Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

Veci lásky sú vecami života.

Po čase zimnom prichádza jar,

po beznádeji vzniká nádej,

po hrôzach noci zasvitá deň.

44. kapitola + Epilóg

 

Z POHĽADU ROZPRÁVAČA

Keď z Forks odišiel Edward Cullen, nezanechal za sebou nič iné okrem jedného srdca s jazvou uprostred. Srdce, ktoré si kedysi myslelo, že ho miluje, kým jeho city boli zatiaľ nevedomky zašliapavané do zeme. Edward urobil nezvratnú chybu, ba dokonca celé more nezvratných chýb, za ktoré mal platiť po zvyšok svojej existencie. Vytriezvenie prišlo príliš neskoro. Cullenovci sa na Olympijský polostrov už nikdy nemali vrátiť a indiánom z Quiletskej rezervácie sa vrátilo územie, ktoré bolo po stáročia rozdelené medzi studených a Quileuteovcov.

Po nervy trhajúcich udalostiach netrvalo dlho, keď sa po La Push a Forks začala šíriť zvesť o zásnubách mladej pani Isabelly, toho času opäť Swannovej, s jej dlhoročným priateľom, Jacobom Blackom. Bola to natoľko fantastická správa, že do svojej domoviny privábila naozaj všetkých členov bývalej vlčej svorky, vrátane spola zabudnutej Leah Clearwaterovej. Úplne inej Leah, než akú si všetci pamätali. Krásnej, zamilovanej, žiariacej šťastím, s typickým štipľavým humorom, ktorý si nechávala pre svojich najbližších.

Jedného večera sa všetci zišli pri veľkej spomienkovej vatre, počas ktorej sa definitívne rozpustilo to, čo kedysi fungovalo ako obranná línia voči pijaviciam. Všetci sa tešili a pritom každý jeden mal dôvod prečo smútiť. Jacobovi napadlo, či by sa s Bellou k sebe pripútali tak silno, nebyť osudového vlčieho pripútania. Vtom však Bella pootočila hlavu na stranu, aby po očku skontrolovala, kam sa podel jej zdroj tepla, a vedel, že nech by čo bolo, jedine ona by bola tou pravou.

 

O ŠTYRI MESIACE NESKÔR

„Naozaj si nemyslím, že by bolo nevyhnutne nutné, aby ste ma nosili!“ vykríkla Bella pohoršene. „Pozrite, jedna noha a tu, áno, hádate správne, tu je druhá noha a pokiaľ mi je známe, obe sú dosiaľ funkčné,“ frflala ku dvom postavám, ktoré sa pred ňou týčili.

„Bells, vieš, čo povedal doktor!“ odporoval jej Jacob, ktorý rozhodne nehodlal upustiť od svojho úmyslu vziať svoju budúcu manželku do náručia. „Máš sa šetriť.“

Bella teatrálne zagúľala očami a vrhla prosebný pohľad na Leah.

„Na mňa nepozeraj, mamička!“ podpichla ju Leah a popritom šikovne štuchla Jacobovi do brucha. „Neverila by som, že to niekedy poviem, ale Jacob má pravdu.“

„Otrokári!!!“ zašomrala si Bella popod nos a obrátila sa Jakeovi aj Leah chrbtom.

Jakeovi jej prišlo skutočne ľúto. Prisadol si k nej na posteľ a keď sa ju pokúsil objať a ona sa mu vymkla, tíško sa jej prihovoril. „Miláčik, je to len pre tvoje dobro.“

„Pche,“ odfrkla si miesto odpovedi.

„No tak, Bella, nebuď labuť, buď iný vták,“ vyhŕkla Leah akoby nič a urobila na Bellu grimasu.

Bella nafúkla líca ako dobre vykŕmený moriak, čo chvíľu vyzeralo, že sa dusí, keby okamih nato nezačala okolo seba prskať omrvinky. Pridusený chichot prešiel do uvoľneného smiechu a nazlostený výraz v tvári vymenila za naozaj uvoľnený.

„Jake, aj tak si myslím, že s Bellou ti v deň svadby odbudne jedna starosť,“ pokračovala Leah nonšalantne. „Postačí, keď ju vystrčíme z postele na zem a ona sa už k oltáru dokotúľa sama.“

„Nenávidím ťa!“ zalapala Bella po dychu a naznačila pohyb akože ide svoju novú kamarátku zaškrtiť.

Jake si ako typický chlap založil ruky na hrudi a so značne pobaveným pohľadom nejakú dobu sledoval svoju vyvolenú a jednu z jej budúcich družičiek. Potom však Belle ako správny zaľúbenec pribehol na pomoc, čo mu však nebránilo, aby sa kútiky jeho úst pobavene nevykrúcali dohora.

„Myslím, Leah, že máš v sebe prebytok energie,“ vložil sa do ich výmeny hlasom vyštudovaného psychológa. „Tak som si povedal, že zavolám tomu tvojmu Chorchemu, aby si pobalil tých svojich päť sliviek a prišiel ťa naučiť spôsobom.“

„To nie je Chorche, ale Armando, ty dubová hlava!“ Očervenela Leah a Jakea okamžite oblažila vražedným pohľadom.

„Ha, tak vidíš, je v tebe ešte stále dosť z vlčice na to, aby si dokázala takto roztomilo vybuchnúť,“ poznamenal Jake nevinne.

Bella medzičasom zmĺkla a s pozoruhodnou zvedavosťou sledovala ich vyrovnaný zápas. V duchu si zapísala skóre 1:1.

„Áno a aj dosť šelmy na to, aby sa ti mohla zahryznúť do zad...“ rýchly pohľad na Bellu, „do ruky som chcela povedať,“ dokončila napoly kyslo, napoly v očakávaní Jakeovej reakcie.

Ticho. Hrobové ticho. Keby v tom momente na zem spadol špendlík, znelo by to, akoby ste sa ocitli priamo v oku tornáda. A potom to ticho narušilo nepatrné zavŕzganie. To, keď sa Bella na posteli posunula tesnejšie k Jakeovi... Aby v záhyboch jeho košele schovala svoju tvár. A nasledovne doslova vybuchla. Výbuch smiechu otriasal jej ohromným telom, takže si Jake chvíľu mohol skutočne pripadať ako v epicentre zemetrasenia. Lenže s ním to ani nehlo. No, možno by si to aj bol všimol nebyť toho, že sám mal čo robiť, ako sa začal dopredu a dozadu ohýbať v páse. Leah sa pohotovo otočila tým dvom chrbtom a v záchvate smiechu vyšla z izby von.

Dolu na ňu čakali jej mama s Charliem, ktorí boli rovnako zamilovaní ako na začiatku.

„Opäť tretia svetová?“ opýtala sa Sue ľahostajne.

„To, že Jake vyhral ďalšiu bitku, ešte neznamená, že je celá vojna jeho!“ odvetila Leah rozhodne.

„Leah Clearwaterová!“ zvolala Sue.

„Mami?“ opáčila Leah.

„Si ako odtrhnutá z reťaze. Asi pošleme po Chorcheho,“ uzavrela Sue bez mihnutia oka.

Leah sebou trhla. „Armando, mami, Armando...“ Potom strnula, pozrela na matku a pochybovačne zdvihla obočie. „No počkaj! Uťahuješ si zo mňa, však!?“

Sue sa najprv tvárila neutrálne a potom nenápadne žmurkla na Charlieho.

„Opakovaný vtip prestáva byť vtipný!“ šomrala Leah a natiahla sa za čokoládovými sušienkami na kuchynskej linke. „Od Jacoba sa to dalo čakať, ale od...“ Hryz. „Of feba, babi, by chom fo nefakala...“ Hlt. „To je vydieranie spravodlivo rozhorčených,“ frflala Leah s blaženým úsmevom a ústami zamazanými od čokolády, kým sa naťahovala za ďalším kúskom pečiva.

„Tak kedy príde?“ štuchla Sue do dcéry.

„O týždeň,“ odpovedala už dokonale pokojná Leah.

„Pôjdeš ho čakať alebo ho má vyzdvihnúť Charlie?“

„Zvládnem to sama,“ odpovedala Leah bez ďalších zbytočných poznámok a do každej ruky si vzala po jednej sušienke.

„A Seth?“ vložil sa do toho Charlie. „Podľa posledných informácií, ktoré sa ku mne dostali, by mal ísť Jakeovi za svedka.“

„No...“ spustila Leah váhavo. „Príde. Teda, chcela som povedať prídu. Všetci traja.“

„Traja?“ ozvali sa Sue s Charliem unisono.

„Hups... Nič ste nepočuli, jasné!?“ habkala Leah a začala bleskurýchle cúvať.

„Leah Clearwaterová!“

„Mami. Charlie. Musím utekať. Práve som si spomenula, že Bella nutne potrebuje tie... no... podväzky!“ vyhŕkla Leah narýchlo, a zmizla za vchodovými dverami skôr, ako by bolo neskoro. Potom, keď sa ocitla v bezpečnej vzdialenosti od domu a zo srdca sa zasmiala nad svojou chabou výhovorkou, si povzdychla a pohladila brucho, kde sa skrývalo jej vlastné malé tajomstvo.

 

Bella tých posledných pár dní do ďalšej kontroly nielen preležala, ale aj pretrpela. A povedala si, že ak sa jej ešte raz niekto opýta, či chce radšej chlapca alebo dievča, odhryzne dotyčnému hlavu a potom rozhlási, že to urobil ten mimozemšťan, ktorého čaká.

Na druhú stranu bola neskutočne rozmaznávaná. Charlie so Sue, Jacobom a nedávno pricestovanými Renée a Philom sa doslova pretekali v pozornostiach, takže si nakoniec chtiac – nechtiac musela priznať, že sa vlastne nemá na čo sťažovať. Vlastne si skutočne nemala na čo sťažovať. Čakala dieťa a chystala svadbu s láskou svojho života. Bola obklopená milujúcou rodinou a priateľmi. Avšak aj napriek všetkému šťastiu sa nevyhla občasným myšlienkam a spomienkam na minulý život, ktorý bol v kontraste s tým súčasným ako peklo oproti raju.

V deň kontroly bola od rána ako na ihlách. V noci poriadne nespala, opäť sa jej so svojou desivosťou pripomenul sen o tom, ako márne hľadá plačúce dieťa. V tomto sne však bolo čosi iné. Po prebudení jej sprvu ani nedošlo, že po prvýkrát sa táto nočná mora zmenila v snívanie so šťastným koncom, kedy uzlík, ktorý vzala do náručia, nezmizol, ale ostal spolu s ňou.

„Bells?“ oslovil ju Jacob nežne a za ucho jej zastrčil neposlušný prameň vlasov. Bella vzhliadla a vedela. Vedela, že už sa nemá viac čoho báť, lebo pokiaľ budú nažive, stále tu bude niekto, kto ju ľúbi a kto by za ňu hocikedy položil život. „Môžeme vyraziť?“ opýtal sa nežne a pohladil ju.

Bella prikývla a nechala Jakea, aby jej pomohol vstať. Nechala sa podopierať, ani raz nezakňučala, že z nej robia invalida, dokonca sa usmiala na Leah zavesenej do Armanda, keď okolo nich prechádzali. Dovolila Jacobovi, aby ju usadil do auta a pripútal ju. Vtedy si tiež všimla, že sa Jake usmieva. Niežeby sa normálne nesmial, ale tento úsmev bol iný, tajomný.

„Jake?“ oslovila ho zvedavo. „Čo máš za lubom?“

„Ja? Nič, vôbec nič. Prečo sa pýtaš?“ snažil sa ju odbiť, ale jemný rumenec ho prezradil.

„Jake!“ nedala sa Bella.

„Vieš o tom, že si zvedavá ako opica?“ podpichol ju láskyplne. „Vydrž. Nechaj sa prekvapiť.“

Bella otrávene vypustila nafúknuté líca a demonštratívne si založila ruky nad bruchom.

„Vieš, že si rozkošná, keď sa rozčuľuješ?“ vyriekol Jake a Bella naprázdno otvorila ústa, ako prípravu na duchaplnú odpoveď. Bola však umlčaná dlhým a vzrušujúcim bozkom na pery. Keď sa konečne dokázali od seba odlepiť, vyrazili do forkskej nemocnice na dohovorenú kontrolu.

Kým sa Jake uvelebil na jednej z plastových stoličiek v čakárni, Bella vošla do ordinácie, prezliekla sa do vyšetrovacieho mundúru a nechala sa vyšetriť. Zamračený doktor mal za sebou očividne dlhú službu, ale pri pohľade do Bellinej karty a po vyhodnotení najnovších poznatkov sa rozžiaril spokojnosťou. Nič však zatiaľ nepovedal, iba Bellu upozornil, že ešte musia urobiť ultrazvuk. Zavolal dnu Jacoba, ktorý sa postavil k Bellinej hlave a chytil ju za ruku.

„Bude to dobré, láska, viem to,“ šepol jej tíško a ona iba prikývla.

Doktor zapol prístroj, nastavil ho, naniesol Belle na brucho gél a začal kontrolovať. Bella a Jacob hľadeli na monitor v nemej úcte a s úžasom sledovali toho malého ohromujúceho tvorčeka.

„Ako môže byť niekto taký malý, tak dokonalý?“ zašepkala Bella a v hrdle jej navrela obrovská hrča, ako sa pokúšala zadržať slzy šťastia.

„Je predsa môj,“ odvetil Jake samoľúbo a podozrivo rýchlo sa odvrátil, aby nebolo vidieť, ako si utiera zvlhnuté oči.

„Máte pravdu,“ vstúpil do toho doktor. „Bábätko je úplne v poriadku, všetky hodnoty sú ukážkové.“ Odkašľal si a vyžiadal si tak ich pozornosť. „Chcete vedieť jeho pohlavie?“ opýtal sa. Keď dostal od obidvoch súhlasnú odpoveď, našiel ultrazvukom príslušné miesta a nasledovne zaťukal prstom na monitor.

„Vidíte?“ opýtal sa ich opäť, na čo obidvaja radostne prikývli.

 

Z nemocnice odchádzali ako absolútne vymenení ľudia. Kontrola dopadla nadmieru dobre. Bella mala byť na seba ďalej opatrná, ale mala dovolené vstávať z postele a robiť bežné veci, takže prípravám na svadbu už nič nebránilo. Ani jeden z nich nemohol byť šťastnejší.

Avšak Jake mal v pláne ešte čosi a dúfal, že Bella sa poteší a bude súhlasiť. Keďže autom nezamieril na odbočku k domu Swanovcov, ale pokračoval ďalej k La Push, začala sa nervózne ošívať. A ešte než sa na dohľad objavili prvé domy Quiletskej rezervácie, Jacob s tajomným úsmevom zastavil na krajnici a zaviazal Belle oči.

„Kebyže ťa nepoznám, Jake, asi by som sa už začínala báť,“ utrúsila Bella mierne uštipačnú poznámku.

„Dočkaj času, miláčik, dočkaj času...“

Tých niekoľko sto metrov zostávajúcich do cieľa išla Bella vyskočiť z kože. Keď auto opäť zastavilo, chcela si hneď šatku sňať. Jacob ju ale zastavil. „Ešte chvíľočku, Bells,“ šepol záhadne a zovrel jej ruku vo svojej medvedej dlani. „Poď,“ posúril ju a Bella sa od samej nedočkavosti skoro rozbehla.

„Už ma toľko nenapínaj, lebo prasknem!“ vyhŕkla netrpezlivo.

„Môžeš,“ hlesol s povzdychom.

Bella si stiahla z hlavy šatku, ktorá jej predtým bránila vo výhľade. Zažmurkala, potom sa otočila okolo svojej osi a opäť zažmurkala.

