Sekce

Galerie

/gallery/cesta-za-stastim.jpg

4. kapitola – Prekvapenie




Julie vošla do salónika ako veľká voda. V tom nohavicovom kostýme bola nádherná. Myslím, že móda tohto storočia bude ešte veľmi zaujímavá a príťažlivá pre nás, mužov.


„Nezabudni, Conor, dnes ti chcem niekoho predstaviť,“ namierila na mňa prst a vystrúhala prísnu grimasu.


„Ja nezabúdam, moja pekná, mám upíriu pamäť, pamätáš?“ poklepkal som si po spánku demonštratívne ukazováčikom. Tento ľahký veselý tón sa mi na ráno perfektne hodil. Naladil ma do dobrej nálady.


„No jasné,“ zagúľala očami ako správny puberťák.


„Ale ozaj nezabudni, stretneme sa v parku pri soche okolo obeda. Potom spolu všetci môžeme niekam zájsť, čo ty na to?“ navrhovala. V duchu už spriadala svoje plány a ja som nevidel jediný dôvod prečo odmietnuť, ale aj tak som sa nedokázal zbaviť toho zvláštneho pocitu, že sa mi jej spoločníčka nebude páčiť.


„Hmmm...“ mykol som ramenami v štýle, ktorý hovoril, že mi je to vlastne jedno a nápadne rýchlo som sa vrátil k čítaniu raňajších novín.


Julie mala na môj vkus až priveľkú radosť z tej osôbky. Nešlo mi do hlavy, čo také dokázala tá smrteľná ľudská bytosť, aby tak nádherne žiarila. Čo také jej dala, čo som jej nedokázal dať ja? Ešte stále som detinsky žiarlil.


Moja dobrá nálada bola náhle fuč.


Julie si znudene odfrkla a za pochodu sa zberala k odchodu na ranné prednášky. Otvorila dvere a keď už bola takmer vonku, na chvíľu sa zastavila a vykukla spoza dverí.


„Tak nezabudni, poobede v parku pri soche, budeš?“ vychrlila na mňa a pridala pohľad ranenej srnky. Vedela, že som mu nikdy neodolal. Samozrejme, že ani teraz.


„Budem a bež už, lebo zmeškáš!“ Usmial som sa nakoniec, keď sa na moje slová zachichotala.


* * *


Pre Conora som mala prichystanú hotovú lahôdku. Bola som si istá, že bude rovnako milo prekvapený ako ja. Také niečo som ešte nevidela. Môj objav bol zase príjemne zaskočený mnou. Teda mojou farbou očí. V duchu som si pripravovala úvodnú reč pre Conora, keď som zahliadla jeho postavu mihnúť sa v dave.


„Conor!“ zakričala som na neho zatiaľ čo som skackala ako pajác na strunke a mávala oboma rukami ako na manifeste, len aby som upútala jeho pozornosť. Úspešne. S neochvejnou presnosťou zastavil pohľad na mne a vydal sa k nám. Na perách sa mi visel široký úsmev. Tešila som sa na toto stretnutie ako malá.


„No konečne!“ štekla som na neho na oko prísne, keď sa k nám priblížil. Tých pár krokov, ktoré nás delili, som hravo prekonala a ovinula sa okolo Conorovej paže ako liana. Aj napriek môjmu zvyčajne zdržanlivému fyzickému kontaktu. Vzrušenie z očakávaného zoznámenia akosi otupilo moje zásady voči Conorovi. Každopádne, vyzeral, že mu to vôbec nevadí a tiež sa usmieval.


„Mani, poď sem prosím ťa, MUSÍM ti predstaviť môjho Conora!“


* * *


Do toho parku som šiel len preto, že o to Julie tak veľmi stála. Inak by som sa na celú záležitosť s chuti vykašľal. Ale jej na tom zoznámení z nejakého dôvodu strašne záležalo. Hlavou mi prebleskla kacírska myšlienka, či Julie nechce dotyčnú premeniť... ale to mi k nej nesedelo. Odkedy sa jej podarilo vyhrať nad túžbou zabiť všetko živé čo vlastní  dve nohy a dve ruky, stal sa z nej priam ukážkový humanista.


