11.01.2011 [06:30], Twilly, ze série Láska? Ďakujem, neprosím!, komentováno 30×, zobrazeno 5438×

9. kapitola (1. časť)

Do vchodových dverí som vletela s riadne naštvanou náladou. Alice sedela presne na tom istom mieste ako keď si vymyslela onú blbosť s kupovaním toho nepodareného podväzku pre Ness.

„Máš?“ lenivo sa spýtala bez toho, aby čo i len zdvihla zrak od katalógu.

Ona je snáď s tými katalógmi zlepená, alebo možno s gaučom!! Napadlo mi.

„Mám!“ odsekla som naspäť.

„Prepáč, ale nevidím vždy všetko, to vieš, videla som len, že prídeš v poriadku domov, aj keď riadne naštvaná.“ Opäť použila ten nenútený tón.

„A to ti mám akože veriť, teta?“ Oči sa mi zúžili do štrbiniek, ale bolo mi jasné, že dlho sa na ňu hnevať nevydržím. Nikto sa nikdy na ňu nevydržal hnevať.

Až teraz sa na mňa pozrela, takým tým svojim elfovsko-smutnopsíkovitým pohľadom a párkrát zamrkala mihalnicami. No jasné, som v keli... Nemala som ani najmenšiu šancu.

Miesto ďalšieho boja sme na seba chvíľu civeli a potom sme  sa začali obe smiať ako najaté. Po chvíľke bola schopná vysúkať aspoň aké-také vysvetlenie.

„Keďže tam bol vlk, nevidela som všetko, ale som taká zvedavá,“ oči jej svietili vzrušením. Potľapkala rukou miesto vedľa seba a dychtivo čakala moju odpoveď.

„No, tak ktorý ostal stáť, rozprávaj a preháňaj!“ Medlila si drobné ručičky a mne v tej chvíli pripomenula malého čertíka. Keby som ju nepoznala od narodenia, neverím vlastným očiam. S žuchnutím som sa hodila vedľa nej a culila sa na celé kolo.

„Hádaj,“ náhle som dostala náladu ju naťahovať.

„Tak toto bola podpásovka,“ capla ma na oko naštvane po paži. A pred očami mi začala šermovať prstíkmi, ktorými sa ma evidentne chystala uštekliť, dokonale diabolský nástroj na mučenie. Pod týmto tlakom som sa radšej vzdala.

„Obaja a nedotknutí k tomu,“ praskla som jej všetko a napodiv, cítila som sa akosi hrdo, sama na seba, že som ich takto zvládla.

Najprv sa na mňa dívala poriadne skepticky, ale pomaly sa jej čelo začalo vyjasňovať a ja som skoro až počula ako jej matičky a šróbiky v hlave zapadli na správne miesto.

„Že ty si použila dar?“ vyštekla na mňa rozradostene, vyskočila z gauča a vrhla sa mi do náručia. „To je skvelé, si šikulka!“ Milujem tvoju podporu, teta. Blesklo mi hlavou. A ja som sa už len spokojne usmievala a prikyvovala do jej ramena.

- - -

O pár chvíľ neskôr, sediac v mojej izbe pred zapnutým notebookom, mi už tak do smiechu nebolo. Čakal ma vážny rozhovor, teda skôr dva vážne rozhovory, ak mám byť presná. A ani do jedného sa mi nechcelo. Uvedomila som si, že vôbec netuším, čo chcem a ani to, čo sa teraz bude diať. Mala som chuť utiecť. Kamkoľvek, kde ma tí dvaja nikdy nenájdu.

Sediac na posteli s rukami okolo kolien tesne pritisnutými k brade a zízajúc do blba, som sa snažila pripraviť si aspoň nejakú tú taktiku. Márne. Pred očami sa mi odvíjali akurát tak dotieravé sekvencie z garáže. Nebezpečne elegantný Nahuel v štýlovej jednoduchej bielej košeli, s po lakte vyhrnutými rukávmi, pri krku ležérne odhalenej presne tak, aby bolo možné obdivovať jeho nádherne olivovú pokožku. A navyše vo veľmi, VEĽMI dobre padnúcich rifliach. Zatiaľ čo Seth, bol celý v sexi čiernom. Z čierneho  svetra s dlhým rukávom mu vytŕčal iba lem bieleho trička a čierne rifle... škoda hovoriť. Všetko dokonale kopírovalo jeho vysoké svalnaté telo. Vražedné. Dokelu, odkedy si všímam, v čom chlapi chodia oblečení??? pýtala som sa sama seba. Odvtedy, odkedy si z nich hotová, Cullenová!!! vrátilo mi moje čertovské druhé ja.

Zatrepala som hlavou, akoby som mohla tým pohybom vytriasť ich obraz z pamäte. Takto, moja drahá, nič normálne nevymyslíš! napomenula som sa.

