Sekce

Galerie

/gallery/SLN.jpg

V prvom rade sa musím ospravedlniť, že mi to opäť tak dlho trvalo, ale poznáte to. Niekedy to nejde, ani keby ste sa rozkrájali. Každopádne dúfam, že sa vám táto kapitolka bude páčiť, pretože sa pomaly, ale isto, sa blížime do finále. Okrem tejto nás čaká ešte posledná kapitola a epilóg.

Nižšie sa dozviete, čo sa odohrávalo bezprostredne po Bellinej záchrane. Svoje slovo dostanú Bella, Jacob, ale aj Edward. Prajem príjemné čítanie. ♥

43. kapitola


BELLA

V stresových situáciách a hlavne po fyzicky náročných zážitkoch, či prekonaní neúmerného šoku, má človek tendenciu potlačovať prirodzené reakcie svojho tela. Akési centrum v jeho mozgu vtedy zapne varovné svetielko a na obranu pred zrútením často ponúka neprirodzený smiech, či vehementné popieranie bolesti. O to horšie potom býva, keď toto ochranné svetielko zhasne a na dotyčného doľahne všetko naraz.

Nie inak to bolo aj u mňa. Sprvu mi vôbec nedošlo, čo všetko sa mohlo stať, čo som mohla stratiť, keby záchrana neprišla včas. Jedna z posledných spomienok bola na bielu nemocničnú izbu, kde ma mal vyšetriť doktor, na krvavé oči nenávidenej upírky a potom už len útržky z únosu. Matne som si spomínala, ako ma studený vietor štípal na nahej pokožke, ako surovo mnou hodili na pohovku, ako Tanya s Jamesom počítali posledné minúty pred tým, než ma vycucajú do poslednej kvapky krvi, ako si chceli vychutnať trhanie Jakeových končatín...

Spočiatku som len tupo pozerala pred seba, pritisnutá na horúcej pokožke na Jacobovej hrudi. Predstavy a spomienky sa mi postupne spájali do hororového obrazu, až sa poskladali v jeden celok. Ledva som vnímala, že sa začínam triasť ako osika, že mi slzy prúdom padajú z očí, že vzlykám čoraz hlasnejšie. Nebola som taká silná a nebojácna. Čím viac som predtým ten nepokoj v duši potláčala, o to intenzívnejšie ma následky popieraných pocitov zasiahli. A čím viac som opakom ruky utierala slzy, čo sa mi rinuli z očí, o to viac ich tieklo. Aspoň som mala taký pocit. Už som si však vzápätí nevedela vybaviť či mám iba ďalšiu nočnú moru, alebo bdiem a hrozivé vidiny sa naozaj odohrali. Vtedy sa rozleteli dvere na malom Blackovskom obydlí a dovnútra sa vovalil Sam Uley a v závese za ním Quil a Embry. Mini obývačka v momente vyzerala preplnene, ale mňa zaliala čudná zmes pocitu bezpečia a istoty. Pozrela som na Jakea, potom na Sama a znovu na Jakea a prv, než niekto prehovoril, som si v ich pohľadoch prečítala odpoveď.

„Cullenovská kúria pred polhodinou ľahla popolom,“ predniesol Sam lakonicky. „Po nezvratných dôkazoch neostal ani náznak, čo by nás, samozrejme, malo tešiť.“

„Ibaže?“ opáčil Jacob.

„Blondína s ciciakom sa vytratili ako para nad hrncom...“ doložil Quil váhavo.

„Ja by som v tom nevidel žiadny problém,“ pridal sa Embry.

„Predpokladáte, že by sa vrátili a robili problémy?“ ozval sa znovu Jacob a pritom pevne stískal moju pravú ruku.

„To si nemyslím,“ odvetil Sam s istotou. „Prečo by inak riskovali svoje vzácne telesné schránky na záchranu smrteľníka a spolčovali sa s nami?“

„No, tipoval by som, že tým dôvodom bola Bella,“ zavrčal Jacob. „Pri blondínke sa síce dá o motivácii pochybovať, pokiaľ pominieme, že hrdzavá hlava je jej bratom... Bells... prepáč,“ zarazil sa Jake, keď zbystril a pobadal, že sa tvárim viac než zachmúrene.

Vehementne som potriasla hlavou. „Ďakujem ti, Sam, za dobrú správu,“ vyslovila som už vyrovnaným hlasom. Bolo zvláštne, ako rýchlo som prešla od paniky k vyrovnanosti. „Ďakujem vám všetkým!“

Jake neodpovedal, len ma tuho objal a zľahka ma pobozkal na sinku, čo vykvitla na mojom ľavom spánku. Embry sa zaškeril, akoby to, čo sa odohralo pred pár okamihmi, bola veľká zábava. Quil nevedel kam s očami, kým si Sam hlasno neodkašľal, nepotľapkal súkmeňovcov po pleci a všetci nezmizli v metelici rýchlejšie, ako sa predtým objavili vo vnútri.

„Naozaj tu boli alebo sa mi len prisnili?“ zasmiala som sa krátko. Jake mi na odpoveď len s miernym úsmevom prikývol a potom uchopil obe moje ruky do svojich veľkých teplých dlaní a vyhľadal môj pohľad.

„Mal by som ťa pre istotu vziať na vyšetrenie,“ hlesol po chvíli rozjímania a ničnerobenia. „Nerád by som malú Bellu ohrozil.“

„Bellu?“ uškrnula som sa. „Čo ak to bude Jacob?“

„Nech je to hoci aj Hepzibah, hlavne aby bola v poriadku,“ pošepkal mi do ucha a mne sa dolu chrbtom rozlialo veľmi príjemné teplo. Vzala som jednu jeho ruku, priložila si ju na podbruško, k miestu, kde som predpokladala polohu nášho budúceho potomka.

„Zavri oči a skús vnímať. Nepochybujem, že vlkolačie zmysly veľkého alfy ti napovedia, ako na tom naše dieťatko je.“ Ihneď ma poslúchol. Jeho blažený výraz mi po pár sekundách prezradil, že všetko je skutočne v tom najlepšom poriadku. Potom jeho nedočkavé pery pristáli na zátylku za mojím pravým uchom. Naklonila som hlavu nabok, aby som si tento dotyk čo najviac vychutnala. Pritiahla som si ho čo najtesnejšie k sebe, lebo jeho blízkosť mi dala tušiť, že hojivý účinok bozkov a dotykov na seba nenechá dlho čakať.

 

Snehová metelica sa do hodiny rozbesnila s nebývalou silou. Nielenže uväznila mňa s Jakeom v malom domčeku v rezervácii, ale prinútila Billyho, Rachel a Paula zostať v hoteli v Port Angeles. Prestala fungovať elektrina, pokazil sa kozub, ktorý už predtým vyžadoval renováciu a všetko vyzeralo tak hrôzostrašne romanticky, že mi po tele behali zimomriavky.

„Vieš, nad čím som premýšľal?“ ozval sa do tmy a ticha Jake. Pokrútila som síce hlavou a dala tým najavo zápornú odpoveď, ale predpokladala som, že jeho myseľ sa uberá rovnakým smerom ako moja. „Čo by s nami bolo a akými cestičkami by sa uberali naše životy, keby si sa rozhodla, že ostaneš žiť s mamou a Philom. Stretli by sme sa niekedy?“

„Predpokladám, že také lapushské psisko akým si bol ty, by si texaskú príšeru akou som bola ja, našlo aj sto metrov za polárnym kruhom,“ podpichla som ho s vážnou tvárou.

„Slečna, moje čuchacie schopnosti sú preslávené, takže ak vás kvári zlé svedomie, mali by ste sa ísť zahrabať do líščej nory,“ odvetil Jake a ani nehol brvou.

Štuchla som ho lakťom do boku, čo som si odniesla strašným mučením v podobe invázie neodbytných rúk, ktoré ma šteklili na tých najcitlivejších miestach. Po chvíli som kvôli slzám smiechu videla veľmi rozmazane, takže mi neostalo iné, len sa domáhať milosti.

O hodinu a čosi neskôr, keď som ležala natisnutá telom na telo na mojom súkromnom dvojnohom ohrievači a naše oblečenie ležalo rozhádzané po miestnosti v rôznej vzdialenosti od nás, ma opäť pochytila nostalgia. Najprv som sa uškrnula len nepatrne, no potom sa moje pery rozširovali v stále širšom a širšom úsmeve, až som sa začala potichu chichotať.

„Povedal by si, pred vyše šiestimi rokmi, že skončíme takto?“ opýtala som sa ho potmehúdsky.

„Hm, nejako si neviem vybaviť, čo bolo pred šiestimi rokmi,“ desil sa Jake a prstami si pritom ťukal na oba spánky. „Nemáš za dnešnými peripetiami ľahšiu otázku?“ Prosil ma očami. Už som to skoro zhltla aj s navijakom, keď som v tom pohľade postrehla pár nezbedných ohníčkov.

„Vtedy si sa...“

„Vtedy som sa...“

Vyhŕkli sme obaja zároveň.

„Vtedy som sa k tebe pripútal,“ dokončil Jacob. „Keby som len bol tušil, aká malá tyranka sa z teba vykľuje, vyhol by som sa tomu parkovisku oblúkom... Už budem dobrý, len ma nebi!“ Smial sa Jake, pričom nevyvíjal ani najmenšiu snahu odrážať môj útok.

„Vieš, že si sa mi vtedy videl podozrivo známy, práve keď si mi začal nadávať? Hneď som si pripomenula toho krpca z...“

„Tak krpca?“ pošepkal naoko hrozivo do môjho ucha. „Však ja ti ukážem, čo z toho krpca vyrástlo...“ pohrozil a vzápätí svoje slová dokázal skutkom. Jeho dobyvačné pery ma zbavili reči.

Predpokladala som, že sa naďalej budeme venovať vzájomnému prieskumu našich rozochvených tiel, ale Jake ma prekvapil. Poriadne tuho ma stisol, potom si však sadol kúsok stranou, ale zároveň dosť blízko mňa, aby ma mohol držať za ruku.

„Spomenul som si na pár slov, ktorými sa mi Sam pred rokmi prihováral do duše. Všetko vtedy bolo čerstvé a ja som bol príliš mladý a zmätený, než aby som plne chápal. No časom tých pár slov nadobudlo iný rozmer a ja by som bol rád, keby si si ich teraz vypočula... Pre pripútaného vlkolaka bude jeho vyvolená všetkým a zároveň on bude pre ňou tým, čím ona bude chcieť. Či už kamarátom, bratom, priateľom alebo milencom. Ale ak by sa raz stalo, že o milovanú z akýchkoľvek príčin príde, keď nebude môcť byť v jej blízkosti a chrániť ju, tak vo vnútri umrie a viac nebude sám sebou... Bells, keď si vtedy odišla s ním, chcelo sa mi umrieť, ale pri živote ma držalo vedomie, že stále chodíš po tomto svete aj keď si ďaleko. Či už ako človek alebo ako upír. Bol by som sa zmieril aj s tým. Lenže myšlienka, že by si mala odísť navždy ma priviedla k istote, že by som umrel aj ja...“

„Jake...“ šepla som tíško, ale nedokázala som vetu dokončiť, lebo mi v krku navrela hrozivá hrča.

„Bells, milujem ťa. A i keď sa to teraz možno zdá absurdné, vždy to tak bolo, vždy si pre mňa bola jedinou možnou voľbou,“ vyznal sa mi rozochveným hlasom.

„A ty, Jake, si tou jedinou správnou voľbou pre mňa. Som šťastná, že som na to prišla včas, aj keď sa už mohlo zdať, že je na všetko neskoro,“ vzdychla som spokojne a šťastne sa mu ovinula okolo krku.

 

JACOB

Ďalší deň sa po tom všetkom zmätku, kedy nič nebolo isté, ba naopak, všetko sa zdalo stratené, konečne umúdrilo počasie. Akoby sa obloha a príroda radovali spolu s nami, že sme sa dožili takmer rozprávkového konca, keď zlo bolo potrestané a dobro sa postavilo na stupienok víťazov...

„Jake?“ vyrušila ma Bella z úvah. Na líci mala rozmazanú čiernu šmuhu od sadzí z kozuba, ktorý sme sa práve spoločnými silami pokúšali uviesť do prevádzky. Nedala si povedať a ochotne mi pri tom opravovaní asistovala.

„Hm?“

„Len tak som premýšľala, či sa teraz nezačneme nudiť, keď je to najhoršie snáď za nami,“ vyslovila s obavami a ja som jej tú udičku zhltol skoro aj navijakom.

„Ja už sa postarám, aby k tomu nedošlo,“ uistil som ju a hlas sa mi zachvel od vzrušenia. Palcom som pohladil jej zašpinené líce a jemným trením odstránil šmuhu, ktorá ho špatila.

„Ideš!“ ťapla ma po dobiedzavej ruke. „Musíme to opraviť, kým sa nevrátia Billy s Rachel a Paulom!“

„Neveríš azda Paulovmu opravárskemu umeniu?“ podpichol som ju. Zasmial som sa a Bella sa ku mne pridala. Paul síce dokázal všetko možné, ale remeselnícke práce k tomu rozhodne nepatrili.

„Niežeby som ja v týchto prácach vynikala, ale asistentka by zo mňa bola uchádzajúca. Čo povieš?“ zamyslela sa Bella.

„Miláčik, každopádne vieš uvariť tú najlepšiu kávu bez toho, aby si ju pri servírovaní rozliala,“ rypol som si mierne. Bella nafúkla líca a otočila sa mi chrbtom.

„Však počkaj...“ šepla výhražne a čímsi začala manipulovať. Nemusel som dlho hádať, lebo vzápätí sa na mňa vrhla a dlaňami zašpinenými od popola, mi na tvári vytvorila masku indiánskeho bojovníka. „A máš to...“ zachechtala sa.

„Hej, ty opica... Telefón? Bells, nepočuješ ho?“

„Ha, ha, na takú priehľadnú lož ti neskočím. Čo ak by si ma za golier zase chcel hodiť žabu?“ vykrúcala sa veselo.

„V tomto počasí žabu?“ Smial som sa. „Ozaj si z teba nerobím blázna... Aha, znova zvoní.“

„Dobre, fajn, už ti verím,“ prikývla na súhlas a vlepila mi pusu na ospravedlnenie. „Asi to bude Charlie alebo Sue a budú chcieť vedieť, čo tu v tomto Zapadákove na konci sveta robíme...“ štebotala, keď v tom stíchla a na tvári sa jej objavil výraz ohromeného úžasu.

