Sekce

Galerie

/gallery/Alice II.gif

Hriechy minulosti si nás vždy spoľahlivo nájdu...

 

 

 

Excentrickú Evelyn som stretol do našej oficiálnej návštevy ešte dva razy. Vždy to bolo krátke stretnutie sprevádzané vševedúcim mrknutím a krátkym úškrnom. Napriek tomu by nikoho pri tej scéne nenapadlo nič nemravné. Evelyn jednoducho taká bola. Samý vtip a búranie konvencií. Na konci ma nikdy nezabudla opätovne pozvať, takže som nemohol a vlastne ani nechcel, odmietnuť.

Nedeľný deň, ktorý sme nakoniec pre túto príležitosť vybrali, nám prial. Vzácne nesvietilo slnko a ja som nemusel robiť žiadne maskovacie opatrenia.  Ale inak, vďaka Bohu za široké klobúky a rukavice!!!

Alice mala opäť ten pohľad, akoby vedela, čo bude nasledovať. Zopár krát som ju už pozoroval, lebo som sa obával diagnózy, na ktorú vlastne neboli ani vhodné lieky, padúcnice. S popisom záchvatu to sedelo takmer do bodky. Áno takmer. Jediné čo nesedelo, bola skutočnosť, že malá vyzerá akoby popritom vnímala svet. Nikto netuší, ako až veľmi mi odľahlo, keď som sa o tomto fakte opakovane presvedčil. A tak som padúcnicu jednoducho škrtol zo záznamu s kľudným svedomím doktora.

***

„Som rada, Carlisle, že ste prišli!“ vítal nás zvučný hlas tejto živej moletky a v zápätí sa už na nás aj rútila. Bola ako veľká voda plná skvelej nálady. Čosi ohromne pozitívne z nej vyžarovalo a ja som bol len rád, že som si ju vybral. Lepšiu mamu pre svoju dcéru už nenájdem. Len ako to, dočerta, urobiť?

Dokonca aj jej dotyk vo mne vyvolával vlnu pokoja. Hlavou mi preletela morbídna myšlienka, či to nie je jej dar, ktorý by sa mohol po premene prejaviť. Okamžite som ju zaplašil. Zničiť túto ľudskú bytosť, tak neuveriteľne plnú života a stvoriť z nej kus studeného kameňa, by bolo... rozhodne hodné večného zatratenia.

„A táto mladá dáma,“ napriahla ruky k Alice, „musí byť slečna Alice Cullenová, však?“

Po prvý raz ju niekto takto oslovil. Musím sa priznať, šokovalo ma to, v dobrom. Cullenová... znelo to tak... prirodzene.

„Alice je Dunhillová a nie Cullenová ako ja, Evelyn,“ uviedol som ju na pravú mieru, hoci ozaj nerád.

„Toto srdiečko som si osvojil.“ Hlas sa mi triasol, keď som v duchu spomínal na okolnosti nášho stretnutia. Ale Evelyn to len rozšírilo jej už aj tak úžasný úsmev. Ktovie, čo si myslí?

Skôr než som sa stihol spamätať, Alice už spokojne trónila v Evelyninom náručí. Musel som uznať, že im to spolu svedčalo.

O pár minút na to som sa zoznámil s Josephom Truskom. Bol to človek ohromnej postavy, široké ramená, ruky ako veslá. Na prvý pohľad si nikto nevedel predstaviť lepšieho predstaviteľa väzenskej správy. Ale keď ste sa odvážili prelúskať sa jeho kamenným výrazom, zistili ste, že jeho oči majú nádherný teplý odtieň hnedej a čosi ako iskrička šťastia v pohľade. Jeho ústa sa asi často neusmievali, teda, predpokladám, že v práci to asi pravý smejko nebol, ale keď sa pozrel na svoju ženu, úsmev mu neschádzal z tváre.

Miloval ju a bol by jej zniesol aj modré z neba.

„Rád vás poznávam, doktor!“ miestnosťou sa rozzvučal jeho znelý bas a napriahol ruku mojim smerom. Ruku??? Tlapa je to!!! napadlo mi pri pohľade na jeho dlaň. Navonok som sa však tváril pokojne a ponúkané gesto prijal podobným.

Prekvapilo ma, že vôbec nezareagoval na chlad môjho dotyku a dokonca aj jeho pohľad ostal pevne zapichnutý do mojej tváre. Bol to človek s čistým svedomím. Bez strachu, bez chmár, úplne vyrovnaný. Viac by som si pre Alice nemohol priať. Moje rozhodnutie padlo, už ho len zrealizovať.

Po skvelom obede sa Evelyn rozhodla pre malú prechádzku. Slnko stále nevyšlo a pravdepodobne ani nehodlalo vyjsť, ale napriek tomu bolo príjemne. Ani teplo, ani veterno. Súhlasil som. Už len preto, že aj Alice potrebovala trochu čerstvého vzduchu.

Pár metrov od ich domu nás dobehol chlapec, jeden zo synov Josephovho podriadeného. Priniesol mu správu, ktorou ho odvolal späť do práce. Nechcelo sa mu, ale Evelyn trvala na tom, že ani v nedeľu nesmie prácu zanedbávať, obzvlášť, keď je jeho pomoci potreba.

Takže sme vyrazili bez neho. Prechádzka bola príjemná, rovnako ako rozhovor s Evelynou. Bola to rozhodne inteligentná, mysliaca žena, aj keď ozaj veľmi nekonvenčná. V Amerike by bola maximálne škandalózna už len tretina z jej výrokov. Hoci logických a úplne prirodzených, ale rozhodne nie patriacich do úst ženy, tejto doby.

Ani neviem ako, ale dostali sme sa k otázke rodiny. Evelyn mi porozprávala o svojom ťažkom tehotenstve a ťažkom pôrode. Ich jediný syn sa už narodil mŕtvy a Evelyn bola na tom tak zle, že ju mohol zachrániť len zákrok, ktorý spôsobil, že už žiadne deti mať nikdy nebude. Čakal by som zlomenú ženu, smútok a hnev, ale táto osôbka sa usmievala pri každučkom slovíčku. Ani len tieň melanchólie, nič. Jej spomienky sa obalili do celofánu šťastných dní a odmietala trúchliť. Tešila sa z toho, čo sa jej dostalo. Dokázala láskyplne popisovať radosť, keď obaja s Josephom zistili, že je tehotná. Ako sa tešili z prvého pohybu a z rastúceho bruška. Rozprávala mi o tom, ako sa všetko v sekunde zvrtlo a aj o tom, čo nasledovalo po tom. Na záver ma úplne dorazila konštatovaním, že aj napriek tomu, že jej náruč ostala prázdna, cíti sa byť mamou, len jej anjelik je niekde inde. Bola tou pravou! Pre Alice.

Ja som jej na revanš porozprával to málo, čo som vedel o Alicinej matke a jej narodení. Netuším, prečo som jej to rozprával bez príkras, asi preto, že som vedel, že ona to dokáže stráviť a pochopiť. Alebo možno preto, aby bol odkaz pre Alice zachovaný, netuším. Jednoducho mi to prišlo v tej chvíli správne.

Vietor sa nenápadne rozmyslel fúknuť nám do tvárí. To, čo priniesol mi ale nijako nevoňalo. Sladká vôňa upírej pohromy. Môj zlý sen!

Prvý inštinkt mi velil vykašľať sa na pravidlá Voltery, čo najrýchlejšie vyrvať dieťa z Evelyniných rúk a mastiť kade ľahšie. Ale tá posledná kvapka zdravého rozumu vedela, že nemám ani tú najmenšiu šancu kamkoľvek ujsť. Navyše, nedokázal by som tu nechať Evelyn napospas krvilačným beštiám ako úbohú návnadu. Preto som len ostal stáť a šponoval všetky zmysly v očakávaní toho najhoršieho. Vlastne po tom, čo som už o Evelyn vedel, ma vôbec neprekvapilo, že si tú drobnú, sotva viditeľnú zmenu v mojom postoji všimla.

Znervóznela. Oči jej strieľali zo strany na stranu a márne sa pokúšala zachytiť blížiace sa nebezpečenstvo.

„Carlisle, čo sa to tu dočerta...“ nedopovedala, pretože presne v tej chvíli sa pred nami zjavili dvaja upíri. Krutá krása a krvavočervený pohľad znervózňoval ešte aj mňa. Žena a muž. Dvaja krvilační nomádi.

Zjavili sa náhle, tak, že človek nemal šancu postrehnúť žiaden pohyb.

Obdivoval som Evelyn viac než ktorúkoľvek ženu pred ňou. Hrdo zdvihnúť hlavu a čeliť démonom, tak ako to urobila ona... klobúk dolu. Škoda, že to sú pravdepodobne jej posledné chvíle.

„Hmmm, čože to tu máme? Simon, tuším už je prestreté...“ Ženin hlas bol skutočne nádherný. Zamatový alt, sľubujúci najsladšie neresti sveta. A jej výzor ten hlas len podtrhával. Nádherná vysoká blondína, ktorú špatil len ten krvavý pohľad a znechutený úškrn miesto úsmevu.

„Máš pravdu, Sylvia, vidím hlavný chod,“ odpovedal a lascívne sa pri tom vyškiera Evelyn  priamo do tváre,  „i zákusok...“  Jeho pohľad skĺzol na Alice a mne sa zhupol žalúdok.

„Nie je to na teba trochu pompézny obed?“ opäť prevzala slovo tá žena, Sylvia.

Vedel som, že sa nesmiem unáhliť. Zo zaťatými zubami i päsťami som po krátkom vnútornom boji bol schopný aspoň jej odpovedať.

„Zmiznite!“ zasyčal som.

Ktovie, či vôbec tá žena vnímala moje slová. Úplne ich ignorovala, napriek tomu však na mňa fascinovane zízala.

„Simon, jeho oči... videl si už niečo také?!“

Nedokázala ovládnuť vzrušenie zo svojho objavu a ja som sa cítil ako vystavený exponát.

„Ale si predsa ako my, nie?“ prihovorila sa mi a ešte uprenejšie sa mi dívala do očí. Skúmala ich. A mne to bolo viac než nepríjemné.

„Nie som ako vy!“ vyletelo zo mňa rýchlejšie ako mi bolo milé. „Vlastne, som, ale nie som!“ dostala ma. Začal som sa zamotávať do vlastných slov.

Žena zmätene zodvihla jedno obočie v nemej otázke a rýchlo strelila pohľadom po svojom partnerovi. Ten nejavil známky žiadnych emócií. Len kamenná maska.

„Preferujem iný druh... ehm... potravy, to preto tá farba.“ Bol som nervózny a očakával som nevyhnutný útok zo strany tých dvoch.

Ženine oči sa zúžili do tenkých štrbín a zľahka sa nakrčila k útoku. Vedel som, že od pekla nás delia už len sekundy.

„Aký druh... potravy,“ zámerne zaváhal ten muž vo svojej otázke, keď použil moje slová,“ preferuješ?“

Všetko naokolo stíchlo. Príroda tušila, že práve teraz sa tu, na tomto mieste udeje čosi veľmi zlé. A ja som to ticho cítil snáď každým pórom svojho tela. Ticho mi bilo do uší hlasnejšie než rozzvučaný zvon vo zvonici.

„Neživím sa ľuďmi... živím sa zvieracou krvou.“ Tak a je to tu, povedal som to a tým som spečatil život týchto dvoch nevinných ľudských duší... napadlo mi.

Evelyn sa prudko nadýchla a tým dala o sebe vedieť. Doteraz sa ani len nepohla. Takto svoju vôňu len rozplynula do okolia, smerom k tým príšerám. Náš rozhovor ju iste rozrušil, ale snažila sa nedať to najavo. Bránila moju Alice vlastnou náručou a bola odhodlaná tak konať do posledného dychu. Vedel som to. Veril som v to.

Snáď po prvýkrát, muž prejavil nejakú emóciu. Posmešne sa uškrnul, dívajúc sa na Evelyn, pričom jeho slová patrili mne.

„Aké úbohé...“

„Nevraždím!“ snažil som sa nekričať, už len kvôli Alice, aby sa nebála.

„Si zbabelec!“ šplechla mi vášnivo žena do tváre.

Napriek snahe nevystrašiť Evelyn s Alice, nemohol som nezavrčať.

Ženu to rozosmialo. Necítil som sa ako slaboch ani po tom jej očividnom výsmechu. Cítil som sa... naštvaný.

„Radšej zbabelec, ako vrah!“ precedil som pomedzi kamenné pery so zle utajovanou zlosťou a sledoval som ich rýchle preskupenie do útočnej formácie.

Boli vo výhode a vedeli to. Netušili, že som slabší, stavali na tom, že ich je jednoducho viac. Že oni sú dvaja a ja len sám.

Evelyn tuhšie objala Alice a jemne sa natočila obom monštrám chrbtom. Tak velil jej inštinkt. Keby len vedela, aké bezvýznamné gesto bezpečnosti to bolo.

V nasledujúcej sekunde sme sa s mužom vrhli proti sebe. Stíchnutou planinou zazvučal neobvyklý zvuk zrážky dvoch kamenných tiel.

Prvý úder som ustál len s ťažkosťami. Bol silný, ale netypoval som, že by mi hneď na úvod predviedol svoje najvyššie tromfy. Zvrtol som sa naslepo som udrel. Zasiahol som ho do hrude a povzbudený jeho prekvapenou tvárou som zaznamenal nervózne vrčanie jeho partnerky.

Vzápätí som sa už váľal v prachu po tom, ako mi podrazil kolená. Bol čertovsky rýchly. Nahmatal som jeho členok a trhol z celej sily. Spadol vedľa mňa. Okamžite mi vystrelila aj druhá ruka a celou silou som ho zdrapil za rameno. Nenapadlo mi nič múdrejšie ako ním trhnúť. Podarilo sa. S príšerným zvukom štiepajúceho sa kameňa mi v ruke ostal jeho pahýľ. Na druhú stranu ho to pekne rozzúrilo.

Tá žena, Sylvia, sa rozbehla k Evelyn a ja som podvedome očakával kratulinký výkrik. Vedel som, že na viac, by sa pri našej rýchlosti človek nezmohol. Niekedy ani na to málo, len v hrôze vytreští oči a je po ňom.

Zvuk neprichádzal. To ticho bolo mučivé a vyvádzalo ma z koncentrácie. Dovolil som si len nepatrný pohľad smerom k nim a zacítil som silnú ranu v hrudi. Môj protivník ma doslova nabral, akoby bol býk kdesi v koride a ja som preletel dobrých sedem metrov vzduchom. Po dopade som bol otrasený, ale na rozdiel od môjho protivníka, som bol celý a nechýbala mi žiadna končatina. To mi dávalo aspoň slabú nádej, že by som ich mohol snáď aj uchrániť. Keby len nebolo tej ženy. Kde vlastne je???

Simon sa postavil a s hlasným vrčaním sa opäť rozbehol oproti mne. Tentoraz som sa už na útok pripravil. Napriahol som obe ruky pred seba tak, aby som vedel jeho vysoké telo odhodiť. Alebo sa o to aspoň pokúsiť. Bol silný a naštvaný. Veľmi naštvaný.

Náraz jeho telom, ktoré bez problémov mohol používať ako stredoveké baranidlo, bol silný, ale mne sa ho podarilo ustáť. Odhodiť sa mi ho nepodarilo, ale zato som ho mohol pekne držať za druhé rameno a tým mu blokovať jeho pokusy o útoky. Skôr než si mohol uvedomiť, že je v nevýhode, som sa mu vrhol na hlavu a jediným šklbnutím ju mu oddelil od tela. Synchrónne s mojím víťazstvom sa ozval boľavý výkrik jeho partnerky.

Inštinktívne som sa otočil jej smerom očakávajúc jej útok. Bolo mi to jedno, jediné, čo ma skutočne zaujímalo, bolo to, či je Alice v poriadku.

To, čo som ale videl, ma prinútilo opäť zmobilizovať svoje útočné sily. Sylvia, bola uväznená v silnom objatí ďalšieho upíra. Teda, aspoň myslím, že to bol upír, kto iný by dokázal držať v šachu upírku? Zmietala sa ako vretenica, ale nedokázala sa mu vyšklbnúť zo zovretia.

„Ty si Carlisle, však?“ prehovoril na mňa tento zvláštny... upír.

Ak som si myslel, že už viac nemôžem byť prekvapený, tak teraz mi už určite musela spadnúť sánka.

„Nepamätám sa, že by sme sa niekedy stretli,“ odpovedal som mu možno trochu príliš ostro. V podstate mi tento čudný zjav kryl chrbát, ale vždy je niečo za niečo... a tu som zatiaľ netušil o čo ide.

„Nestretli sme sa.“ Jeho hlas bol pokojný. Žena sa stále zmietala a neprestávala divoko vrčať.

„Čuš!!!“ okríkol ju mocným hlasom a ona poslúchla, takmer. Aspoň sa stíšila, ale aj tak šialeným spôsobom gúľala očami a šľahala po nás bleskami už len svojim pohľadom.

„Tak potom, ako...?“ prižmúril som oči do úzkych štrbín a dychtivo očakával odpoveď.

„Poznám ťa z Volterry. Tvoja podobizeň je na obraze vládcov,“ ozrejmil mi pokojným hlasom. Menil tóny zo sekundy na sekundu. Bolo to pôsobivé.

„Volám sa Conor Hunt.“

Nastalo rušivé ticho.

„No fajn, takže vy dvaja ste sa už pekne zoznámili, teraz je rad na mne, aby som bola osvietená!“ vyštekla posmešne, ale zato citeľne naštvane, Evelyn.

KTO, DOČERTA, VLASTNE STE???!!!“ zasyčala.

 

Zhrnutie



 

 

Galéria k tejto kapitole


Evelyn                                Conor           Simon          Sylvia

Evelyn Conor

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2   »

Cathlin

23)  Cathlin (02.01.2013 20:59)

Tak tedy tak otevřený výstup upírů bojujících před lidmi, jsem opravdu nečekala! Přitom žádné takové neplánované prozrazení upírů nemohou lidé-svědci přežít. Tentokrát to bude jinak - zajímá mě, co se stane.
To, jak Conor nakonci okřikl Sylvii... :D :D :D
A rozhodná, šokovaná Evelyn na konci - Je fakt skvělá. Tak trochu Růžičková ze Slunce, Sena... :-D Ne, to ber jen jako vtip. Evelyn je samozřejmě víc na úrovni. Ale jisté shodné rysy prostě mají! B)
Asi se to nějak zamotá a Alice a Evelyn samozřejmě přežijí - a Alice skončí u Evelyn, která bude vědět o existenci upírů. Ale zatím tedy netuším jak.

AMO

22)  AMO (27.12.2011 12:14)

Stvoření noci... uáááá. A následuje chraplavý a strašidelný chechot...
No a kde je Elís???

21)  belko (22.07.2011 12:43)

donutila jsi mě pár minutek nedýchat!!!!!!!! jdu dál! je to skvělé

Karolka

20)  Karolka (02.07.2011 22:16)

Chce se mi jen vykřikovat a jásat. Rvačka skvělá! Příchod Conora ještě působivější. Pěkně nám to zamotáváš! A já nemůžu než tleskat!

Lenka326

19)  Lenka326 (15.06.2011 23:07)

Taková pohodička na začátku a takový obrat. Zase. Stačí maličká chvilička a všechno je jinak a místo nadějné budoucnosti je tu boj o holý život. Ale co se to stalo na konci??? Kdo je Connor??? Musí být upír, když se dostal až k vládcům ve Volteře, ne???
Pěkně to zamotáváš, díky

Evelyn

18)  Evelyn (01.06.2011 11:26)

Evelyn jsem si představovala přesně takhle Connor je taky upír? Páni, Twilly, to je vývoj situace. Jsem moc zvědavá na pokračování

Linfe

17)  Linfe (17.05.2011 22:06)

Teda uf, tak tohle byla pro dnešek asi poslední kapitolka, i když jsem děsně napjatá, jak to bude dál. Moc se mi to líbí, Twiluš :-)

Astrid

16)  Astrid (17.05.2011 16:04)

oha, ty vole!!!
Tak kde začnem. Stretnutie s Evelyn a jej manželom a celkovo Carlislové zmýšlanie, ja vlastne tu idem odpadnúť ako perfektne píšeš - dostávajú ma Tvoje opisy - sú dokonalé a potom zrazu drama ako vyšitá, dvaja nomadi, a Conor prichádza (úplne vidím Nicolasa) potešila si ma. Zbožňujem Austráliu a Oceániu a príbehy z tej doby a toto je tiež jeden do mojej zbierky. Twilly, krásne, dokonalé - dokonalá kapitola

Kristiana

15)  Kristiana (14.05.2011 19:47)

S Evelyn mám jasno. Líbí se mi. Moc! Má dostatečnou kuráž, aby se nezalekla ani upírů. To je aspoň ženská! :D
Bála jsem se, jak souboj Carlislea a těch dvou upírů dopadne, ale věřila jsem v dobrý konec. Díky za Conora.
Skvělá kapitolka.

Twilly

14)  Twilly (28.03.2011 21:28)

Holky, děkuju vám ze srdíčka, ale berte v potaz, že když mě ukamenujete, tak povídku nebudu schopná dokončit

LadyLilianne, děkuju moc za smajlíky a podporu:D
eMuš, som rada, že oceňuješ a neboj, Conor ešte bude ;)
Carloušku, bacha na zastávky, to se pak blbě vrací domů když si mineš zástavku :D , ale jsem ráda, že se ti líbila hudba, já málem omdlela od radosti, že jsem ji konečně vyštráchala na youtoube ty moje skvrnko zažratá
Janičko, zlato, tak ty na mě s céééééé???? No tééééda, ale potěšili jste mě svými komenty. Jsou úžasný. Všechny do jednoho. Já se tetelím

Janeba

13)  Janeba (28.03.2011 21:16)

Ježkovy zrakany, Verýšku, copak mi to děláš??! V jedné minutě se tetelím blahem, jak se Carlieslovi podařilo sehnat tak nádhernou bytost, podstatou, nejen svým vzhledem, Evelyn, pro svoji malou Alice a v druhé chvíli mě drtíš dvěma upírskými objetími , kde se trhají končetiny,, pak mě seznamuješ s nějakým Conorem s krásným hlasem a do toho si musím vzpomenout, že Evelyn s Alice stojí opodál!!!
Twilušo,dám Ti hádanku, mám to moc ráda, ale na Tebe jsem to myslím ještě nepoužila!!! Ano, cééé je správně!!!
Fantastická kapitolka, tyranko!
Děkuji!!

Carlie

12)  Carlie (28.03.2011 18:54)

Twilluško, co mi to děláš, víš, co mě stálo přemáhání nečíst v práci? Ale v autobuse cestou domů jsem se už neudržela a máš štěstí, že jedu dost dlouho a nepřejela jsem zastávku, kde vystupuju! Já byla zažraná jako flek vypraný v "obyčejném pracím prášku"!
Nové postavy jsem s nadšením adoptovala , samozřejmě kromě těch dvou, co si "vyšli na romantickou véču" , tohle byla hláška! :D: "Simon, tuším už je prestreté."
Carlisle, aah, můj hrdina ;-)
A ta skladba , teď jsem si to mohla vychutnat v celém luxusním balení, máš příběh vymakaný, vymazlený, krásný balíček, včetně celofánu Prostě krása, těžce ve vatě, jak by řekl jeden můj kamarád
Ještěěě! A dááál!

eMuska

11)  eMuska (28.03.2011 18:42)

Conor! Conor! Conor! Conor!
Ach nervy, to bola totálne zlomová kapitolka!!!

LadyLilianne

10)  LadyLilianne (28.03.2011 14:32)

Twilly

9)  Twilly (28.03.2011 12:58)

jj, prt je prd málem jsem se začala smát hlasitě, ženská já tě lovuju :D

Bosorka

8)  Bosorka (28.03.2011 11:43)

Moni - to charizma přímo cáká, stříká, úplná tsunami! ;)
O dík ti šlechetná Twildo!
Ehm co je to "prt"? Nemá to nějakou souvislost s prdem?!

kytka

7)  kytka (28.03.2011 10:55)

Veru, pobyt mimo domov, menší zmatek v hlavě udělaly svoje. Teď jsem ale ráda, že jsem zase tady. Taky mi to tady (ty) moc chybělo. Můj mikrosvět a svět, kde vypouštím páru. Tak se těším na další dílek.

Twilly

6)  Twilly (28.03.2011 10:36)

Julinko, no jasně, že plánuje... proč bych jinak stvořila tak nádhernou bytost, jako je Evelyn:D
Květuško, už jsem si říkala, kde tě mám... nějak si mi už scházela, beruško a jsem opravdu ráda, že jsme se shodli do podoby. A Kárči??? To je kapitola sama o sobě, prevít jeden, původně se tam měl jenom mihnout a podívej.. plnohodnotná postava to je
Beuš tak ty na mňa takto??? To ma mohlo napadnúť, čo a ja reku, že Bosi obstará všetko prudenie, prt makový ... normálne je blbé, že vieš, kde bývam... lebo "nikam se neschováš" muehehehe
Bosi, Moni, chcete víc Conora??? Tak bude víc Conora!!! Pro tebe všechno, drahoušku :D a prosím, ničte mě s Beou šetrně

monikola

5)  monikola (28.03.2011 09:58)

pridávam sa k bosorke a taktiež chcem viac Conora bóóóže a ešte si ho vtelila do vizáže môjho milovaného Nickieho...Nicolas Cage je moja láska z detstva, puberty a vlastne láska doteraz...tá charizma čo z neho ide

ale aj Evelyn je skvelá postava...ideálna náhradná mama...hoci by mi bolo ľúto ak by Carlisle nevidel Alicu vyrastať

inak až teraz som si všimla, že mi akosi ušiel pozornosti diel číslo tri...takže pochvala patrí obom kapitolkám...

Bosorka

4)  Bosorka (28.03.2011 07:02)

Conor! PRosím více Conora!!! Zahraju si na Alici - já vím, že ho budu milovat!!
Víš, že jsem už chtěla hartusit, kdy že bude další díl - a ono takhle poránu tohle krásné překvápko - díky

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse B+E