Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Bella spozná niekoho, kto významným spôsobom zasiahne do jej budúcnosti a dozvie sa aj správu, ktorá ju nesmierne zaskočí.

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥


2. kapitola


Začal sa ďalší školský rok a Bella nastúpila novú životnú púť s odhodlaním sebe vlastným. Mala jedinečné šťastie, že sa na Forkskej strednej uvoľnilo miesto pre učiteľku angličtiny a vedenie ju prijalo s otvorenou náručou. Na prvý deň sa nesmierne tešila, ale nervozita vykonala svoje a ona sa ráno v deň „D" ani nebola schopná poriadne najesť. K budove školy vtedy dorazila hodinu pred prvým zvonením a jej budúci kolegovia ju privítali s otvorenou náručou. Väčšinu z nich si pamätala ešte zo svojich študentských čias. Vyučovanie sa darilo a poobede mohla skonštatovať, že jej hviezdy boli priaznivo naklonené.

Tak to šlo deň za dňom, týždeň za týždňom. Všetok čas mala vyplnený prácou a návštevami v nemocnici, a ani nepobadala, kedy sa na stromoch sfarbilo lístie. Ten rok dorazil október na Olympijský polostrov zo všetkou svetskou nádherou a pompéznosťou. Učebňa angličtiny sa nachádzala na západnej strane, s výhľadom na bujný lesný porast a Bella sa nespočetnekrát pristihla, ako nad tým výhľadom sníva s otvorenými očami. Krásne slnečné dni striedali ešte krajšie veterné a nebyť studených nocí, tak by si Bella myslela, že tu majú skutočné leto, nielen to babie.

Rovnako sľubne začalo aj jedno mrazivé štvrtkové ráno uprostred mesiaca, kedy mala zastúpiť svoju kolegyňu, slečnu Haleovú, na exkurzii do budovy okresného súdu. Rosalie sa jej zverila, že sa v poslednom čase necíti dobre a nechcela preto riskovať, že sa počas dlhej cesty niečo stane. Napríklad, že začne rodiť, alebo niečo podobné. Bella sa vďačne ponúkla, že ju zastúpi a Rose so slzami v očiach povedala, že jej raz túto láskavosť odplatí. No Bella na túto obetu mala aj trošku „sebecké" dôvody. Potrebovala vypadnúť. Mamka mala síce dobré obdobie, bola stabilizovaná a mohla prijímať návštevy, lenže starosti jej začal robiť otec. Na prvý pohľad vyzeral, že je všetko v poriadku, ale Bella videla jeho povädnuté ramená a telo ako bez života. Správal sa rozhodne nezvyčajne a pár razy ho pristihla, ako sa už už nadychuje a chystá sa jej niečo povedať.

Potriasla hlavou a mysľou sa vrátila do prítomnosti. Vrhla starostlivý pohľad na žiakov, ktorých mala na zverených a postavila sa na špičky, aby sa presvedčila, že sú naozaj všetci.

„Slečna Swanová, potreboval by som na záchod," ozval sa náhle jeden zo študentov.

„Peter, bol si tam ani nie pred dvomi minútami a vrátil si sa celý zadymený," zotrela Bella vytiahnutého modrookého blondiaka, ročníkového šaša.

„Lenže tento raz naozaj potrebujem cikať," provokoval ďalej.

Bella jeho metódy poznala pridobre a na lep mu rozhodne nemienila sadnúť. „Daj si štoplík a hodinku - dve to vydrž," povedala nekompromisne. Žiaci, ktorý ju začuli, vybuchli do smiechu, takže musela miesto jedného, tíšiť desať výrastkov naraz.

Nakoniec ich upokojila a naoko sa tvárila prísne, ale poznali ju veľmi dobre, takže sa z nich nakoniec stala naozaj veselá skupinka. Pristúpila k nim sprievodkyňa a vyzvala ich, aby ju nasledovali. Najprv poobdivovali celé prízemie a Bella s uspokojením zaregistrovala troch, alebo štyroch školákov, ktorý si zapisovali poznámky do svojich iPhonov. Po hodine a pol sa presunuli na prvé poschodie, kde sa nachádzalo pár súdnych siení. Mali dohodnuté, že sa ako diváci budú môcť zúčastniť jedného zo súdnych sporov. Sprievodkyňa ich nasmerovala do miestnosti s číslom jedna, čo bol pomerne malý priestor, ale keď sa všetci usadili, ostala viac než polovica miest voľných.

