Len kus pergamenu - 1. kapitola | Stmívání FF

Sekce

Galerie

Breaking Dawn, Part I.
Breaking Dawn, Part II.
Eclipse

Non-twilight tvorba

Nenechte si ujít!

Sponzoři

Naše ikonka

Přidejte se k nám!

Affiliates

Návštěvnost

09.05.2011 [18:00], Isabella, Povídky na pokračování, komentováno 14×, zobrazeno 1945×

Bella sa po viac ako roku vracia naspäť do Forks, na miesto, ktoré jej zmenilo život, miesto, kde vlastným zavinením stratila niekoho, koho milovala. Začína odznova - s inými ľuďmi, v inom dome a s párom jantárových očí, ktoré ju každú noc pozorujú.

1) STAČÍ CHVÍĽKA NEPOZORNOSTI

Bolo to ako každú noc. Zúfalý výkrik, ktorý ma vždy zobudil. Môj vlastný desivý krik a vzlyky. Budila som sa znovu a znovu. Budila som sa s prepoteným tričkom, zrýchleným dychom a šialene búchajúcim srdcom. Budila som sa absolútne vydesená... Vracala som sa tam každú noc. Na to desivé miesto plné nešťastia, plaču, krvi a bolesti. Miesto, skadiaľ sa jednoducho nedalo ujsť...

Človek by povedal, že čas zahojí všetky rany. Ale bola to len fráza, fráza, ktorá v mojom prípade absolútne nefungovala. Sedela som na posteli zababušená do deky a cez otvorené okno sledovala ako sa mesiac pomaly posúva po oblohe. Len ticho, ja, more nevyrieknutých otázok, oceán bolesti... a ... ja. Sama so sebou, sama so svojou bolesťou. To bola moja úloha. To bol môj trest. Prežívať to znovu a znovu. Vracať sa v snoch každú noc do toho slnečného dňa, do toho nenávideného Forksu, na miesto, kde sa to všetko končilo a zároveň začínalo...

+ + +

Mala som 16, v rukách som poprvýkrát držala novotou zaváňajúci vodičák a Charlie mi nadšene podával kľúče od svojho policajného auta. Medzitým vyťahoval foťák a mrmlal niečo o historickom okamihu v jeho živote. Vyblesol ma na sériu fotiek, z ktorých minimálne jedna definitívne zakotví v jeho zbierke fotiek na kozube. Popritom nadšene rozprával ako celý život čakal na tento okamih. Čakal, kým ho prvýkrát budem môcť odviezť domov. A trval na tom, že je to práve teraz. Prepočul moje námietky, že nesmiem šoférovať policajné auto a iba sa usmieval od ucha k uchu. Nepamätám si, že by sa niekedy tak tešil. A nechápala som, ako ho mohla tak vyviesť z miery tá maličká kartička v mojich rukách.

Presvedčil ma. Hoci som sa najprv bránila jeho nadšený výraz ma jednoducho obmäkčil a ja som si sadla za volant.

A išlo to napodiv dobre. Začínala som sa cítiť fajn. Charlie dokonca pustil rádio a spokojne poklepkával prstami po palubnej doske. Cesty vo Forks boli prázdne a ja som sa nechávala unášať tým nádherným pocitom, že konečne niečo, čo ovládam ja, funguje.

Preglgla som a prudko otvorila oči. Stihla som to. Unikla som zo spomienok skôr ako sa to stalo. Skôr, ako ... Stisla som pery.

Bella, nemysli na to, zvládneš to. Hovorila som si v duchu. Mysli na... napríklad...fialky! Jasné fialky sú fajn, fialky sú... fialové a... voňavé... a ...ja...nedokážem to. Nikdy to nedokážem. Pocit víťazstva a pokroku bol preč. Jednoducho zmizol. A ja som sa rútila späť, späť na miesta, kde som už nikdy nechcela byť...

Neuvidela som ho včas. Nestihla som zareagovať dostatočne rýchlo. Nedokázala som to. Zbabelo som sa vopred vzdala akejkoľvek šance, akejkoľvek možnosti zvrátiť to, čo sa malo stať. Dopredu odhodlaná prehrať.

Videla som to ako v spomalenom filme. Videla som Charlieho vystrašený výkrik, počula som splašený tlkot môjho srdca, videla som zamyslenú anjelsku tvár a snehobiele prsty na volante strieborného auta, ktoré sa slepo rútilo oproti nám. Videla som všetko. A predsa som nepohla rukami, neotočila volantom, nezabrzdila. Iba som pozerala dopredu. Zamyslená, nesústredená, neskúsená....

Bola to sekunda. A Charlieho auto prudko narazilo to malého strieborného auta. Bola to stotina sekundy a strieborné volvo bolo zaseknuté medzi stromom a policajným vozom....

+ + +

Precitla som absolútne zmätená s hlavou šialene kričiacou od bolesti.

Ruka automaticky vystrelila k čelu a na prstoch zostali stopy krvi.

Zakrútila sa mi hlava. Nenávidela som krv.

Charlie sa vedla mňa ani nepohol. Privrela som oči a ľavou rukou si zapchala nos. Krv tak nechutne páchla. Druhou rukou som Charliemu potľapkala po pleci. Nereagoval. Jemne som ním zatriasla. A potom znovu. Ráznejšie. V zúfalstve som ním mykala až kým mu hlava bezvládne nepadla na pravé plece. Priložila som ruku na jeho krk, na miesto pulzujúcej tepny. Bolo to tak podozrivo tiché. Ruka skĺzla na hruď, snažila sa zistiť, či bije srdce. Ani neviem kedy som si uvedomila, že nemám zapchatý nos, že mi nevadí zápach krvi. Zúfalo som sa snažila zistiť, čo sa stalo s Charliem. A potom som to jednoducho pochopila. Zrazu mi to jednoducho došlo. Bola to tak jasné. Bolo to tak neuveriteľné a pritom som to vedela už niekoľko minút. Bol koniec.

Ruky bezvládne klesli naspäť k telu a ja som sa zošuchla na svoje sedadlo. Z očí vyšľahli slzy. Rozmazaný pohľad som s vypätím všetkých síl zamierila do auta naproti v nádeji, že dnes aspoň niekomu pomôžem.

Strieborné volvo bolo prázdne...

+ + +

Pondelok ráno sa pre mňa začínal vždy rovnako. Unavená a s čiernymi kruhmi pod očami som vyliezala z postele. Rýchlo vyčistiť zuby, dostať vlasy do nositeľného účesu – v mojom prípade to väčšinou bolo iba jednoduché rozčesanie, a vytiahnuť zo skrine niečo málo skrčené. Dnes to bol zelený sveter a tmavé rifle. Potom rýchlo zbehnúť to kuchyne prichystať raňajky pre Renné a Philla. To bola tá dobrá časť rána.

Po raňajkách sme vždy sadli do auta a vyrazili k doktorovi Meailleymu. Vraj najlepší psychiater v Phoenixe. Renné ma nútila stráviť tam hodinu 3krát týždenne. Tvrdila, že mi to pomôže a moje nočné mory konečne prestanú. Chcela som jej veriť, dúfala som, že sa to podarí....

Doktor Meailley bol čerstvý tridsiatnik. Ledva dostal diplom, už ho poznala celá Amerika vďaka jeho štúdiu ľudí, ktorí prežili niečo tragické. A teraz skúmal mňa...

Ako vždy, po príchode som okamžite zamierila k môjmu obľúbenému kreslu. Vyblednutá oranžová farba a mäkká biela deka prehodená cez pelasť . A ako vždy bol pri pohovke horúci ovocný čaj. Pre mňa. Doktor Meailley sa zhovievavo usmial.

„ Tak Bella, aká bola noc?“ skúsil to.

„ Prosím, už dosť. Vážne si myslíte, že sa to za tie dva dni čo som tu nebola zmenilo? Je to čoraz horšie.“ Šepla som.

„Vieš Bells, uvažoval som o tom, čo by ti mohlo pomôcť a myslím, že som na niečo prišiel,“ povedal a povzbudivo sa usmial.

Potom vstal, otvoril dvere a zavolal dnu Renné a Philla, aby nám jeho zázračnú liečbu mohol oznámiť všetkým.

„Rozmýšľal som o Belle.“ začal, „A myslím, že konečne viem ako jej pomôcť. Bude to chcieť veľa obety a trpezlivosti, ale zaberie to. Som presvedčený o tom, že by sa Bella mala vrátiť späť do Forks.“

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

14) Michangela (13.05.2011 16:28)

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

13) Isabella (13.05.2011 14:19)

Ďakujem Jarušinko
doktor opravený, snáď je to už OK a pokračovanie? No druhú kapitolku som sem dala pred pár sekundami.

12) (11.05.2011 20:24)

No Megííí
Tak som si pvoedala, že ti tu kometár predsa len nechám
To čo si mi rozprávala je viac než zaujímavé a ako vidím ani sa nepochváliš, že už máš aj ďalšie kapitoly pripravené! Hanbi sa

Vidím, že skoloňovanie doktora si si ešte neopravila ale to neva. So slovenčinou treba bojovať
Ale čo som to chcela?
Jáj vlastne pochváliť ťa Teda, bez toho VLASTNE
Takže je to dosť dobré, ako som spomenula pri viacerých príležitostiach SOm zvedavá ako sa to bude odohrávať ďalej, takže ma nezabudni upozorniť, keď bude pokračovanie plís

11) Isabella (10.05.2011 17:00)

holky, moc moc ďakujem. Veľmi ma to potešilo. Na pokračovaní sa pracuje, druhá a tretia kapitolka sú pred dokončením.

10) Twilly (10.05.2011 07:18)

No moja, tak sa púšťam do rozboru. Nie, že by som bola stará harcovníčka, ale môžem ti zodpovedne povedať, že si ma zaujala. S námetom si sa dostala do celkom príjemného stavu, kedy je čitateľ viac než ochotný kliknúť na ďalší diel. To znamená JASNÝ ZÁUJEM. Čo ulahodilo mne osobne, je spôsob, s akým si sa popasovala s našou nepružnou slovenčinou. Vieš, ja ju beriem totiž ako súpera, s ktorým treba veľmi bojovať... a tebe sa to, z môjho skromného pohľadu podarilo. Možno, k dokonalosti, by som uviedla, že tam plávalo zopár čiarok, ale to je taká prkotina... no určite chápeš.

Dojem z teba je skvelý... a rozhodne budem sledovať ďalšiu tvoju tvorbu... mňa sa nezbavíš, drahá