„Bells, kto to je?“ Odpoveď žiadna. „Bella?“ Pojal som podozrenie, ktoré sa mi však videlo nanajvýš nepravdepodobné. Bez slova mi podala telefón, kde blikalo neznáme číslo. Na otázku, či to mám zdvihnúť ja, iba nemo kývla. Tak som teda stlačil zelenú ikonku a dal hovor na hlasný odposluch.

„Prosím, telefón Isabelly Swanovej, na príjme Jacob Black,“ odriekal som neutrálne znejúcim hlasom.

Ticho.  Na druhej strane to zapraskalo, akoby sa dotyčný nervózne vrtel a nasledovne sa ozvalo rozčúlené zakašľanie.

„Haló?“ vyzýval som dotyčného. Alebo dotyčnú. Bella len napäto čakala, no pritom ani nehla brvou. „Ak je tam zase niekto z Teleshopingu alebo členovia sekty Svedkov Jehovových, tak vám rovno oznamujem, že ukončujem hovor. Ak...“

„Edward Cullen,“ zašomrala osoba na opačnom konci.

„A ja vravím, že tu je Jacob Black a o tom Draculovi nebudem počúvať viac, než je nevyhnutne nutné,“ zavrčal som s počínajúcou podráždenosťou.

„Black, ty si väčší idiot, než som si myslel,“ zanadával hlas a až vtedy, keď nadobudol na intenzite, som v ňom spoznal oného cuciaka.

„Predpokladám, že nevoláš z dôvodu, aby sme sa dohadovali, kto z nás je aký vôl,“ skonštatoval som sucho. V prvej sekunde som pocítil neskutočnú podráždenosť, ktorá by kedysi určite vyústila do vlčej transformácie. Pohľad na Bellu však bleskurýchle schladil moju záhu a preto som si mohol dovoliť ten ľahostajný tón.

„Potrebujem hovoriť s Bellou,“ povedal Cullen priamo.

„A ja potrebujem vyhrať jackpot v národnej lotérii,“ vysmial som sa mu. „Bella  s tebou hovoriť nechce a nebude. Fajn, prišiel si aj s tvojou fajnovou sestričkou a pomohli ste ju zachrániť, ale nebyť tvojich neukojiteľných...“

„Jake...“ Bellin jemne roztrasený hlas zastavil moju tirádu, jej drobná ruka spočinula na mojom zápästí a nepatrný úsmev mi dodal istotu, že vybavenie tejto záležitosti môžem pokojne prenechať na ňu.

„Edward? Tu je Bella,“ riekla vyrovnane.

„Bella, prosím, rád by som sa s tebou stretol,“ presviedčal ju. „Naposledy.“

„Ja ale bez Jacoba nepôjdem ani na toľko, čo by som potrebovala k nanoseniu dreva potrebného na zakúrenie v peci,“ vyjadrila sa Bella rozhodne a ja som na ňu nemohol byť viac hrdý. „Takže pokiaľ mi ešte niečo chceš, budeš sa musieť zmieriť s jeho prítomnosťou!“

„Pochopiteľne. Pán bez svojho psa nikam ísť nemôže!“ konštatoval Cullen ironicky, s očividným cieľom uraziť mňa, ako Bellinu voľbu.

„Ak si sa rozhodol rušiť pokoj našich duší urážkami, v takom prípade považujem túto konverzáciu za ukončenú!“ zotrela ho Bella dokonale.

„Nie, počkaj, mrzí ma to, nechcel som,“ hlesol sotva počuteľne. Jeho tón sa radikálne zmenil. „Rád by som sa s tebou... teda s vami obidvomi stretol. Prisahám, že za tým nie sú žiadne postranné úmysly. Rád by som však odišiel s čistým štítom. Vieš, mal som na premýšľanie viac času, než mi bolo milé. Uvedomil som si, čo všetko si si vytrpela len mojim pričinením a rád by som... Skrátka... Ak sa rozhodneš prísť, budem rád, ak nie, patrí mi to. O hodinu budem čakať na hranici našich území a to na mieste ktoré pretína ten malý potok.“

 

EDWARD

Ten pes ma vytočil a pritom nepovedal ani toľko urážok, koľkými som sa od istej doby častoval ja sám. Bella pristala na rozhovor. Prirodzene s ním v závese. Čo som čakal? Vari som bol stále taký sprostý, že som dúfal, ako mi padne okolo krku a znova sa na neho vykašle a odíde so mnou?

Pošramotené ego mi dávalo jasnú a stručnú odpoveď, ktorá sa mi ani najmenej nepáčila a bál som sa ju nahlas vysloviť. Áno, bol som zbabelec. Nevedel som, ako ustojím, pozerať sa Belle do očí, ako znesiem pach mokrej srsti, ktorá sa okolo nej bude šíriť a ktorou bude doslova nasiaknutá. Netušil som, ako znesiem pomyslenie na tvora, ktorý v nej rastie a či dokážem bez čudnej bolesti v hrudi počúvať tlkot jeho miniatúrneho srdiečka. Tvora, ktorý mohol byť mojim a nie Blackovým synom.

Na sebaspytovanie a sebatrýznenie som mal času dosť. Ostávala mi celá večnosť, v ktorej budem odsúdený trpieť a trest to bude spravodlivý. Bol som si vedomý, že musím spraviť skutok, ktorému sa bránila celá moja podstata.

„Ak upír miluje, tak miluje navždy...“

Tie slová mi v ušiach neprestajne zneli a ja som si uvedomil prineskoro, že Bella nebola len tromfom, ale že som sa do nej ozajstne zamiloval.

Na dohovorené miesto som dorazil s predstihom. Rose sa ma ešte predtým snažila od môjho rozhodnutia odhovoriť. Hádam po prvý raz od doby, čo som ju poznal, sa so mnou nerozprávala sarkasticky. Ani nenadávala na Bellu. V podstate sa mi priznala, že celý čas jej len praobyčajne závidela jej ľudskosť a jej možnosť voľby a nechápala, prečo sa túži stať súčasťou upírskej rodiny. Zdalo sa, že odkedy som dostal najhoršiu príučku zo všetkých, tak vo svojich názoroch poľavila. Do Forks som sa síce vrátil s istou motiváciou, ale postačovalo pár dní sledovať Blacka a Bellu, z diaľky počúvať ich rozhovory a proti mojej vôli som si začal vstupovať do vlastného svedomia.

„Neverím, že tam Cullen bude!“ ozvalo sa odkiaľsi z hlbokého lesa.

„Dal slovo a ja verím, že aspoň toto bude schopný dodržať.“ Bella!

Ako mi mohlo uniknúť, že sa už vydali na cestu sem?

„Ty stále veríš slovám, ktoré vychádzajú z jeho klamárskych úst?“ Blackove slová sa ma dotkli viac, než keby mi odtrhol niektorú z končatín.

„Jake! Navrhujem, aby si našteloval svoj nosový radar a uisťujem ťa, že hneď zistíš pravdu.“

„Och Bože! Máš pravdu, stačilo nasať vzduch do nozdier a robí sa mi nevoľno,“ povedal so značným znechutím, ale zastavilo ho tiché plesk.

O niekoľko minút sme si už mohli hľadieť z očí do očí. Držali sa za ruky. Bella na neho vrhala pohľad plný dôvery a... lásky. Zabolelo ma to. On jej šepkal pár slovíčok, ktorými ju ubezpečoval a mňa pritom veľavýznamne prevrtával očami. Nenávisť k nemu potlačiť nešla, ale oproti nenávisti, akú som cítil sám k sebe, to neznamenalo nič.

„Ako vidíš, viem dodržať, čo som sľúbil,“ oslovil som Blacka a pritom som sa pokúsil naviazať očný kontakt s Bellou. Bez úspechu. Odkašľal som si teda, čo bolo celkom zbytočné, lebo sa jednalo o reflex, ktorý som pochytil po rokoch súžitia s Bellou.

Spravil som krok vpred a keďže mi nikto nebránil, postupoval som k nim týmto spôsobom, až kým som ich oboch nemal na dosah ruky. Upíri sú nesmrteľní, to je síce odveká pravda, ale aj tak sa mi videlo, že začínam od hanby priam horieť. Znovu som si odkašľal  a so zrakom stále upreným na Bellinu odvrátenú tvár som spustil:

„Chcel som sa s vami stretnúť len preto, aby som vám dal na známosť, že odchádzam.“ Začiatok bol ťažký, ale keď som už raz spustil, šlo to napočudovanie ľahko. „Bella, myslím na teba celý čas, odkedy si odo mňa odišla, od doby, kedy som ti tak ublížil. Viem, že aj iní členovia mojej rodiny majú na tom svoj podiel a nijako nechcem zmenšovať ich previnenie, ale dnes chcem hovoriť čisto za seba. Uvedomujem si, čím všetkým si bola nútená preskákať si kvôli mne. Na dlhé roky som ťa držal v izolácii od tvojej rodiny. Nebol som ti dobrým manželom a je mi jasné, že za to môžem len ja a nikto iný.“

Nadýchol som sa, zhlboka, čo bolo v mojej existencii ďalším zbytočným zvykom. Z Bellinho predtým nezaujatého postoja teraz vyžaroval hlboký úžas. Obaja na mňa pozerali s doširoka otvorenými očami. Horko som sa zasmial a chcel som sa pustiť do poslednej časti tejto seba trýznivej tirády.

„Ohromuješ ma, Cullen,“ skočil mi ten pes do monológu. „Si obyčajný egoista. Pár sladkobôľnych slov z teba roky viny nezmažú a ani nevrátia stratený čas!“ prskol mi rovno do tváre.

„Predsa len si ešte stále iba prerasteným šteňaťom a do dospelého psa máš ďaleko,“ vyriekol som s ľadovým pokojom.

„Zaujímavé, že mi to vykladá Dracula z hradu Sľubotechna!“ zasyčal Black na odplatu.

„Ohó, dnes sršíš originalitou... Dracula z hradu Sľubotechna... “ napodobil som jeho tón a bolo mi na výsosť ukradnuté, že to znelo ako výrok od tvrdohlavého decka. Najradšej by som mu rovno ukázal, kto tu má prevahu. „Bella s tebou vyhrala prvé miesto.“

„Neber si Bellu do úst viac, než je nevyhnutne nutné! Dokonca si myslím, že svoje kvóty si už vyčerpal,“ vyštekol na mňa popudene. „Doživotne.“

„Poznáš slovo kvóta a dokonca vieš aj, čo znamená? Neslýchané!“ vyhŕkol som šokovane v snahe zosmiešniť ho. Chvel sa očividnou snahou potlačiť svoju pravú vlčiu podstatu.

„To bude dobré, doženieš ma... možno... vlastne počkaj. Ty si zamrzol vo veku...“

„Začínaš zachádzať za hranicu únosnosti, ty pes!“ stratil som trpezlivosť a strčil do neho. „Asi by som ti mal trošku postrapatiť kožuch, aby si vedel, kde je tvoje miesto.“

Natiahol krk a spriama sa na mňa zadíval. „Prosím, urob to, aspoň budem mať vynikajúcu výhovorku, prečo som legálne rozštvrtil a podpálil jedného z Cullenovcov!“

„TAK UŽ DOSŤ!!!“ zvrieskla náhle Bella a z očí metala okolo seba blesky. Zrejme sa nás už hodnú chvíľu pokúšala zastaviť miernejšou formou, ale keďže sme nereagovali, musela zvýšiť hlas. „Dohadujete sa tu ako dve kofy na trhu!“

Zachytil som jej pohľad plný zúfalstva a rozhorčenia zároveň. Black ešte čosi šomral, ale potom si okolo Belly ovinul ruku, pritiahol si ju k sebe a čosi jej šepkal do ucha. Radšej som sa od nich odvrátil a pokúsil som sa nabrať duševnú rovnováhu, aby som túto misiu mohol dokončiť . Moja neistota síce vzrástla, ale odhodlanie nabralo na intenzite spolu s ňou. Cítil som sa zahanbený. Prehnal som to. Zase.

„Bella,“ hlesol som, aby som pritiahol jej pozornosť. Iba si odfrkla a tým dala najavo svoj postoj. „Ospravedlňujem sa.“

„Povedz mi, kvôli čomu si nás sem vytiahol, aby sme to mali čím skôr za sebou,“ riekla stroho a mňa pri tom tóne kdesi vnútri bodol nepríjemný osteň. „Ale tie sladké rečičky, s ktorými si začal, si rovno môžeš odpustiť!“

Horko som sa zasmial a zármutok mi jeden kútik úst skrivil do úškľabku. „Fajn, budem teda stručný,“ zasipel som porazene. „Všetko mi je neskutočne ľúto, čo sa stalo, je moja vina. Celý čas som na teba pôsobil svojou špeciálnou schopnosťou, ktorá ti bránila pripútať sa k Jacobovi a ktorá ti zároveň nedovolila poslúchnuť akýsi vnútorný hlas, ktorý ťa predo mnou varoval. Bella, viem, že sa teraz nahneváš, ale... čítal som tvoj denník, ten z obdobia tvojho pobytu v Idahu... Aj to bola chyba, nemal som to robiť, ale čas už vrátiť, bohužiaľ, neviem. Ani netušíš, ako veľmi by som chcel. Chcem, aby si vedela, že odchádzam. Rose odišla ihneď po... po tej udalosti a ja zmiznem ešte dnes. Už nikdy ťa nebudem vyhľadávať ani kontaktovať. Ani nikto z mojej rodiny sa sem už nevráti. Pod jedinou podmienkou,“ dodal som pevne.

„Povedal by som, že nie si v postavení, aby si si kládol podmienky,“ vysmial sa mi Black, ale Bella ho pohybom ruky zastavila.

„Hovor!“ prikázala ostro. Prikývol som a pokračoval.

„Výsostné cullenovské územie získajú späť indiáni. Ale ty budeš musieť prijať a podpísať fond, ktorý som si dovolil vytvoriť v prospech tvojho... vášho dieťaťa. Nerobím to, aby som sa nad kohokoľvek vyvyšoval, ale chcem tomuto dieťaťu dopriať to, čo vlastnou chybou a neuváženosťou už nikdy nedoprajem svojmu synovi. Mám cieľ. Odídem od Cullenovcov, aj tak som im roky robil len hanbu a starosti. Pridám sa k Volturiovcom. Vidím, že ste obaja zhrození, ten nesúhlas z vás priamo vyžaruje. Ale je to moje rozhodnutie a zároveň...“ zasekol som sa a kratučko uvažoval, či im povedať aj poslednú časť pravdy. Klamstiev však už bolo dosť a vedel som, že Bella má na pravdu nárok. „... krok na tvoju ochranu.“

„Nerozumiem,“ ozvala sa Bella prekvapeným tónom.

„Volturiovci za mnou vyslali posla, nejakú Victoriu, ale to je teraz nepodstatné. Aro sa dozvedel o mojich zvláštnych schopnostiach, tie Alicine sa mi, našťastie, podarilo zázrakom utajiť. Chce ma do gardy. Ak to neurobím, viem, že mi nedajú pokoj. Budú pátrať po príčinách, vŕtať sa v mojom živote a tak by ľahko mohli prísť na to, že ty, ako človek si s nami bola spolčená. A to by bol tvoj koniec, bol by to koniec Quilleutskej rezervácie... Tak, to je všetko,“ zakončil som urýchlene.

Black stál  s ústami dokorán, Bella mala oči otvorené úžasom. Musel som odísť a to hneď! Inak by ma od Belly aj napriek všetkému už nikto neodlúčil. Pohybom rýchlejším od vetra som sa mihol okolo Bellinej drobnej postavy, na pery som jej vtisol posledný skutočný bozk a potom už obaja mohli vidieť len stopy, ktoré som za sebou zanechal v snehu. Zastavil som sa až na hraniciach medzi štátom Washington a Oregon. Obzrel som sa naspäť a moje plecia sa roztriasli tichým plačom bez sĺz.

 

 

ZHRNUTIE

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

maryblack

14)  maryblack (24.04.2015 16:41)

Ahooooj Bobánku!! :D
Tak jsem konečně usedla na sedinku a můžu se do toho pustit!
Ač u předchozích kapitol nemáš moje komentáře, víš, že jsem je všechny četla. U některých jsem slintala, nebo se vztekala,taky jsem si ohlodala i pár nehtíků, ale každopádně to byla a je jízda na kterou jsem se dala dobrovolně Co se týče páru J B jsem absolutně pro!! A díky tvé povídce jsem se dokopala k tomu, abych začala psát a přidala se ke všem super babám, co jsou na ff. Takže, i když má někdo výhrady k dvojici J B, nás s Empress nedonutíte náš názor změnit!! Tvoje povídka je super a basta! tak to už by stačilo a teď ke kapitolce... I když byl Edouš hajzlík, bylo mi ho docela líto. Debata mezi ním a Jacobem opravdu neměla chybu,:D :D :D kdybych byla na Bellině místě, asi bych je oba bacila otočila se na podpatku a šla pryč. Jak malý haranti... Strašně se těším na další kapitolu a jsem zvědavá, co se v ní bude dít. Držím palce, aby od múzáka přiletěl pořádnej kopanec, aby kapča byla co nejdřív hotová. Ps: Co se týče Carlisla milé dámy:D už jsme vám ho s Empress předvedly jako sviňáka a když se nám to podaří, tak z něj uděláme i kus pořádnýho........ svoje návrhy pište do komentáře.

13)  Evita (21.04.2015 19:39)

Teda Aničkaaaaaa!!! ♥ ♡ ♥ Mne tiez ostala sanka visiet po Edwardovom monologu! Tak predsa si konecne stupil do svedomia! Som tomu uz neverila ze sa to stane! To ako sa Bella s Jakom doberaju je super, bolo by to suche keby len si zalubene hladeli do oci. Som rada ze sa to takto pekne zakoncuje, neviem sa dockat ako to vsetko uzavries! Velmi pekna kapitola Anička!!!!

Empress

12)  Empress (21.04.2015 18:58)

betuška, si zlato.
Keď ono to máš s charakterom jednotlivých postáva tak, že nie ty meníš ich správanie, ale ony sa menia akoby sami. Či už v priebehu deja alebo ešte predtým, než začneš písať prvé riadky. A ty si môžeš hoc aj hlavu otrieskať o klávesnicu, ale tieto veci nezmeníš. Za Carlouška v Správnej voľbe nemôžem tak celkom len ja. Aj Maryblack v tom má prsty. Ale tak nejako sa nám to tam hodilo a potom to už nešlo zmeniť.
Som veľmi potešená, že čítaš aj mňa a písmenká sa ti snáď páčia. Snáď sa ti bude páčiť aj posledná kapitola a aj iné moje dielka. Každá jedna reakcia ma nesmierne teší, či už je to len obyčajný smajlík alebo komentár na tri strany. Díky

11)  betuška (16.04.2015 21:13)

to vieš ,že som čítala, je fakt,že ty meníš charakter hlavných postáv teda zásadne, napr. čo si spravila s Carlisla v Správnej voľbe, tomu hovorím bujná fantázia...Odraziť sa od dna je vo vývine, na ňu si musím zvyknúť,teda hlavne na nové postavy...sa priznám,že to tu čítam rad radom , na web som došla niekedy menej ako pred rokom, ja som vôbec taký opozdený fanúšik po prelúskaní všetkého som si našla obľúbených autorov ku ktorým sa vraciam a čo vyjde nové čítam tiež rad radom, bo si myslím, že ked už si s tým niekto dal tú prácu...môj názor je, že mnohé autorky tu už dávno prekročili kvality originálu ( a že som to čítala v origináli) tak si to tu užívam s mojimi obľúbenými postavami a mám z toho nekonečné potešenie...takže díky všetkým

Empress

10)  Empress (16.04.2015 12:16)

betuška, si zlatá, ďakujem. Teraz som ešte radšej, že som to s Edíkom vyriešila tak, ako som to vyriešila.
Čítala si teda aj iné moje poviedky?

9)  betuška (14.04.2015 19:41)

tolerancia názorov je skvelá vec, hlavne v naozajstnom živote, inak u mňa si nemusíš napravovať reputáciu, máš ju skvelú...som myslela akurát v tejto poviedke,že si ho aspoň trošku vystrela teda ani nevieš ako som ti vdačná,že si ho nechala žiť

Empress

8)  Empress (14.04.2015 11:01)

Ambra -

Katuška moja - ďakujem ti. Priznávam bez mučenia, že aj mne ho bolo počas písania tejto kapči ľúto. Múzák bol holt neúprosný, ale podarilo sa mi ho aspoň presvedčiť, aby som Edíka nechala nažive.
Na záverečnú kapitolu sa teším a na druhú stranu mi je z toho smutno, že jedna éra končí, ale to už je holt život:'-(

SestraTwilly

7)  SestraTwilly (13.04.2015 22:20)

Až mi je Edwarda ľúto.Bol síce hajzlík,ale predsa Bellu ľúbil...svojím spôsobom .A čo sa týka páru B+E ,alebo B+J,dokonca ako vraví Ambra B+A...je to otázka sympatíí voči postavám.Ja som si tiež nevedela predstaviť inú kombináciu ako B+E a táto poviedka ma presvedčila o opaku;) .Takže Anička,super kapitolka a (ne)teším sa na záverčnú.Bude mi smutno,že skončila:'-( .Takže rýchlo prosím píš,aby sme sa dozvedeli,čo bude na záver.

ambra

6)  ambra (13.04.2015 21:27)

Emily, ff v nazvu těchto stránek znamená fan fiction ;) Nechci te desit, ale máme tu i povídku, kde je ústřední pár Bella-Aro

Empress

5)  Empress (13.04.2015 20:39)

Emily C. Mowmary - A keby si chcela a pozrela sa na moje zhrnutie, tak tam mám aj poviedky, kde sú ústrednou dvojicou aj iné postavy. ;)

Empress

4)  Empress (13.04.2015 20:34)

BabčaS -

betuška - Ďakujem. Som rada, že som si u teba aspoň čiastočne napravila reputáciu

Emily C. Mowmary - Milá Emily... No a tu ide práve o vec názoru, uhol pohľadu a o večný boj medzi tzv. „Team Jacob“ a „Team Edward“.;) Ty máš svoj názor, ja mám svoj a práve preto nepíšem o dvojici E+B, ale o J+B.;) Napokon, ak sa pozrieš na môj profil alebo do môjho zhrnutia, tak ti musí byť jasné, na ktorú stranu sa kloním. Jacob mi proste prirástol k srdcu viac a vždy som mala ten pocit, že Bella proste mala ostať s ním, čo ako sa Edward správal podľa iných gentlemansky. Veď práve moja nespokojnosť s vývojom deja v TS ma dotiahla k písaniu, lebo som si chcela napísať vlastný príbeh, podľa vlastného scenára, s vlastným vysnívaným koncom. Ak však k mojim dielkam, kde zablúdia osôbky z „opačného tábora“ a dokonca sa im to páči, o to viac ma to teší.
V žiadnom prípade nikomu jeho názor neberiem, ale takisto by som bola rada, keby aj iní rešpektovali ten môj. Nakoniec, keby mal každý na svete rovnaký vkus, tak by tu bola hrozná nuda. No nie?

3)  Emily C. Mowmary (13.04.2015 20:14)

Ne, tak tohle prostě neskousnu, jakkoliv píšeš hezky nebo přesvědčivě, prostě knižní Bella patří ke knižnímu Edwardovi a je jedno, jaký bude v povídce necitelný bastard. Protože Jacob byl v knize popisován jako nedospěle nerozumné zbrklé děcko a vždy ho budu podvědomě řadit jako Bellina mladšího bratra nebo kamaráda nic víc jiného. Tenhle pár prostě nepřekousnu, ať se snažím sebevíc, já mám jejich představu charakterů z knihy a Jacob a Bella se prostě k sobě nehodí, vždy to bude prostě starostlivý sedmnáctiletý gentleman Edward a trochu snílek s hlavou v oblacích problému přitahujících Bella. SORRY

2)  betuška (13.04.2015 13:14)

čo povedať...sa priznám,že mňa neberie iné usporiadanie vzťahov ako pôvodné, takže pár bella a jacob...ale! píšeš presvedčivo a kedže si z edwarda v tejto poviedke urobila necitlivého kripla,tak si si to u mňa teraz vyžehlila;)
inak píšeš krásne a číta sa to samo

1)  BabčaS (13.04.2015 09:19)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek