24.02.2011 [07:30], Twilly, ze série Na tónoch Twilightu , komentováno 34×, zobrazeno 5710×

A je tu ďalší môj songfic. Je to dvojdiel a bol inšpirovaný dvomi úžasnými osôbkami. Jedna mi vnukla hudbu, vďaka Ti za to Karolka a druhá námet, Astrid, bez Teba by v mojich poviedkach asi Edward chýbal... ♥♥♥

Utekám od teba a pomaly umieram so zvyškom hlúpej nádeje, že ťa snáď ešte niekedy uvidím. Forks ostane pre mňa už navždy tabu. Nie. Ty ostaneš pre mňa tabu. Nikdy sme sa nemali stretnúť, to sa len osud s nami škaredo zahral a nečakane mi privial do cesty TEBA. Moja Bella. Aj keď viem, že nemám ani to najmenšie právo ťa tak viac nazývať, navždy ostaneš mojou Bellou. Dala si mi na pár chvíľ život, dala si mi lásku, dala si mi seba, dala si mi ŠANCU, dala si mi  nečakaný dôvod pre ktorý by som ďalej žil svoj nekonečný život... A čo som ti dal ja?...

You could be my unintended choice to live my life extended

Mohla si byť mojím nečakaným dôvodom, pre ktorý by som ďalej žil svoj nekonečný život
You could be the one i'll always love
Mohla si byť jedinou, ktorú by som vždy miloval

You could be the one who listens to my deepest inquisitions

Mohla si byť jedinou, ktorá by počúvala moje hlboké vyznania

you could be the one i'll always love
Mohla si byť jedinou, ktorú by som vždy miloval

I'll be there as soon as i can but i'm busy mending broken pieces of the life i had before

Budem tu vždy ako to len bude možné, ale som unavený opravovaním rozbitých črepín môjho života, ktorý som predtým žil.

First there was the one who challenged all my dreams and all my balance
she could never be as good as you

Prvýkrát to bola ona, kto zmenil moje sny a moju vyrovnanosť, ale nikdy nemohla byť tak dobrá ako ty

Spomínam si, ako som ťa po prvý raz videl. V mysliach spolužiakov. Bola si na pohľad obyčajné dievča, ktoré v sebe malo čosi zvláštne, akési čaro. Niečo, čo ma na tebe upútalo skôr, než som začul spievať tvoju krv, tú najkrajšiu kantátu môjho života. Hnedé vlasy okolo anjelskej tváre tak bledej, že aj čerstvo napadaný sneh ti ju musí závidieť. Líca, ktoré zalieval temný rumenec vždy pri narušení  tvojho súkromného mikrosveta. A v neposlednom rade tvoje oči farby horúcej čokolády, lákali ako extáza poznania každého, kto sa v nich plánoval dobrovoľne utopiť.

Vtedy si definitívne vstúpila do môjho života, práve vo chvíli, keď si prešla dverami a spečatila tým náš osud.

Spomínam si na čas strávený v tvojej blízkosti na našej lúke. Ležali sme vo vysokej tráve, len ty, ja a zopár kvietkov. Boli svedkami nášho pochybného šťastia. Tam som sa ťa po prvý krát odvážil dotknúť. Teba, tvojich pier, aj tvojej duše. Vtedy si mi vypálila svoj znak do mŕtveho srdca a ja som sa v tebe naveky stratil.

Spomínam si na strach, ktorý ma prepadol, keď som letel do baletného štúdia. Bál som sa, že už viac nie si. Na chvíľu som si myslel, že som znova nemŕtvy, ale keď som začul tvoj zrýchlený buchot srdca, bol to ten najsladší zvuk hneď po tvojom hlase. A opäť som zomrel, keď sa Jamesov jed rútil tvojimi žilami.

Spomínam si na chuť tvojich pier, tak hebkých a tak hriešne cudných. Na blízkosť tvojho tela, na tvoje očakávania. Kiež by som bol silnejší, nie... na to nesmiem ani pomyslieť.

Spomínam si na rozpačitý výraz v tvári v deň tvojich osemnástych narodenín. Bojovala si so svojimi démonmi aj so svojimi blízkymi, ktorí ti venovali viac pozornosti, než si bola schopná zniesť. A to si ešte nevedela, že budeš bojovať nielen o svoj priestor, ale aj o svoj život. To som nevedela ani ja. V tej chvíli, keď sa objavila prvá kvapka krvi na prste, som si uvedomil, čo som ti urobil. Ohrozil som ťa a to bolo to najhoršie čo som ti mohol venovať k tvojmu sviatku. Rozzúreného Jaspera. Viem, vravela si, že to bola len náhoda, ale uvedomuješ si koľko takýchto „náhod“ ťa ešte so mnou čaká??? Teda, koľko by ťa ich čakalo? Nie, presne toto je dôvod, prečo teraz sedím v lietadle smer „kdekoľvek, len nie s tebou“. Živorím bez tvojej prítomnosti a jednohlasne som sa k tomu odsúdil „naveky“.  Už ti viac neublížim a preto utekám. Od teba aj od nich. Od rodiny... od očí plných sladkej čokolády a od nebeskej kantáty. Od splašeného tlkotu tvojho srdca a od rozzúreného motora kašľajúceho červeného autíčka. Tvojej obchodnej značky. Utekám od teba, ale naveky zostávam s tebou, láska moja. A spomínam aké to bolo...

You could be my unintended choice to live my life extended
You should be the one i'll always love

Mohla si byť mojím nečakaným dôvodom, pre ktorý by som ďalej žil svoj nekonečný život

Mohla si byť jedinou, ktorú by som vždy miloval

I'll be there as soon as i can but i'm busy mending broken pieces of the life i had before

Budem tu vždy ako to len bude možné, ale som unavený opravovaním rozbitých črepín môjho života, ktorý som predtým žil.

I'll be there as soon as i can but i'm busy mending broken pieces of the life i had before

Budem tu vždy ako to len bude možné, ale som unavený opravovaním rozbitých črepín môjho života, ktorý som predtým žil.

Before you

Pred tebou...

Zhrnutie

Cesta (2. časť - návrat)

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2

14)  Twilly (24.02.2011 15:11)

Astrid, zlato, kedy už pochopíš, že ty ma vieš dokopať k takým veciam, že potom sama nechápem , veď nebyť TEBA tak vlastne nikdy nič, okrem komentu nenapíšem . Som strašne rada, že sa ti to páčilo moja.

Janičko, masíruješ mi ego tak moc, že už mám možná i dobrejch 165 cm (jak od pýchy a radosti rostu )

Děkuju Vám všem, holky

13)  Janeba (24.02.2011 14:57)

Verunko, nerozesmutnila jsi mě, jen to bylo tak nějak bolestně krásné a dojemné! Moc se mi líbila Edwardova obnaženost a tak intimní pocitová zpověď! Bylo to zkrátka skvostné!

12)  Astrid (24.02.2011 14:38)

Ach, môj Bože! Konečne som sa dočkala, ja som to vedela, že Ty to vieš a nie len tak!
Udrela si a zemetrasenie sa nesie srdcom a dušou tohto večného príbehu.
Ja som zamilovaná, som stotožnená s ich láskou a Ty si mi to znova dokázala, že niet ničoho silnejšieho ako je ich pevné puto.
Twilly nádhera, dokonalosť, krásne slová bez zbytočných kudrliniek. Krásna priama spoveď lásky. Som okúzlená, som dojatá, som.
Milujem túto poviedku. Milujem Teba!

11)  Twilly (24.02.2011 14:23)

Janičko, ta druhá část by už neměla být tak nebezpečná... proboha, vážně jsem Vás tak rozesmutnila? Ale hlavně nevím, jestli by nepomohla spíš svěrací kazajka než zbrojní pas

Leni, děkuju
Jo a mimochodem Ambři, to mi říkáš ty, co máš patent na parní válce???

Julinko, když si skoukneš moje dopovodní písničky, zjistíš, že jsem scela nepochybně úchyl přes MUSE a vůbec se tím netajím

10)  julie (24.02.2011 13:50)

Twilly,to je nádhera! takhle se strefit do písničky... a ještě mojí milované... Teď jenom přemýšlím nad druhou písničkou.... Jestli jsem se strefila v odhadu..napadá mě (podle textu) jedna taky od MUSE, tak jsem zvědavostí bez sebe

9)  Lenka326 (24.02.2011 13:47)

Bože, to je tak smutné. A taky tak krásné.
Je naděje, že druhá polovina bude o návratu??? Moc se těším.

8)  Janeba (24.02.2011 13:18)

No Twillynko, sedím tu neschopná slova a na srdíčku praskající balvan! Rozkouskovalas mě na tisíce kousíčků a než se poslepuji dohromady, tak to chvilku potrvá! Ve filmu je to ta část v lese, která naprosto spolehlivě a vždycky uvolní mé slzné kanálky! Pocitově jsi pro mě připravila úplně stejný emocionální masakr! Twilly, bylo to překásné!!!
Děkuji!!
P.S. Souhlasím s Ambrou, nebo požádej o zbrojní průkaz!

7)  Twilly (24.02.2011 12:35)

Heléééé, to je to vážně tak hrozný????

6)  ambra (24.02.2011 12:31)

Mohl by, prosím, někdo té ženě vzít PC? Nebo jí aspoň zabránit v přístupu ke smutným písničkám??? Twilly -

5)  Evelyn (24.02.2011 12:07)

Twilly, to bylo nádherné Pro mě ten kouzelný dojem z povídky ještě umocnila slovenština (je oproti češtině taková něžnější, jemnější...). Každé slovo na mě z obrazovky dýchalo

4)  kytka (24.02.2011 10:26)

Smutné, ale krásné.

3)  Twilly (24.02.2011 10:07)

Bosinečko moje

Hnědulko, když já jich mám plnou hlavu... co mám dělat, zapomenout, nebo napsat? A tahle povídka byla opravdu takové tvoje nepřímé vnuknutí i když písničku znám víc než dobře...

2)  Karolka (24.02.2011 07:48)

Ach Twillinko, někdo by ti ty songfic povídky měl zakázat. Solím si tu kafe slzičkama. To bolelo, strašně. Napsala jsi to nádherně! Utěšuje mě, že to není konec. A když jsi napsala tak sladko hořký rozchod, jak krásné asi bude shledání v tvém podání? Moc se těším! P.S. Děkuju za věnování.

1)  Bosorka (24.02.2011 07:36)

Twiluše

«   1 2