Sekce

Galerie

/gallery/Alice II.gif

Dohoda

 

 

 

Conor vyčkával na moju reakciu. Váhal som.

„Evelyn, my... ja, neviem ako vám to mám vysvetliť,“ skúsil som to opatrne, ale jej ostrý pohľad ma spoľahlivo umlčal.

Sprudka sa nadýchla, akoby si dodávala odvahy a dlhými krokmi sa ku mne priblížila a vrazila mi Alice do náručia.

„Na, vezmite ju na chvíľu!“ povedala len a začala si prehľadávať to drobné vrecúško v záhyboch krinolíny.

Všimol som si, že Conor ju mlčky so záujmom pozoruje, ale ja som vedel, čo hľadá.

Fľašku. Stavím sa, že keby som bol ešte človek, pravdepodobne by som si s chuťou cvakol tiež.

„Začnite pekne od začiatku, Carlisle,“ šla do mňa tvrdo, „a nič nezatajujte... nemalo by to žiaden zmysel, po tom, čo sa tu stalo.“

Bolo zaujímavé, s akou ľahkosťou dokázala ignorovať tú Sylviu. Stále sa ešte chvíľami zmietala, bez najmenšej šance na oslobodenie sa z Conorových silných ramien.

„Je to komplikovanejšie ako to na prvý pohľad vyzerá, sú tu isté zákony a istí...

ochrancovia týchto zákonov a pravdou by som Vás mohol len ohroziť,“ snažil som sa jej vysvetliť v akej je kaši.

„Vykašli sa na Volteru, nikto z tých múmií tu nie je!“ ozval sa Conor. Sylvia sa opäť zahmýrila.

„A tuto slečna, nikomu nič neprezradí, nemám pravdu?!“ jeho tvár stvrdla nenávisťou, ale Sylvii to stačilo ako totálna ukážka zastrašovania a moci. Veril som mu ten jeho výraz dokonca aj ja.

„Evelyn, ja... no...“ netušil som ako jej povedať o existencii upírov. Do jej dokonalého ľudského sveta sa to jednoducho nehodilo. Zatvoril som oči a snažil sa aspoň trochu usporiadať rozlietané myšlienky.

„Nie sme ľudia, madam, ako ste si už stihli iste všimnúť,“ Conor sa snažil zachrániť situáciu. Bol som mu vďačný za ohľaduplnosť, s akou oslovil Evelyn. Stále som však netušil, či je pre mňa, pre nás, hrozba, alebo je to spojenec.

„Neviem, čo ste a čo nie ste, ale viem, že Carlislovi môžem veriť, aj keď ku mne nebol celkom úprimný.“ Jej hlas sa nepatrne zachvel, ale pohľad, ktorým ma prepaľovala bol pevný. Naznačovala mi ním, že dôveru síce mám, ale nič nie je ľahšie ako svoj názor otočiť. Nechcel som byť zbavený jej dôvery, nechcel som byť zase sám.

„Áno, myslím, že jemu môžete dôverovať. V našich kruhoch je to legenda. Sú takí, ktorí ho považujú za slabocha, ale mnohí si ho veľmi vážia,“ odpovedal Conor Evelyne.

Prikývla mu na súhlas. Potom sa otočila späť smerom ku mne a odhodlávala sa chvíľu k otázke.

„Tak mi už povedzte, čo sa tu vlastne stalo.“

Tentoraz jej hlas už neniesol predošlé stopy tvrdosti. Bola to tichá žiadosť. Prosba, ak chcete. A ja som vedel, že jej všetko, čo bude chcieť, poviem.

„Sme upíri, Evelyn, monštrá a príšery z príbehov. Netvori, ktorí vás, ľudí, zabíjajú,“ povedal som.

Bola úplne ticho a jej tvár nevyjadrovala žiadnu emóciu. Snažil som sa čítať v jej očiach, ale nemal som ten správny kód na rozlúštenie záhady jej myšlienok. Tak veľmi som si želal poznať, čo si myslí.

„Vy ľudí nezabíjate, Carlisle, povedali ste, že...“ jej oči po mne žiadali potvrdenie mojich slov.

„Nie, ja nie, Evelyn. Neklamal som o tom, čím sa živím.“ Povedal som pravdu a tá, hoci mi nešla celkom cez ústa, môjmu svedomiu mierne odľahčila. Stále som však mal onen vtieravý pocit klamára. Nebol som si však istý Conorom. Nevedel som čo je zač. Nevoňal ako upír, ale jeho silu mal. To dokazovala aj neustála pacifikácia Sylvie.

„A vy?“ Jej pátravý pohľad skúmal vysokého muža, ktorý nám tak neuveriteľne vpadol obom do života. A zatiaľ sme o ňom vôbec nič nevedeli.

Conor pokrčil ramenami a stroho hanblivo prikývol.

„No čo, ľudia sú pre nás prirodzená potrava, aspoň nezabíjam pre potešenie, čo sa o týchto dvoch povedať rozhodne nedá...“ odvrkol ublížene. Pohľad mu lietal všelikade, len do očí sa jej nedokázal pozrieť. V tej chvíli mi pripomínal malého chlapca, ktorý čosi vyviedol a teraz sa za to strašne hanbí.

Sylvia akoby zacítila jedinečnú možnosť a pokúsila sa o opätovný útek.

„Ešte raz a prídeš o hlavu. Stačí jediný pohyb a vzbĺknete obaja ako fakle a myslím to ozaj vážne!“ pohrozil jej.

Conor opäť použil svoj hromový hlas a Sylviina odhodlanosť okamžite pod účinkom jeho hlasu ochabla. Ozaj pôsobivé, napadlo mi.

„Panebože, upíri?“ zamrmlala si Evelyn pod nos a zatriasla hlavou, akoby sa jej to len zdalo. Tuho zavrela oči, zo dva razy sa zhlboka nadýchla a priložila fľašu k ústam. Poriadne si uhla a zvraštila tvár.

„Toto je snáď len zlý sen!“ zaúpela. Pozrela sa na mňa vyčítavo, ale zároveň s kvapkou odhodlanosti založila fľašu späť do svojho tajného zákutia svojej krinolíny. Váhavým krokom sa ku mne priblížila a natiahla ruky v nemej výzve. Vložil som jej Alice do rúk a čakal na jej ďalšiu reakciu. Teraz som o ňu stál viac než kedykoľvek predtým. Skutočne bola tou pravou pre Alice a ja som vedel, že o ňu nesmiem prísť.

Moje netrpezlivé čakanie prerušilo dvojaké zavrčanie. Útočné Sylviine a vražedné Conorove. Skôr než som mohol zareagovať, ozval sa zvuk štiepaného kameňa a nastalo ticho.

Evelyn zalapala po dychu a prekvapene zamrkala.

„Je mŕtva?“ vyrazila zo seba v šoku, zízajúc pri tom na kamenné torzo upírkinho trupu.

„Nie, na to aby bol upír zničený definitívne, musí zhorieť. Teraz nám aspoň dá nejakú chvíľu pokoj. Ja sa s ňou už nemusím naťahovať a my môžeme pokračovať tam, kde sme skončili.“ Conor prevzal úplnú iniciatívu.

„Čo si zač!“ vyletelo zo mňa bez prípravy.

„Upír, ako ty,“ vrátila sa mi rovnako strohá odpoveď ako bumerang.

„Nie si ako ja,“ namietal som.

„No dobre, nezhoduje sa nám jedálny lístok, ale inak sa my dvaja ničím nelíšime,“ odpovedal stále pokojným hlasom.

„Ale nevoniaš, ako upír...“ nešlo mi stále do hlavy, čo je na ňom iné, také rušivé...

„Štít.“ To slovo vysvetľovalo veľa. Aspoň pre mňa, ale rozhodol som sa, že najprv prídem veci na kĺb sám a až potom nájdem spôsob, ako to jemne pretlmočiť Evelyn.

„Dokážem byť nevystopovateľný, ak chcem...“ nesmelo sa usmial.

Samozrejme, to by veľa vysvetľovalo. Ak ma videl na obraze s volterskými vládcami, tak to znamenalo, že tam strávil nejakú dobu a teda, že o ňom Aro vie. A ak má dar, navyše takýto, pochybujem, že by ho Aro len tak prepustil zo svojej pozornosti. To mohlo znamenať len jedno, uvažoval som v duchu.

„Ušiel si Arovi, však?“ moje oči sa zúžili do úzkych štrbín a mlčky som očakával dobre známu odpoveď.

Pomaly prikývol.

Zavrel som oči a prudko nasal vzduch. V hlave som mal milión myšlienok. Bzučalo mi v nej ako v úle.

„Ako dlho...“ Potreboval som vedieť, ako dlho trvá táto jeho sloboda. V hlave sa mi rodil šialený plán a ja som potreboval na vyšperkovanie jeho odpoveď. Modlil som sa, aby bola taká akú ju potrebujem.

„Vyše tri storočia som upírom a z Voltery som preč niečo cez päťdesiat, nepočítam to.“

Boh je ku mne milostivý!!! Jasalo moje podvedomie a len s ťažkosťou som potlačil víťazný úškrn.

„Dokážeš zaštítiť aj niekoho iného, alebo len seba?“ ale vzrušenie v hlase som už ovládnuť nedokázal.

Conor zaváhal. Jeho tvár zamrzla v pohybe a hodnú chvíľu neodzrkadľovala žiadnu emóciu. Evidentne premýšľal a ja som si dovolil to brať ako dobré znamenie. Ak by odpovedal hneď negatívne, pravdepodobne by to bola pravda, ktorá by sa mi nehodila do práve rodiaceho sa plánu. Takto som si bol viac než istý, že ešte nejaké tromfy z rukávu vytiahnuť môže.

Ešte chvíľu ma nechal tápať v napätí.

„Dokážem zaštítiť aj druhých,“ rozhodol sa pre pravdu a prisvedčil. A mne to dokonale hralo do kariet.

Teraz som sa už úsmev ani nepokúšal potlačovať. Našiel som dokonalé riešenie pre Alice. Už len zopár drobných úprav...

Evelyn nás už len mlčky sledovala. Náš rozhovor „o nás, bez nás“ ju evidentne rozčúlil. Pristúpila ku mne a položila mi ruku na rameno. Tým ma prinútila venovať jej pozornosť.

„Nebudete utekať, však, Carlisle, to jej nemôžete urobiť. Je tak drobná!“

Na tvári som jej videl strach. Uprene mi hľadela do očí a ja som sledoval, ako sa jej na bledom čele tvorí hlboká vráska.

„Nie my, iba ja,“ odvetil som ticho.

V hlave jej to šrotovalo a ja som na drobnú chvíľu opäť zatúžil nahliadnuť do jej mysle. Bol som si takmer istý, že by Alice prijala s otvoreným náručím. Takmer istý, kdesi v najtmavšom kútiku mojej mysle hlodala pochybnosť...

„Som pre ňu príliš nebezpečný. Priťahujem ostatných ako magnet. Mohli by jej ublížiť a ja nemám potrebnú silu chrániť ju. Je pre mňa všetkým,“ pohladil som Alice po tmavých vláskoch.

„Evelyn, chcel by som Vás s Josephom požiadať...“ začal som opatrne, ale zastavil ma jej výbušný protest.

„Nemusíte o nič žiadať. Urobím pre ňu hocičo a Joseph nebude proti, o to sa postarám!“ Ruky jej lietali v šialenej gestikulácii, zatiaľ čo jej oči láskyplne spočívali na drobnej osôbke, spokojne usadenej v mojom náručí.

„Evelyn, ale sama to nezvládnete. Potrebujem na to Conora.“

Netušil som, koľko mi bude trvať prehovoriť Evelyn a už vôbec nie, koľko Conora.

Ten sa zatiaľ neozval.

„Dočerta, nebudem sa tu hrať na strýka nejakému človeku, nezbláznil si sa náhodou? Pre mňa je to jedlo, nie otcovská povinnosť!“ Jeho hlas bol tichý, ale každé slovo bolo ostrejšie ako britva. Zavrel som oči a snažil sa bleskovo odhadnúť najúčinnejšiu taktiku, ktorá by na neho mohla platiť.

„A ja zas nepotrebujem vraha pri výchove dieťaťa, Carlisle, to nie je najlepší nápad!“

No jasné, Evelyn MUSÍ byť vždy v opozícii. Nedalo mi inak, ako sa na ňu povzbudivo usmiať.

„Nie Evelyn, či sa Vám to páči, alebo nie, proti nášmu druhu jednoducho nemáte šancu.“ Musela poznať pravdu. Bolo dôležité, aby vedela na čom presne je a čo sa od nej očakáva, ak pristúpi na môj šialený nápad.

„A ty, budeš musieť zmeniť svoje stravovacie návyky,“ otočil som sa na toho upíra a uvedomoval som si, ako neuveriteľne riskujem, keď mu takto bezhranične dôverujem.

„Zvieracia krv je odporná, vysvetli mi prečo by som to mal robiť?“ uškrnul sa.

Neušiel mi sarkastický tón jeho hlasu.

„Už raz si mi pomohol a ja potrebujem, aby si mi pomohol ešte raz. Conor, táto malá, je pre mňa strašne dôležitá. Nepýtaj sa prečo, sám to neviem, ale jednoducho je. Potrebujem, aby prežila.“ Ponúkol som mu exkurziu po svojej duši a bolo už len na ňom, či sa po nej prejde, alebo ju nemilosrdne podupe.

Nespokojne si odfrkol. Zaťal sánku a evidentne zvažoval moje slová.

„Dobre, ale chcem svoje súkromie a madam, nie som si istý či budem ochotný zmeniť stravu,“ prehovoril po chvíli.

„Ale...“ pokúsila sa namietať Evelyn, no bola ním nemilosrdne prerušená.

„Ak ešte môžem, madam,“ jej oslovenie pre efekt intonačne zdôraznil a to ju akosi uzemnilo.

„Aj napriek svojej - nazvime to napríklad, krvilačnosti - viem sa ovládať. Ten štít, čo mám, pôsobí oboma stranami. Tak ako viem zabrániť šíreniu mojej vône voči iným, viem zariadiť, aby moje obete nevoňali mne. Čo znamená, že svoje kŕmenie si plne regulujem a nie som na ňom závislý.“ Hovoril viac ku mne ako k Evelyn.

„Carlisle, čo to presne znamená?“ Zaujímala sa.

„Že Conor sa nevrhá po každom človeku a to je pre nás dobre, nemám pravdu?“

Evelynino napäté telo sa konečne trocha uvoľnilo.

„A vyzerá to tak, že Conor súhlasí s ochraňovaním Alice, teda...“ rýchlo som dopovedal, keď som zbadal jeho varovný pohľad, „rozhodne to doteraz neodmietol úplne.“

Evelyn sledovala našu tichú prestrelku pohľadov a pre ňu, nič nehovoriacich polozáhadných fráz.

Conor sa od nás odvrátil a rukou si nervózne hrabol do vlasov. Premýšľal o definitívnej odpovedi. Náhle sa otočil, prižmúril oči a položil poslednú otázku.

„Carlisle, čo je na nej také zvláštne?“ kývol bradou smerom k Alice.

„Je to moja dcéra!“ odpovedal som mu pokojným a vyrovnaným hlasom. Bolo to jednoduché skonštatovanie. Conor trochu pochybovačne na mňa pozrel a jeden kútik sa mu zodvihol v posmešnom úškrne.

„Nie je biologická, ale aj tak je to moja dcéra,“ zopakoval som a on mi podal ruku na stvrdenie našej dohody.


Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1 2   »

Cathlin

31)  Cathlin (18.01.2013 23:42)

Tedy, tohle byla náhoda, naprosto nečekané setkání, které Carlisleovi vyloženě zahrálo do karet. Nejen že na procházce potká upíry, všechno se to provalí a chudák Evelyn jen nestačí zírat... :-D, ale ještě navíc potká upíra, který má schopnost zaštiťovat pachy a ještě k tomu ten upír souhlasí s tím, že se bude (dočasně?) kontrolovat a stane se vegetariánem... a postará se Alici. Ještě, že se to takhle seběhlo. Je tam těch náhod na můj vkus sice víc, než obvykle, osobně bych si to takhle napsat netroufla, ale i takové věci se stávají.
A Evelyn nemá chybu! To, jak si cvakla... a jak prostě řekla "Upíři, panebože..." :-D A bylo. Opravdu moc pěkná postava!

AMO

30)  AMO (27.12.2011 12:27)

Ochránce na scénu!!! Opakuji hlášení, ochránce na scénu! Ev je skoro báječná. Takže Carlisle odpluj a za sto let nashledanou...?

29)  belko (22.07.2011 12:59)

Twilly, jsi fantastická!!!!!!!!! budu pokračovat dál!!!!!!!!

Karolka

28)  Karolka (02.07.2011 22:41)

To jsem zvědavá, co bude Conor baštit. Ale jsem moc ráda, že Alice zůstala u Evelyn.

Lenka326

27)  Lenka326 (15.06.2011 23:20)

Teda, to jsou věci . Přemluvit k ochraně Alice upíra lidojeda, to tu ještě nebylo. Smekám před Evelyn, jak to vzala v klidu. Ta ženská je skvělááááá

Evelyn

26)  Evelyn (01.06.2011 11:32)

Twilly

25)  Twilly (23.05.2011 21:37)

Díky moc Rusalko, brou noc

Kamci

24)  Kamci (23.05.2011 21:36)

je to stašně zajímavá povídka ale teď už jdu spát

Linfe

23)  Linfe (18.05.2011 09:16)

Tak jsem jen nakoukla před tím než se na něco vrhnu. WoW teda Conor....hustý....trochu nerozhodný a přece ochotný pomoct. Líbí se mi, že si z něj neudělala blbečka, co to Carlislovi hnedka odkýve a zničeho nic začne papat zvířátka :-) Takhle mi to přišlo prostě uvěřitelné. Díky

Astrid

22)  Astrid (17.05.2011 16:15)

Ježiš, tie jeho schopnosti!!! A Evelyn aj s ploskačkou sa mi ráta. Páči sa mi ako si sa odklonila od TW, ale si stále jeho súčasťou aspoň v tých upírich zaležitostiach a neostala si opisujúcou autorkou ale vybrala si si to naj a doviedla si to k svojej dokonalosti. Tvoj Conor sa Ti podaril perfektne.
Celá kapitola bola úžasná.

Kristiana

21)  Kristiana (14.05.2011 19:58)

Miluju Conora.
Evelyn všechny ty nové informace bere opravdu hodně dobře. Jsem na ni pyšná. Carlisle nemohl pro Alici vybrat nikoho lepšího.
Chtěla jsem si mezi jednotlivými kapitolkami dávat pár minut pauzu, abych zvládla vstřebat dojmy z jedné a nepomotat si je s dojmy z další...ze začátku se mi dařilo, ale právě jsem skončila. Hned musím vědět, jak to bude dál! Píšeš skutečně fantasticky!

Twilly

20)  Twilly (02.04.2011 21:46)

No tak nahoď nápad a pôjde to, Beuška

19)  Beatrix (02.04.2011 17:48)

len tak dalej!

Twilly

18)  Twilly (01.04.2011 20:45)

víš, že jsi mi už chyběla, Carloušku?

Carlie

17)  Carlie (01.04.2011 20:26)

Twillinko, omluv výpadek, který nebyl způsoben chybou na Tvém přijímači
Zpátky na značkách B) a hned popadám dech!
Teda Ty to umíš zamotat! Ten příběh začíná být tak spletitý, že tu jak se někdo zamoce, už se nevymoce
Opět famózní hudba, obdivuhodné postavy, nečekala bych takové spojenectví.
A teď se bude Karči loučit? :'-( Mám si chystat kapesníky? :'-(
Twillíku, opět dokonalost!
Pa, valím na Tvůj songfic

Twilly

16)  Twilly (31.03.2011 23:32)

Holky, dievčatá...

Bosorka

15)  Bosorka (31.03.2011 21:02)

Moni - dobře já ho budu milovat dny sudé a ty liché!
Jsem to dnes hodná.....

eMuska

14)  eMuska (31.03.2011 20:47)

Hmmm, Conko je suprovýýý! Perfektné, fakt! Evelyn to berie úžasne!

Twilly

13)  Twilly (31.03.2011 16:37)

HA!!! Mám ju... doma ju "opravím" :D

Twilly

12)  Twilly (31.03.2011 16:34)

Nevšimla, doma, keď sa dostanem k administrácii tak si to prejdem... dík za upozornenie ... ale mne to nehlási žiadnu Silviu, len Sylviu

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek