Sekce

Galerie

/gallery/217626_1646039322154_1572051095_31270828_4170742_n.jpg

Konečne sa Noe dočká vysvetlenia od svojej bývalej "rodiny". No, a dostaneme sa tam, kam každý z nás vedel, že sa dostaneme. :D

Jasper:

„Čo sa to s tebou deje? Ako si niečo také mohol urobiť?!“ vrieskal som po Edwardovi.

„Moja chyba to nie je. Je mi úplne jedno, čo sa s ňou stane, je mi ľahostajná,“ oponoval mi.

„Si si istý, že hovoríš o nej a nie o Belle?“ položil som mu otázku, už dopredu som vedel, že bude zaskočený, bol. Uvedomoval si, že mám pravdu, teraz je už len otázne, či sa prejaví starý Edward, alebo ten Edward, na ktorého sa hral, pravdupovediac, hral to veľmi dobre.

Tak strašne túžim po tom, by sa vrátil do normálu, aby som sa ja vrátil do normálu, aby sa do normálu vrátil Emmett, Esmé aj Carlisle. Nemyslím si, že by mi Emmettove vtípky chýbali niekedy viac, ako teraz. Nechcel som prebrať miesto za Edwarda, ako druhý Carlisle v rodine. Ako ten najzodpovednejší z troch bratov. Nepáčilo sa mi to. Aj keď som istým spôsobom bol na to hrdý, predsa som len nejaký major. Ale moje bývalé miesto sa mi páčilo, bol som medzi Emmettom a Edwardom, multifunkčný jedinec.

„A je v tom rozdiel?“ skrivil ústa. „Sú také isté, všetky.“ Mykol plecami.

Nesklamal, ako vždy. Ľutoval som Emmetta, bolo síce ťažké pochopiť ho, aj cez môj dar a ešte stále ho na sto percent nechápem.

„Dávaj si pozor na myšlienky.“ Zamračil sa.

„Vieš čo nechápem?“

„Predstav si, že neviem,“ preniesol dramaticky.

„Prečo robíš, to, čo robíš, keď ti na nej nezáleží, ako ty hovoríš.“ Zaskočilo ho to. Odišiel preč z domu.

„Jasper?“ ozvala sa Luss spoza mňa. Len dúfam, že nič nevidela.

„Ehm... ja...“ sklopila oči. „No, chcem sa spýtať, ako je na tom... Noe.“ Skoro mi prišlo do smiechu. To je ale sebecká mrcha. Odrazu ju žerie svedomie?

„Choď sa za ňou pozrieť a zistíš to sama,“ odpovedal som jej chladným tónom.

„Nie, nie, to nie.“ Spanikárila. „Mňa len mrzí, že som s ňou nebola, keď spadla.“ No, áno, vymyslený príbeh. Noe spadla, udrela si hlavu o posteľ a je v bezvedomí. Emmett z toho šalel, keď tam Edward vpadol. Teraz pri nej sedí a čaká, kým sa prebudí.

„Vieš čo nechápem? Prečo ste sa na ňu odrazu vykašľali, všetci.“

„To nie je pravda!“

„Áno? A ako sa nazýva niečo také, keď nie opustenie? Čo sa zmenilo, že ty, Eric a Lucas ste sa od nej tak odcudzili? Mám ešte jeden názov, falošní priatelia!“

Naštvane sa otočila a odišla do Ericovej izby, za ním a Lucasom.

Bol som z toho všetkého už tak unavený. Vlastne to bol len pocit únavy, no zvládať Edwarda, chápať Emmetta, kontrolovať tých troch a potom sa zblížiť s Noe. Čím viac sa snažím, tým menej mi to ide. Rýchlo som sa postavil na nohy, poobzeral sa okolo seba, a keď som si bol istý, že ma nikto nevidí, upírou rýchlosťou som vybehol z domu. Malý lov mi neuškodí.

 

Emmett:

„Prebuď sa, no tak,“ prosil som jej nehybné telo, ktoré ležalo na posteli predo mnou.

Sprostý Edward! K čomu mi je moja sila, keď on je oveľa rýchlejší. Nestihol som ho zastaviť, odsotil ju.

Prečo k nej cítim to, čo cítim. K Belle som nič také necítil, nikdy ma nepriťahovala, neokúzlila ma, ona bola vždy len sestra, ktorú som mal rád. No, Noe nie je ona. Možno, že má také isté kúzlo, nie, ona ho má väčšie, ale ako? Žeby mi Bella až tak chýbala a ja som sa zamiloval do Noe, kvôli jej neznámej podobnosti s Bellou? Prečo nám všetkým pripomína Bellu? Vlasmi? Vôňou? Úsmevom? Ale nič nebolo natoľko podobné. Vlasy Noe sú divoké, prepletené všelijakými odleskami hnedej a blond melírom, jej vôňa je vanilkovo–malinová a jej úsmev rozžiari každého v jej blízkosti. Čo spôsobilo moju závislosť na nej? Prečo ju neberiem ako sestru? A chcem to vôbec?

„Č-č-o?“ zakoktala sa prebúdzajúca sa Noe. Malinka moja.

„Všetko je okej, len lež, zavolám Jaspera.“

„Nie!“ Natiahla sa po mojej ruke. „Ostaň.“ Pozeral som sa na ňu. Čo sa odohráva v jej hlave?

„Dobre.“ Prikývol som. Pomaly sa nadýchla a privrela oči. Vyzerala ako vosková bábika.

Čakal som, kedy na mňa začne chŕliť svoje otázky, no ona nehovorila nič. Znova sa zachovala tak, ako som to nečakal.

 

Po mesiaci (mesiac do konca dažďov)

Ležala som Emmetovi v náruči. V mojej, teda, už našej izbe. Toľko vášne som ešte v živote nezažila, ani som nemala kedy. Zodvihla som oči a dívala sa na neho, ako pokojne spí. Bol taký očarujúci, taký sexi! Spomínam si na prvú noc, kedy sa to stalo. Pár dní po mojom úraze, bola som mu taká vďačná. Staral sa o mňa, nedovolil mi nič robiť, Edwarda odo mňa odháňal, dokonca s ním uzavrel dohodu, ktorú obidvaja podpísali. Bolo to vtipné, keď som videla, ako ma Edward obchádza na metre. No späť k tej noci.

Bola som vo vani, vychutnávala si pokoj, teplú vodu, hudbu Bacha. Vďaka obrovskej zbierke, ktorá v tejto izbe bola, som prišla na chuť vážnej hudbe. Voda už pomaly začínala byť studená, tak som sa rozhodla, že pôjdem von. No nemotorne som stúpila na zem a pošmykla sa. Pritom som z hrdla vydala zvláštny piskľavý zvuk a už bola na zemi. O pár sekúnd, keď som sa, znova, nemotorne stavala na nohy, sa rozrazili dvere a v nich stál Emmett.

„Nestalo sa ti - ,“ dostal zo seba hneď po otvorení dverí. No ďalej nepovedal ani slovo. Nevedela som, či mám byť na neho naštvaná, že tam len tak stojí a nepomôže mi, či mám byť na neho naštvaná preto, lebo mi do kúpeľne vpadol bez zaklopania a ja som nahá, alebo mu byť vďačná, že má o mňa takú starosť.

Odrazu som počula treskot v Edwardovej izbe, bol taký mohutný, že aj cez hrubé steny ho bolo počuť. A vďaka tomu sa Emmett prebral, no ani on v prvých pár sekundách nevedel, čo skôr. Najprv sa otočil, že odíde, no v zápätí sa otočil naspäť, že mi pomôže. Už keď som mu podávala ruku, znova sa otočil, podal mi uterák, prikryl si oči – už to bolo aj tak na figu – po pár sekundách si ich odkryl a zodvihol ma zo zeme. To bolo prvýkrát, čo som sa ho dotkla. Skoro som lapala po dychu, keď som ucítila chlad jeho pokožky, jeho hebkej, zamatovej, hladkej pokožky. Mala som nutkanie prechádzať po líniách jeho tela, no rýchlo som tie myšlienky zahnala, pretože by to bolo hlúpe. Na stehnách a na paži som cítila tlak, akoby si ma privinul viac k jeho telu. Možno sa mi to len zdalo, no odrazu som chcela, aby to bola pravda. V jeho medveďom objatí som sa cítila tak... divne, bezpečne. Boli sme už v spálni, stačilo sa zohnúť a položiť ma na zem alebo na posteľ. Ale on nie, držal ma stále, ja som nehovorila nič, pretože som sa bála, že by to urobil. Nevadilo mu, že má celé tričko mokré.

Zodvihla som oči a pozrela sa na neho, pozeral sa pred seba, akoby čakal. No skôr než som stihla niečo zaregistrovať sa nado mnou sklonil a rýchlo ma pobozkal. Chvíľu som z toho bola taká otrasená, že som stuhla. Ale keď sa jeho jazyk obtrel o moju vrchnú peru, neváhala som, surovo som si ho pritiahla k sebe...

Človek by si myslel, že keď som sa prebudila po nádherných hodinách strávených s Emmettom, že si to budem vyčítať, že som bola taká zbrklá a nechala sa ovládnuť. No nebolo to tak, bola som šťastná, že moju prvú noc som strávila práve s Emmettom. Bol náruživý, vášnivý, no akoby vedel, že je on tým prvým a dával si veľký pozor, bol nežný.

Od toho dňa sme sa milovali každú noc. No najlepšie na tom bolo, že od vtedy som Edwarda vídala čo najmenej.

„Ahoj, malinka.“ Obdaril ma krásnym úsmevom.

„Dobré ráno, medvedík.“ Možno to niekomu príde trápne, až presladené, no bola som šťastná. Toľko lásky, koľko mi dával Emmett každú jednu noc...

„Pripravím ti raňajky?“ opýtal sa ma, zatiaľ čo sa mi hral s vlasmi.

„Hmm...“ odpovedala som, no pevnejšie ho objala. Zasmial sa. Bolo divné, že som ho nikdy nevidela jesť a pritom mi pripravoval raňajky.

„Tak ja idem, a čakám ťa dole. A nieže tu ostaneš, ako minule.“ Zodvihol na mňa varovne prst. Vyplazila som na neho jazyk a udrela ho vankúšom.

„Au!“ Bolestne si pretrel ruku. Niekedy mám pocit, že je z porcelánu. Už neraz som po ňom hodila vankúš a on aukal. No keď som mu nechtiac stúpila na nohu, ani si to nevšimol.

 

***


Sedela som v kresle a čítala jednu z kníh tunajšej zbierky. Murphyho zákony.

Situácia je vždy taká zlá, ako sa zdá. Ale nedá sa na to spoľahnúť. Pravda, vždy môže byť ešte horšie.

Ak už nemôžete realizovať svoj tajný ideál, idealizujte si realitu. Keby to len bolo, také jednoduché.

Ten, kto si myslí, že v každom človeku je niečo dobré, chodí málo medzi ľudí. Na tohto človeka som mala natrafiť už dávno. Všetko, čo čítam, je úplná pravda.

Falošní priateľa stoja pri tebe len dovtedy, kým si na výslní. Odrazu mnou prešla obrovská vlna sklamania. Znova mal pravdu.

„Luss?“ volal, Lucas. Odložila som knihu a pozerala na neho z kresla. Nevšimol si ma, tak som sa postavila.

„Noe?“ Cúvol.

„Lucas,“ skonštatovala som.

Čakala som, čo povie. Tak veľmi som dúfala, že mi povie niečo zmysluplné, niečo, čo vysvetlí jeho a Ericove správanie. Luss ma zradila, to viem, vlastne, vždy som to aj vedela, ale nepripúšťala si to.

„Nevidela si Luss?“ Od nervov som až škrípala zubami.

„To vážne nestojím ani za vysvetlenie!“ vyletela som na neho.

„A čo chceš počuť?“ odpovedal ľahostajne.

„Prečo tak odrazu?“

„Neviem. Nehodíš sa k nám.“

„Nehodím?!“

„Si slabá. Ak by si nebola, nenechala by si so sebou tak mávať. Všetko sa zmenilo, Noe, úplne všetko.“

„Už nie sme rodina.“ Objavil sa tu Eric.

„Už nie sme rodina,“ zopakovala som. Stála som tam pred nimi ako stĺp, znova ma to zasiahlo.

„Môžeš byť len rada.“ Schádzal dolu schodmi.

„Edward?“ vydýchla som s trochou strachu.

„Tým si myslel čo?!“ vyletel na neho Eric.

„To, že aj keď nerád, tak si musím priznať, že ma zaskočila, že sa vôbec odvážila mi odporovať. A to, že vyhrala, no, na to veľmi nerád spomínam,“ priznal. Znova bolo všetko hore nohami. Čo to do Edwarda vošlo?

„Čo to tu zas je?!“ nervózne rozhodil rukami Jasper.

„Nič, už sme skončili.“ Edward významne pozrel na Erica s Lucasom a tí odišli.

„Si v poriadku?" Položil mi ruku na plece Jasper.

„Hmm,“ odpovedala som. Už nič nevnímam, už mi na nich nezáleží, prečo by malo? To oni zradili mňa, nechcú ma, tak ja nechcem ich.

„Malinka, malinka!“ Bežal dolu schodmi, Emmett. On mi určite dvihne náladu, hneď som sa musela usmiať.

„Čo? Stalo sa tu niečo?“ Jedným okom pozrel na Edwarda. Ten zas na mňa, no potom niečo zamumlal a odišiel.

Rýchlo som pribehla k môjmu medvedíkovi a objala ho. Vyhúpol si ma do náručia a niesol do izby. No, áno, hodina večerná nastala.


Dúfam, že vás to ešte baví. :D :P

 

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

1)  annaliesen (02.06.2011 08:03)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek