Sekce

Galerie

/gallery/Alice II.gif

10. kapitola – Cesta za novým životom...

 

 

 

 

Morská voda Mexického zálivu mu obmývala kolená svojimi hravými vlnkami. Západ slnka bol čarovný a on sa naň rád zvykol dívať. Vždy vyčkal až  do doby, keď sa tá obrovská zlatá, neskôr oranžová guľa ponorí do studenej vody. Niekoľkokrát mal dojem, že počul rozžeravené „tsss“ práve v okamihu, keď sa zapadajúce slnko dotklo hladiny.


Potom, keď sa rozhostila úplná tma, zvykol sa vrhnúť do vĺn a plávať kým mu prúdy úplne neprečistili myseľ. Niekedy si našiel pekne hlboké a tmavé miestečko a len tak meditoval na dne morskej priekopy. Deň, dva... týždeň... čas bol nepodstatný. Tu bol sám so sebou. Žiadne emócie, žiadne city, len on a jeho bezsenný sen. O mladej žene s očami, ktoré majú farbu nočného oceánu. Možno preto mal tieto vody tak rád.


* * *


Cesta na nový kontinent bola hrozná. Aj tá najmenšia vlnka spôsobovala Alice neuveriteľné ťažkosti. Nedokázala v sebe udržať poriadne ani len vodu. To moje energiou sršiace dievčatko, môj škriatok, sa zrazu zmenilo na handrovú bábiku. Kŕče zmietali jej drobné telíčko a mliečna pokožka dostala sinavý odtieň. Jej vždy veselé oči stratili veselosť a tmavé kruhy sa jej usalašili na tvári. Ešte pár dní a nebol som si istý či túto pekelnú cestu vôbec prežije. Bol som tak zúfalý, že som bol schopný premýšľať aj o premene, ak by sa jej život chýlil ku koncu. Jediné, čo ma držalo späť bola spomienka na jej slová, ktorými sa oháňala pred Evelyn. Conor by mi nikdy neublížil... bude ma chrániť, tak ako sľúbil.

Mala pravdu, nevedel by som jej ublížiť, jej nie... Ale ak by mala umrieť... nedokážem bez nej žiť. Je mojim osudom. Je moja chýbajúca časť. Podstatná... ale nikdy nebudeme jeden. Vždy len dvaja.


* * *


Tí dvaja sa trhali ako psy. Žiadna taktika, len bezcieľna zúrivosť. No, takto je to zakaždým, keď María dovedie novorodených. Vyberá si absolútne nevhodné typy. Chce mocných upírov, ale väčšinou sú to len svaly bez mozgu. Ale keď ona si nedá povedať. Takto sa jej vysoké percento skántri navzájom skôr, než sa priučia akejkoľvek taktike boja a stratégia? To slovo im evokuje maximálne tak urážku. Aj títo dvaja nie sú výnimka.


Díval sa na záverečný šklb jedného z novorodených, ktorým oddelil hlavu tomu druhému od trupu. Ostala mu v náručí a on sa s pýchou a neuveriteľne nadutým úškľabkom rozhliadal čo nato ostatní. Tí len znudene sledovali ďalšie ukončenie dennodenného zápasu dvoch nováčikov. Nič nové pod slnkom. Netuším na čo čakal on, žeby na aplaus? pomyslel si a vykročil k „víťazovi“ tohto duelu.


„Neuveriteľné!“ hľadel na neho z rozžiarenými karmínovými očami. Vyzeral ako prerastené dieťa s loptou v náručí, ale miesto lopty sa mu tam skvela upíria hlava.


„Ha! Nemal šancu, videl si?“ vyhodil hlavu do vzduchu a opäť ju chytil. Bolo to morbídne.


„Prestaň blbnúť!“ Vyhodenú hlavu chytil skôr než ten novorodený ciciak a vrhol na neho ten najotrávenejší pohľad, akého bol tej chvíli schopný.

„Za prvé, tvoj štýl boja je OTRASNÝ. To, že si vyhral je v skutočnosti iba obrovská náhoda, takže na tvojom mieste by som počkal s oslavnými tančekmi. A za druhé, María nebude nadšená, že si zničil jej pešiaka. Ani by som sa nečudoval, keby som si pár minút po tom, čo príde, pohadzoval takto TVOJU hlavu,“  na dôkaz svojich slov, to bol teraz Jasper, kto si pohadzoval upíriu hlavu ako loptu a s uspokojením sledoval, ako sa mení sebavedomý výraz Maríinho najnovšieho úlovku na zdesený. Bál sa jej, ako všetci jej podaní.


