Sekce

Galerie

/gallery/217626_1646039322154_1572051095_31270828_4170742_n.jpg

Posunieme sa trochu ďalej v čase. Príjemné čítanie. :)

Ubehli dva týždne a zo mňa sa stala slúžka. To, Edward! Za všetko môže on! Najhoršie na tom je, že to nikomu nevadí, nikoho to nezaujíma. Ja nikoho nezaujímam! Spočiatku ma obraňovali Eric a Lucas, ale teraz? Chodia okolo mňa, akoby sa nič nedialo. Luss sa zblížila s Emmettom, čo iné som mohla čakať? Trávia spolu všetok čas. Kde je tá rodina, ktorou sme boli? Alebo to bola len moja vymyslená predstava?

„Emmett!“ smiala sa Luss. Emmett ju naháňal po dome. O pár sekúnd ju dobehol a ona mu skočila na chrbát. Až vtedy si ma všimol. Sedela som v kresle, sama. Pozeral sa mi do očí. Stala sa zo mňa troska a on ma ľutoval.



„Tak? Koniec?“ pýtala sa urazene tá potvora. Mňa si vôbec nevšímala.

„Choď do mojej izby, o chvíľu prídem,“ povedal jej Emmett, ale nevenoval jej žiaden pohľad.

„Ale Emmett!“ namietala.

„Choď!“

Zoskočila z neho a odišla. Žiadne ahoj, ako ti je, urob stým niečo?

„Ahoj,“ prihovoril sa mi Emmett. Okamžite som sa zodvihla, ale zastavil ma.

„Počkaj,“ povedal. „Chcem ti pomôcť.“


„Chceš mi pomôcť?! Čo tak zrazu?! Doteraz si nič nerobil, nikto nič nerobil! Ani neviem, ako ti mám nadávať, taká som vytočená! On si zo mňa urobil slúžku. A ty mi po dvoch týždňoch povieš, že mi chceš pomôcť? Je to tvoj brat! Toleruješ mu to, nič mu nepovieš, ja viem, že pre teba nie som nič, ale si až taký samoľúby a bezcitný? Čo nemáš srdce? Nie, pomýlila som sa. To ten tvoj braček nemá srdce. Je ako z kameňa, bez citu, chladný, sebecký! Keď tak rozmýšľam, nemáte od seba ďaleko, len každý to prejavuje inak! A Jasper, fakt úžasný! Myslela som si, že on je ten spravodlivý, lenže on len nad Edwardom krúti hlavou, snaží sa mu dohovoriť, ale čo z toho? Pozri čo je zo mňa! Ja takáto nie som, nebola som.“ Už som nevládala, moje slzy sa pustili z očí ako vodopády. Ani to vykričanie mi nepomohlo. Nemohla som nikde utiecť. Vonku leje a ja som tu zavretá. Dcéra mafiána dopadla takto, naozaj nádherné. Čo vo mne nie je nič z mojich rodičov? Je! Musí byť!

Zodvihla som hlavu. Sama som cítila nové iskry vo svojich očiach, plamene, ktoré čakajú na vypustenie. Otočila som sa a mala jediný cieľ.

„Nie si mi ľahostajná a ďakujem ti, že si mi pripomenula, že som iba kameň.“ Počula som Emmettove slová, aj keď som ich asi počuť nemala. Netušila som čo znamenajú, ale teraz ma to ani nezaujímalo. Hrubo som rozrazila dvere.

„Ideš poupratovať? Príď za hodinu, teraz ma neruš!“ Hneď spustil.

„Inač, musím uznať. Krásny výstup. Aspoň som sa pobavil. Čo nemáš srdce? Si samoľúby a bezcitný!“ napodobil ma.

„Vysmievaš sa mi?“ opýtala som sa potichu.

„Áno, presne to robím!“ energicky vstal z postele a prišiel ku mne. Pohladil ma po tvári.

„Prečo?“ vzlykla som.

„Si úbohá. Ešte ani tie slová nevieš splniť. Veď sa pozri na seba. Sama nevieš, čo chceš. Si len obyčajný človek, špina! Využívaš každého, kto ti príde do rany, a potom sa hráš na nevinnú! Budem si s tebou robiť, čo sa mi len zachce!“ Najradšej by som zutekala, ale tentokrát nie.

„Mýliš sa. To už nebudeš!“ Odstrčila som ho od seba. Bolo to ťažšie, ako som si myslela. Aj cez košeľu som cítila jeho pevné, tvrdé svaly ako skala a ľadovú pokožku.

„Čo si to dovoľuješ?!“ vybehol na mňa.

„Ja? Najprv ma hrubo vyhodíš z izby, a potom ma urážaš. Nevadí mi, že som sa presťahovala o dve dvere doprava, ale na to ostatné nemáš právo!“ Stíchla som, pretože som sa znova vytáčala.

„Aj tak mi to nestačí, teraz oxiduješ v izbe mojich rodičov. Stále prekážaš!“

„Mne je to úplne fuk, čo si myslíš. Skončilo to! Daj sa vypchať!“ Otočila som sa na opätku a nechala ho tam stáť.

„Skončí to vtedy, keď to poviem ja!“ vybehol za mnou.

„Smola! Práve som to povedala ja!“ Stáli sme na chodbe, našu hádku musel počuť každý.

„Odporuješ mi?!“ Luss vybehla z izby a Lucas s Ericom vybehli zdola.

„Už to tak bude, milý Edward.“ Teraz som už bola kľudná, vedela som, že mám vyhraté.

„Nie na dlho, budeš ma poslúchať!“

„To si vyhoď z hlavy! Už viac nie som tvoja hračka!“

„Čo sa to tu deje?“ Objavil sa tu Jasper.

„Ale nič. Len konečne robím to, čo nikto z vás nevedel!“

„Noni-“

„Nie, Jasper, je neskoro. Edwarda si nevedel skrotiť ty, tak to robím ja. Ani jeden z mojich priateľov sa ma nezastal, a ani ty alebo Emmett. Všetci ste ma opustili, tak teraz ja, opúšťam vás. A hlavne teba!“ ukázala som na Edwarda. „Nevedia ti dať príučku, nedokážu ťa poslať k zemi. Asi si ešte v živote nemal priateľku, keď nevieš, ako sa správať k žene! Alebo žeby ťa nejaká opustila?“

„Ty!“ zúril. Otočila som sa mu chrbtom. Odrazu popri mne prebehol Emmett, a potom som počula už len veľký rachot.

Prudko som sa otočila. Edward ležal na zemi o meter ďalej. Emmett bol zhrbený predo mnou. Bola som prekvapená. Emmett ma zachránil pred úderom? Pred Edwardovým úderom?

Edward vstal pomaly zo zeme, ale nemal ani jedinú kvapku krvi, či poradenie, na jeho bezchybnej tvári. Neveriaco a ublížene sa pozrel na Emmetta a odišiel do svojej izby.

„Si v poriadku?“ spýtal sa ma Emmett. Chvíľu som tam na neho s úžasom hľadela. No týmto si to nevyžehlí, ak chce slúžku, má Luss a nie mňa.

„Daj mi pokoj!“ vbehla som, taktiež, do svojej izby.


 

4. kapitola 6. kapitola

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

1)  annaliesen (30.05.2011 19:33)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek