19.01.2011 [22:45], Twilly, ze série Láska? Ďakujem, neprosím!, komentováno 28×, zobrazeno 5707×

11. kapitola

V mobile zaznel vyzváňací tón presne dva razy, kým to Ness zodvihla.

„Vydrž!!“ zasyčala na mňa nervózne.

A už som len počula slabé funenie do telefónu, keď pravdepodobne vybiehala  po schodoch, vrznutie dverí a celkom ľahko identifikovateľný zvuk žuchnutia tela na posteľ.

„Môžeš, už som u seba!“ Dostala som zelenú.

„Tak ako tehula, ako pokračujú svadobné prípravy?“ nevedela som sa dočkať noviniek.

„Podľa plánu,“ Nessin hlas znel úžasne sprisahanecky. Nemohla som inak, samozrejme, že som sa škerila ako lečo. Spriadať seriózne úklady, tak to bolo pre mňa niečo nové.

„Teta Alice je šťastná, že môže organizovať a chlapi sa ťahajú z jej prítomnosti, len ju zacítia, normálka,“ komentovala situáciu, „ani jej neprišlo čudné, že som sa zrazu rozhodla pre tú svadbu, hlavne keď môže veliť.“ Pri tej predstave som sa znova musela pousmiať. Celá teta Alice.

„Ozaj, ako si im to vlastne vysvetlila?“ Zvedavosť vo mne hlodala ako červíček do jablka.

„Mnooo, urobila som hormonálnu scénu. Trochu plaču, trochu kriku, trochu hereckého nadania... a nikto sa radšej nič nepýtal!“ Začínam sa ťa báť, hehe, ale aj tak si skvelá, sestrička!!! Moja sestra a jej schopnosti mi rozhodne stúpli v očiach.

„Takže to stíhame?“ Znova som sa chcela uistiť.

„Jasnééé, že váhaš, ségra. Ja to už normálne vidím, to bude pohľad na nezaplatenie, keď ťa všetci uvidia...“ plánovala rozjarene Nessie. Došlo mi, že ona sa na to vzrúšo ozaj teší.

Ani nevieš, akú máš pravdu. Budú vyvaľovať oči, predpokladám. Len dúfam, že ma nepoženú svinským krokom...

„Nefantazíruj, dobre?“ uzemňovala som ju naoko prísne, ale v skutočnosti mi riadne trhalo kútikom.

„No a čo, si súčasťou môjho svadobného prekvapka, tak sa snaž, aby to tvoje entrée bolo čo najefektnejšie!“ Neveriaco som zavrtela hlavou. Tak to si píš, že na toto entrée sa v našej rodine pravdepodobne nikdy nezabudne. Až ma to desí.

Práve vo chvíli, keď som jej chcela na to odpovedať čosi šťavnaté, prerušila ma.

„Ani slovo!“ zasyčala. A ja som už iba začula Nessiino: „Ďalej!“ A jemné vrznutie dverí.

„Nessie, zlato, ocenili by sme, keby si zišla dolu! Alice je už na to vaše skúšanie šiat riadne nažhavená a keďže nechodíš, pekne to tam schytávame za teba!“

Ockov hlas spôsobil, že sa mi zo šoku zatočila hlava. Takmer som prestala dýchať a jediné čo som mohla, bolo našponovať uši ako satelity a načúvať ich rozhovor.

„Za chvíľku, len čo si dokončím hovor,“ odpovedala bezstarostne.

Ešte chvíľu a navrhnem ju sama na Oscara. Stavím sa o pletené dupačky, že teraz na ocka zamrkala štýlom alá mrkacia bábika. Neveriaco som krútila hlavou.

„Dobre, tak nech ti to netrvá, mimochodom s kým to voláš?“ Moje nervy, NIEEE!!!

Srdce mi dvakrát poskočilo a ruka vystrelila k ústam práve včas, aby zabránila prekvapenému zhíknutiu.

„S Jakom, s kým iným,“ odvetila Ness nevinne. Snáď to zaberie!

Začula som slabé zavrčanie.

„Oci prestaň, si trápny. Je to predsa otec môjho dieťaťa a tvojho vnúčaťa! Nemôžeš mu to vyčítať až do konca existencie,“ namietala podráždene. Kto vie, či to bolo ozaj, alebo len čisto pre efekt? preblesklo mi hlavou.

„Daj mi ho k telefónu, ja mu poviem, čo si o ňom myslím...“ zaznelo mi do ucha z mikrofónu a mne sa zatmelo pred očami. Voľnú ruku som si tisla k ústam tak kŕčovito až ma bolela. Aj keď mi rozum mi radil okamžite zložiť, inštinkt rozsvietil veľký neónový nápis, ktorý na mňa hystericky blikal: „OPOVÁŽ SA A ODTRHNEM TI HLAVU!!!“

Ostala som teda na linke, čakajúc ako až sa môj úbohý osud ku mne macošsky zachová.

Miesto ockových nadávok na Jakovu adresu v priamom prenose som ale začula ďalšie vrčanie.

„Doparoma, Ness, buď taká dobrá a neprehrávaj mi TO... tie... no ako sa vy dvaja...“

Hrôza zo mňa razom opadla a nastúpila zvedavosť. Ešte nikdy som nepočula, že by bol veľký Edward Cullen v úzkych až tak, aby nedokázal ani len vetu dokončiť. Preboha, veď on koktal??? Sestrička, sestrička, veľmi ma zaujímalo, čo ho takto dokonale vyviedlo z miery.

„Tak mi nelez do hlavy, ocko!“ ohradila sa Ness.

To spokojné zadosťučinenie, ktoré znelo z Nessiinho hlasu naznačovalo, že ma pravdepodobne pre tento raz zachránila. Netušila som, že moja  postpubertálna dvojička je taký dokonalý diabol.

„Nebuď drzá Ness a nezabudni, Alice čaká!“ zvýšil svoj zamatový, jemne rozladený hlas.

Potom už bolo počuť len slabé buchnutie dverí.

„Ness, si tam?“ zašepkala som trochu iracionálne. Určite by ma nemohol počuť na tú diaľku. Alebo hej?

„Čakaj...“ Nastalo krátke ticho, „ok, vzduch čistý, mimochodom Lis, mám to u teba,“ pokračovala ako keby sa nechumelilo.

„Vďaka, určite ti to raz vrátim,“ usmiala som sa, „ty Ness, priznaj farbu, čo si ockovi poslala v myšlienkach?“ Nedalo mi to, musela som vedieť, čo presne ma zachránilo.

Nessie sa zachichotala ako malé neposedné dievčatko.

„Prehrala som mu kúsok z našej prvej noci s Jacobom. Ten pohľad stál za to, fakt ľutujem, keď prídeš, tak ti to ukážem.“ To už sa nielen že chichotala, ale neobmedzene rehotala na plné kolo.

„Pšššt, neblbni, veď ťa budú počuť!“ Vážnu tvár už nešlo viac udržať. Obe sme sa rehlili do telefónu ako najaté.

Kto vie, či nám bude takto do smiechu, keď sa objavím na Nessinej svadbe.

- - -

Edward doslova vystrelil z Nessinej izby. Nenávidel násilie, ale niekedy mal pocit, že by ju najradšej pekne schmatol, prehol cez koleno, stiahol nohavice a šupol jej tam päť a dvadsať naostro!!! Dospelá-nedospelá. Za chvíľu sa z nej stane matka, tak sa už preboha nemôže chovať ako malé dieťa. Dieťa, zaúpel v duchu, moje dieťa bude mať dieťa a to všetko kvôli tomu zablšenému psisku!!! Zaťal zuby i päste. Ako si len mohol dovoliť na ňu siahnuť tou svojou špinavou labou, Jacob, hlavu by som ti odtrhol, keby som mohol!!! Ech, škoda rečí. Zúril. Ale aj tak je to všetko moja vina. To ja som mal byť lepším otcom. Keby... keby som sa viac snažil, Ness by si miesto materských povinností užívala krásnu mladosť a Lis... Už pri myšlienke na ňu mu stislo to prázdne miesto, kde kedysi tĺklo srdce. Ja som ani len netušil, že ju niečo trápi. Ako otec som jasne sklamal. Prepadla ho jeho stará sebaobviňujúca nálada. Lis, kde ťa máme, dcérenka moja, si v poriadku? Máš sa dobre? Nikto ti neubližuje??? Povzdychol si.

Potreboval sa opäť dostať do normálu. Zvrel oči a takmer nepatrne zavetril. Svoju ženu, jediný zdroj svojho večného pokoja, svoju omamnú drogu, nikde necítil. Dokelu, Alice, nemôžeš mi ju vziať a odviesť ju niekam kde s ňou nemôžem byť sám a to  práve vo chvíli, keď ju potrebujem! Rozmrzelo ho to ešte viac.

Nemienil sa však vzdať a tak skúsil ešte raz. Nakoniec zachytil slabú stopu Bellinej vône a slastne privrel oči. Táto vôňa ho nikdy neprestane vzrušovať. Neomylne vyrazil po neviditeľnej pachovej trajektórii, ktorá ho mala doviesť k tej, ktorú teraz chcel najviac na svete. K tej, ktorú potreboval pobozkať tak, aby zabudol na všetky trápenia na svete. K tej, ktorá vedela utešiť jeho srdce, vymiesť z duše všetky bolesti, pohladiť ho všade, kde je treba... omg... Alice, ja ťa zaškrtím ak ju nenájdem dostatočne rýchlo!!!

- - -

Nessie

Tak a dnes tu máme môj svadobný deň. Už zase, povzdychla som si. Ešte tak...hmmm, jedným očkom som pozrela na mobil, šesť hodín a dvadsať osem minút a budem oficiálne Blacková, tešila som sa. Asi by som sa tešiť dopredu nemala, tvárou mi preletela drobná chmára, vraj to prináša nešťastie.

Doslova vážne som sa nad svojou myšlienkou zamyslela. Ale teraz to už predsa musí vyjsť!

Pohladila som si s láskou sotva viditeľné bruško, ktoré už bolo možné hmatom krásne vychutnať a moje myšlienky sa rozbehli k svadobným prípravám. Táto bohumilá činnosť, bola v poslednej dobe mojou najväčšou radosťou, samozrejme, okrem plánovania hromadného infarktu všetkým upírom prostredníctvom svojej sestry.

V tých šatách, ktoré mi nechala ušiť teta Alice by som mala byť dokonalá. Predstavila som si jemný splývavý hodváb, elegantný empírový strih – to je skôr nutnosť, ale dodáva to romantický nádych celej akcii. Tete Rose som básnila o účese v štýle Napoleonovej Jozefíny, snáď jej dopne. Bola by som rada, keby sme s Jakom ladili čo najviac. S tetou Alice sme vymysleli pre neho frak, trochu prskal, ale bude v ňom... omg... ale rozhodne nie tak dlho až „kým nás smrť nerozdelí“. Hneď ako to bude možné, tak si ho pekne rozbalím ako darček, na ktorý čakám už riadne dlho.

- - -

Lis

Cesta domov bola asi to najťažšie, čo som kedy absolvovala. Ako poloupírovi by sa mi nemali ruky triasť, aspoň nie často. Lenže, ja som bola rozklepaná ako ratlík. Nebyť toho, že držím volant, absolútne za tie svoje trasorítky neručím.

Od Nessie viem, že svadba by sa mala začať tesne pred západom slnka. Teraz, keď už sa pomaly končí jeseň, by to v záplave žltohnedého lístia malo vytvoriť úžasnú scenériu. A k tomu červené zapadajúce slnko, trochu zubaté, ale stále ešte so zlatou, na oko hrejivou, aureolou žiarivej dokonalosti.

Nevábne som smrkla od dojatia a jednou rukou, tou, ktorá menej kŕčovito zvierala volant, som si utrela zblúdilú slzu. Prekliate hormóny!!! Roznežniť sa nad každou sprostosťou, tak to bolo v poslednej dobe u mňa úplne bežné. Až príliž ľudským spôsobom som si začala capkať po stehnách. Hľadala som nejakú vreckovku, ktorá by ma zbavila odmäku v nose, ktorý automaticky nasledoval vždy po prílive rozbúrených hormónov. Našla som ju práve včas, aby som zabránila pravej katastrofe a to som si ešte gratulovala, že som uchovala rukáv čistý. Jedným očkom som sa skontrolovala v spätnom zrkadle. Horor. Oči opuchnuté, líca a pery zrumenené, nos ako bambulu. Takto nemôžem predstúpiť ani pred popravčiu čatu!!! Rozhodla som sa, že pri poslednej benzínke pred Forks zastavím a urobím zo seba človeka. Teda poloupíra.

- - -

Čas ubiehal a ja som naberala odvahu. Už pol hodinu som sedela  asi dva kilometre od domu, kde vo Forks sídlia Cullenovci. Môj žalúdok sa so mnou prestal baviť už dávno. Urazene sa krútil raz tým a raz oným smerom. Srdce, jeho verný kamarát, sa snažilo rozbiť mi hrudný kôš, alebo si aspoň zahrať menšiu partiu squashu. Že práve títo dvaja sa musia v mojom tele tak kamošiť???

Keď už som si myslela, že sucho v ústach nemôže byť prašnejšie, siahla som po malej petfľaši s cieľom ovlažiť tú Saharu. Posledný hlt vody mi s problémami skĺzol stiahnutým hrdlom a na mikrosekundu mi uľavil.

Toto vražedné ticho pred bitkou mi vezme snáď celé storočie, ešte, že som nesmrteľná. Nechávala som plynúť svoje myšlienky, kým nenaberiem odvahu.

Ešte pár krát som sa zhlboka nadýchla a vydýchla a keď som zistila, že môjmu stuhnutému telu to aj tak nepomohlo, vsunula som kľúče do zapaľovania a otočila. Vrnivý zvuk motora mi pripomínal jemný, dážď pripomínajúci, bubnovanie tamborov veštiacich začiatok boja. Tak hurááá do boja!!!

- - -

Predsvadobná scéna bola dokonalá. Elegantný Jacob sa celý rozplýval. Esme, Rose a Bella boli dojaté a Alice spokojná s dobre odvedenou prácou. Celé mužské osadenstvo si spokojne tľapkalo po pleciach, zadaní hecovali nezadaných rečami o chomúte a gratulovali svorne Edwardovi a Belle k udalosti, ktorá sa mala o malú chvíľu konať. Čakalo sa už len na nevestu.

Ale šťastný otec nevesty nebol až tak šťastný, ako sa mohlo na prvý pohľad zdať. Niekto mu tu chýbal. Jeho druhé malé dievčatko. Jeho trucovitá ohnivá Lis. Čo by dal za to, keby ju smel ešte vidieť. Stála by trebárs za sklenenou stenou, zraniteľná a s jemným melancholickým výrazom by sa na nás dívala. Usmiala by sa na Bellu a spod viečka by jej unikla neposlušná slzička. Utrela by ju dlaňou, drobnou a rozklepanou od dojatia. Dlaňou, ktorá by neopustila tvár, len by sa zľahka spustila k ústam, ktoré by zdobil dojatý úsmev. Nikým nepozorovaná by tam stála a sledovala nás...

Sledovala nás? Edward sa prebral z fantazírovania. Toto sa mu predsa nezdá!? To nie je žiadna fantázia, žiaden výplod jeho zmučenej otcovskej mysle. Lis je tu!!! LIS JE TU!!!

„Lis je tu!!!“ zrúkol na celú miestnosť nahlas presne to, čo mu práve rezonovalo v mysli, zízajúc ešte stále neveriaco do presklenej steny. Bál sa mrknúť, aby sa tá nádherná vidina náhodou nerozplynula. Všetci upíri na sekundu stuhli do pôsobivého súsošia. Jediný zvuk, čo sa rozliehal široko ďaleko, bol tlkot vzrušených sŕdc celej vlčej smečky.

O pár sekúnd nastal dokonalý veľký tresk. Celé osadenstvo sa naraz vrhlo k presklenej stene, za ktorou zmätene ustupovala Lis. Pred hradbou zo skla, akoby na povel, sa zastavili a neveriaco na ňu zízali. Pripadala si, ako dvojhlavé teľa na jarmoku.

Už nemáš kam ujsť, Rosalice, napadlo mi a hrdlo sa mi už po niekoľký krát stiahlo strachom.

Tiché zízanie prerušil akýsi nadzvukovovysoký tón a ako tornádo sa okolo nášho davu prehnala jačiaca Bella. Jej radostný výskot si razil cestu morom upírov a vlkolakov, akoby bola novodobý Mojžiš. Keď jediným prudkým pohybom roztvorila sklenené dvere vedúce na terasu, vôbec sa ju netrápilo, že jej ostala kľučka v ruke a Esme potichu zavrčala. Pánty akoby zázrakom, Bellin materský temperament len o chlp ustáli.

Od dva tlkoty vlčieho srdca neskôr, sa už stískali jedna druhej v náručí. Bella nepatrne stuhla. Dokonalé zmysly odhalili Lisino veľké tajomstvo. Spýtavým pohľadom sa zadívala na dcéru, ktorá jej nepatrným pokrútením hlavy naznačila, že si toto tajomstvo chce ešte drobnú chvíľu ponechať pre seba. Bella pochopila. Skontrolovala či je štít na svojom mieste a trochu škodoradostne si predstavila, čo asi na  to povie Edward. Uškrnula sa a nenápadným prikývnutím naznačila, že je ochotná Lisinu hru dohrať do konca. Vzala svoju stratenú dcéru za ruku a doviedla ju dnu.

To už sa ale šokovaným svadobným davom predieral ďalší ašpirant na tornádo. Nahuel.

„Meu amor, kde si preboha bola tak dlho, ako to, že si nikomu nedala vedieť kde si, čo je s tebou. Nevedeli sme, či sa ti náhodou niečo nestalo...“

Jeden by povedal, že chlapi toho veľa nenahovoria, ale Nahuelova streľba slov práve dosahovala kadenciu ľahkého guľometu. Synchrónne s týmto vodopádom otázok jemne, ale dôrazne odsunul šokovanú Bellu nabok a privinul si Lis sám na svoju od rozrušenia rýchlo pumpujúcu hruď.

Úsmev mu zmrzol na perách. Cítil to isté, čo Bella. Jemnulinkú kontúru oblinky, ktorá mohla znamenať iba jedno. A jeho dielo to veru nebolo. Cítil, ako sa mu od zúrivosti hrnie krv do tváre. Určite už naberal výraz, ktorý práve nelákal k príjemnému posedeniu pri šálke čaju. Uvedomil si, že stále zviera Lis v náručí a rovnako tak neprirodzené ticho všade naokolo. Buď to bol šok z Lisinho návratu, alebo poniektorí tušili, že sa niečo deje. Tí najvnímavejší hádzali očkom po Edwardovi v márnej nádeji, že sa dozvedia viac. Ten len neveriaco treštil oči na svoju dcéru a lapal po vzduchu ako kapor. Snažil sa usporiadať v hlave Nahuelove myšlienky.

Skôr, než stihol zanalyzovať situáciu, nastal výbuch atómovej bomby.

„Ty špinavý pes, ja ťa zabijem!!!“ S týmito slovami a besným vrčaním odtrhol sa od Lis a vrhol sa do skupinky vlkolakov stojacej, ako inak, pri svadobnom stole plnom jedla.

„Bude vzrúšo, bude vzrúšo!!!“ Poskakoval nadšene Emmett a odkiaľsi priletela od Rose výchovná až to zadunelo.

V centre tmavovlasých svalnatých hôrnych chlapov, navlečených do svojich najlepších sviatočných šiat, stál Seth s nepreniknuteľne kamenným výrazom. Tomu, že nie je socha vytesaná z kameňa, nasvedčoval iba rýchly pohyb širokého hrudníka odetého  do snehobielej košele a ostro kontrastujúcej s čiernym sakom... a Beinými tyrkysovými šatami, ktoré elegantne dotvárali dokonalý štýl tejto tehulky, vlastne nebyť ich vyjavených tvárí, bolo možné povedať, že tvoria prenádherný pár – šťastnú rodinku.

Lis už dlhšiu dobu nevydržala nedívať sa na neho. K životu ju prebrala len Nahuelova vraždu sľubujúca akcia. Skôr, než ktokoľvek stihol zareagovať, Nahuel, akoby presne vyrátaným rugbyovým hmatom nabral Setha a spolu leteli smerom k presklenej stene. Sklo sa roztrieštilo na milión drobných kúsočkov a s cinkaním, pripomínajúcim letnú prehánku tancujúcu na plechovej streche, sa rozsypalo po celej terase. Dve obrovské telá dunivo dopadli na zem. Nahuel okamžite vyskočil na nohy a za sprievodu zúrivého vrčania zaujal útočný postoj. Seth naopak otrasene sedel na zemi medzi črepinami a nedokázal z Lis odtrhnúť pohľad. Pomaly strácal nádej, že svoju lásku, tak milosrdne sa zjavujúcu v jeho najtajnejších snoch, už nikdy viac neuvidí. V očiach mu hral úžas nad tým, že je tak blízko neho. Takmer na dosah ruky. Toto jeho očarenie ukončil až presne mierený pravý hák Nahuelovej päste. A že tá teda sadla!

„Ty špina!!! Nemohol si nechať ten poklopec na pokoji, to ti jedno dieťa nestačí???!!!“ Nahuel naštvane rozhodil ruky k zmätenej Bee, ktorá si inštinktívne začala obraňovať bruško.

Seth si šúchal boľavé miesto na sánke. Nechápavo civel na zúriaceho Nahuela a snažil sa dešifrovať význam jeho slov, zatiaľ čo kontrolka v jeho hlave KONEČNE zavelila k zmobilizovaniu aspoň základnej obrany. Tento krok naštartoval aj zbytok smečky, ktorá sa medzitým bleskovo presunula na terasu, postavila sa za Setha a vrčala takmer zborovo na ostatných upírov, rozostavených podobným spôsobom za Nahuelom.

„Ale ale vážení, čo keby sme sa skúsili pekne ukľud..“ začal Carlisle, ale jeho zmysel pre diplomaciu nedostal dostatočný priestor pre realizáciu. Alice ho totiž bez milosti prerušila.

„Dokelu, Lis, urob s nimi niečo, len ty ich mô...“

Ani Alice nebolo dopriate dopovedať, pretože takmer súčasne sa ozvalo hlasité „lup“ a Edwardovo „NIÉÉÉ“ a Paulov dokonalý oblek sa rozprskol do všetkých svetových strán. Pred Beinými očami sa zjavil obrovitánsky vlk.  Mladá žena však nemala čas prebrať si, čo presne za úkaz to práve videla. Jej mozog zaznamenal bolestivý kŕč v podbrušku a miestnosť sa naplnila pachom valiacej sa krvi.

„Carlisle, niečo je zle, niečo je veľmi zle!!!“ kričala. Krv jej stekala prúdom po nohách a nemilosrdne maľovala na tyrkysových šatách tmavú krvavú škvrnu.

Modré oči, lemované čiernym závojom mihalníc kričali o pomoc, zatiaľ čo z jej tela pomaly unikala aura života.

„Musíte ho zachrániť, Carlisle, sľúbte mi, že ho zachránite!!!“ zaprosila a jej vedomie zastrela snáď milosrdná tma.

 

Zhrnutie

 

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

«   1 2

© 2010 Stmívání FF - Kopírování veškerých děl je bez souhlasu autora přísně zakázáno!