Nebudeme ťa tu držať nasilu, ale ak by si chcela zostať s nami, tak si u nás vítaná. A už nás je predsa len o jedného viac,“ dodal.

„Bella-“ začala som svoju otázku, no Alice ma hneď prerušila.

„Bella s Edwardom majú prekrásnu dcéru menom Renesmé,“ odvetila a od šťasta takmer podskočila.

„Oh, mohla by som ju vidieť?“ spýtala som sa nedočkavo.

„Myslím, že teraz to nie je dobrý nápad. Si novorodená, Renesmé v žilách koluje krv. Nemusela by si sa ovládnuť,“ hovoril Carlisle. „Inak, mohla by si nám povedať, či ťa tá premena bolela? Pretože si bola „mimo“ takmer šesť dní. Normálne by to mali byť len tri.“

„Tak to ja neviem, ale absolútne nič som nevnímala a necítila, a tak ma ani nič nebolelo. Viem len to, že som sa prebudila tak, že som sa seba musela akoby niečo stiahnuť. Dalo to síce trošku námahy, ale zvládla som to. Inak by som bola mimo asi viac,“ dodala som so smiechom.

Zrazu som pocítila v krku páľavu. Teda ono to nebolo ako páľava, skôr akoby mi niečo „vysychalo“ ale popri tom to riadne pálilo. Dalo sa to však vydržať.

„Neviem isto, ale tuším, že by si mohla mať niečo podobné ako Alec. On dokáže obrať hocikoho o zmysly,“ mykol plecom Carlisle.

„Tak to ja neviem. Ja iných upírov nepoznám. A Bella je už... je už upír?“

„Áno, už dva dni,“ odvetil Carlisle.

„Mám pre teba jednu vynikajúcu správu! Jacob ťa už viac nebude otravovať, pripútal sa k Nessie!“ povedala Alice asi tú najkrajšiu vetu v mojom novom živote.

„Super!“

„Mysleli sme si, že sa pripútal k tebe, ale mýlili sme sa a on tiež.“ Aká som ja šťastná! Mám o jednu obrovskú starosť menej!

Dni ubiehali... dokázala som sa dokonale ovládať. Nakoniec som sa rozhodla zostať s Cullenovcami. Možnože sa neskôr odpojím a budem si žiť vlastný život. Vraveli mi niečo o nomádoch, ktorí žijú len po dvoch – troch v skupine a nemajú žiadny domov. Bolo by dobré postupne spoznávať všetky krajiny sveta, ale sama? No niežeby som sa bála, keď som upír, ale predsa len keby šiel niekto so mnou, nenamietala by som, naopak, veľmi by som sa potešila.

Skúšala som aj moju schopnosť. Carlisle sa predsa len nemýlil. Dokázala som hocikoho – pardon, okrem Belly – obrať o zmysly. Schopnosť už ovládam dokonale.

Nastal deň D. Rozhodla som sa, že túto rodinu dočasne opustím. Chcem skúsiť aj iný spôsob života, no stravu nemienim meniť.

„Mell, musíš sa ku nám vrátiť. Máme ťa veľmi radi. Sľúb, že si budeme volať tak často, ako to len pôjde,“ vravela Alice a popri tom ma objímala.

„Alice, nesľubujem ti, že sa tu vrátim, ale isto vás prídem navštíviť,“ povedala som jej. Ešte stále ma objímala.

„Melinda, naozaj nám budeš chýbať. Chcem ti dať však jednu radu. Vyhýbaj sa Volturiovcom, nepútaj na seba pozornosť, nenechaj sa odhaliť,“ usmial sa na mňa.

„Budem sa snažiť. Po tom, čo ste mi o nich vraveli, tak s nimi nechcem mať naozaj nič spoločné.“

Podišla som ku kufru, v ktorom som mala len tie najpotrebnejšie veci. Alice ma, samozrejme, donútila ísť na nákupy, ale ja som predsa len väčšinu oblečenia nechala tu. Vzala som si len ušetrené peniaze.

„Alice, Alice!“ počula som za sebou hlas Jaspera. Otočila som sa. Alice mala neprítomný výraz. Edwadovi zmizol z tváre úsmev.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa Carlislea.

„Alice má víziu.“

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

3)  nessienka (02.09.2010 18:45)

Super kapitola! Ešte že je tu hneď aj pokračovanie, idem sa hneď do neho pustiť.

2)  eMuska (01.09.2010 15:37)

Takže Mell je upírka. Fajn, to sa mi páči Jacob ju už neotravuje, no... Ona odchádza? Predpokladám, že Alicina vízia to všetko pomotá. eším sa na pokráčko!

1