„Jake...“ začala pochybovačne. „Síce ťa nadovšetko milujem, ale je nad moje chápanie, prečo si robil také obštrukcie okolo návštevy u Setha.“

„Bells, prizri sa lepšie,“ nabádal ju Jake.

„Jake, ja... Čože? Predané? Seth chce odísť? Ale čo Angie? Jake, čo to všetko má spoločné s nami? My sa... Ty si...“ habkala Bella nezrozumiteľne, ale v kútiku duše poznala pravdu ešte skôr, než jej bola potvrdená.

Kývla hlavou. Meravo a neveriacky. Jake tiež kývol hlavou. Vševediaco a v očakávaní ďalšej Bellinej reakcie.

„Ak budeš súhlasiť, tak sa z tohto domu stane náš budúci domov,“ prihovoril sa jej s ťažko skrývaným nadšením. No v kútiku duše predsa len nedokázal schovať obavy.

„Či súhlasím?!“ vykríkla Bella so slzou v oku. „Ty sa ma pýtaš, či súhlasím?!“ Jake len opäť prikývol.

Keď sa mu Bella namiesto slov hodila okolo krku, tuho ho stisla a vzápätí sa nedočkavo prisala na jeho pery, nebolo mu treba obsiahle odpovede. Už nečakal, vzal ju na ruky a preniesol ju cez prah.

 

DEŇ „D“

„Je zo mňa veľryba!“ nariekala Bella a prstom ukázala na svoj odraz v zrkadle. „Veľká prerastená veľryba, ktorá sa len pokúša vyzerať ako nevesta!“ Zatlačila slzu a potiahla jednu z kučier, ktorá sa jej uvoľnila z účesu.

„Si nádherná,“ trvala na svojom Renée, ktorá jej len chvíľku predtým pripevnila do vlasov starožitný závoj po starej mame. Presne ten závoj, ktorý kedysi Alice Cullenová odmietla ako nevhodný. O to viac to pre Bellu znamenalo, keď si ho dnes na seba vzala.

„Ak vyleziem von, zavolajú na mňa Greenpeace,“ šomrala o niečo menej dôrazne. Sama musela uznať, že závoj s ňou urobil hotové divy.

„Ak neprestaneš so sebakritikou, zavolám Jacoba!“ opáčila otrávene Leah.

„No počkaj, Leah Clearwaterová! O pár mesiacov mi dáš za pravdu,“ rypla si Bella.

„Pokiaľ budem taká ušomraná ako ty, dám ti povolenie zastreliť ma,“ odfrkla si Leah.

„Si ušomraná aj bez toho...“ híkla Bella, ale musela uznať, že odpoveď Leah mala presne zamýšľaný účinok a ona sa rozosmiala. „Vážne sa s Armandom budete musieť po svadbe vrátiť do Saskatoonu?“ opýtala sa jej smutným hlasom a vrhla na ňu zvláštny pohľad. Leah nemo prikývla a Bella si chtiac-nechtiac musela z kútikov očí zotrieť zradné slzy. „Všetci ma opúšťate. Ty, Angela, Quil, aj ty, mami... Budem tu sama ako kôl v plote,“ riekla plačlivo a natiahla sa za škatuľkou s papierovými vreckovkami.

Leah s Angelou na seba vrhli veľavravný pohľad a obe zhodne prikývli.

„Budeš mať Jacoba,“ šepla Angela.

„A Paula s Rachel,“ pípla Leah trošičku škodoradostne.

„Och...“ zakuckala sa Bella. „Na miláčika Paula som zabudla,“ zašomrala, ale v očiach jej zaiskrilo.

Vtom niekto zaklopal na dvere vedúce do izby a prerušil ich nikam nevedúcu konverzáciu. Dvere sa odsunuli na škáru, akurát veľkú, aby sa do nej vošla hlava Bellinho otca Charlieho.

„Už je čas, svadobčania!“ zahlásil do ticha, čo sa rozhostilo v izbe. „Ale najprv sa mi ukáž, dievčatko moje,“ zvolal napokon rozcítene a vošiel dovnútra. Chytil Bellu za ruky a začal si ju zo všetkých strán obzerať. „Prekrásna!“ obsiahol svoje pocity do jediného slova a tým zbavil slov aj Bellu a zvyšok osadenstva v izbe.

Po  hodnej chvíli si hlasno odkašľal a zavelil na odchod. Prvé zišli dolu Angela s Leah, za nimi Renée s Philom a naostatok aj Bella s Charliem. Tesne predtým, ako definitívne opustila izbu ešte ako Isabella Marie Swanová, sa obzrela dozadu a nepocítila nič iné, než číre šťastie s maličkou prímesou nostalgických spomienok. Nič také ako zmiešanina obáv, ktorá v nej rezonovala pred svadbou s Edwardom, sa nedostavili. Cítila, že tento životný krok je správny a že to tak bude navždy.

 

Obrad sa mal odohrať na First Beach v La Push. Jednalo sa o vcelku skromnú svadbu, nič honosné. Na tom sa s Jacobom zhodli hneď. Pár najbližších pozvaných, obrad v prírode s prvkami tradičnej indiánskej ceremónie, jednoduché šaty a po západe slnka odchod do nového domova.

Belle bilo srdce ako zvon. Tuho zvierala Charlieho predlaktie a on jej dodával odvahu jemným tľapkaním na zovretú dlaň. Ani jeden nepreriekol slovka, ale obaja v duchu odpočítavali sekundy do začiatku nového života. Obaja boli ukrytí v tieni borovíc, čakajúc na znamenie. Hrdý a nedočkavý ženích medzitým nervózne stepoval pred oltárom, čo bol postavený na pláži pri ich kmeni. Stôl prikrytý obrusom s kmeňovým vzorom a oblúkom nad ním, ktorý bol vyzdobený pierkami, korálikmi a konvalinkami. Hostia poslušne čakali usadení na drevených lavičkách okrášlených tými istými pierkami. Sem tam niekto zakašľal, oddávajúci sa striedavo usmieval a Billy, ktorý sedel v prvom rade hneď po boku Sue Clearwaterovej, sa so spokojným úsmevom na tvári neustále obzeral za seba. Potom si spomenul na Sarah a v tej istej chvíli si bol stopercentne istý, že svojho syna a jeho šťastie vidí.

Ktosi dal znamenie a zaznela hudba. Bella privrela oči a nedočkavosťou sa zachvela. Renée ju naposledy tuho objala, Leah s Angelou sa s hrdosťou zhostili svojich úloh družičiek a stúpli si v rade hneď za Renée a Phila. Charlie natiahol ruky a časť závoja prehodil Belle cez tvár. Ona ho potom chytila pod pazuchu a v druhej ruke zovrela skromnú kyticu z konvaliniek.

„Ľúbim ťa, oci!“ zavzlykala Bella a pozrela Charliemu do očí.

„Aj ja teba, dievčatko moje!“ povedal Charlie podozrivo zastreným hlasom.

Viac slov medzi nimi nepadlo, ale obaja cítili, že to ani nie je potrebné. Vykročili neistým krokom za ostatnými a nevestu v hrdle ju pálil potlačovaný vzlykot. Zrak upierala  do zeme a s istotou spoliehala na Charlieho, že ju dovedie, kam je treba.

Jacobov pohľad však cítila hneď, ako sa ocitli pred špalierom svadobčanov. Zdvihla hlavu a už sa viac nebála. Tých pár metrov, čo ich delilo od seba, jej pripadalo ako večnosť, no napokon sa predsa len ocitla po jeho boku.

„Kto odovzdáva túto ženu tomuto mužovi?“ opýtal sa tradične oddávajúci.

„Ja!“ zvolal hrdo Charlie a tým odštartoval začiatok svadobného obradu.

„Zišli sme sa tu, aby sme boli svedkami spojenia týchto mladých ľudí vo zväzku manželskom,“ začal tradične. Ale tu sa podobnosť s obvyklými obradmi končila. „Keď to medzi mužom a ženou iskrí, zvyčajne to poznáme. Je to také jemné oťukávanie, vábenie, prísľub. Má mnoho podôb. Môže prísť, ale nemusí, to ešte nikto nevie. Veď zatiaľ o nič nejde.

Keď však do nás udrie blesk, je to iné. Zastaví sa svet okolo nás, i naše srdce prestane počúvať a rozum fungovať. Vnímame len tú žiaru  a v duchu očakávame zvuk hromu. Nie vždy ho vítame, občas sa mu bránime, nechceme ho počuť. Proti blesku ale nie sme imúnni. Pretože tá žiara, ten jas, je úžasný zážitok.

Blesk je to, čo od života chceme. Byť zasiahnutý. Horieť pre druhého. Nepremýšľať prečo. Nevnímať okolie ani následky. Vrháme sa do neznáma. Je to dôvod pre náš život. Neprichádza často a niekoho to nestretne nikdy. Premárni šancu. Zakáže si ho. Alebo je slepý.

Blesk je dôvod pre zmenu. Pre blesk každý rád umrie. Muži aj ženy.

Ako všetci vieme, tak spoločná cesta Isabelly a Jacoba k sebe nebola jednoduchá. Museli prekonať množstvo prekážok, poraziť nejedného nepriateľa, preskákať veľa úskalí. Ako sa však často hovorí – Čo sa má stať, to sa aj stane! - . A tak sa po rokoch naši snúbenci opäť zišli a rozhodli sa pre spoločnú púť životom. Preto sa teraz pýtam teba, Isabella Marie Swanová, či si berieš tu prítomného Jacoba Blacka za svojho zákonitého manžela, budeš ho milovať a ctiť so všetkými jeho kladmi aj zápormi, v zdraví aj chorobe, v šťastí aj nešťastí, v bohatstve aj chudobe po zvyšok života, až kým vás smrť nerozdelí?“

Bella preglgla obrovskú hrču a prikývla. „Áno,“ pípla nakoniec potichu.

„Výborne,“ zaradoval sa oddávajúci. „A teraz sa pýtam teba, Jacob Black, či si berieš tu prítomnú Isa...“

„Áno!!!“ vykríkol Jacob nedočkavo a tým vyvolal salvu smiechu a zhovievavých úsmevov. Bella mu stisla ruku a tiež sa usmiala. „Pardon,“ ospravedlňoval sa ženích. „Pokračujte, pokračujte,“ pokynul oddávajúcemu.

Ten mnohoznačne prikývol. „Na zanemenie vášho budúceho spoločného života si, prosím, vymeňte snubné prstene,“ vyzval ich.

Bella sňala z tácky obyčajný zlatý krúžok, na ktorého vnútornej strane bolo vyryté jej meno, vzala Jacoba za ruku a odhodlane sa pustila do odriekania vlastného sľubu.

„Jacob, si mojím dychom, myšlienkou, vedomím, intuíciou, mojou láskou a mojím zmyslom života. Ty si vo mne prebudil lásku a každým ďalším dňom mi dokazuješ, že si ten pravý. S tebou prežívam niečo, v čo som už nikdy nedúfala. Dneškom začíname cestu naším spoločným životom a vďaka tebe viem, že urobíš všetko pre to, aby tá cesta nikdy nebola tŕnitá. Pretože ty si vždy stál po mojom boku, aj keď sme boli od seba vzdialení tisícky míľ. Si môj anjel strážny, si muž môjho života a moja láska. Dnes som pochopila, že aj keď som len pred nedávnom stratila niekoho, koho som milovala, ešte skôr, ako zbadal svetlo sveta, tak viem, že aj vďaka nemu dnes stojím po tvojom boku. A budem po ňom stáť nech sa deje čokoľvek, až do konca našich dní. Nechcem ťa nikdy sklamať a budem pre to robiť všetko, čo je v mojich silách, aby som ťa urobila šťastným. Už viem, že všetko, čím sme si prešli, stálo zato, pretože sme získali to najcennejšie...“ Bella na chvíľku zmĺkla. Naokolo panovalo také ticho, že by boli počuli spadnúť špendlík. Potom sa nevesta usmiala, pohladila si brucho odeté do ľahkých svadobných šiat a vyslovila posledné dva slová. „Ľúbim ťa!“

S poslednými slovami nastokla snubný prsteň na Jakeov prstenník. Bella sľub pripravený nemala. Jej slová prúdili priamo od srdca a o to bola jej reč dojímavejšia. Ani najväčší drsňák spomedzi svadobčanov, ktorým bol Paul, sa neubránil dojatiu.

Potom vzal z tácky prsteň Jake a zachrípnutým hlasom začal odriekať vlastný sľub.

„Bells, vďaka tebe som si uvedomil, že zmysel života je v láske a vzájomnom porozumení. Spočiatku som si myslel, že sa ubránim tomu blesku, ktorý ma zasiahol, ale dnes už viem, že čím viac som sa bránil, tým viac moja láska k tebe rástla. Budem ťa milovať, ochraňovať a ctiť až do smrti a aj keď sa tak jedného dňa stane, bude to tak i naďalej, pretože ty si žena môjho života. Si dôvod, prečo moje srdce bije rýchlejšie a zároveň pomalšie a každým ďalším okamihom ťa viac a viac ľúbi. Vďaka tebe som sa stal mužom, ktorý vie, čo chce a nebojí sa o to bojovať. A ja, Bells, chcem teba a chcem aj rodinu, ktorú spolu budeme mať. Chcem s tebou zostarnúť a milovať ťa, až dokiaľ bude moje srdce biť. Sľubujem, že ti zachovám vernosť, oddanosť a lásku, že ťa žiadnym spôsobom neopustím, ale že všetko, dobré i zlé, oddane ponesiem. Ľúbim ťa, láska!“

S poslednými slovami nastokol Belle na prst jej snubný prsteň a zdvihol jej závoj. Už nedokázal čakať ani sekundu a na pery jej vtisol prvý poriadny novomanželský bozk.

Mnoho očí zvlhlo, nejeden hosť potlačoval vzlyky, pár sa ich neostýchalo, a skutočne plakali. Ktosi, asi Paul, či Jared, zavýskal: „Nech žijú novomanželia!“ a dav prepukol v jasot.

Spoločne prijímali gratulácie a objatia. Jacob a Bella Blackovci sa napokon chytili za ruky a spoločne prešli uličkou, na ktorej konci ich ešte čakala skúška ohňom ako prekvapenie od družbov a družičiek.

Kúsok stranou totiž stál kruh vytvorený z kameňov a siedmych druhov dreva. V strede kruhu dominovala nezapálená kopa dreva a na sever a juh boli uložené dve menšie kôpky. Jedna z nich mala symbolizovať nevestin a druhá ženíchov život. Milo prekvapení Jake s Bellou na pokyn pristúpili každý k jednej menšej kôpke a v jeden okamih ich zapálili. Potom ich opatrne nohou potisli do stredu ohňového kruhu, čím zapálili väčšiu kopu a tým symbolizovali začiatok spoločného života. Dav po druhýkrát zajasal a mladomanželia po druhý raz prijímali gratulácie. Týmto symbolickým ohňovým obradom sa splnila časť zvykov zo ženíchovej strany a mohla začať veselica. Síce skromná a krátka, ale o to si ju všetci intenzívnejšie užívali.

So západom slnka sa Jake a Bella rozlúčili so svadobčanmi a odobrali sa do svojho nového domova.

„Nuž, žena moja, konečne ťa mám len a len pre seba!“ zatrilkoval spokojne Jake.

„Mám sa tešiť, ako o chvíľu podáš dôkaz o pravdivosti svojich slov?!“ opýtala sa Bella figliarsky.

„To si píš!“ uistil ju Jake. „A budem ti to dokazovať dnes a denne.“

Bella sa usmiala a nechala sa zľahka objať. Trošku sa aj bála. Čakal ju starý, ale predsa len nový život. S dobre známym Jakeom a pritom novým manželom. V duchu si vravela, či ho skutočne dokáže urobiť šťastným po zvyšok svojich dní. Znova ju však ohromilo neochvejné presvedčenie, aké pocítila počas obradu, že správnejšiu vec nikdy nemohla urobiť.

Jacob sa takisto usmieval. Mal strach, to nepochybne, ale konečne mal aj Bellu a s ňou aj nový a veril tomu, že šťastný život. Navždy!

V diaľke zbadali drevený dom s popisným číslom sedemnásť s malou terasou a strechou natretou na červeno. Ich nový domov. Jake napol svaly, jednou rukou objal Bellu okolo pliec, druhou jej podtrhol nohy a zdvihol ju do svojho náručia. Bella neprotestovala, ale užívala si to a naplno vnímala jeho blízkosť. Vôňu jeho horúcej opálenej pokožky. Pramene čiernych vlasov, ktoré sa mu vlnili okolo goliera modrej košele. Pevné ramená, ktoré ju s istotou niesli.

Jake k sebe s pôžitkom tisol jej zaguľatené telo, zabáral nos do vlasov, ktoré tradične voňali po medovom šampóne a chvíľami obsypával jej šiju nežnými bozkami. S hrdosťou vyniesol svoju ženu na priedomie nového domova a otvoril dvere. Cez prah ju prenášal so slovami lásky na perách.

 

EPILÓG


O pár mesiacov neskôr

„Ak sa ma niekto ešte raz v priebehu dvadsiatich štyroch hodín spýta – UŽ? - , tak začnem páliť z bazuky!!!“ soptila Bella rozhorčením.

Jake v záujme zachovania vlastného života cúvol. Za chrbát sa mu však hneď schoval Paul.

„Zbabelci!“ prskala Bella ďalej. „Počkaj, pán Black. Na nasledujúcich päťdesiat rokov môžeš zabudnúť, čo v súvislosti so mnou znamenajú slová manželské povinnosti!“

Jake vyvavil oči, akoby sa nemohol nadýchnuť, čo bolo celkom zábavné. Aspoň Bella sa bavila. O niečo menej bola veselá skutočnosť, že už týždeň prenášala. Aké otrasné. A frustrujúce.

Dom sa skvel novými úpravami a čistotou, detská izba pretekala darčekmi, oblečením a potrebami pre bábätko. Bella za celý čas prečítala vari milión kníh, ako sa starať o novorodenca a dojča, plus dostávala od okolia miliardu nevyžiadaných hrôzostrašných príbehov o nespavosti v čase rastu zúbkov, či bojkotu akéhokoľvek jedla.

Jacob podišiel k svojej manželke a objal ju. Bránila sa, ale on sa nenechal. Vedel, ako na ňu. Ani nevedeli, kedy sa vyparil Paul. To poobedie si Bella manželskú povinnosť splnila. Niekoľko ráz. A po prvýkrát neriešila, že by TO konečne mohlo pomôcť k TOMU...

V noci sa ale budila, pretože z nej lialo ako z krhly. Prekliate horúčavy. Najprv sa tak stalo o polnoci. Vyriešil to záchod a pohár vody k posteli, ktorú jej tam postavil Jake. O druhej bola hore opäť. Záchod a ani voda nepomohli. Z kredenca vytiahla škatuľu maslových sušienok a z chladničky mlieko. Kukla na odfukujúceho Jacoba a s odfrknutím na perách si sadla na gauč a pustila si nejakú mexickú telenovelu v nádeji, že ju čoskoro uspí. Keď však ešte aj o štvrtej ráno mala oči ako práve vyliahnutá sova, myslela, že začne kričať. Napochodovala teda do spálne a v prvom momente myslela, že zobudí svojho zákonitého, no vzápätí to zavrhla. Zo skrine si vytiahla župan a otvorila dvere na ich maličkej kúpeľni. Ledva sa kvôli bruchu prepchala až k vani. Rozhodla sa pre osviežujúci kúpeľ. Do vane naliala dobrú polovicu obsahu peny do kúpeľa a začala napúšťať vodu. Medzičasom sa vrátila do spálne, rozsvietila malú stolnú lampičku a zohla sa pre knižku,  čo mala položenú na nočnom stolíku.

„Bells?“ vyľakal ju Jakeov hlas. Myslela si, že spí, a tak to pre ňu znelo ako delová salva.

„Ja z teba snáď porodím..“ pleskla od úľavy. „A opováž sa poznamenať niečo v štýle – Už aby to bolo -!“ varovala ho so zdvihnutým prstom.

„Bells, ale...“ snažil sa Jake dostať k slovu.

„Miláčik, milujem ťa, ale teraz by som ozaj ocenila, keby si...“

Rovnako rýchlo ako z Belly predtým prúdil tok slov, tak rýchlo aj ustal. Jacob sa ustarostene nahol k svojej manželke, ale ani pri najlepšej vôli nemohol pochopiť, prečo sa tvári tak vyjavene.

„Ty si sa...“ hlesol Jake udivene, ale Bella mu ihneď zapchala ústa rukou.

„Mlč! To nie je tak, ako to vyzerá,“ informovala ho s čudným úsmevom na perách. „Pamätáš sa na to, keď sme študovali spôsoby, ako vyvolať pôrod?“

Jake len nemo prikývol.

„A pamätáš sa, ako sme včera TEN jeden spôsob praktikovali niekoľko ráz?“

Jacob opätovným prikývnutím naznačil, že si to pamätá veľmi dobre. Bella tiež prikývla a na tvári jej pritom žiaril slniečkový úsmev.

„A pamätáš sa aj na to, ako sme spolu študovali možnosti, ako zistiť, že sa TO už začalo?“ Jacob prikývol na súhlas.

„Pravidelné kontrakcie, vaňa s horúcou vodou, taška do nemocnice pripravená pri dverách...“ odratúval Jake.

Bella však pri najlepšej vôli v jeho slovách nenašla odpoveď na svoju otázku.

„Jake?“ pípla Bella, pretože práve v ten moment ju zastihol silný kŕč.

„Neboj sa, láska, hneď ti tú vaňu napustím,“ uisťoval ju automaticky.

„Jacob Black!“ zvýšila Bella hlas, súčasne s ďalším kŕčom.

„Bells?“ opáčil Jacob a nadvihol obočie.

„Kľúče!“ vykríkla Bella.

„Kľúče?“ Jacob sa už ani nerobil, že rozumie.

„Áno, kľúče!“ zafučala Bella rozčúlene. Naozaj Jacoba milovala, ale v tej chvíli by ho najradšej ovalila budzogáňom po hlave. Doteraz mu to zvyčajne pálilo s obdivuhodnou rýchlosťou, ale odrazu, keď by ten jeho bystrý um mal fungovať na stodvadsať percent, sedí si na vedení.

„Načo potrebuješ o štvrtej ráno kľúče, miláčik?“ spýtal sa a pretrel si ešte stále rozospaté oči.

„Pre srandu králikov!!!“ zafunela opäť, pretože bolesť sa znova ozvala.

Kdesi v úzadí jej bliklo varovné svetielko, či bolesti neprichádzajú po sebe pričasto. A jej manžel? Nielenže sa jej prasknutím plodovej vody rozbehol pôrod, ale bola kvôli plodovke aj celá mokrá a silnejúce bolesti jej pomaly ani nedovolili, aby sa poriadne vystrela. Cítila sa tak bezmocne ako veľryba na súšia a vedľa nej sedel nič netušiaci Jacob, ktorý sa tváril, akoby sa nechumelilo. Vtom sa ozval ďalší kŕč...

„Jacob Black z rodu Blackovcov!“ zajačala, lebo už nemala sily. „ Okamžite bež pre kľúče od auta. Pretože to, čo si považoval za malú nehodu, je plodová voda!!!“

Po očku pozorovala jeho tvár, ktorá behom sekundy vystriedala všetky škály farieb a zastavila sa na bielej. Vtedy Bella vedela, že mu to konečne došlo. Zaujato ho sledovala, ako vyskakuje z postele, snaží sa do nohavíc nasúkať svoje kilometrové nohy a pritom nervózne koktá. „To bude fajn, láska, neboj sa. Hlavne nezabudni dýchať...“

Žuch. Vo svojej momentálnej nemotornosti sa Jake zamotal o vlastné nohy a keď pristúpil jednu z nohavíc, ozvala sa rana ako z dela, lebo sa strepal na zem sťa vrece zemiakov. Bella mala čo robiť, aby nevyprskla smiechom. No keď videla, ako s tvári pri snahe vyhrabať sa na rovné nohy, už to nevydržala a naplno sa rozosmiala.

To ho aspoň na okamih prebralo a konečne mohol byť Belle oporou. Opatrne ju postavil na nohy, pomohol jej vyzliecť premočené pyžamo a obliecť čisté šaty. Keď však Bellu postihol taký silný kŕč, že sa jej z tváre vytratila všetka farba, dostal strach. Do jednej ruky vzal tašku pripravenú do nemocnice a potom si Bellu aj napriek jej protestom vyhupol do náručia a takto ju odniesol až k autu. A celou cestou sa obaja modlili, aby neporodila niekde uprostred lesov.

 

„Ozvy zase klesajú!" zakričala sestrička na doktora, ktorý sa hnal po chodbe k miestnosti, kde Bella ležala. Bella ju už spola ani nevnímala a v hlave jej vírila jediná myšlienka. A to, aby bolo jej dieťatko v poriadku. Už jej ani za mak nezáležalo na tom, či ju zaživa rozrežú a pomelú, len sa modlila, aby sa to utrpenie skončilo. Márne už niekoľko hodín prosila o lieky proti bolesti, pretože podľa pôrodných asistentiek na ne nebola dosť pripravená. Keď dieťatku prvýkrát začali klesať ozvy srdiečka, pocítila surový, skutočný a tak hmatateľný strach. Nedalo sa to prirovnať k žiadnemu zo strachov, aké doteraz zažila. Ani vtedy, keď stála zoči - voči tej upírskej zberbe, sa tak nebála. Pretože teraz nešlo o ňu. O svoj život a miesto na tomto svete totiž bojovalo to malinké stvorenie, ktoré ešte ani nemalo možnosť poriadne sa nadýchnuť. Okolo nastal zhon ako v úli a Bella sa rozplakala. Nemal ju kto držať za ruku, nebol tu nikto kto ju podporil, bola na to sama. Zavalila ju vlna sebaľútosti. Ja hlupaňa! Prečo len som odmietla Jakeovu prítomnosť?! Nadávala si.

„Podpíšte to, prosím!" žiadala Bellu jedna sestrička.

„Prečo? Čo to je?" spýtala sa Bella vzlykajúc.

Vtedy sa rozrazili dvere a do miestnosti vošiel Jacob. „Tu som, láska! Je mi jedno, že si si cestou sem moju prítomnosť rozmyslela. Budem pri tebe. Za každých okolností!“ šepkal jej Jacob so slzami v očiach, ale Bella ho už nevládala vnímať. Unavene klesla na lôžko a snažila sa svoje telo skrútiť do prenatálnej polohy, lebo to jediné jej prinášalo akú-takú úľavu. Vtom ju ale omarila nová vlna neznesiteľnej bolesti a ona využila zvyšné sily, aby tých mučivých tridsať sekúnd prežila. No monitor začal hrozivo pípať a okolo Belly sa zrazu zbehlo viac ľudí ako na newyorkský maratón. V tom zhone a agónii si ani nevšimla, či tam ešte Jacob stále je.

„Bells, miláčik, zlato, tu som!"

Jacob?! „Jake..." vydýchla z posledných síl a potom ju omráčila nová vlna kontrakcií. Dostala sa do delíria a okrem dvoch vecí už nič nevnímala. Jakeovu ruku, ktorá ju hladkala po hlave a jeho hlas, ktorým šepkal slová útechy. A ich malé, ktoré bojovalo svoj najväčší boj.

Behom kratučkej chvíle boli podpísané papiere so súhlasom k cisárskemu rezu a už ju odviezli na operačnú sálu. Tam ju preložili na operačný stôl a zaviedli jej epidurálnu anestéziu. Najprv pocítila čudné mravenčenie po celom tele. A ako keď vám mravenčia nohy, chcela vstať a rozchodiť to. Vtom si uvedomila, čo je to za hlúpy nápad a potichu sa zasmiala. Z prípravnej miestnosti prišiel Jacob zahalený do zeleného mundúru a chytil ju za ruku.

Netrvalo dlho a od pása dole necítila absolútne nič. Posledný vnem bol, keď jej brucho potreli nejakou smradľavou tekutinou. A potom už nič. Bála sa, že prvý rez bude ešte cítiť, ale nestalo sa tak. Keď po tých nekonečných hodinách nevnímala už žiadnu bolesť, nesmierne sa jej uľavilo.

„Teraz ucítite tlak!" upozornila ju tvár za maskou po hodnej chvíli. Skutočne ucítila. Dokonca až tak, že sa jej chcelo chvíľu zvracať. Avšak len do okamihu ako začula tú najkrajšiu hudbu na svete. Plač jej dieťatka!

„Je to chlapček!“ zajasal doktor. „Krásny, veľký chlapček.“

„Elliott,“ šepla Bella omámene.

Niekto jej  k tvári priložil malý uzlíček. „Elliott,“ zopakovala Bella spokojne a malému stvoreniatku pobozkala mokrú hlávku. „Jake, máme syna...“

Jacob sa pri pohľade na nich dvoch rozplakal od dojatia a neskutočnej lásky. Žena jeho života a ich syn. Pristúpil k nim a oni mu dali drobčeka do náručia.

„Tak veľmi vás oboch ľúbim, teba aj Elliotta. Láska, ďakujem ti za syna, za ten najkrajší dar zo všetkých,“ ďakoval Belle od dojatia pretkaným hlasom a na pery jej vtisol vrúcny bozk, v ktorom sa skrývalo všetko šťastie a láska, ktoré v sebe mal. Cítil hrdosť. Nesmiernu hrdosť na to, aká je Bella silná, že všetko zvládla, že bojovala do posledných síl, aby mu napokon dala ten najcennejší dar.

Dneškom sa stali kompletnou rodinou a on tým najšťastnejším chlapom na svete.

 

O dva roky neskôr

Bella s Elliottom kráčali po lese. Chvíľu malého niesla, chvíľu ťapkal sám maličkými nožičkami vedľa nej. Bol jeden z teplejších letných dní, slniečko sa predralo škárami pomedzi vetvy stromov a príjemne ju šteklilo na tvári. Dnes to boli presne dva roky, čo priviedla na svet krásneho chlapčeka, ktorý bol do posledného vlásku na hlave vernou kópiou svojho otca a ktorého milovala takou láskou, akú si kedysi dávno ani nevedela predstaviť.

Elliott sa zastavil, kľukol si do podrepu a so záujmom sebe vlastným vzal do ruky malý konárik, o ktorý predtým zakopol. Bella si sadla na kmeň stromu a s úsmevom ho pozorovala. V predstavách zaletela k Jacobovi. Ten dnes po ich boku chýbal, pretože zostal doma, aby spoločne s Billym a Charliem pripravili malému narodeninovú oslavu. Bella sa uškrnula. Spomenula si na tých troch, ako spoločne s Elliottom spriadajú všemožné lotroviny a kujú pikle. Človek by v tej chvíli normálne neveril, že sa jedná o troch dospelých chlapov a jedno nemluvňa. A keď sa do toho prilietol ešte veľký Paul s malým Paulom, bolo o zábavu postarané.

Elliott k nej pricupital a Bella ho zovrela v náručí. Bola šťastná, naplnená láskou a pokojom a za nič na svete by nechcela žiť inak, než žila.

Za jej chrbtom sa ozvalo zapraskanie, ako keby po lesnom poraste niekto rýchlo kráčal. Uškrnula sa. „Jake, máš predsa chystať oslavu...“ Otočila sa s úsmevom, ten je však na perách hneď zamrzol. „Edward,“ šepla zaskočene a rýchlo sa s Elliottom postavila.

Čo tam, pre všetkých svätých, Edward robil? Veď predsa sľúbil, že sa už vo Forks nikdy neukáže, nie?!

„Choď preč...“ riekla potichu a pevne zovrela svojho syna.

„Bella, neprišiel som ti ublížiť,“ hlesol šeptom a pristúpil k nej bližšie. Pozrel na malého, ktorý sa na svojho otca ani viac podobať nemohol a hneď vzápätí potlačil vnútornú bolesť, ktorá už nikdy nemala byť menšia.

„Prečo si tu?“ opýtala sa ho Bella podozrievavo.

„Viem, čo som sľúbil, viem, že tu nemám čo robiť, ale musel som ťa ešte naposledy vidieť. Ja...“ Odmlčal sa a pozoroval ju ako zviera svojho syna. Srdce sa mu rozlamovalo na kusy. Keby nebol hlupák, bránila by tak ich syna alebo dcéru. Sťažka prehltol. „Veľmi ti to pristane, Bella. Si krajšia než kedykoľvek predtým, materstvo ti prospieva.“

„Edwar...“

„Nie, Bella, počkaj. Prišiel som ti len povedať, že každým dňom ľutujem to, čo sa medzi nami stalo a ako som ti ublížil. Chcel som ťa vidieť, aby som ti povedal, že ty si jediná, ktorú som kedy naozaj miloval a navždy to tak ostane.“ Bella chcela niečo namietnuť, ale zastavil ju. „Nie, počkaj, hneď odídem, len chcem, aby si to vedela. Nikdy si si nezaslúžila nič zlé a to zlé, čo ťa postretlo, bolo len vďaka mne. Jacob je muž ako má byť a ja ľutujem, že som vás dvoch vtedy rozdelil a tým vás oboch trápil. Bol som sebecký. “ Bella nenachádzala slová. Elliott sa začal vrtieť a na „uja“ škaredo mračiť. „Jacob je šťastný muž, jeho syn by sa mu nemohol viac podobať.“

„Mal by si ísť, Edward. Porušuješ sľub, ktorý si nám dal,“ vyslovila ticho, no rozhodne.

Edward smutne zvesil plecia, lebo vedel, že má pravdu. Pozrel na ňu a započúval sa do tlkotu jej srdca. Bolo silné, vrúcne a statočné a on vedel, že je aj plné lásky, ktorú má komu dať a kto ju opätuje tak, ako má. „Iste, je čas ísť.“

„Áno, je čas,“ povedala Bella a pritom odolala jeho pohľadu. Bol stále rovnaký. Stále zamrznutý na jednom mieste a ona ďakovala Bohu, že nedopadla takisto. Ona je teraz ženou, dospelou ženou, manželkou, matkou a je na to hrdá.

Edward sa jej naposledy pozrel do očí a primäl svoje nohy k odchodu.

„Bella?“ Zastavil sa a cez plece na ňu pozrel.

„Prosím? Čo ešte chceš?“ Pozrela sa na jeho profil a nervózne si odkašľala.

„Opatruj svoje deti,“ povedal s úsmevom a zmizol medzi stromami.

Bella chvíľu nechápala, no potom si priložila ruku na podbruško. Edward počul ďalšie srdce...

Vracala sa s malým Elliottom domov a premýšľala, či o tom povedať Jakeovi. Nakoniec sa rozhodla, že tú časť o Edwardovi mu predsa len povie, ale určite nie hneď. Počká s tým až po oslave.

 

„Udica?“ zhíkla Bella, keď Elliott s jej pomocou rozbalil posledný darček a úkosom sa pozrela na svojho otca.

„No čo.“ Mykol Charlie plecami. „Musíme mladého cepovať od malička. Nemám pravdu, Billy?“ Billy ako verný priateľ prikývol a usmial sa popod fúzy. „No poď k deduškovi, Elliott,“ vyzýval Charlie malého a natiahol za ním ruky.

„A ja som z vosku?“ urazil sa Billy naoko a tiež natiahol ruky.

Elliott to vyriešil po svojom a rozbehol sa k Sue, ktorá práve vychádzala z kuchyne s veľkou narodeninovou tortou.

Bella sa usmiala od ucha k uchu a priplichtila sa k Jakeovi. „Miláčik?“

„Bells?“

„Aj pre teba mám jeden darček,“ povedala významne.

Jake sa zatváril ako keby mu uleteli včely. „Darček? A pre mňa? Veď oslávenec je opačným smerom, pokiaľ sa nemýlim.“

Bella len s úsmevom prevrátila očami, chytila jeho pravú ruku a jeho dlaň s významným pohľadom priložila na svoje brucho. Vtedy Jacob pochopil. Hlasno zavýskal, zdvihol Bellu do náručia a poriadne sa s ňou zatočil.

„Nuž,“ spustil Jake dojato, keď ležali večer v posteli. „Pekne sa nám naša rodinka rozrastá. Čo nevidieť budeme môcť vytvoriť novú svorku,“ podpichol Bellu. Tá nezvyčajne mlčala, pričom inokedy by sa proti takej poznámke hneď ohradila.

„Bells, deje sa niečo?“ vyzvedal Jake.

„No... musím ti povedať ešte niečo...“ habkala nesúvisle.

„Edward?“ opýtal sa absolútne pokojne, čo Bellu vyviedlo z miery.

„Ako?“ vyhŕkla jediné slovo, lebo na viac sa nezmohla, hľadajúc v Jacobovej tvári známky znechutenia, či opovrhnutia.

„Takto...“ povedal prosto a spod vankúša vytiahol list, ktorý podal jej. Bella očami striedavo skákala z listu na Jakea a potom naspäť. „Priniesol ho Charlie, ale dal mi ho až keď odchádzali. Nechal ho u nich doma,“ vysvetľoval jej. „Nechám ťa, aby si si ho prečítala.“

„Nie, Jake, nikam nechoď,“ zastavila ho, keď chcel vstať z postele.

Usmiala sa na neho a keď jej úsmev opätoval a pobozkal ju na nahé plece, vedela, čo urobí. Odhodila prikrývku nabok, vstala, vzala Jakea za ruku a naznačila mu tak, aby išiel za ňou. Jacob ju mlčky nasledoval. Došli do kuchyne, Bella z vrchnej poličky vytiahla zápalky a podišla ku kuchynskému drezu. Preskúmala obálku vo svojich rukách zo všetkých strán, potom však škrtla zápalkou a podpálila ho. Jake len mlčky sledoval jej počínanie. Najprv ju chcel zastaviť, ale potom si to rozmyslel. Vedel, že Bella mu to vysvetlí. Keď obálka aj so svojím obsahom celá zhorela a ostal po nich len popol, Bella sa na Jacoba s úsmevom otočila a vydala sa smerom k nemu. Objala ho a pobozkala na pery, potom sa mu zahľadela do očí.

„On je minulosť. Všetko s ním spojené pre mňa navždy skončilo už pred pár rokmi a nevidím dôvod, prečo znovu otvárať staré rany. Ublížil nám obidvom, ale na druhú stranu sme teraz aj vďaka tomu silnejší a milujeme sa o to viac. Ty si moja budúcnosť, ty a naše deti a pre neho tu už niet miesta.“ Usmiala sa a nechala sa od neho pobozkať.

„Nebola si ani trochu zvedavá?“ spýtal sa jej.

„Nie,“ odpovedala sebaisto. „Viem, že by to aj tak nič nezmenilo, iba by to rozjatrilo staré rany a ja už nechcem. Moje rany sa zacelili a ja som šťastná, pretože mám okolo seba tých, ktorých milujem, oni milujú mňa a viac nepotrebujem. Veľmi ťa ľúbim, Jacob Black a vždy budeš pre mňa jediným. On je duch a duchov je treba zo svojich životov, sŕdc a domov vypudzovať.“

Hľadel na ňu mlčky a potom sa k nej sklonil a na malú chvíľu si privlastnil jej pery. „Milujem ťa, Bella Blacková a bude to tak do najdlhšej smrti a potom aj po nej.“

„Taktiež,“ šepla Bella ticho a usmiala sa.

V objatí sa vrátili do spálne, vediac, že našli v živote to najcennejšie.

Pokoj, šťastie, lásku a rodinu, ktorú budú chrániť a ctiť do konca svojich dní...

 

KONIEC

 

ZHRNUTIE


 

Nechce sa mi veriť, že sme na konci. Viem, že mi to veľakrát trvalo nekonečne dlho, kým som pridala ďalšiu a ďalšiu kapitolu a preto som stratila kopu čitateľov. O to som však vďačnejšia tým, ktorí vytrvali, ba čo viac. Neúnavne ma podporovali, pošťuchovali a poháňali vpred. Bez nich by SLN nikdy nebola dokončená...

V tomto smere by som ako prvej chcela poďakovať Maryblack!!! To ona je hlavný „páchateľ“ a hnací motor, múza, beta a tak trochu aj občasný spoluautor. Bez nej a jej nadšenia a vytrvalosti, by som to proste nedala a za to jej patrí VEĽKÉ ĎAKUJEM!!!

Samozrejme nesmiem pominúť ani Twilly a Bosorku, lebo keby nebolo ich a ich nevinných otázok, či tiež niečo nenapíšem, asi by som s k wordu nikdy nebola posadila! Twilly takisto patrí moja vďaka za to, že mi v začiatkoch pomáhala s opravami a často prispievala postrehmi a radami.

Veľké ďakujem patrí aj Jessy, ktorá sa ako druhá ujala korigovania mojich písmeniek!

Potom Evita a SestraTwilly, dievčatá, ďakujem, že ste vytrvali, veľmi mi to vedomie, že ste to nevzdali, pomohlo!

 


předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Empress

12)  Empress (15.09.2015 01:35)


Akurát dnes som si k tomu sadla a zapracovala na tom. Drž päste, aby sa to sypalo ako z rukáva...

11)  betuška (14.09.2015 22:46)

no ano, akože je už koniec
to si piš, že nájdem
a dopíšeš aj Odraziť sa od dna? to len aby reč nestála

Empress

10)  Empress (14.09.2015 20:50)

Ferdinanda?
Ďakujem, milá betuška a ak sa do znovačítania pustíš, nuž teda dúfam, že sa ti príbeh aj na druhý raz bude páčiť a nájdeš si v tom TO svoje...

9)  betuška (14.09.2015 20:01)

tak nám zabili ferdinanda,
teda neviem prečo ma to napadlo, asi zato, že už je koniec
tentokrát vyhrali ludia nad večnosťou, vypadá to, že si to budem musieť prečítať celé opať, aby som znova pochopila, aký veľký debil edward bol, ked si s ním tak vymietla;) zjavne si zaslúžil a JA si to opäť nepamätám

Empress

8)  Empress (14.09.2015 18:28)

Katuška, ešte raz ti ďakujem. S Edwardom máš úplnú pravdu... Je pravda, že na malý okamih som sa pohrávala s myšlienkou na jeho skon, ale potom som to zavrhla a som tomu rada.
Som veľmi rada, že si vytrvala a nesutále ma poštuchovala a podporovala!

SestraTwilly

7)  SestraTwilly (13.09.2015 22:02)

No teda,teším sa,že si svoju poviedku dopísala a to úspešne. A taktiež ma teší,že Edward prežil...áno,bol potrestaný,ale prežil.Myslím,že to bol pre neho väčší trest,žiť s vedomím,že to všetko poserinkal.Má o čom premýšľať celú večnosť:p .Naozaj pekná poviedka,strávila som pri nej veľa príjemných,ale aj napínavých chvíľ.Dúfam,že budeš pokračovať v písaní a že sa stretneme pri ďalších tvojích poviedkach :)

Empress

6)  Empress (13.09.2015 19:23)

Brouku, no teda, ty si ma zase dostala! Ale to nie je nič také prekvapivé, však.;) Za všetko aj tak môže Steph!!! Keby nebolo jej, nebolo by Twilght-u a tým pádom by nevznikla táto stránka a ja by som nezačala písať, z čoho vychádza, že by sme sa nespoznali...
Bola si so mnou od začiatku, za čo som ti skutočne nesmierne vďačná a bola si vždy mojou oporou a nielen pri písaní.
Ako sme hovorili naposledy, 3 roky máme za sebou, ale ďalšie skvelé roky pred sebou!! Takže hurá na to!!!

maryblack

5)  maryblack (13.09.2015 17:53)

Tak jsem zde :D Chci ti pogratulovat, že jsi to zvládla a máš to konečně za sebou. Věř mi, že tahle povídky pro mě byla vždycky top one, protože díky ní jsme se poznaly, díky ní jsem to nevzdala se psaním, když jsem sotva začala a díky ní jsem našla pár spřízněných duší, i když jedna už tu s námi bohužel není. :'-( Jsem ráda, že jsem se sem tam někdy mohla zúčastnit tvorby této povídky a jsem na to hrdá. Vím, že se člověku uleví, že už to má konečně dopsané a může si oddechnou a taky vím, že je se objeví i lítost, ale věř mi, až se pustíme do toho o čem jsme mluvily, bude to bomba. Strašně moc ti děkuji za poděkování, moc si toho vážím.;) Tak a teď ke kapitolce... Bylo to úžasný! Byla to jízda! A závěr byl dokonalý! Ještě jednou díky, že jsem u toho mohla být s tebou.

Empress

4)  Empress (13.09.2015 14:54)

Jessy, ďakujem ti veľmi pekne. Som veľmi rada, že si sa na posledných pár kapitol stala súčasťou môjho ff sveta a nevzdala si to, ani keď sme obe každá z iného „teamu“.

Empress

3)  Empress (13.09.2015 14:49)

Milá Evička, ani nevieš aká som rada, že si bola súčasťou tejto poviedky! Pridala si sa síce neskôr, ale vieš ako sa vraví: „Neskôr, ale predsa!“
To si nevedela, že veľryby sú v svadobnej terminológii momentálne veľmi módne? Ad pôrod a Jacob... Na to mám len jedno slovo: Chlapi :p :D :D
Ja som síce happy, že to mám po takom čase konečne z krku, ale na druhú stranu mi je aj smutno, ale čo už. To skrátka k tomu už patrí.
Ešte raz ďakujem a to si píš, že sa nejaké písmenká ešte napíšu

2)  Jessy (13.09.2015 11:09)

Gratulujem k úspešnému dokončeniu poviedky, Anička! Píšeš veľmi krásne a reálne, človek má pocit, že stojí vedľa postáv a osobne s nimi zažíva všetky situácie. Plus tvoj humor je skvelý, páčilo sa mi, ako sa Bella s Jacobom doberali.
Edwarda mi bolo ľúto, občas som mala chuť ho prísť pomojkať, no čo, moja "edwardovská duša" si nepomôže. :D
Keby som však bola Jacobov tím, rozhodne by som si takýto vývoj deja veeeeľmi pochvaľovala a užila si ho čo najviac, pretože Jacoba si tu vykreslila ako skutočne pohodového chlapa, takže palec hore. ;)

1)  Evita (13.09.2015 10:39)

Mila Anicka! Aaaaaaaaaaaaaahhhhhhhhhhhhh!!!! Vraj velryba :-D Svadba bola krasna samozrejme. Super ako vies jednoduchymi vetami vsunut roznych protagonistov. Som sa isla usikat ked jej odtiekla plodova voda a Jacob sa na vlastnej nohavici potkol :-D Potom som ta chcela zaskrtit vlastnorucne ze taku traumu nam robis pocas porodu/cisarskeho!!!!! Konecne a velmi zasluzene su obaj/obitraja stastny!! Anicka moja nadherna kapitola/epilog...este aj Edwarda so odmavala. Krasny koniec vynikajucemu pribehu, naozaj sa oplatilo si pockat. A dufam ze toto nebude tvoje plsledne dielo a uz sa tesim na dalsi pribeh

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still - Proposal scene