Sekce

Galerie

/gallery/217626_1646039322154_1572051095_31270828_4170742_n.jpg

Takže, prečo je Edward vlastne taký, aký je? Emmett sa snaží, čo z toho vznikne? :D

Oprela som sa o zavreté dvere a potichu vzlykala. Nesmiem plakať! Nikomu už neukážem svoje slabiny. A Emmett? Ak si myslí, že mu budem vďačná, je na omyle. Mal to spraviť už dávno a nie kvôli mne, ale preto, aby sa jeho brat spamätal.

Utrela som si slzy, ktoré sa mi kotúľali po lícach. Otočila som sa a prudko otvorila dvere, stál tam Emmett. Bol len pár centimetrov odo mňa, díval sa mi do očí, znova. Na toto som nemala čas a ani chuť.

„Čo chceš?“ vyletela som.

„Chcel som iba vedieť, či si v poriadku.“

„Zdá sa ti, že nie?“

„Nie, si úplne v pohode, ako vidím,“ pritakal.

Povzdychla som si. „Dúfam, že si nemyslíš, že ti teraz budem vďačná a budem ti pobehovať okolo zadku. Okolo jedného som už behala, no nemienim v tom pokračovať!“ dôrazne som mu hovorila každé jedno slovo.

„Ani som od teba žiadnu vďaku nečakal. Neboj sa, ja slúžku nepotrebujem.“ Čo? On slúžku nepotrebuje, tak to je vážne úžasné, ako to sformuloval.

„Tsss, ďalší debil,“ precedila som skrz zuby. Jeho nechápavý výraz ma v tom len utvrdil.

Zišla som dole po schodoch. Treba uvariť večeru, pomyslela som si. Snažím sa variť čo najšetrnejšie. Jedlo sa už míňa. Síce tí traja toho veľa nezjedia, ak vôbec niečo zjedia. Možno im nechutí moja kuchyňa, lenže ja som ich ešte ani raz nevidela jesť. Vybrala som všetky potrebné veci. Dnes budú špagety.

„Prečo to robíš?“

„Zase ty?“

„Nepochopil som veľmi to, prečo si tak zareagovala a ja väčšinou pochopím všetko.“

„Emmett, pochop, nemám záujem sa s tebou zblížiť, nechcem byť tvoja priateľka, si taký istý ako Edward.“

„Nie, nie som, ver mi.“

„A tu je ten zádrhel. Ja ti neverím, nemám prečo.“ Pokrútila som hlavou.

Chvíľu premýšľal. „Začnime odznova.“

„Čože?“ nechápala som.

„Začnime odznova, všetko hoď sa hlavu a uvidíš, že si ťa získam.“

„Ty si myslíš, že sa dajú hodiť za hlavu tie dva týždne týrania? A... získať si ma môžeš, ale to ešte neznamená, že ti budem veriť.“

„Pokúsim sa o to,“ povedal. Znova so pokrútila hlavou. Videl, že zo mňa už nič nedostane, tak odchádzal.

„Emmett?“ otočil sa. „Čo si myslel tým, prečo to robím.“ Asi čakal niečo iné, no aj tak odpovedal.

„Nechápem, prečo varíš. Ešte vždy to chceš robiť, aj keď sme takí všetci nevďační?“ Odišiel. Má pravdu, ak chcem byť taká ako oni, musím sa takou stať. Žiadna pomoc, žiadne milé skutky. Všetko som nechala tak. Zobrala som si pár vecí na jedenie a znova sa zavrela v izbe.

...

 

„Nechaj ju na pokoji!“ Zobudil ma mierny krik. Vychádzal z Edwardovej izby. Mala som otvorené okno a on zrejme tiež.

„Nemôžem, jednoducho sa to nedá. Niečím zvláštnym je jej podobná, aj keď výzorom nie. Edward, ja pri nej musím stáť.“

„Práve preto, že je jej toľko podobná, ju nechaj. Nechcem už ďalšieho takého falošného človeka!“

„Prečo jej nedáš šancu? Ja mám Noni rád. Je to len tvoja chyba, že si teraz takýto, zmenil si sa. Už sa z toho konečne dostaň! Od kedy ťa opustila B-“

„Je hore.“ Ten odpor v Edwardovom hlase sa nedal skryť. Čo som až tak odporná, tak nesympatická, som zlá? A odkiaľ zas vie, že som hore? Komu som podobná? O kom to hovorila? Chcem vedieť viac! Toto ma už nebaví! Okolo nich sa krútia len nezmyselné vety, slová, činy. Akoby celý ich život bol jedno veľké tajomstvo. Ale ja do neho patriť nechcem. Alebo áno?

„Môžem?“ klopal Emmett. Čo mu mám povedať? Mám sa tváriť, že som nič nepočula?

„Poď dnu,“ povedala som. Zavrel za sebou dvere a prisadol si ku mne.

„Pozri, ja ťa využívať nechcem.“

„Ani nebudeš.“ Zodvihla som jedno obočie.

„Viem, čo si o mne myslíš. Ale chcem ti dokázať, že to tak nie je. Chcem iba šancu.“ Uprel na mňa tie veľké zlaté oči. Šanca. Zaslúži si ju? Toľko otázok, žiadna odpoveď. Nenávidím to!

„Tak mu už konečne povedz to, čo chceš!“ kričalo na mňa moje, ja. „Nie! Nezaslúži si to. Kašli na neho, pomsti sa mu za Edwarda!“ ozvalo sa zas to druhé, ja. „Hlavne sa už rozhodni,“ ozvali sa naraz. To už začínam byť aj schizofrenická?

„Ale najprv mi povedz, o čom ste sa rozprávali s Edwardom. Komu som podobná?“ Chvíľu bolo ticho, akoby si v duchu hovoril, čo mi povedať. Odrazu jeden veľký nádych a spustil.

„Ide o Edwardovu bývalú. Si jej podobná, máš v sebe niečo, čo mala aj ona. No nakoniec si vybrala iného.“

„Emmett, nie!!!“ Edwardov hlasitý krik sa ozýval všetkými stenami. Netušila som, prečo kričí, nás počuť nemohol. Emmett hovoril ticho, na to, aby to ktokoľvek iný zachytil. Potom už len rázne kroky, ktoré viedli k mojej izbe.

„Volala sa... Bella.“ V tom okamihu sa prudko otvorili dvere a ja som už nevidela nič.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1)  adél (01.06.2011 15:44)

Edward: co si to o sobě myslí?? doufám že už dá pokoj.Emmet já myslela že chodí s Lussi a vůbec proč se jí nikdo nezastal?? já bych už je a mooc se těším na další

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still