Jasper potlačil znechutený úškľabok. Čo keby si niekto všimol, že ONA už nie je pre neho taká autorita. To nechcel, aspoň zatiaľ nie. Nateraz mu stačilo, že musel absorbovať túto skutočnosť. Čo s tým ale mieni urobiť, to ešte sám nevie. Vie len toľko, že už má všetkého plné zuby. Stavať jej armádu a robiť poskoka, s tým nech už nepočíta. Už má toho ozaj plné zuby.


* * *


Utrel som jej čelo navlhčeným kapesníkom. Nebránila sa. Zo začiatku sa urputne vyhýbala akémukoľvek náznaku  mojej pozornosti k jej zdravotnému stavu. Naivne si myslela, že morská choroba je len záležitosť jedného či dvoch dní a potom, že si už žalúdok zvykne. Vo väčšine to tak nebolo, tak prečo by to tak malo byť u nej? Zlepšenie stavu zvyčajne nastane až na rovnej nepohybujúcej sa zemi.


Chvíľu som váhal, ale nakoniec sa moje prsty dotkli jej zlepených vlasov na spotenom čele. Snažil som sa ich odhrnúť z čela a robil som to s tou najväčšou úctou akej som kedy bol schopný. Zo zaťatými zubami som prijímal ten vražedne rozpálený ľudský dotyk. Dokedy ešte budem mať túto výsadu? Dokedy ju ešte budem mať len pre seba? Premýšľal som.


Dlhé tmavé mihalnice, ktoré ako vejár lemovali oči čo som tak zbožňoval, sa jemne zachveli. Prebúdzala sa z krátkeho spánku, do ktorého prednedávnom úplne vysilená upadla. Naznačovalo to aj jej srdce. Z pokojného, spánkom utlmeného tlkotu sa začínalo prebúdzať k rezkejším rytmom. Pootvorila popraskané pery a ústami sa jej predral nepatrný ston. Trochu bolestivo sa zašklebila a o ďalší úder srdca sa jej telo napälo v ďalšom bolestivom kŕči. Zase ju naplo, ale keďže už v sebe nemala ani to najmenšie sústo, len ju to zbytočne vysiľovalo. Nenávidel som tú ľudskú slabosť, ktorá ju práve ovládala. Nenávidel som moju nemohúcnosť a neschopnosť čokoľvek s tým urobiť.


Bola slabá ako mucha a tak len s námahou otočila dlaň smerom ku mne. Bol to jej  signál, ktorým si pýtala moju ruku. Naše dlane k sebe pasovali. Jej drobná sa strácala v mojej veľkej. Keď som ju za tú ruku vzal, jej dlaň som si pritisol na hruď. Tam, kde kedysi bilo moje srdce. To ju upokojilo natoľko, že sa nepatrne usmiala. Zavrela ťažké viečka a takmer okamžite vysilená zaspala.


* * *


Vášnivé tangá s Maríou v posteli som zbožňoval. Už keď som ju spoznal bola iná, než na aké ženy som bol zvyknutý. Južanské dámy, ktoré som poznal boli ozajstnými dámami. Pre nás, južanských mužov, bolo jednoznačnou poctou a vlastne aj osobnou cťou, starať sa o ne a chrániť ich ako oko v hlave. A táto drobná prekrásna a vzrušujúca Mexičanka bola plná života a ohňa. Ambiciózna potvora a ten najvzrušujúcejší anjel v jednom tele. Tele bez duše. Ale to som zistil až príliš neskoro. Poznanie, koho som si to vlastne vybral za objekt zbožňovania, ma vyšlo pridraho. Strata ilúzií a určite strata dôvery vo väzby medzi nami, upírmi.


Pozoroval som ladnú krivku jej ramena a skúmavým pohľadom som poláskal oblinu tmavého prsníka. Miloval som jej telo a boli časy, keď som miloval aj ju samotnú. Dnes to už bola dávna minulosť a ja som už zopár dní premýšľal o tom, ako jej zmiznem spred nosa. Jej ambícia však mala aj svoju dvojičku. Neodmysliteľnú a vždy a všadeprítomnú zášť. Nič nebolo horšie ako Maríin hnev. Tak ako bola krásna, bola aj krutá. Ale to som zase nechcel vidieť ja, túžbou a snáď aj láskou zaslepený blázon. Teraz sa už na ňu dokážem dívať omnoho triezvejším pohľadom. Okúzlenie je fuč, ostala len vášeň. Ale aj tá pomaly pohasína.


Položil som dlaň na jej oblý bok. Jediným pohybom ju zo seba striasla a dožadovala sa mojej pozornosti.


„Dnes som prišla o ďalšieho,“ kňučala takým tým detským hlasom. Áno, hranie sa na detskú nevinnosť, to bola jej najväčšia zbraň voči mužom. Ja už som bol imúnny voči jej čaru, ale stále to na mňa skúšala. Pravdepodobne zo zvyku.


„Viem, bol som pri tom,“ povzdychol som si a pretočil som sa na chrbát. Palcom a ukazováčikom som si trel koreň nosa. Tak ako už viac ráz v poslednej dobe v očakávaní podobného rozhovoru, cítil som svoj ozajstný vek.


„Keď si pri tom bol, prečo si tomu nezabráni?“

Dokázala presvedčivo vložiť do vety ublížený i obviňujúci tón. Bola priam dokonalý majster manipulátor.


Miesto odpovede som si zase len povzdychol a predlaktím som si zakryl pohľad na ňu. Túžil som byť tisíce míľ odtiaľto. Čo míľ, rovno tisíce svetelných rokov...


„Vyberáš nesprávnych, María!“

Miesto pokorného ospravedlnenia, na ktoré celkom určite čakala, som rovno vletel do ofenzívy.


„Ale, čo?“ zasyčala, „vyberám silných a veľkých...“ šepkala, ale čosi v jej hlase ma nútilo držať sa na uzde. Ale podľa mojej momentálnej  nálady, by som za seba ruku do ohňa nedal. Začínal som byť touto konverzáciou unavený a to sme ešte ani poriadne nezačali. V poslednej dobe sa jej obsah stále dokola medzi nami omieľal.


„... a blbých,“ neodpustil som si rýpavičný dovetok.


Posteľ sa pod nami zhupla a ja som si odkryl výhľad na Maríu. Prudko sa posadila a upierala na mňa dva karmínové body. Pri tom rýchlom pohybe sa jej synchronizovane rozhojdali plné prsia a hruď, akosi nepochopiteľne, klesala a dvíhala sa v rozhorčenom  pravidelnom rytme. Niektorých ľudských zlozvykov sa nezbavíme pravdepodobne nikdy.


„Ty do toho nemáš čo kecať, ty si tu na to, aby si ich cvičil!“ vyštekla.

Jej prst sa zavŕtal do mojej hrude.


„Sú príliš mladí a vášniví, budú sa kántriť hlava-nehlava a použiteľných je sotva zopár. Takto len budíme zbytočnú pozornosť, nenos sem všetko, čo ti prejde posteľou!“ Naštvala ma. Poriadne ma naštvala.

„Takže môj generál žiarli? To sa mi páči! “ zapriadla a úplne otočila vo svojej taktike. Zaútočila na mňa svojim medovým hláskom.


To už som vstal z postele a snažil sa nájsť niečo na seba. Potreboval som rýchlo odísť. Od nej, od cvičiska. Od tohto všetkého.


Jej poznámku som prešiel mlčaním a radšej som sa obliekal. Potreboval som si vyvetrať hlavu.


„Bež si niekoho uloviť, generál, potrebujem ťa chladnokrvného a nie ukňučaného ako starú Mexičanku,“ jej hlas znel náhle tvrdo. Menila nálady zo sekundy na sekundu. Bolo mi jasné, že už premýšľa nad ďalšími stratégiami, ako dobyť ostatné upírie územia.


Bez slova som vypadol z našej chatrče. Teraz ma mohol upokojiť len príboj morských vĺn.


* * *

„Už je mi lepšie, prísahám!“ pozerala na mňa s tým zeleným nádychom v krásnej tvári. Pokúšala sa o márny úsmev, ale v konečnom dôsledku to pôsobilo ako nie príliš pekná grimasa.


„Ľahni si a opováž sa vystrčiť nos! Pevnina už je na dohľad, už to dlho nepotrvá,“ chlácholil som ju.


