17.11.2010 [13:15], Tara, Povídky na pokračování, komentováno 4×, zobrazeno 1308×

Edward Cullen je upír, ktorý ešte stále žije v dobe gentlemanstva. Správa sa tak ku svojmu okoliu a väčšine ľudí to lichotí. Lenže, ak si niekto niekedy myslel, že taký, aký je on, musí byť aj jeho polovička, je na omyle. A Edward si toho začne uvedomovať príliš rýchlo... Ale má vôbec šancu?

Je to moja prvá tvorba na tomto webe... tak som zvedavá, ako dopadnem.

„Najdôležitejšími vlastnosťami človeka, ktorý sa pohybuje medzi ľuďmi, sú takt a empatia. Slovo takt vychádza z latinského tactus (dotyk) a presne označuje schopnosť uvedomiť si, čo sa druhého dotkne a čo nie. Takt spočíva v tom, že vieme, ako ďaleko zájsť, aby sme nezašli príliš ďaleko. Empatia je schopnosť vcítiť sa do situácie a pocitov druhého človeka.“

Čítať tie nudné stránky ma už naozaj nebavilo. Každý deň som ich predčítavala mojej Matke, ktorá prísne stála nado mnou a akoby kontrolovala, či si každé slovo uvedomujem a pamätám. Vystretá, presne ako etiketa vraví, držanie tela, ako etiketa vraví, nohy skrížené, položené na zemi, presne ako etiketa vraví. Občas by som rada vzdala ten boj s mojou matkou a poddala sa jej celá, ale potom by som už neexistovala. Bolo by telo, ale myseľ a duša by patrila inému životu... inému svetu.

Svetu, do ktorého Matka nevidela...

„Isabella, ešte 20 strán a pôjdeš do izby, napísať si úlohy, možno ťa aj večer pustím von,“ prehovorila, ešte väčšmi sa napriamila a pozorne počúvala slová, ktoré vychádzali z mojich úst, ale do môjho rozumu a správania sa nevtesnali... Ale to Matka nemusí vedieť.

Po pol hodine namáhavého čítania som vstala, mierne sa pokynula hlavou ku Matke a pomaly sa vznášala na nohách, ako som schádzala schodmi do mojej izby. Dala mi tam ružové steny, sýto ružové... Posteľ z nebesami, veľké okno a pevná parapetná doska, na ktorej som trávila väčšinu svojho času, keď som nemohla byť tým, kým som. Zhodila som znechutene zo seba krémový kostým. Mám osemnásť, len osemnásť... A nie 40, aby som nosila krémové kostýmy a klobúky. Pozerala som sa na svoj odraz v zrkadle. Moja postava bola fajn, bola som vždy s ňou spokojná, ale čo na tom, keď na seba nemôžem dať veci, ktoré sa mi ľúbia. V ktorých by som možno vyzerala, ako súčasní ľudia hovoria, sexy. Raz byť príťažlivá, kedy by som sama chcela.

Prezliekla som sa do teplákovej súpravy, posadila sa za stôl, vystrela sa ako luk a začala s vypracovávaním úloh. Trvalo mi to necelé dve hodiny. Pozrela som sa na fotku, po mojej pravici. Luke, môj búrlivý brat. Neposedné hnedé vlasy, tmavé oči plné šťastia. Usmieval sa na mňa a ukazoval mi prostredníček a pri tom držal okolo pliec frontmana skupiny Snow Patrol. On bol vždy Rebel a tak hneď, ako dovŕšil 18, s mojím požehnaním ušiel z domu... teda, ušiel od Matky a jej štýlu života. Občas mi napíše mail, posiela fotky a píše, kde sa práve nachádza a čo robí. Za tých 5 rokov, čo je už preč si založil skupinu a teraz chodia na turné a všelijaké párty. Matka ho nepriznáva za syna, ja o ňom hovorím ako o najlepšom bratovi na celom svete.

Ticho som si povzdychla a zodvihla lenivý zadok zo sedačky. A ide sa von. Navliekla som si dámske punčocháče, sukňu po kolená, bledoružovú a bledoružové sako s blúzkou. Čierne lodičky na nohy a kabelka plná tajomstiev do ruky. Zišla som opatrne dole schodmi a dúfala, že na Matku už nenarazím... Len dúfala.

„Kam ideš mladá dáma?“ spytovala sa a mierne potešene sa na mňa dívala. Robilo jej radosť, vidieť ma vo veciach, ktoré ona sama kupovala.

„Na stretnutie klubu, Matka. Chcem byť vzorný študent,“ odpovedala som ako vždy a našťastie skryla svoj potutelný úsmev, ktorý prezrádzal iróniu.

„Tomu som rada. Pozdrav dievčatá.“

„Pozdravím.“ Pokynula som jej znovu hlavou a pomaly, priam vznešene som si kráčala ku dverám. Za nimi ma čakala Angela, oblečená v dlhom čiernom kabáte. Ako vždy, takto vyzerala ako slušný študent.

„Krásny večer pani Swanová, Isabella,“ pozdravila nás zdvorilo a my sme s Matkou slušne odzdravili. Zatvorila som dvere a rýchlo ťahala Angelu čo najďalej od domu. Už keď som uvidela to úžasné čierne auto, oči sa mi zablysli šťastím. Rozplietla som drdol, ktorým som mala vlasy zviazané a nastúpila do limuzíny.

„Ahojte!“ pozdravila som všetkých nadšene. Erik už nadšene objímal Angelu v rukách, Steve zase Clare a Dan s Ashom sa na mňa nadšene usmievali. Ash mi potom kývol dozadu, kde som si rýchlo preliezla. Tichý zvuk, ktorým sa zasúvala čierna kabínka mi ohlásil, že už je čas. Nadšene som zo seba zhodila ružovú maškarádu a obliekla si upnuté džíny a biele tielko. Väčšmi som si primaľovala oči a zvýraznila ich ešte ceruzkou. A zrazu som vyzerala na 18, telom i duchom. Celá vysmiata som zabúchala na čierne okienko, ktoré následne Ash dal dole a pomohol mi preliezť priamo ku nemu, do náruče.

„Ako vždy, krásna, vitaj späť, Bella,“ prehovoril na mňa a väčšmi si ma pritiahol ku svojmu boku. Milovala som ho tak, ako nikoho iného, to on mi ukázal inú stránku života...

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

4)  nikolka (19.11.2010 16:30)

skutočne vydarená kapitolka. z Belly tajná rebelka ...
som nesmierne zvedavá, ako to bude všetko pokračovať,
keď nad tým tak rozmýšľam určite príde raz Belle vhod matkine hodiny etikety a slušného správanie,,
ponúkaš zaujímavý príbeh plný ?????? čoho???
som zvedavá !!!!

2)  Astrid (17.11.2010 13:50)

Nová autorka so stylom
Som zvedavá čo bude ďalej.
Dúfam, že láska, vášeň a ... - daj tam čokoľvek, určite Ti to pôjde dobre

1