Vošla obhajoba aj obžaloba a spoločne so svojimi klientmi zaujali určené miesta. Belle prišlo viac než vhod, že malo ísť o priestupkové konanie s dvomi násťročnými mládencami, ktorý mali byť súdení za vandalizmus a poškodzovanie majetku. Z kancelárie vedľa siene vystúpil sudca, pomerne mladý a elegantný muž, a usadil sa do sudcovského kresla. Pojednávanie začalo a Bella zvedavo pokukovala po svojich žiakoch. Keď žalobca čítal zoznam prečinov obžalovaných a prehlásil, aký žiada trest, viacerí študenti akoby stratili farbu. Peter bol zo všetkých najbledší a Bella sa sama pre seba mierne usmiala. Napadlo ju, že práve táto exkurzia aspoň niektorým zabráni, aby vyvádzali hlúposti.

Súd sa skončil a verdikt pre previnilcov znel: dva roky podmienka a pokiaľ by bola porušená, boli by mladíci poslaní na tri roky do nápravného zariadenia. Ako náhle vyšla jej zverená skupina, ktorá vzrušene debatovala, von, Bella ich oslovila, aby sa upokojili. Peter sa kŕčovito chytil jej predlaktia, no potom ju zase pustil. Na chodbe vládol taký zmätok, že si ani nevšimla osoby, čo vychádzala z miestnosti nachádzajúcej sa vedľa súdnej siene a narazila do nej.

„Prepáčte, je mi to ľúto, nechcela som," vykoktala chabo a keď si uvedomila, že človek do ktorého vrazila, je sám sudca Cullen, očervenela až po korienky vlasov.

„Nič sa nestalo, slečna..." mávol rukou a zvedavo na ňu pozrel. Prehliadal si ju s neskrývaným záujmom a Bella kvôli tomu ešte viac očervenela.

„Swanová, Isabella Swannová, angličtinárka z Forkskej strednej a toto sú moji žiaci," predstavila sa a ukázala na tínedžerov, čo na nich zízali s otvorenými ústami.

Carlisle venoval Belle srdečný úsmev a s natiahnutou pravicou sa jej tiež predstavil. „Netušil som, že na tejto škole vyučujú tak mladé a krásne učiteľky," hovoril vľúdne. To dievča sa mu zapáčilo na prvý pohľad. Hneď ako ju zazrel, prišlo mu na myseľ, že by sa perfektne hodila k jeho synovi. Samozrejme, pokiaľ by bola možnosť, že je nielen pekná, ale dalo by sa ťažiť aj z jej rodiny.

Ešte chvíľu sa rozprávali. Najskôr o procese a potom z nej Carlisle medzi rečou vytiahol, že jej otec pracuje ako radový dôstojník na okresnej policajnej stanici. V hlave sa mu okamžite zrodil plán a nemohol sa dočkať, až sa usadí vo svojej domovskej kancelárii a spojí sa s detektívom. Zistí si o Isabelle Swannovej a jej otcovi všetko dostupné. Spokojne vyceril zuby a v duchu sa potľapkal po pleci. Keď sa rozlúčili, ostal stáť na mieste a sledoval, ako spoločne so svojimi žiakmi odchádza. Dúfal, že sľubne načatý deň, bude mať svoje pokračovanie.

•••

„Simone, zavolajte pánu Whitlockovi a spojte ma s ním," oslovil Carlisle svoju sekretárku, keď okolo nej prechádzal do svojej pracovne. „Ale v prvom rade mi doneste kávu a neprepájajte mi žiadne hovory, okrem toho detektívovho!" prikázal jej a otvoril dvere.

„Samozrejme, pane," odpovedala mu, zdvihla slúchadlo a priložila si ho k uchu.

Carlisle sa ešte zastavil na prahu a potom za sebou rázne zabuchol. Podišiel k vešiaku, vyzliekol si talár a zavesil ho naň. Posadil sa za mohutný dubový stôl a s výdychom úľavy sa oprel o kožené operadlo. Po pár minútach sa ozvalo zaklopanie a Simone na vyzvanie strčila hlavu dovnútra.

„Whitlocka máte na linke jedna," oznámila mu a vošla dnu, aby mu naservírovala kávu.

„Ďakujem, môžete ísť!" vypoklonkoval ju von a zdvihol telefón.

„Rád ťa znova počujem, Jazz," odzdravil osobu na druhej strane aparátu a chvíľu počúval. „Isteže, čo sa týka tej Haleovej, už mám plán, ale pre teba mám tento raz inú prácičku... Nie, nechcem si preveriť žiadnu budúcu milenku," zasmial sa do slúchadla a pritom klopkal prstami do dosky stolu. „Potrebujem, aby si oťukol istú Isabellu Swanovú a jej rodinu. Charlie Swan pracuje na polícii a ona učí na miestnej strednej angličtinu. Viac neviem, ale to pre teba určite nebude problém. Vyhrab na ňu, alebo na neho všetku špinu, skrátka nejaké tajomstvo, ktoré by pre mňa bolo užitočné. Určite mi rozumieš," pokračoval a oči sa mu pritom diabolsky leskli. „Fajn, ihneď ako niečo nájdeš, daj mi vedieť!" dodal a hovor ukončil. Vyvalil sa dozadu a ruky si spokojne založil za hlavou. Niečo mu napovedalo, že Jasper Whitlock bude mať pre neho len dobré správy.

•••

Bella sa domov vrátila až za tmy a cítila, že náročný deň sa na nej podpísal. Bola maximálne vyčerpaná a netúžila po inom, než horúcom kúpeli a mäkučkej posteli.

„Ako sa vám vydaril výlet?" zastavil ju Charlie, keď sa pokúsila nepozorovane prešuchnúť na poschodie. S povzdychom sa vzdala svojho úmyslu a pobrala sa za ním. „Dalo by sa povedať, že priniesol svoje ovocie," odpovedala mdlo.

No Charlie bol policajtom skrz - naskrz. Postavil pred ňu večeru, ako inak než z čínskeho bistra a začal sa vypytovať tak šikovne, že sa ani nestihla spamätať a všetko mu vyklopila. O nekonečnej ceste autobusom, o študentoch, o procese a naostatok aj o Carlisleovi Cullenovi. Pri jeho mene sa otec zarazil, vypleštil oči, no potom si len odkašľal. Bolo však celkom možné, že si jeho reakciu len nahovorila.

„Navštívil si dnes mamku? Mrzí ma, že som sa opäť nestihla vrátiť v návštevných hodinách, ale zajtra za ňou určite zájdem," vyhŕkla skleslo. Cítila sa hrozne, že mamu posledný týždeň s vizitami v nemocnici zanedbávala.

„Nemusíš, zajtra ju púšťajú na niekoľko dní domov na priepustku," referoval jej Charlie a usmieval sa od ucha k uchu.

„Prečo si mi to nepovedal skôr?" vyhŕkla Bella a v očiach sa jej zaleskli slzy.

„Len dnes poobede som sa o tom dozvedel od mamkinho ošetrujúceho lekára," tíšil ju Charlie a tváril sa pritom veľmi ustarostene. Keď jej to hovoril hlas sa mu triasol.

Bella najprv vyskočila na rovné nohy a vypískla od radosti, ale vzápätí prestrašene vzlykla a ako podťatá padla naspäť na stoličku. „Mamkin návrat nemá žiadnu inú príčinu, že nie?" vyhŕkla a hlas sa jej triasol potláčanou nádejou.

Charlie váhal, ale nakoniec predsa len záporne pokrútil hlavou a Bella si vydýchla.

 

Týždeň ubehol ako voda a Bella sa mohla tešiť z toho, že mám mamu konečne doma. Každý deň uháňala z práce domov, odmietla každé suplovanie, len aby mohla byť s ňou. Zvykla s ňou sedieť v spálni, držať sa za ruky a rozprávať sa s ňou. Chodili aj na krátke prechádzky, bývali vonku, až kým sa mama necítila unavená a nešla si ľahnúť. Bella robila všetko pre to, aby sa mala dobre. A veru sa tak behom dňa cítievala, iba v noci ju trápili silné bolesti, ktoré museli ona, alebo Charlie tíšiť silnými liekmi. Bella by teda nemala na nespokojnosť najmenší dôvod, keby posledné dva dni nebol otec duchom neprítomný. Iba chodil po dome, ako telo bez duše. Premýšľala, čo sa s ním deje a dúfala, že jej to povie, ale márne. Keby nebolo toho, že si vypočula útržok rozhovoru medzi jej otcom a mamou, najskôr by sa nič nedozvedela niekoľko ďalších týždňov.

„...Charlie, mal by si jej to konečne povedať. Tak či tak sa musí rozhodnúť len ona sama," povedala ticho Renée a zachvátil ju nový dusivý kašeľ.

Bella ťukla do pootvorených dverí a vošla za rodičmi do spálne. „Čo by som mala vedieť?" spýtala sa a svoje hnedé oči uprela na otca.

Ten sa len nešťastne pozrel na svoju ženu a ťažko si povzdychol. „Poď Bells, pôjdeme radšej do obývačky. Mamka je unavená a potrebuje si odpočinúť. Ja ti poviem o čo ide," požiadal ju a naznačil jej, aby neodporovala. Bella pozrela na mamu, ktorá sa na ňu vľúdne usmiala, prešla okolo otca, ktorý stále stál vedľa postele a pobozkala ju na čelo.

„Vrátim sa za tebou ihneď, ako mi ocko všetko povie," sľúbila jej a pohladila ju po vlasoch.

Renée sa na ňu usmiala a prikývla. Charlie sledoval, ako jeho dcéra opúšťa izbu a ticho ju nasledoval. Vošli do obývačky, posadili sa vedľa seba na pohovku a on začal hľadať vhodné slová do začiatku. Aby jeho hlas znel pevne a odhodlane, tak si musel viackrát odkašľať.

„Pred dvomi dňami ma prišiel na služobňu navštíviť sudca Cullen s istou ponukou," začal a pritom si nervózne mädlil zopnuté ruky. Bella mlčky sedela a počúvala. Bola udivená, prečo by práve tento človek chodil za jej otcom a prečo by z toho mal byť otec vyvedený z miery.

„Prišiel za mnou s ponukou, Bells," zopakoval a opäť si odkašľal.

„S akou ponukou, oci?" Videla na ňom, že mu nie je dobre, ale aj tak chcela počuť, čo jej tajili.

„Carlisle Cullen mi prišiel ponúknuť miesto šerifa a istú finančnú výpomoc, pretože zistil, že sme na tom s peniazmi dosť zle," spustil Charlie.

„Ale to je od neho predsa úžasné!" skríkla Bella radostne, no potom sa zháčila. „Ibaže nerozumiem tomu, ako sa to týka mojej osoby."

Charlie sklopil svoj pohľad na zopnuté ruky. „Nechce to zadarmo," hlesol sotva počuteľne.

„Povedz mi, ale hneď, čo sa deje!" žiadala ho pobúrene.

„Chce, aby si súhlasila so sobášom medzi tebou a jeho synom," vypotil zo seba a venoval jej utrápený pohľad.

„Zbláznil si sa ty, alebo sa pomiatol on?" vykríkla Bella nahnevane. Vstala z gauča tak prudko, že stolík, ktorý sa nachádzal vedľa neho, sa prevrátil. „A prečo by to prepánajána robil?! Vari sa mu rozum pomútil?" Začala ráznymi krokmi merať vzdialenosť medzi kuchyňou a obývačkou a pritom nervózne rozhadzovala ruky do priestoru .

„Edward Cullen zdedí všetok majetok po svojom starom otcovi, ale jedine pod podmienkou, že sa ožení. Jeho otec si myslí, že ty by si bola pre neho tá pravá," vysvetľoval Charlie.

„Bože! Žijeme azda v stredoveku?" odfrkovala zhnusene.

„Bells, keby sme na tom neboli tak zle, rovno by som milého sudcu, aj s jeho nezmyslom, poslal kadeľahšie," posťažoval si. „Pravým dôvodom prečo mamu pustili domov, je fakt, že sme si viac nemohli dovoliť platiť účty za nemocnicu. Máme dlhy, kam sa len pozrieme a nepodarilo by sa ich splatiť, ani keby sme predali dom. Nežiadam od teba, aby si okamžite súhlasila, je to tvoj život a ty sa musíš rozhodnúť sama."

Bella viac počuť nepotrebovala. Otcovi venovala ublížený pohľad, potlačila tras tela a vybehla do svojej izby. Tam schmatla kľúče od auta, zo skrine vybrala bundu a vyšla pred dom. Nasadla do Forky, naštartovala a s vedomím, že potrebuje pár hodín osamote, sa pobrala na pláž do La Push.

 

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack



S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Empress

5)  Empress (28.07.2014 14:03)

Evička, tak ani nečítaj a počkaj si na pokračovanie na tejto stránke. ;) Dôjde tam k nejakým zmenám a poviedka bude viac rozpísaná.
Ďakujeme.

4)  Evita (28.07.2014 13:54)

No ja som tu vasu sutaznu vtedy nedocitala ked vam to vyslo v tej sutazi tak sa tesim na prekvapujuce zvraty....ale asi najviac som zvedava ako "prerobite" Edwarda zo suknickara na poriadneho chlapa....ale ide vam to super.....

Empress

3)  Empress (04.07.2014 14:48)

Dievčatá, ďakujeme vám veľmi pekne za komentáre, potešili nás.
E.C.M - čo sa týka tvojej otázky, tak áno, plánujeme to viac rozpísať. Na EU sem boli obmedzené nielen počtom slov na jednu časť, ale nás aj tlačil čas, pretože okrem písania sme mali aj nejaké tie osobné starosti, takže sme nemali dostatok priestoru to vypracovať, ako by sme chceli.
Vynasnažíme sa, ako sa len bude dať, aby sa poviedka aj s úpravami páčila.

2)  E. C. M. (02.07.2014 22:00)

Já sem tuto povídku na EU četla a líbila se mi, ale vzhledem k tomu, že tady to máte na 9 kapitol, tak mě zajímá, jestli to nemíníte ještě nějak rozepsat, bylo by dobré, kdyby konec byl jiný než na EU, protože podle mě ten konec byl takový otevřený a já nemám ráda moc krátké povídky, viz takové blbé soutěže jako je zamilovaný červen, ale adminky na EU raději komentovat nehodlám, protože si nemyslím že jsem první ani poslední čtenář, kterému se jejich prodlevy nelíbí a dál to nemíním tady rozepisovat. Protože jsem si všimla, že mnoho povídek, co vycházelo na těchto stránkách a na EU, tak tady vycházely dříve (čím to asi bude ...) Tak bych chodila sem tuto povídku číst a i komentovat, ale pokud chcete povídku jen rozdělit na více částí, tak se mi to nevyplatí. ;) Mimochodem pěkná povídka a dobrej nápad.

SestraTwilly

1)  SestraTwilly (02.07.2014 18:18)

Takže v tejto poviedke prvý krát vystupuje Carlisle ako záporná postava,teda aspoň pokiaľ som ja čítala...zatiaľ sa mi to tak javí. Chudák Charlie a chúďa Bella....ale myslím,že sa to ešte zamotá;-)
Som zvedavá,ako sa Bella rozhodne. A Rose je učiteľka,dokonca učí s Bellou?Nejako si ju ako učiteľku neviem predstaviť...Super dievčatá.:-);)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse poster - Volturi