25.10.2010 [07:00], Gaul, Povídky na pokračování, komentováno 2×, zobrazeno 1287×

Moja prvotina... xD Edward bol upír, ktorý si užíval svoju večnosť. Bol typický lámač mladích ženských sŕdc, až kým nespadol na nos a nedoplatil na svoje ego. Život sa mu po jednej udalosti prakticky zhrútil a z neho sa stal utiahnutý jedinec. Od žien sa drží čo najďalej a snaží sa nikoho nenaštvať aby na to nedoplatil. Prečo to tak je? A kto mu môže pomôcť? Hádajte alebo čítajte.. :D

Pýcha predchádza pád

Vošiel som do Carlislovej pracovne, kde by som mal nájsť rezervnú termosku zvieracej krvi. Ostaný boli momentálne na love. Normálne by som šiel s nimi, no dnes bol znovu deň kedy by som zmeškal aj vlastnú smrť. Aká irónia, keďže som upír. Nesmrteľný, no smrteľne nebezpečný predátor prahnúci len po krvi. Hlavná postava hororov a legiend na halloweenske noci a posedenie pri táboráku. Smiešne? Možno, no až priveľmi pravdivé. A teraz som len upír ktorý mešká na rande s nádhernou a hlavne mladou slečnou, ktorá by pre môj sladký úsmev vraždila.

„Aké romantické.“ Zamrmlal som si ironicky len tak pre seba.

Láska, čo to je?  Pochybný cit, ktorý ľuďom len ubližuje. Videl som na svojej biologickej matke ako dokáže milovaná osoba ublížiť a práve vtedy som sa zaprisahal, že láskou nebudem zaťažovať svoj organizmus. Jednoducho povedané, bol som hnusný sviniar, ktorý si krátil večnosť využívaním a lámaním sŕdc mladých žien. A to len preto, že som nechcel dopadnúť ako oni. Zlomený, ukrivdený a uplakaný. Fajn dosť bolo lietania v oblakoch. Otvoril som chladničku ktorá bola schovaná za policou s knihami pomocou encyklopédie o morských živočíchoch a očami som vyhľadal termosku s nápisom krv. Schmatol som ju do rúk a pokrútil vrchnákom. Až teraz som si všimol nápisu na nálepke, stálo tam Nepiť!. No to vieš. Bol som smädný a navyše nemal som čas zaoberať sa varovaniami. Čo by asi tak mohlo ublížiť upírovi. Jedná vec by tu bola, ale otec tu teraz nie je a kým si to všimne donesiem mu novú krv. Aj do zásoby, keby chcel. Pousmial som sa a termosku som do seba kopol na jeden krát.

„Lahôdka.“ Jazykom som si labužnícky prešiel po perách a zotrel si tak zvyšky krvi. Asi by nebolo dobre, keby mi tá baba plienila ústa a narazila na krv. Určite nie, ani pre mňa a ani pre ňu. To by bolo aj na moje sebeovládanie moc. Pozrel som sa na hodinky na svojej pravej ruke a so zdesením som zistil koľko je hodín, veď meškám dvadsať minút. Vzal som si ešte bundu z vešiaka pri dverách a kľúče od auta. Nasadol som do svojho miláčika a vyštartoval som na miesto stretnutia.

„Kde toľko trčíš, prosím ťa? Veď som tu skoro zamrzla.“ No jasné, ženy. Durdila sa ako čert.

„Prepáč, trošku som sa zdržal. Neboj sa, veď ti to vynahradím.“ Ospravedlňoval som sa ako by som med lízal a prihodil som ešte jeden zo svojich neodolateľných úsmevom.

„Nič sa nestalo.“ Bomba. Zabralo to, podlomili sa jej kolená a srdce jej splašene bilo. To ani nehovorím o jej myšlienkach. Tie lietali ako splašené a nedávali žiadny zmysel. Nabudúce by som si mohol chytiť nejakú inteligentnejšiu a nie len tieto vytreté blondínky. Už by sa mi zišla aj nejaká zmysluplná konverzácia už mi lezie krkom ako melú pántom len o make-upe a najnovších nových trendoch. Čo takto knihy, hudba alebo filmy? Skúsiť to môžem aj u tejto.

„Ehm... Katy, akú máš obľúbenú knihu?“ snažil som sa nadviazať inteligentnejšiu debatu.

„Ou, knihu?“ Zatvárila sa nechápavo. Jej myšlienky sa nezaoberali tým načo mi to je, ona totiž nevedela čo je to kniha. Čo som si to za teľa znova uhnal.

„Hej, knihu. To je taká vec na čítanie. Tvrdá väzba a písmenká spojené do viet.“ Irónia so mňa len sršala. Môj dojem bol správny, znova to je len pekná tvárička a v hlave vietor. Aspoň, že má tú prdelku takú akurát do rúk. Pri tejto predstave sa o slovo hlásil aj môj rozkrok.

„Ahá, tak potom je moja obľúbená kniha Katalóg Jar/Leto 2009. Sú tam naozaj krásne modely. Mal by si ho prečítať.“ Znechutene som prevrátil oči.

„No nič to. Chceš ísť aj na večeru alebo do kina, či radšej do hotela?“ Zjavne prekukla môj skrytý zámer aj zo svojou inteligenciou, pretože jej líca nabrali červenší odtieň.

„Ja si myslím, že... “ Prerušil som ju.

„Radšej nemysli, prosím. Najprv kino a potom hotel. Berieš?“ Pozrel som sa na ňu, keďže nevyzerala na to, že by sa mi chystala odpovedať, odpovedal som si sám.

„Fajn, beriem to ako súhlas.“

V kine akurát dávali nejakú romantickú zhátlaninu, kúpil som dva lístky a ešte popcorn s Colou. Keď som Katy oznamoval názov začali jej až svietiť očká. Začala básniť ako na to akurát chcela ísť s kamarátkou a tá sa zblázni, keď jej povie, že na už ten film videla a bla, bla... Celý film som banoval, že nemôžem späť. Nechcel som byť taký krutý a rušiť ju pri slintaní nad hercom a tak som len ticho trpel. Po dvoch hodinách utrpenia konečne prišlo oslobodenie v podobe záverečných titulkov. Vyviedol som ju s kina a došli sme k hotelu. Na recepcii som si vypýtal izbu od sladkej recepčnej. Na lístku mi nenápadne podstrčila svoje číslo. Žmurkol som na ňu až skoro odpadla. Možno ju niekedy využijem, preblysklo mi hlavou.

Izbu sme mali na druhom poschodí. Nemohol som to už vydržať a hneď ako sa za nami zatvorili dvere, pritisol som svoje pery na tie Katyne.

„Nejdeš na to nejako rýchlo?“ Vydolovala zo seba medzi vzdychmi.

„Ani nie, hádam si proti?“ spýtal som sa na oko udivene, veď aj tak som vedel, že sa nemôže dočkaj kedy sa jej dostanem pod sukňu. Neodpovedala, začala mi pomaly rozopínať košeľu...

Za tri hodiny, keď som vychádzal z hotela som vedel, že sa vyplatilo počkať a pretrpieť tie reči a kino. V čom zaostávala mozgom, doplňovala svojím telom a to celkom šikovne. Mal som vo zvyku odchádzať v noci, aby som nemusel vidieť tie tváre plné nádejí, že ešte niekedy zavolám. Hlavne keď som vedel, že nezavolám. Smola. Vyspia sa s toho a možno zistia, že kamaráti, ktorí ich utešujú sú do nich tajne a po uši zamilované.

Hneď ako som dorazil domov ma z auta doslova vytrhol Carlisle. Bolo to divné, nikdy som nevidel otca agresívneho. Voči prejavom násilia mal úplnú averziu. Ani jeho myšlienky nedávali zmysel. Kričali na mňa len jediné. Kde si to dal?

„Otec, čo to robíš? Kde som dal čo? Vôbec to nerozumiem.“ Doniesol ma do domu a doslova hodil na gauč. Emmett sa len prihlúplo usmieval a pri tom si pospevoval Edík má malér, Edík má malér. A stále dookola. Ostatných som radšej ani nevnímal, len som pozeral na svojho adoptívneho otca ako koza na nové vráta.

„Edward, počúvaj, je to veľmi dôležité. Veľmi. Kde si dal tú termosku z chladničky z pracovne?“ Prísne stál predo mnou a čakal na odpoveď.

„Nehysterči, je v aute.“

„Chvalabohu.“ Oddýchol si a vyzeral akoby mu zo srdca padol veľký kameň.

Posadil som sa poriadne na gauči a začal som si upravovať pokrčenú košeľu. Alice mi išla hore nachystať veci, keď videla, že mám už 16 hodín na sebe to isté oblečenie. V myšlienkach mi ukazovala ako ma otec škrtí a snaží sa vydolovať z vrecka butánový zapaľovač. On ťa zabije. Vysmievala sa mi a očividne s toho mali veľkú srandu. Všetci, len Esme sa na mňa ľútostivo pozerala. V hlave mi premietala ako prišli z lovu a Carlisle sa pobral pracovať znova na svojom výskume. Za chvíľu počuli už len nadávanie. Boli s toho mimo, nikdy sa takto nesprával. Zišiel dolu a začal po nich kričať kto nevie čítať a hrabal sa mu vo veciach. Nikto neodpovedal a tak to samozrejme padlo na mňa. Ako inak. Zo zamyslenia ma vytrhol Carlisle, ktorý ma chytil pod krkom, vyplňovala sa Alicina vízia. Esme mu položila ruky na plecia a do ucha mu šepkala upokojujúce slová. Pomohlo to, našťastie. Pustil ma a zlomene klesol na zem.

„Vieš čo si vykonal, synu?“ Otočil sa ku mne.

„Tak vieš čo si vykonal?“ Jeho hlas začal nebezpečne stúpať na hlasitosti.

„Neviem, otče. Neviem.“ Šepol som k nemu. Hanbil som sa. Otec sa ešte nikdy nebol takýto. Nikdy som ho nepočul povedať niečo nemravné a aby niekoho udrel? Nemožné.

„Edward, však si to nevypil a len si to niekde vylial.“ Bál som sa zahasiť jeho poslednú nádej, no nesmel som mu klamať.

„Vypil. Je to zlé?“ Pozrel sa na mňa znovu trochu rozhorčene.

„Keď ešte stojíš na nohách tak asi nie až také aké som si myslel. K čertu s tebou, čo si si myslel?“ Ledva to dopovedal a ja už som letel do prázdnoty. Absolútne som nechápal čo sa to deje. Okolo mňa sa rozliehala len tma až kým som neuvidel vedľa seba bytosť s rohami a vidlami. Čerta?

„No, do riti.“ Zaklial som a začal spínať ruky k Bohu.

„To ti nepomôže, upírček. Za čo si tu? Cítim s teba veľké ego. Nuž, je to tak, pýcha predchádza pád.“

A tak sa začala moja večnosť plná nástrah a problémov. Svojou vinou som sa stal doslova prekliaty.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

2)  Gaul (24.10.2010 22:18)

Aoj, no tákže... Veľmi sa ospravedlňujem, ja som totiž mierne motovidlo Ak som to správne pochopila, malo by to byť teraz už správne A k tomu obrázku... Hmm, píše mi tam, že by mal mať 100px na výšku... Ak nemá tak neviem Asi som mierne nemtavá A díky

1)  Ajjinka (24.10.2010 20:48)

Ahoj, občas píšeš špatně přímou řeč, zkus se mrknout sem a podle toho to opravit
www.stmivani-ff.cz/articles/jak-spravne-psat/
Navíc perex má mít max. 100px na výšku.

1