Ktosi zaklopal na dvere a mne vyschlo v krku. Tréma naskočila snáď treťou kozmickou a rozklepala som sa ako ratlík.

„Ďalej,“ snažila som sa o čo najvyrovnanejší hlas a poistila som to tým, že som sa ho snažila čo najviac stíšiť na hranicu počuteľnosti. Tušila som, nie, VEDELA som kto je za nimi. Dvere sa pomaly otvorili a ja som zbadala môjho garážového Adonisa stáť tu, v mojej izbe. V ústach som mala ako na Sahare a predpokladám, že som na neho treštila oči ako prvotriedny blázon.

„Som tu, beleza*, ako si chcela,“ zapriadol, pričom ma sústavne držal svojím vážnym pohľadom v pasci.

„Nahuel, v prvom rade, nevolaj ma beleza,“ akýmsi zázrakom sa mi hlas vôbec nechvel.

„To nemyslíš vážne, amor,“ okamžite vyštartoval k mojej posteli, kľakol si pred ňu a rukami náznakom obkľúčil moje kotníky a boky. Hoci sa ma nedotkol, môj tep poskočil o pár čísel a znova som naprázdno preglgla.

„Myslím, smrteľne vážne a to platí aj na toho tvojho amora!“ Nejakým zázrakom som zo vysypala bez zakoktania.

„Som Lis, alebo Rosalice ak chceš,“ pokračovala som mierne vyčítavým tónom.

Stále ma nechcel prepustiť z toho hypnotického pohľadu a ja som vedela, že nie som schopná túto chvíľu ukončiť sama.

„Je ti dúfam jasné, že on,“ pohrdlivo si odfrkol a nepatrne zavrčal. Pane Bože aj teraz, keď vrčí, je strašne sexi, chcelo by to kýbel ľadu!!! „Nie je pre teba ten pravý, naklusal si sem s tou svojou tehotnou sexikosťou akoby sa nechumelilo. Nepripadáš mi ako niekto, kto by vyštartoval po takmer ženatom.“ Trval si na svojom.

Vošla do mňa zlosť. Ako to tento poloupír dokáže, vie ma naštvať v stotine sekundy?!

„Tak sexikosť!!! Hlavne, že TY, pán donchuan, máš oči všade! A čo je medzi mnou a Sethom, to ťa nemusí zaujímať. Medzi nami dvoma predsa nič nebolo!“ Skoro... blesklo mi mysľou. Vedela som, že som riadne naštartovaná a získavam určitú pozíciu, cítila som sa prosto na koni. Na chvíľu.

Jeho čierne oči znežneli a bleskli sa v nich drobné iskričky. „Ty žiarliš, amor!“ Užasnuto zašepkal a jeho pohľad sa presunul na moje pery. Chyba. Vlna nepredstaviteľnej vášne mi skoro vyrazila zuby, ako sa šialenou rýchlosťou drala z mojej hrude a nútila ma urobiť to, čo som si podvedome želala od chvíle čo vošiel.

„Čerta starého žiarlim!“ precedila som sotva počuteľne cez zuby. Takmer synchrónnym pohybom som ho za límec tej dokonalej košele šklbnutím pritiahla k sebe a... pobozkala tie hriešne vábivé pery.

Granát emócií vo mne prudko vybuchol a ja už som vnímala len jeho pevné telo, ktoré prikrylo to moje. Jeho hladné ruky putovali po mojom tele nevyberaným, zato neskutočne vzrušujúco drsným spôsobom. Áno, bola som vzrušená až na pokraj únosnosti a možno aj nejaký ten milimeter za. Oheň, ktorým som sa práve stala, túžil spáliť tú nádhernú osobu prisatú na moje pery, hrdlo, dekolt... ááách...

Začula som vlastný ston. A ďalší. Cítila som jeho ruky všade, na bedrách, na chrbte a snáď prekvapivo najvzrušujúcejšie miesto bol môj krk. Netušila som, že sa na ňom nachádza toľko erotogénnych zón a možno to bolo iba týmto okamihom, neviem. Ale to čo som cítila s Nahuelom, bola tá najčistejšia vášeň. Prebudil vo mne ženu.

Naraz sa salo niečo, čo môj vášňou opitý mozog len ťažko mienil prijať. Nahuel prudko náš bozk ukončil. Moje telo márne pátralo po jeho dotyku a tuho zatvorené oči dostali naliehavý odkaz, aby sa otvorili.

Nahuel kľačal na posteli, rozpálená tvár mu žiarila vzrušením a pevná hruď sa rýchlo dvíhala a klesala. Pozrela som sa na neho s otázkou v očiach, v tej chvíli som silno pochybovala o tom, že by som vydala čo i len hláska ak by som mala prehovoriť.

„Musíš sa rozhodnúť, meu amor*,“ zašepkal sprevádzaný prerývaným hlasom. „Buď on, alebo ja.“ Jeho rozhodnutie bolo strašne definitívne. Áno, bola som si vedomá toho, že si musím svoj už aj tak dosť popletený život dať do poriadku, ale prestať uprostred nášho skoro-milovania???

„Vypadni,“ vyletelo zo mňa. Potupa, hanba, posledné zvyšky vzrušenia, to všetko revalo v mojej duši ako zle ladiaci zbor.

„Amor!“ Jeho zlomený hlas už vo mne nedokázal vzbudiť to čo pred chvíľou.

„Von!“ Triasla som sa už od zlosti. Ale nehnevala som sa na neho, hoci to tak možno vyzeralo, hnevala som sa sama na seba. Bola som hlúpa, hlúpa, hlúpa. Kto by ma chcel? ON? Tento prekrásny poloupír???  Alebo za chvíľu sa ženiaci, šťastne zamilovaný vlkolak? Ha! Lis, zobuď sa!!! Nikdy si nikoho nezaujímala. Nikdy!!!

Ale Nahuel stále neodchádzal, ostal a díval sa mi do očí s takou neuveriteľnou nehou, až moje srdce urobilo dva premety. Čo ešte odo mňa chce??? Pokrkvať zvyšky mojej sebaúcty a odpálkovať ich ako papierovú loptičku?

„Nechcem, aby si si myslela, že o teba nestojím. Chcem ťa, a veľmi, tak ako som ešte nikdy žiadnu ženu nechcel,“ jeho nádherný barytón vrnel  ešte nedávnym vzrušením.

„Tak potom prečo, prečo si prestal?“ Zrazu som nevládala viac zadržiavať svoje slzy.

„Lebo si potrebujem byť istý, že aj ty chceš mňa, stopecentne. Rozumieš?“ Díval sa na mňa s vážnou tvárou. Potom mi pomaly chrbtom svojej dlane zotrel slzavú potopu, ktorá mi nepôvabne zmáčala líca. Úplne nepríťažlivo som potiahla a rukávom si utrela nos, tak ako to zvyknú deti. A on sa na mňa miesto urazeného odchodu, smutne usmial a vtisol mi krátky, neuveriteľne sladký bozk na pery.

Teraz, keď už bola loptička na mojej strane, nebolo viac čo dodať. Vstal a predtým, než vyšiel z dverí, ešte raz ma zviazal silou svojho pohľadu. Ním mi možno povedal viac, než by mi kedy vedel vyjadriť slovami. Bola v nich nemá modlitba za moju lásku k nemu. Potom sa už dvere definitívne zavreli.

- - -

Seth sedel za počítačom. Váhal či sa má ozvať. Nič jej nesľúbil, ale... nemohol to nechať len tak. Zavrel oči a pod jemným strniskom, ktoré mu od rána stihlo vyrásť na tvári, sa pohli svaly od zaťatých zubov. Teraz alebo nikdy!

Myšou sa nastavil na chatové okno a klikol. Napísal svoj nick a potvrdil heslom. Ruky sa mu pri tom triasli. Chvíľu sa nič nedialo a potom, na monitore bliklo chatové okno. Už na neho čakala. Bola online. Kocky sú hodené.

- - -

Som tu, Cullenka, ako si chcela...

Trasúcimi sa prstami naťukal do klávesnice. Blikajúci kurzor ho začínal znervózňovať.

Mám otázky. Odpovieš mi na ne? pokračoval po chvíli, ktorá trvala snáď storočie, zatiaľ sa neozvala.

Ahoj Seth...

Srdce sa mu rozbúchalo rýchlejšie.

Odpoviem ti na všetko, na čo budem poznať odpoveď. Dlhujem ti to.

Búšenie srdca neustávalo. Dokonca cítil ako sa mu hrnie teplo do líc.

To si píš, že dlhuješ, Cullenka. Ale chcem to počuť osobne. Nie cez net, prosím. Zaváhal. Ozaj to chce?

Dobre... kedy a kde? Prišlo mu trochu nevoľno.

Vieš kde je hranica medzi Cullenovským územím a rezerváciou? Je tam vysoká skala pri rieke, ktorá tú hranicu vlastne vytvára. Bolo to prvé miesto, ktoré mu napadlo.

Viem. Budem tam do pätnástich minút. Zatiaľ ahoj.

Ani nevyčkala na jeho reakciu, len sa rovno odhlásila.  Dobre, má nanajvýš štvrť hodinu na premýšľanie k dobru.

 

Lis nemohla uveriť, že vybral miesto stretnutia práve tam, kde dostala prvý bozk od Nahuela.

Odhlásil sa, vypol počítač, zbalil si rifle a vykročil k dverám.

 

---

* amor - port. láska

* meu amor - port. moja láska

* beleza - port. kráska

 

 

Galéria

Lis                              Nahuel

 

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

«   1 2

© 2010 Stmívání FF - Kopírování veškerých děl je bez souhlasu autora přísně zakázáno!