Nechápem ako dokázala vyčariť ten sarkastický úsmev.


„Na dohľad, vravíš? Môj či tvoj?“ krátko sa zasmiala. Od dávenia bol jej hlas chrapľavý ako hrdzavá píla s vyštrbenými zúbkami.


„Nebuďte prostoreká, slečna Dunhillová!“ snažil som sa hrať tvrďáka, ale divadlo mi nikdy veľmi nešlo. Bol by zo mňa mizerný herec. Nakoniec sme sa obaja rozosmiali.

Bol som blahom bez seba, že sa už cíti lepšie. Hoci bola stále v katastrofálnom stave, akoby jej telo tušilo, že sme už ozaj blízko pevnej rovnej zemi.


Vytiahol som jej prikrývku až po bradu a zľahka pohladil potom zlepené tmavé vlasy.

„Zoženiem ti niečo pod zub a čistú vodu. Musíš byť strašne smädná,“ snažil som sa o láskavý tón.


„Prosím, skús zohnať aj trocha vody, vieš, na umytie...“ šepla a sklopila pohľad. Bola to intímna informácia, ktorú sa predo mnou hanbila preberať.


* * *

V ten deň som do nej po prvý raz dostal okrem čaju aj pevnú stravu. Bola už ako vrabček. Ešte pár dní a stratila by sa mi pred očami.

Jej však evidentne na dobitie energie stačilo aj málo. Zdemolovaná, ako po zrážke s upírom, po osviežení - akej-takej toalete pozostávajúcej z misky čerstvej vody na opláchnutie sa a troche suchého chleba v žalúdku, sršala opäť tým svojim zvláštnym elektrizujúcim elánom.


Môj škriatok bol späť.


Vyškieral som sa na všetkých ako úplný cvok, ale v skutočnosti by som najradšej asi spieval a tancoval po palube, keby som sa za svoje výkony nehanbil. Miesto toho som sa s pokojnou maskou oprel o zábradlie na prove lodi. Díval som sa do nočných vĺn a uvažoval, čo spravím, keď prídeme do prístavu. Zatiaľ som o tom odmietal uvažovať. Určite sa vydám na lov, taktizoval som. Ale to až po tom, ako nájdem pre nás niečo na bývanie...

Bolo toho treba viac, napríklad, zvoliť si taktiku. Na lodi som nás vydával za súrodencov, ale na ničom ďalšom sme neboli dohodnutí. Teraz, keď už bolo Alici lepšie, som mal v pláne to s ňou prebrať. Fu. Do čoho som sa to nechal navliecť. Tá malá jašterička mi ešte určite zavarí...

 

Zhrnutie



 

 

Květuško, tak doufám, že budeš příjemne překvapená... já to totiž stihla ♥

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1 2   »

Cathlin

33)  Cathlin (30.01.2013 10:30)

"Niekoľkokrát mal dojem, že počul rozžeravené „tsss“ práve v okamihu, keď sa zapadajúce slnko dotklo hladiny."
Kam na to chodíš... Krása.
No, tedy... María se ti povedla ve vší kráse. Přesně takhle si ji představuju. Ohnivou, rozhodnou, impulzivní a mírně prostoduchou.
A Jasper tedy dopadl... :D :D :D Jo, holt kecat ženským do něčeho se nevyplácí. B)
„Na dohľad, vravíš? Môj či tvoj?“ - bože, to jsou vtípky. U téhle kapitoly se fakt bavím.
Alice na moři - no, chudinka. Taky jsi ji mohla ušetřit! Ne každému musí být na moři zle, ne? Ty jsi důkaz. :)

Twilly

32)  Twilly (27.12.2011 14:46)

EDIT *trimestru

Twilly

31)  Twilly (27.12.2011 14:44)

Bosi, víš co je nejlepší? Ačkoliv jsem byla neblijící těhule, kterou obcházely ony prvotné projevy "happy" trimestu, těhule popisuju zásadně jako blijící... a taky mořská nemoc... musím se přiznat, že si ji JEN představuju, já totiž mohu viset za nohu hlavou dolů a nic mi to nedělá

Bosorka

30)  Bosorka (27.12.2011 14:41)

A nejhorší jsou ty dětské kolotoče s letadlama!

AMO

29)  AMO (27.12.2011 14:30)

Chuděrka, vím jak se cítí. Nesnáším lodě a letadla. Mám mořskou nemoc i při pohledu na kolotoč.
A jasper, miláček, mazlík... jen té potvoře bych nejraději zakroutila krkem ty jo, mě by se ulevilo.

28)  belko (22.07.2011 20:38)

Twilly,

Lenka326

27)  Lenka326 (16.06.2011 19:39)

Bože, on se o ni tak láskyplně stará a přitom ví, že ona jede hledat svou osudovou polovinu. Normálně, kdykoliv jindy, podle mě patří k Alici Jasper, ale tady nevím... Connor je tak skvělý a tak ji miluje, ochraňuje...
Pohled na Jaspera a Maríu byl hodně smutný, to jak ho ovládá, no, doufám, že už se u ní dlouho nezdrží

Evelyn

26)  Evelyn (01.06.2011 12:05)

Část s Jasperem a Marií mě dostala. Takhle nějak jsem si jejich vztah představovala. Jen mě mrzí, že to vypadá, že Connor Alici vážně miluje. To, jak se o ni staral... Ach

Astrid

25)  Astrid (27.05.2011 13:00)

Twilly, ty nielenže sedíš v hlave hlavného hrdinu a si s ním naozah jedno telo, ale aj používaš nemenj dobre obrazotvorné písanie.
Jo a Maria - znova to prepojenie z TW, fakt je to dobre vymyslené

Linfe

24)  Linfe (18.05.2011 20:16)

no příběh se dostává do fáze kdy už je pěkně těžké se zastavit a dát sem ten koment a ne proste rovnou klepnout na dalsi kapitolu. nevim jestli dal pokazde zvladnu komentar....libi libi libi moc moc moc

Kristiana

23)  Kristiana (15.05.2011 13:54)

Och...ona je Conorovým osudem, jen škoda že on není tím jejím..i když, ne, to bych Jasperovi nepřála. Je mi Conora líto. :'-(
Div jsem si nadšeně neposkočila, když jsem zjistila, že se objevila část z Jasperova pohledu. Juch!
Při větě "Vášnivé tangá s Maríou v posteli som zbožňoval. " jsem zbledla a poprskala si monitor kafem. Ehm...ještě, že si všimnul, jaká je Maria potvora.

monikola

22)  monikola (27.04.2011 17:21)

no Twillíčku, asi nikto, prinajlepšom nejaký rojkovia. Ja si myslím, že často lásky chápeme menej než nenávisť.

Twilly

21)  Twilly (27.04.2011 15:18)

Kto povedal, že život a láska sú jednoduché????:p

monikola

20)  monikola (26.04.2011 08:15)

áno, ja viem, ale keď ja sa cítim teraz voči Conorovi tak dajako, ako keby som ho podvádzala

Twilly

19)  Twilly (25.04.2011 14:28)

Moni, Jasper je predsa neoddeliteľnou súčasťou našej Alice, MUSÍ tam byť... či nie?

monikola

18)  monikola (24.04.2011 21:38)

aaaaaaaaaa to mi robíš naschvál??? nielenže som sa zamilovala do tvojho Conora, ešte mi tu podhodíš úplne sexi skvelého Jaspera...doooobrý Jasperko, doooobrý chlapec...áno, je to zlá Maria, zlá...len ju nechaj pekne tak a vyraz v ústrety svojmu osudu,lebo ten už vyrazil v ústrety tebe...

Bosorka

17)  Bosorka (23.04.2011 21:47)

A já ho tak tak též vidím! A je skvělý!

Twilly

16)  Twilly (23.04.2011 21:44)

Já věděla, že ti udělám radost. Trochu jsem se bála, když jsem tam šoupla stejného Jaspera jako v jednorázovce, ale když já ho takhle vidím ... tohle je Jasper ala já

Bosorka

15)  Bosorka (23.04.2011 21:42)

Ta trojkombinace - Jazz, Conor a loď - ty plachetnice byly tak romantické (a nebezpečné) a i když je mi jasné, že bych blila jak šakal do 5 minut - s NÍM bych do toho šla! A kdyby tam byli oba

Twilly

14)  Twilly (23.04.2011 21:31)

Tééééééééda Bosinečko, takhle rozkeclou jsem tě ještě pod povídkou neměla. Normálně si to užívám, já mám snad vánoce a ne velikonoce ... a to hned dvakrát.

No co, beránek vyskočil?

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek