Sekce

Galerie

/gallery/Správna voľba.jpg

Carlisle Cullen je veľmi vplyvný muž, a keď niečo chce, ide si tvrdo za tým. Tento raz sa rozhodol, že ožení svojho syna Edwarda s Isabellou, dcérou policajného dôstojníka Charlieho Swana.

Lenže, čo keď Edward miluje inú a Belle vstúpi do cesty jej osudový muž? Aké intrigy Carlisle použije, aby Edward opustil Rosalie? A akú úlohu v tom všetkom zohrá Emmett McCarty, ktorý Belle zlomil srdce, keď rok predtým bez stopy zmizol? A čím vlastne Carlisle prinúti Charlieho, aby žiadal od svojej dcéry zväzok z rozumu?

 

Spoluautorská poviedka s maryblack. ♥


1. kapitola


Kvapky dažďa pomaly stekali po čelnom skle čiernej Fordky a stierače sotva stíhali vykonávať prácu, na ktorú boli určené. Z rádia sa vinula strašia soulová hudba, ktorá ešte viac podporila melanchóliu toho všetkého. Isabella Swanová sa vracala do svojho rodného mesta, ale nedalo by sa povedať, že sa jedná o radostný návrat. Predsa len jej sny a plány mali úplne iné znenie.

V prvom rade chcela dokončiť prestížnu vysokú školu. Hneď po skončení sa plánovala zamestnať ako dobre platená učiteľka v jednej z Los Angeleských súkromných stredných škôl, kde žiaci bežne mávali väčšie týždenné vreckové, než ona kedy bude mať za celý mesiac.

Na podobné vyhliadky mala plné právo. Bola najlepšou študentkou, bez problémov získala červený diplom a v šuplíku na jej nočnom stolíku ležalo niekoľko obálok s ponukami práce. To však jedného dňa padlo.

Už viac nemala silu predstierať, aká je odolná, ako všetko zvláda na jednotku, že ona je tá chladná, schopná a úžasná premiantka, ktorú nič nerozhádže. Celý jeden rok sa držala, zúfalo pátrala, dúfala a všetko vyšlo nazmar. A potom jej jedného dňa zavolal otec a povedal, že sa mame priťažilo. Nežiadal ju o návrat, on nepatril medzi tých, ale z jeho hlasu vycítila, že je na konci so silami. Nemohla konať inak, než zbaliť svoj skromný majetok, naložiť ho do svojho kombíka a spretrhať putá, čo si v posledných štyroch rokoch vytvorila.

Bella potriasla hlavou a prsty jej zablúdili k tvári, kde potôčik sĺz za sebou nechal svoju mokrú stopu. Zhlboka sa nadýchla, nasala do pľúc dažďom presýtený vzduch a zaradila nižšiu rýchlosť. Zovrela pery do malej úzkej linky a presvišťala okolo cedule s nápisom Forks. Vrátila sa do miest, ktorým kedysi hovorila domov, lenže nikdy predtým by ju ani nenapadlo, za akých smutných okolností sa to stane. Myšlienky jej zablúdili o týždeň naspäť.

„Bella, s mamkou je to vážne, musela na novú operáciu. Nechcela, aby som ti volal, ale myslím, že by si mala vedieť, ako na tom je..." Volal jej vtedy roztraseným hlasom otec a ona vedela, že jej neostáva nič iné, ako uzavrieť jednu smutnú kapitolu svojho života a otvoriť inú, smutnejšiu.

Blížila sa k ich domčeku a priam cítila, že srdce robí jeden premet za druhým. Ako náhle uvidela strechu pokrytú zelenými šindľami a okenice natreté navlas rovnakou zelenou, zdvihla kútiky úst a na tvári sa jej objavil smutný úsmev. V kútiku duše aj napriek všetkému pocítila úľavu, že je už konečne vo svojom. Ledva zaparkovala, tak sa otvorili vchodové dvere a do dverí sa postavil jej otec. Najskôr si všimla, že je vychudnutý. Všetok ten stres a starosti si aj na ňom vybrali svoju daň. Bella najprv len sledovala kroky, ktorými sa sunul k autu, no potom vystúpila.

„Ahoj, oci," hlesla potichučky, ale on ju miesto odpovedi zovrel v náručí a pevne ju stisol.

„Veľmi si mi chýbala, Bells. Ani netušíš, aký som šťastný, že si konečne pri mne." Charlie uvoľnil objatie a na krok od nej ustúpil.

Bedlivo ju sledoval a nemohol uveriť tej zmene, ktorá u Belly bezpochyby nastala. Keď pred viac než štyrmi rokmi odchádzala, bola to mladá a neskúsená dievčina, ale teraz pred ním stála mladá žena, s ktorej vyžarovala sila a odhodlanie. Nezlomilo ju ani nešťastie, čo ju postretlo, naopak, pomohlo jej to dospieť, možno až prirýchlo.

„Nemôžem uveriť, že z mojej malej Bellinky, vyrástla taká krásna a úžasná dáma," povedal popravde a znova ju zovrel v náručí.

„Ocko, ty si bol vždycky taký vtipný," konštatovala sucho, ale hneď na to sa rozosmiala a on spoločne s ňou.

Uprela na neho starostlivý pohľad a pritom ju priam zabolelo pri srdci, keď si uvedomila jeho zošúverenú postavu a prešedivené vlasy. Ťažkosti a trápenie posledných mesiacov spôsobili, že zostarol o desiatky rokov. Zahltila ju ľútosť a v hrdle jej narástla obrovská hrča. Aby zo seba dostala aspoň jedno obyčajné slovo, musela si odkašľať. Niekoľkokrát. Nasadila odzbrojujúci úsmev a zahľadela sa mu rovno do očí.

„Počuj, oci, neviem, ako ty, ale ja by som si niečo malé zahryzla. Tá nekonečná cesta mi dala zabrať a ja som teraz iba chodiaca mŕtvola. Poďme teda, som nesmierne zvedavá, čo si mi ukuchtil," žmurkla na neho veselo, no potom posmutnela. „A potom by som chcela ísť pozrieť mamku do nemocnice. Podľa toho, čo si mi ráno hovoril do telefónu, sa jej trošku uľavilo. Snáď sa to aj ďalej bude vyvíjať rovnako dobre," vyslovila s nádejou. Prestali sa objímať. Bella sa načiahla na miesto spolujazdca za kabelkou a v tej istej chvíli Charlie z auta vytiahol všetku batožinu.

„Pred pár dňami prekonala menšiu krízu, ani som ti to nechcel povedať, ale dnes som volal s jej ošetrujúcim lekárom a momentálne je na tom naozaj lepšie," prezradil váhavo a sklopil zrak k zemi, no potom zase ožil. „Vieš čo, v pokoji sa naješ, chvíľu si odpočinieš a vyrazíme za ňou," dodal o byľku veselšie.

Sklonil sa k dvom kufrom, do každej ruky vzal jednu rukoväť a zamieril si to do domu. Bella ho o sekundu neskôr nasledovala. Zanechal ju v predsieni a sám vyniesol batožinu hore do jej izby. Dovolila prstom mimovoľne zablúdiť k jamke medzi jej kľúčnymi kosťami a zovrieť v dlani malý strieborný prívesok. Z dotyku toho studeného kovu s jej chladnou pokožkou načerpala silu. Potom vstúpila do obývačky a rozhliadla sa. Náhle ju ochromil taký silný nával emócií z toho, že sa naozaj nadobro vrátila, až ju v očiach začali páliť slzy. Nie, že by sa sem nevracala na Vďakyvzdania, Vianoce, alebo iné dôležité udalosti, ale vždy vedela, že zase odíde a bude žiť svoj vlastný život v Los Angeles, v malom prenajatom byte, spoločne s Emmettom.

Emmett...

Stále nechápala, čo mu vlastne urobila, že ju tak náhle pustil k vode a nestála mu ani za to, aby sa s ňou rozišiel dôstojne. Miesto toho sa jednoducho zo dňa na deň vyparil a nebral ohľad na nič. Zo začiatku, keď sa jej neozýval a ani sa neukázal, strachovala sa, že sa mu stalo niečo zlé. Po štyroch dňoch od jeho zmiznutia sa však od istého zdroja dozvedela, že ho zazreli v nejakej zastrčenej špinavej krčme a bola na ňom zavesená dobre vyvinutá striptérka. No ukázalo sa to len ako planý poplach.  Po mesiaci sa jej podarilo zistiť, že sa nevrátil ani k rodičom. Nikto o ňom nemal správy, polícia bola bezradná a vrchný veliteľ len bezmocne krčil plecami. Dúfala celý jeden rok. Upla sa len na dve veci, na štúdium a na pátranie po zmiznutom priateľovi. Potom prišla oná zlá správa o mamke. Vtedy sa zosypala a neprišla k sebe celé dva dni.

„Tak hotovo, veci máš u seba hore, takže teraz sa pekne naobeduješ a potom si pôjdeš odpočinúť... Deje sa niečo?" zarazil sa Charlie, keď si všimol Belline uplakané oči a pozorne si ju premeral.

„Nie, všetko je v poriadku, len mám asi podráždené oči od kúrenia v aute," zaznela jej chabá výhovorka. Pretrela si rukami tvár a potom ich spustila pozdĺž tela. Nechcela, aby ju takto videl, chcela byť silná a odvážna. Aspoň teraz. Charlie videl, že nemá zmysel ju nútiť k odpovedi, inak by narazil na kameň. Veď napokon príde čas a Bella sa mu zverí. Aspoň v to dúfal.

Chcel, aby sa v rámci možností cítila dobre, tak ju vzal okolo pliec a nasmeroval ju do kuchyne, kde ju čakal obed. Bella si na linke všimla pár škatuliek z neďalekého čínskeho bistra s logom firmy a uškrnula sa.

•••

Carlisle Cullen sedel v pracovni svojho prepychového sídla a už hodnú chvíľu usilovne premýšľal, ako čo najrýchlejšie získať peniaze toho starého blázna.

„Simone, doneste mi kávu a zožeňte mi prosím môjho syna!" požiadal hranou vľúdnosťou svoju o dvadsať rokov mladšiu sekretárku. „Simone?" zastavil ju, keď už odchádzala. „Zaistite mi toho najlepšieho detektíva. A aby som nezabudol, nutne potrebujem vedieť, čo má tá Edwardova pobehlica, Rose Haleová, ktorá tvrdí, že čaká jeho pankharta, vlastne za lubom. Diskrétne samozrejme, neželáme si predsa nijaké škandály!" zakončil prísne.

„Samozrejme, pán Cullen," prisvedčila horlivo a nebolo pochýb, že tie pokyny do bodky splní.

Carlisle vedel, že všetky požiadavky stihne vykonať v rekordne krátkom čase a preto mu nič nebránilo pohodlne sa oprieť o operadlo luxusného koženého kresla a otočiť sa k oknu. Jeho kancelária  bola moderne zariadená miestnosť a zladená olivovými, sivými a levanduľovými tónmi. Na vymaľovaných stenách viseli obrazy od tých najrenomovanejších umelcov a farebne kontrastovali s celým priestorom. Musel uznať, že jeho žena bola obdarovaná výnimočným vkusom a nádherný výhľad na tamojšie kopce a lesy, len podtrhoval všetok ten komfort a honosnosť. Ozvalo sa zaklopanie a Carlisle sa len nerád nechal vyrušiť z rozjímania.

„Vstúpte!" vyzval osobu schovanú za dverami. Vošla jeho sekretárka a pristúpila až celkom k nemu.

„Pán Cullen, váš syn je na ceste," informovala ho.

Carlisle prikývol a pohybom hlavy jej naznačil, že môže zase ísť. Sledoval, ako za sebou zatvára a keď nadobro zmizla, otvoril zásuvkuna pracovnom stole. Vytiahol závet svojho, už zosnulého svokra a zlostne zafučal. Starý Platt ho nikdy nemal rád. Najskôr preto, že si obaja boli až príliš podobný, ale aj tak nechápal, prečo si stanovil tak hlúpe podmienky pre splnenie svojej poslednej vôle. Musel Edwarda oženiť a nie za hocikoho, tak znela podmienka.

Nervózne zabubnoval bruškami prstov o dosku stolu, potom ich vzájomne preplietol a natiahol nad hlavu. Pokiaľ by si Edward nevzal vhodné dievča, nezdedil by majetok svojho deda a Carlisle by tým pádom nemal na zaplatenie určitých pohľadávok, čo nezniesli odklad. Samozrejme, mohol ho oženiť s tou ľahkou ženou, s ktorou sa aj navzdory jeho zákazu ťahal. Lenže, ak už mal svojho syna zatiahnuť do tejto hry, musí z toho vzísť aj niečo iné, než peniaze. Nebolo by na škodu mať podchytené isté osoby v meste, musel teda zodpovednosť z výberu manželky vziať na svoje plecia. Vplyvných ľudí s krásnymi dcérami poznal nepreberné množstvo, ale všetci až pridobre poznali Edwardove sklony k ľahkovážnosti a jeho slabosť pre opačné pohlavie. Nikto z jeho známych by so sobášom nesúhlasil, aj keby sa jednalo len o spojenie z rozumu. Odkedy mu doručili onú správu, bol nervózny, ako tiger v klietke. V hlave mu postupne dozeral plán, ako docieli toho, čo chce.

Dvere na kancelárii sa bez varovania rozleteli dokorán a bez vyzvania vošiel jeho syn.

„Nevieš klopať?" vybafol na neho.

Z Carlisleovho hlasu znelo podráždenie a Edwardovi to spôsobilo náramnú radosť. Mal otca rád, ale veľmi dobre ho poznal a jeho panovačná povaha mu liezla na nervy.

„Dobrými spôsobmi práve neoplývam, oci, to už snáď dobre vieš," poznamenal lakonicky a posadil sa na stoličku naproti nemu.

„Isto, ty a slušné správanie..." konštatoval Carlisle sucho.

„Fajn, keď som už tu, mohol by si mi prezradiť, čo tak naliehavého sa stalo, že ma Simone hnala ako záprah divých koní, len aby som sem prišiel ešte dnes?" precedil Edward pomedzi zuby. „Alebo tu mám sedieť, až kým nezapustím korene a neurodím prvé ovocie? Či si ma chceš len tak prehliadnuť? Fakticky ma chceš len pokarhať za moje hriechy?" vypytoval sa drzým tónom.

Carlisle zaryto mlčal a užíval si arogantný výraz na tvári svojho potomka. Dával si s odpoveďou na čas. Edward si nervózne prehrabol vlasy a potom svoje ruky položil do lona.

„Budeš sa ženiť," predniesol Carlisle ako by sa nechumelilo. Vstal zo stoličky a prešiel k veľkému francúzskemu oknu, ktoré viedlo na terasu.

„Čo prosím?!" vyhŕkol Edward pobúrene a tiež sa postavil.

„Počul si veľmi dobre, budeš sa ženiť," pokračoval Carlisle a syna vôbec nepustil k slovu. „Pred pár hodinami mi doručili závet deda Evensona. Všetok majetok odkázal výlučne tebe, ale jedine pod podmienkou, že vstúpiš do stavu manželského," predostrel mu neradostné vyhliadky. Nato sa otočil k synátorovi, ktorý začal červenieť od zlosti. Isteže, aj na toto bol Carlisle dobre pripravený.

„Nemysli si, že neviem s kým sa teraz ťaháš, ale to skončí, na to nezabudni. Môžeš teda rovno pustiť z hlavy, že by si si vybral ju. Je to obyčajná niktoška, bez peňazí a postavenia. Keďže sa tejto nepríjemnej situácii nemôžeme nijako vyhnúť, musí to byť niekto taký, aby to pre nás bolo výhodné," vyratúval chladným tónom a úspešne ignoroval, čím ďalej, tým viac rozzúrený výraz v Edwardovej tvári.

„Kto si, že mi diktuješ podmienky?" zavrčal na neho skrz zaťaté zuby a srdečne kašľal na to, že je neúctivý. „A neobúvaj sa do Rose, milujem ju a ak by som sa mal oženiť, bude to jedine s ňou!" oznámil mu Edward pevne. Dobre vedel, že je široko ďaleko známy skazenou povesťou sukničkára a hazardéra. Nepopieral, že má na rováši nejeden priestupok a kedysi na to bol dokonca hrdý. Lenže od doby, kedy sa zoznámil s Rosalie Haleovou, sa všetko zmenilo. Ona ho zmenila, až nepoznával sám seba.

„Tým by som si nebol až taký istý," schladil jeho nadšenie Carlisle, vrátil sa späť k svojej stoličke a posadil sa. „To dievča je chudobné, ako kostolná myš, nemá žiadnu rodinu, žije prakticky na ulici. Takú by si si chcel uviazať na krk? Nečudoval by som sa, keby to bola len vypočítavá suka, ktorá si chce iba polepšiť!" zakončil svoju tirádu.

Jeho pokojný hlas a nevzrušený výraz tváre Edwarda ešte viac vytáčal, no poslednou kvapkou sa stala otcova záverečná veta. Zovrel ruky v päsť a postavil.

„Nevieš o Rose vôbec nič!" zareval na neho.

„A čo vieš o nej ty, synak?" zvolal Carlisle víťazoslávne. „Poznáš len skutočnosti, ktorými ťa obalamutila, ale je to obyčajná klamárka..."

„Dosť, otec!" zavrčal Edward varovne. „Nechcem už počuť jediné krivé slovo na jej adresu! Inak sa zbalím a vykradnem prvú banku, ktorá mi príde do cesty a spôsobím ti takú hanbu, že budeš môcť na senátorské kreslo rovno zabudnúť!"

Edward zaťal do živého a Carlisleovo odhodlanie a povýšenecká maska sa naštrbili. „No, veď no, nie sú hneď nutný taký ostrý tón," povedal zmierlivo. „Pohovorme si bez emócií, na dohodu nepotrebujeme silné slová. Veď napokon ty nie si žiadny otrok a ja nie som tvoj otrokár, som tvoj rodič a ty si môj jediný syn, chcem pre teba len to najlepšie."

Edward na neho vypleštil oči a neveriaco pokrútil hlavou. „Máš pravdu, z teba by bol omnoho lepší herec, než senátor," uškrnul sa. Na jeho tvári zazrel tieň nesúhlasu a vzápätí mu došlo, že prestrelil. „Otec..."

„Odíď!" prerušil ho Carlisle mrazivo. „Strať sa mi pre dnešok z očí, inak za seba neručím. Ale nezabudni na to, že sme s touto témou rozhodne neskončili."

„To by som netvrdil..."

„Neodporuj mi mladý muž!" skočil mu Carlisle znova do reči a jeho hlas sa chvel od potlačovanej zlosti. „A teraz ma nechaj, poniektorý z nás musia aj pracovať," požiadal ho arogantným tónom.

„Ako si prajete, pán sudca," pritakal Edward. Vystrúhal otcovi hlbokú poklonu a rovnako rýchlo, ako do miestnosti vpadol, takisto rýchlo z nej vyletel.

Áno, Carlisle Cullen rozhodne vedel byť milý a príjemný spoločník, rovnako dokázal plniť aj úlohu chápajúceho a štedrého otca, ale beda, ak sa niekto postavil do cesty jeho plánom.

 

Sem ku mne: Empress

Sem k spoluautorke: maryblack



S touto poviedkou sme získali 2. miesto v súťaži „Zamilovaný červen" na EU.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Empress

4)  Empress (28.07.2014 14:01)

Evička, no, možno trochu intrigujeme
Sme rady, že sa ti naše iné charaktery páčia a čítanie si užívaš. Díky

3)  Evita (28.07.2014 13:40)

No vy ste teda riadne intriganky zeny moje!!! Naozaj to zamotavate ako sa len da.....ale je to take "obcerstvujuce" ked vharakter tych postav tak menite, to clovek naozaj nevie co ma od nich cakat!!!Uz tesim a idem hned na tu druhu!!

Empress

2)  Empress (01.07.2014 21:27)

Sme veľmi rady, že sa ti to páčilo a ďakujeme za komentár.
Hovoríš, že by z nás boli dobré „intrigánky", keď sme to tak popreplietali? No, čo sa týka Edwarda, tak nás s MB musím obhájiť, ale viac sa dozvieš v nasledujúcich kapitolách.

SestraTwilly

1)  SestraTwilly (01.07.2014 20:58)

Zamotali ste to dobre dievčatá.Bella a Emmett,Edward a Rose...zaujímavo ste ich popárovali.;) Som zvedavá,čo z toho vznikne.Len dievčatá,prečo z Edwarda robíte takého hajzlíka,sukničkára...chápem,že nie ste jeho fanúšičky,ale aj tak... Som zvedavá,ako Carlisle prinúti Edwarda k tomu sobášu a samozrejme odhovorí ho od vzťahu s Rose.Poviedka sa mi veľmi páči,to druhé miesto ste si určite aj s Maryblack zaslúžili. :)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still