12.01.2011 [00:03], Twilly, ze série Láska? Ďakujem, neprosím!, komentováno 31×, zobrazeno 5503×

Ako bude vyzerať rozhovor medzi Lis a Sethom?

 

tak trochu +18 :-)

9. kapitola – 2. časť

Jej jedinečnú vôňu zacítil skôr než ju videl. Stála na skale a dívala sa do rozbúrenej rieky. Akoby rozmýšľala čo urobiť. Jeden krok vpred a viac sa už netrápiť. Pri tomto pomyslení ho striaslo. Nevedel čo by robil, keby takto kruto zmizla z jeho života. Ale áno vedel. Túžil by ju nasledovať, nech by bola kdekoľvek. Hoc aj v pekle. Túžil by, áno, ale nikdy by to neurobil. Nemôže. Dal Bee sľub, že tu bude navždy pre ňu a vychová jej dieťa. Ich dieťa.

Lis sa zachvela a ešte tuhšie si objala paže. Och ako ju len bolestne túžil objať, chcel, aby sa stratila v jeho objatí. Chcel vdýchnuť vôňu jej vlasov, jej tela... Chcel ju celú, celučičkú a nechcel sa o ňu s nikým deliť.

Vedel však jedno. Ich konfrontácia je nevyhnutná. Je veľa toho, čo by si mali povedať. Príliš veľa.

– - -

Stála som na vrchole skaly a dívala sa do mútnej vody rieky. Pripomínala mi mňa samotnú. Voda, valiaca sa rovnako ako moje novoobjavené city, narážala na dva veľké kamene, ktoré rušili plynulosť prietoku. Tým sa vytváral na hladine chaos a hladká hladina sa čerila bielou čiapočkou viny. Zrazu som mala v duši taký chlad, až ma striaslo i na tele. Objala som si tuhšie ramená v snahe zastaviť tras vyčerpaného tela.

Z lesa sa ozval zvuk prasknutej vetvičky, na ktorú ktosi stúpil. Ktosi? Určite ON. Ak som aj pestovala nejakú nádej, jej zvyšky spolu s odvahou práve odplávali s prúdom rieky podo mnou kamsi preč do nenávratna.

Pootočila som hlavu za tým zvukom, ale neotočila som sa. Nemohla som sa mu pozrieť do očí. Nevedela som, ako mu mám povedať, že ten ktorého si moje srdce dávno zvolilo je on. Že ho chcem na celý život vedľa seba, že sa chcem utopiť v jeho vôni, každé ráno stúliť v jeho horúcom náručí a počúvať jeho hodvábny hlas.

Môj tichý nárek rušil len zvuk približujúceho sa zvieraťa. Obrovské vlčie tlapy ho niesli priamo ku mne.

Zastal. Keď ticho zakňučal, v tej chvíli som vedela, že už nemám nárok byť viac zbabelá a musím mu čeliť. Jemu aj sebe.

Vo vlčej podobe som ho videla po prvý raz. Fascinujúco impozantná pieskovo-žltá mýtická bytosť na mňa hľadela JEHO očami. Potreba dotknúť sa ho predbehla moje pôvodné rozhodnutie nepriblížiť sa k nemu bližšie než na meter. Prsty ruky mimovoľne  zabehli do srsti na hlave a jemne ho hladili, akoby to bolo to najprirodzenejšie a on... svoju hlavu pritisol k mojej ruke.

„Si nádherný ako vlk, vieš to?“ Premohol ma ľahký pocit horkého zúfalstva, že ho nemôžem ani len poriadne stratiť, keďže mi vlastne nikdy nepatril. A nikdy ani nebude...

„Premeň sa, prosím, nech si môžeme pohovoriť,“  dodala som.

O malú chvíľu neskôr zažilo moje srdce šok. Z húštiny vyšiel môj poloboh v celej svojej kráse. Na sebe mal len rifle a vlastnú pokožku. Akokoľvek bol nádherný, nedokázala som odtrhnúť pohľad od jeho očí. Tak smutných, tak plných bolesti.

„Ahoj Cullenka,“ jeho nádherný hlas mi rozdráždil zmysly. Aby som skryla akútnu stratu duševnej rovnováhy, rýchlo som sa otočila. Jeho blízkosť som však cítila každučkým milimetrom svojho napätého tela.

„Ahoj Seth,“ zašepkala som.

„Takže už vieš o mojom dare...“ začala som zhurta.

„Viem, mal som tú česť,“ jeho dych som cítila na temene. Preletela mnou panika. Príliš blízko!!! Si príliš blízko, neviem dýchať... myslieť, zachvela som sa.

„Ako dlho?“ spýtal sa.

„Pravdepodobne celý môj nudný život,“ odpovedala som mu, „ale viem o tom ozaj len pár dní, možno zopár týždňov,“ doplnila som vysvetlenie. Odmietala som sa otočiť.

„Čo ho spustilo? Prečo až teraz?“ zašepkal mi priamo pri uchu a v mojom podbrušku explodovali motýli. Svoj dych som viac nedokázala spoľahlivo ovládať. ON sa stal naveky mojím pánom.

„Lebo doteraz, som po ničom netúžila, nebolo treba nič meniť. Nebolo mi treba nikoho ovládať.“ Uvedomila som si, že aj ja šepkám.

„A teraz už...“ Bolesť v jeho hlase ma donútila otočiť sa a pozrieť mu do tých jeho úžasných očí.

„Áno, teraz áno...“ Vety ostali nedopovedané.

„Prosím, len nevyslovuj jeho meno. Teraz by som to nezniesol...“ zašepkal a jeho pohľad ma hypnotizoval. Na líci som zacítila jemný tlak jeho prsta. Putoval dolu k brade a zastavil sa na mojich perách. Jemne ich obkrúžil. Nahromadená energia, plynúca z jeho dotyku mi takmer zatemnila myseľ.

Keď mi došiel význam jeho slov, myslela som si, že mi roztrhne pľúca.

„Hlupáčik,“ vydýchla som a jemne som sa usmiala nad jeho presvedčením.

A svet prestal existovať. Bol len on a ja. Jeho pery, jeho ruky, jeho vôňa a neuveriteľne horúce telo, ktoré sa chvelo rovnako ako to moje. Vedela som, že nič krajšie ako túto chvíľu už nezažijem. Ten výbuch lásky, bolo to ako slnečná erupcia v ktorej epicentre sme boli len my dvaja. Môj vlk a ja. Jeho prerývaný dych hladkal moje zmysly. Moje ego sa tetelilo nevýslovným šťastím, ktoré som chcela vypiť do dna. Na ex, temný osud! Nech máme dôvod nariekať nad zajtrajšou kocovinou.

Netuším, kedy sme sa zbavili šiat a netuším, ako sme sa ocitli v tráve. Jeho ruky boli všade. Na mojich bedrách, na bokoch a pokračovali vyššie. Priam s posvätnou úctou pohladil môj drobný prsník.

„Si nádherná, Lis,“ zapriadol a fascinovane hľadel na moju nahotu.

„Pššššššt,“ zasyčala som, kochajúc sa ním a rukou som zakryla jeho zmyselné ústa. Ihneď ju, teraz už so zatvorenými očami, slastne pobozkal. Usmiala som sa. Teraz som dokonale šťastná, kiež by táto chvíľa nikdy neskončila, napadlo mi. Keď sa zdvihol závoj jeho uhľovočiernych mihalníc, jeho oči kričali do sveta to isté.

„Netreba nám slov, láska,“ zašepkala som a nepatrným pohybom pier som si vypýtala jeho ústa. Bez váhania mi ich dal.

- - -

Horúci, zadýchaní a prepletení v zložitom klbku sme ležali v tráve. S hlavou položenou na širokej hrudi a rukou som ho objímala okolo bedier. On ma svojou hladil po vlasoch.

„Lis?“ zapriadol a pohladil ma po ramene, ktoré vzápätí pobozkal.

„Hmmm?“ Pôžitkársky som sa k nemu ešte viac pritisla. Cítiť jeho horúce telo bol neskutočný zážitok.

„Čo budeme teraz robiť?“

Veta, ktorú som za žiadnych okolností nechcela počuť prišla skôr než som čakala. Strnula som. A vzápätí aj to jeho ako reakcia na mňa. Mlčala som.

„Nebudeme robiť nič, Seth,“ odpovedala som. Môj hlas znel akosi neznelo. Krásu okamžiku som už nevládala vnímať, tak ako predtým.

„Ako to myslíš?“ Cítila som narastajúcu paniku v jeho hlase. Z jeho vyhriateho vlčieho náručia sa mi nechcelo vstávať, ale touto vetou, jednoducho ukončil našu výnimočnú chvíľu. Vzoprela som sa do sedu a pravdepodobne naposledy som vychutnávala jemnosť jeho pokožky celou plochou dlane, ktorou som ho pomalým pohybom hladila po svalnatom brušku. Nahý bol neuveriteľne krásny. Snáď ani antický bohovia nemohli byť krajší. Nahota mu veľmi svedčala.

„My dvaja predsa nemáme budúcnosť,“ vysvetľovala som mu ako malému dieťaťu. A keď som zbadala tú bolesť v jeho pohľade, premohla som slzy a aj napriek tomu, že ma pálili v očiach a hrozili, že sa každú chvíľu prehupnú cez viečka, smutne som sa na neho usmiala.

„Ty máš Beu, ktorá ťa potrebuje. Ona aj jej dieťatko. VAŠE dieťatko!“

Bolo mi jasné, že som udrela na jeho citlivú strunu. Ale posledné, čo som chcela bolo ho zraniť ešte viac.

„Ale ja...“ chcel namietnuť, no moja ruka bola zase rýchlejšia. Nedovolila tým hriešne krojeným perám dopovedať, čo by tak strašne bolelo nás oboch.

„Nesmieme, Seth, nemáme právo, rozumieš?“

Ten pohľad budem vídať vo svojich snoch, napadlo mi. V tých temných aj v tých, ktoré si dám na pomyselný oltár a budem sa k nim do konca života modliť. Takéhoto si ho chcem zapamätať.

Jeho bolesť sa zrazu zmenila na akési odhodlanie, drsne ma chytil za ramená, akoby som mala vôbec šancu pred ním niekam utiecť a zúfalo ma pobozkal. Ten bozk bol neskutočný. Jeho dobyvačné pery plienili tie moje a jazyk narážal na vnútro mojich úst. Nedalo sa zabrániť blížiacemu sa výbuchu. Stretli sme sa gejzírom čistej túžby, ktorá vyrástla na prahu rýchlo sa blížiacej katastrofy. Lačne sme sa vpíjali jeden do druhého medzi vzdychmi, ktoré nám unikali z úst, tlmené iba tichým šumením lesa a zurčaním rozbúrenej rieky pod našou skalou.

Naše druhé milovanie.

Vedela som čo musím urobiť. Telom mi prebehla triaška a pocítila som jemnú nevoľnosť.

„Láska moja, je čas,“  začula som svoj hlas, ktorý akoby ani nepatril mne. Sucho v ústach nabralo intenzitu Sahary a ja som vedela, že ak to nespravím teraz, tak už nebudem schopná pustiť ho nikdy zo svojho náručia. Zo svojho života. Bolí to, veľmi ma to bolí, láska moja, uver mi.

A on, vedel celý čas, že táto sadistická chvíľa príde a podupe naše životy. Ticho sa so mnou lúčil. Bez scén, bez prosíkov, len s tichým žiaľom v krásnej tvári.

„Neodchádzaj...“ jeho šepot pripomínal modlitbu.

Posledný dotyk mojej rozochvenej ruky na jeho líci a potom už len sila myšlienky - daru za sprievodu horkých sĺz znemožnila jeho mohutnému telu, prenasledovať ma tam, kde viac svetlo nesvieti.

- - -

Domov som dorazila celá opuchnutá od plaču. Vrazila som do svojej izby ako hurikán a hystericky som začala baliť všetko, čo mi prišlo pod ruku. Len na chvíľu som zastala v tejto zbesilej činnosti a to vtedy, keď som roztrasenými rukami písala list pre rodičov. Nechcela som nikdy od nich odísť a bez rozlúčky už vôbec nie. Ale táto situácia, jednoducho, nešlo to inak.

Keď mi nie je dopriate rozlúčiť sa s nimi ako by si zaslúžili, nech vedia, že ich milujem nadovšetko:

Milá mama, oci a Nessie,

nemám viac právo dýchať tento vzduch po tom, ako som tak nehanebne zradila a preto odchádzam. Nekontaktujte ma prosím, aj tak by ste ma nenašli. Môj, hmmm, dar mi pomohol blokovať všetky cesty, ktoré by Vás ku mne dostali (odpusť teta Alice). Až budem pripravená, sama sa ohlásim, ak o mňa ešte budete stáť. Ľúbim vás, všetkých.

Vaša Lis

Dlaňou som nostalgicky prešla po písacom stole, pohladila som knihy na polici, smutne som sa usmiala na svoj odraz v zrkadle. Cieleným riadením hlbokého nádychu a výdychu som sa márne snažila utíšiť svoj zrýchlený tep, zodvihla som list, doteraz ležiaci na posteli a vyrazila k dverám. Posledné obhliadnutie sa za mojím životom a potom som už len rýchlo schodiskom do haly. Šťastena mi dokonale priala, celá moja rodina bola na love. Svoj dar nemienim používať. Už aj tak cítim jeho okovy.

Môj svet, v podobe, v akej som ho doteraz poznala, sa scvrkol na veľkosť jedného jediného hárku papiera, popísaného nezmyselným ničnehovoriacim vysvetlením, ktorý som položila na stolík v hale a vyšla som von.

Galéria

Lis                             Seth

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

11)  gina (13.01.2011 18:17)

Seth? Tak ona Spala so Sethom? Aspoň Nahuel zostane mne... Tak, po prvé sa fakt ospravedlňujem, že som ti to nemohla opraviť... fakt som toho mala moc... veľmi hektický týždeň, ale už sa to zlepší, sľubujem. A ku kapitole... WAW! Akože šok! (Celý čas som tajne držala palce Nahuelovi... mno nič ) Akože tak toto ma dostalo... že rozhovor... Twilly, si super, moc sa teším na ďalšiu kapitolku.

10)  Bosorka (13.01.2011 14:52)

Nemám, co ti promíjet, mohu tě pouze chválit a chválit a chválit!

9)  Twilly (13.01.2011 14:44)

Bosinko, doufám, že stanice Bosorka ještě stojí... tak jsem se trochu utrhla, noooo... doufám, že mi to prominete , holky moje čtenářský

eElis, pracuje se na dalším dílku, ale víš, jak to chodí,práce, domov, rodina... dělám co můžu , na to abych z toho nějak vybruslila, potřebuju svůj klid...

Hnědulinko, lásko moje a co spolucestující z tramvaje byli způsobný??? Doufám, že tě ve čtení nerušili

Opravdu, jsem moc ráda, že se vám to líbí, srdíčka moje, bacha na mě, začínám být na vás závislá tedy na těch komentech, kterými mě poctíváte...

8)  Karolka (13.01.2011 14:12)

Ty jsi opravdu nebezpečnější než semtex! Četla jsem včera cestou v noční tramvaji. Málem jsem si prokousla ret, abych nezačala vydávat TY zvuky.
Po Bye už si netroufám nic vyjmenovávat, protože ona na to má radar, ale je to prostě kapitolu od kapitoly lepší. Bolavá vášeň - to je síla!!!
Nádherný! Krásný! Vášnivý! Něžný!
Tak, Twilly, co s tím teď uděláš???

7)  eElis (12.01.2011 20:09)

Tak to jsem doopravdy zvědavá, jak tohle všechno dopadne. Nejdřív Nahuela a teď Seth. Nádherná kapitolka

6)  Bosorka (12.01.2011 15:54)

Já se na to připravovala! Říkala jsem si: jo bude to žhavé, ale ty to ustojíš nenecháš cht....hormony cloumat svým majestátem! A hádej co? Prdlajs, je ze mě zase rosol!

Ocitnout se mezi Sethem a Nahuelem, to je jako být mezi 2 parními lokomotivami.....všude samá pára a jiskry a mě to trhá na kusy!

5)  Twilly (12.01.2011 11:24)

Byeinko, tak teraz som rudá až na prdeli ... STRAŠNE, STRAŠNE, STRAŠNE moc ďakujem...

4)  Bye (12.01.2011 11:10)

Twilly!!!
Seth! Já to cítila!
Čekala jsem výbuch vášní - to ani jinak být nemohlo. Ale! Že to tady na mě vyblafne a ožehne mi to obličej... že to bude taková síla... že se Ti urvou oba dva... Dvakrát!!!
Áááááááááááááááááááááá
A potom. Silná Lis, používající svůj dar k tomu, aby ji nemohl znovu "uchopitů a "připoutat" Rozhodla se odejít... Chjo... Nebude to chlapec mít lehký. Ale já věřím v osud, a tady z toho na mě osudovost doslova huláká: Lis a Seth!!!!!!!!!!

Ty mi něco říkej o malování pocitů
Rosteš s každou půlkapitolou!
Zkusím namátkově vybrat pár věcí, co mě naprosto uzemnily:
"Voda, valiaca sa rovnako ako moje novoobjavené city, narážala na dva veľké kamene, ktoré rušili plynulosť prietoku. Tým sa vytváral na hladine chaos a hladká hladina sa čerila bielou čiapočkou viny."
"Premohol ma ľahký pocit horkého zúfalstva, že ho nemôžem ani len poriadne stratiť, keďže mi vlastne nikdy nepatril."
"Moje ego sa tetelilo nevýslovným šťastím, ktoré som chcela vypiť do dna. Na ex, temný osud! Nech máme dôvod nariekať nad zajtrajšou kocovinou."
atd, atd...
Teprve teď jsem zvědavá, jak je z toho vysekáš!

3)  Twilly (12.01.2011 10:17)

jéééééééj Astrid, ty si fakt čítala, mám radosť lásko-krásko

HMR, vieš, ono o to šlo, aby bol Seth poněkud nebezpečný, keby som ho napísala len ako takú bábovečku... hmmm ja neviem, asi by po tejto poviedke ani pes neštekol. Tie moje pridané fotografie neber, prosím, nijako záväzne, je to čiste len taká moja inšpirácia... čosi ako grafická časť obálky k pomyselnej knihe. Ďakujem Ti za komentík

2)  HMR (12.01.2011 02:58)

Christian Bale jako Seth? No nevím, to by byl poněkud nebezpečný Seth. Ale kapitola je skvělá. Smutná, ale krásná.

1)  Astrid (12.01.2011 02:33)

Hallo, hach, Ty mi robíš zastavu
„Si nádherný ako vlk, vieš to?“ Premohol ma ľahký pocit horkého zúfalstva, že ho nemôžem ani len poriadne stratiť, keďže mi vlastne nikdy nepatril. A nikdy ani nebude...
omg!!! , zlatko nemam sil na koment, pls, zajtra je deň ale toto mi vyrazilo optiku, tak som to nevydržala a musela ti to sem zopaknuť.
A v maily más tu moju volovinu čaf.

«   1 2