Na jej hlas som zareagoval takmer inštinktívne. Hravo by som ho spoznal aj v omnoho početnejšom dave. Keď som ju zbadal, neveril som vlastným očiam. Vyskakovala a mávala na mňa zbesilo, len aby upútala moju pozornosť. Musel som si priznať, že mi to veľmi lichotilo. A tiež, že jej to veľmi svedčalo.  Z ležérne upraveného drdolu sa jej uvoľnil zlatý prstenec a voľne spadal okolo tváre až na jej hruď. Jej žiarivé blond vlasy svietili okolo jej tváre ako svätožiara aj napriek tomu, že bolo dnes pod mrakom. Svetlo zelená je definitívne jej farba, napadlo mi mimovoľne.


Predral som sa teda davom, len aby som jej bol čo najbližšie. Potreboval som ju mať pri sebe. Len tak som bol ozaj pokojný.


Potom urobila niečo, čo ma takmer vyviedlo z miery. Od toho nášho besného milovania v Austrálii sa kontrolovala, len aby sa ma nemusela fyzicky dotknúť. Bolo to pre mňa ozaj ťažké, ale rešpektoval som jej strach zo mňa. Bolo to menšie zlo, ako keby ma opustila. Práve preto som skoro omdlel od prekvapenia, keď ku mne priskočila a zavesila sa mi na ruku. Oči jej žiarili vzrušením a ona na mňa cerila svoje perfektne biele zuby v širokom šťastnom úsmeve.


„No konečne!“ šľahla po mne na oko naštvaným výrazom, ale keď bola takto nadšená, nevedela hrať. Bola by z nej príšerná herečka...


„Mani, poď sem prosím ťa, MUSÍM ti predstaviť môjho Conora!“ zavolala na kohosi a mne sa z obsahu jej slov takmer znovu rozbehlo moje dávno mŕtve srdce.


MÔJHO!!!


Nevnímal som komu to hovorí, vnímal som len jej rozžiarené oči, jej úsmev. Krásna. Nádherná....


„Ehm,“ vyrušil ma z môjho uctievania mužský hlas.


„Som

McBride,“ prehovoril ku mne príjemný barytón a do zorného poľa vbehla podávaná  mužská ruka, ktorá so všetkou slušnosťou čakala na tú moju.


Nerád som odtrhával zrak z mojej malej upírky, ale dobré mravy mi kázali ruku prijať a predstaviť sa.


„Conor Hunt, teší ma.“


Keď som sa na toho chlapa pozrel, stuhol som na kameň. Z usmievavej tmavej tváre na mňa hladeli oči z mojich predstáv. Oceľová sivá, farba temného oceánu. Preboha čo má toto znamenať???!!!


„No čo hovoríš, prekvapko, však?!“ Tešila sa Julie ako malé dieťa, zatiaľ čo my dvaja s Manuelom sme stáli oproti sebe ako dva zarazené koly.


Hypnotizovali sme sa hodnú chvíľku. Už aj Juliino nadšenie začínalo opadať, popri hustej atmosfére, ktorá sa medzi nami začínala rozprestierať ako pomaly sa šíriaci mor.


„Dopekla, čo je s vami oboma, myslela som, že budete príjemne prekvapení, tak ako ja!“ karhala nás rozladene a potom sa pustila mojej ruky. V prvej chvíli som mal ohromnú chuť vrátiť jej tie ruky na miesto kam patria, ale nemienil som robiť scénu a ani som si ju nechcel znepriateliť.


„Myslel som, že si tu sama, Juls,“ ozval sa ako prvý cudzinec pričom na neprestával prebodávať pohľadom.


Juls??? Ako sa opovažuje ju takto familiárne oslovovať???!!! A ako to, že jej tyká??? Vo mne sa všetko búrilo. Mal som pocit, že ak by sa pri mne škrtlo, okamžite by som explodoval, čo tam po vzbĺknutí.


„Nie je sama a nikdy ani nebude,“ zašepkal som a v mojom hlase bol cítiť viac než nepriateľský tón. Mal som čo robiť, aby som na toho opovážlivca nezavrčal pred všetkými tými ľuďmi.


Julie na mňa uprela svoj prekvapený pohľad. V očiach mala ohromné otázniky. Snažil som sa v duchu napočítať do desať a nasadil som trochu priateľskejší výraz. Len kvôli nej.


To ju trochu upokojilo, ale videl som, že jej radosť z rána bola definitívne preč.


Zo zeme zodvihla svoju tašku s knihami a zavesila si ju cez rameno. Otočila sa na Manuela a natiahla k nemu ruku. Nezaváhal ani na sekundu a jeho dlaň vkĺzla do Juliinej.


Stál som tam ako primrazený a zízal na ich prepletené prsty.


„Conor, poďme niekam, kde nebude toľko očí,“ prebral ma jej tichý hlas. Oči jej nepokojne blúdili po parku plnom ľudských bytostí, keď vykročila, ruku v ruke s mojim novým nepriateľom číslo jedna. Po pár krokoch sa zastavila a obzrela sa za mnou. Nebol som schopný sa ani len pohnúť. Cítil som sa akoby som úplne ochrnul. Telesne i duševne. Niekto mi bral Julie... MOJU Julie!!!!


„Na čo čakáš...“ vyzvala ma a natiahla ku mne druhú ruku. To ma definitívne vyliečilo z obrny a ja som zo svojho miesta priam nebezpečne rýchlo vystrelil s cieľom privlastniť si aspoň ten malý ponúknutý kúsok mojej Julie.


* * *

Conor sa správal čudne. Veľmi čudne. Bolo mi jasné, že nemal rád, keď sa ku mne približovali iní muži, ale Mani bol predsa iný!!! Bol jedinečný a my sme na seba narazili tak ďaleko od jeho rodnej krajiny. Na svete už bol nejaký ten piatok a rozhodol sa vytrčiť nos z džungle v Chile. Ako šaman svojho kmeňa často ošetroval ľudí a tak bolo prirodzené, že sa rozhodol, po príchode do civilizácie, študovať práve medicínu. Chcel niečo úplne odlišné a tak sa po dlhom objavovaní Ameriky nakoniec ocitol tu, v Kanade. Bol polovičným indiánom, ale vďaka maminým očiam bolo ťažké jednoznačne ho priradiť k tomuto etniku. Mal aj dosť z európskych čŕt a poisťoval sa tým, že používal matkino rodné priezvisko McBride. Jednoducho, pôsobil ako čerstvý závan exotiky všade, kde sa objavil.


* * *


Viedla nás ako mama malých neposlušných chlapcov z detského ihriska. Vlajúc, ako vlajky vo vetre sme si poza jej chrbát vymieňali nevraživé a znechutené pohľady. Ani som poriadne nevnímal kam to vlastne ideme, kým sme nestáli pred nejakým domom.


„Dnu! Obaja! A hneď!!!“ štekla na nás tieto tri povely a nám ani len nenapadlo neposlúchnuť. Len sme skoro rozšírili zárubňu, keď sme sa ňou snažili prestrčiť obaja naraz.


V predizbe som ostal stáť a čakal som, čo sa bude diať teraz. Juls ma obišla, vrhla striedavo, raz na jedného a potom na druhého pohľad, ktorý by mohol mať aj zbrojný pas. Ruka jej vystrelila v smere do akejsi izby. Conor sa choval, akoby presne vedel o čo ide a odpochodoval preč, ja som len zmätene stál.


„To isté platí aj pre teba!“ vrčala. Ona fakt vrčala!


„Ale čo?“ No tak mi to niekedy nemyslí, no.

„Manuel McBride, neštvi ma, už aj tak som rozzúrená viac než dosť! Prosím ťa bež do tej izby, buď taký láskavý!“ Ozaj bola naštvaná. Krásna a naštvaná.


Z izby sa rinul chichot toho šaška a ja som mal sto chutí mu podpáliť zadok, ale pohľad na naštvanú Juls ma zase vrátil na zem. Zaťal som zuby a prikývol. O pár chvíľ na to som už vchádzal do vkusne, ale pri tom jednoducho zariadeného, salónika.


„Čo ste sa obaja zbláznili?!“ Metala blesky okolo seba. Bola ako nádherná bohyňa pomsty. Malý výbuch vášne a ja som mal chuť sa na ňu vrhnúť a zbozkávať ju od hlavy po päty a vôbec nebolo podstatné, že som tohto anjela poznal len pár dní.


„Mohol by si prestať vrčať, Conor? Myslím, že sme tu všetci dospelí a ja nie som tvoj majetok!“ sfúkla ho ako malého chlapca. V duchu som sa mu pochechtával s detinským nananana a mal som sto chutí vyplaziť na neho jazyk a ukázať mu dlhý nos naozaj, nie len tak, imaginárne.


„A ty Mani, ho nedráždi, si ako malý,“ ušlo sa aj mne a hoci už z menšou razanciou, stále bola v jej hlase počuť silná dávka podráždenia.


„Do čerta a to som sa pri tom tak tešila...“ frustrovane sa zvalila do kresla a zúfalo zahrabla do vlasov.


Potom sa pozrela raz na jedného, raz na druhého a vstala. S povzdychom a mumlaním si popod nos vypochodovala zo salónika.


Ostali sme tam vyplašene stáť a zízať na seba.


No fakt super, ty nádhera upírska!!! Hodil som na neho kyslý úškľabok. A on mi ho rovnako kyslo vrátil.


„Kam šla?“ opýtal som sa, skôr som to len tak hodil do priestoru, zatiaľ čo som naťahoval krk, aby som na Juls dovidel.


„Trucovať...“ Vrátil mi prekvapivo odpoveď na moju otázku, aj keď som v ňu vlastne ani nedúfal a zagúľal pri tom otrávene očami. Popritom rozhodil rukami v geste „no čo s ňou, je to ženská!!!“


„Asi sme ju vážne naštvali, čo?“ Bol som nahnevaný na seba samého. Tupo som sa zahadzoval s týmto... upírom a prišiel som za to o chvíle, keď sa na ňu môžem len dívať... vzácne chvíle. Tak mi treba!

„To si píš, McBride,“ precedil pomedzi pery a znova na mňa temne zavrčal.


„Odpusti si to, už tu Juls nie je, tak nestrúhaj formu. Si nemysli, že keď nemám toľko upírej krvi v tele ako ty, že ti nemôžem podpáliť zadok,“ zavrčal som na neho pre zmenu ja.


Potom sme obaja stíchli a spod privretých viečok sme pozorovali jeden druhého. Netuším, čo by som urobil, keby po mne vyštartoval, ale vzdať som to vážne nemienil.


„McBride, McBride... to si si fakt nemohol vybrať menej neindiánske priezvisko?“ prerušil to temné ticho, ktoré sa medzi nami rozhostilo.


Ten chlap mal neuveriteľný talent uraziť a naštvať ma v jedinej vete... opakovane.


„Pre tvoju informáciu, nevymyslel som si ho. Je to meno mojej mamy za slobodna.“ Toto vážne nebol typ rozhovoru, ktorý by som s ním chcel viesť. V podstate by som oželel akýkoľvek slovný kontakt s ním.


„McBride? Hmmm, niečo mi to hovorí... ale neviem presne čo,“ zamumlal si viac pre seba a díval sa mi opäť do očí. Tentoraz inak. Nie zlostne, skôr akosi zaujato. Nemusím ani hovoriť, ako strašne ma to iritovalo.


„Čo je? Nezízaj tak na mňa!“ štekol som na neho nervózne.


„Tie oči...“ mumlal si stále sám pre seba.


„Jasné, že mám oči a rovno dve,“ trochu sarkazmu ešte nikoho nezabilo, obzvlášť nie takmer nerozbitného upíra.


„Máš oči ako ona...“ zamumlal a ja som ostal sklamaný, že ho môj sarkazmus nechal úplne chladným. No tak nemám svoj deň. Mykol som dotknuto ramenami.


„Aká ona zase?“ unikal mi zmysel jeho slov.


„Ako Alice... McBride, hovoríš?“ Bol v inom svete. Mohol by som na neho aj trúbiť s lodnou sirénou a ani tak by ma nebol vnímal.


„Hneď som späť,“ zamumlal si a upírou rýchlosťou zmizol z miestnosti ako gáfor.


„Hmmm, tak fajn a čo teraz...“



Zhrnutie






předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

AMO

20)  AMO (28.12.2011 22:06)

Překvapení *fworks* *fworks*
Tak nic...
Má oči jako Alička a dokonce o ní ví... I o Jasperovi, ale pšt. Nikomu to neříkej. Žárliví troubové - oba tři!
Twilluše, děláš mi tady jeden uzlík za druhým. Jen to povolím, zase utáhneš a namotáváš mě víc a víc. měla bych spát, ale nemůžu

Lenka326

19)  Lenka326 (19.07.2011 15:43)

No, tak to je teda překvápko!!! Mani, kdo by to byl řekl. A jak se předháněli, och ti chlapi a je jedno, že někteří jsou letití upíři. Začnou se předvádět, kdo dočůrá dál .
Ale teď jsem zvědavá na to spojení mezi Manuelem a Alicí.

Twilly

18)  Twilly (06.06.2011 16:56)

Moni zlato... ďakujeeeem no veď poznáš moje kombinačné schopnosti , keď chcem aby to dávalo aspoň nejaký zmysel

monikola

17)  monikola (30.05.2011 08:53)

jeeeeej ty to teda ale skvelo kombinuješ...zapojila si do deju posily z divočiny Maniho som veru nečakala som strašne zvedavá ako to bude pokračovať...

inak veta: Popritom rozhodil rukami v geste „no čo s ňou, je to ženská!!!“ je fakt úžasná, pretože za prvé - je to pravda trucovať vieme dokonalo...a za druhé - i tí najrozdielnejší chlapy sa vedia zhodnúť v podobných gestách :D

Twilly

16)  Twilly (29.05.2011 06:56)

Holky já vám ani nepoděkovala.. ááááááááááááá , mám vás všchechny moc ráda za to, že mě tak trpělivě ženete dál

Twilly

15)  Twilly (28.05.2011 21:12)

Bosi, ty bys hned každého párovala... nebo párkovala?

Bosorka

14)  Bosorka (28.05.2011 19:05)

TeĎ mě tak napadlo - on nám potom Manu zůstane lichý, že? :D

Kristiana

13)  Kristiana (28.05.2011 18:54)

Přemýšlela jsem, koho mu asi chce představit. Pořád jsem si myslela, že jde o dívku, o upírku. Možná o nějakou, se kterou už se v minulosti setkal nebo třeba někdo z denalijských.
Manuela jsem nečekala. Vůbec se mi nělíbí, že se objevil a ještě míň se mi líbí to, co je mezi ním a Jul. Vlastně jsi vůbec nejsem jistá, jestli jsou jen přátelé nebo víc... Ty propletené jejich ruce mě zmátly.
Když se Jul chytla Conora, div jsem si neposkočila radostí a říkala si, že by se jejich vztah mohl zlepšit. Škoda, že jsem se mýlila, ale těším se na pokračování s Manuelem. Mám pocit, že díky němu u nich bude dost živo, ale to nemění nic na tom, že ho nemám ráda.
Neskutečně se těším na další a jsem napnutá jako duma od trenek, protože mě nenapadá žádný důvod pro Conorův odchod. Kam jde? Jde za Julie? Vratí se s ní nebo s něčím nebo dokonce sám?
Twilluško, je to jízda! Divoká a emocemi napěchovaná jízda!

Carlie

12)  Carlie (27.05.2011 19:15)

Bylo by hodně trapný, kdybych v komentu nechala jen: "Aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa" a: ?
No dobře, podívám se, co mi tu zbylo z IQ, no, nemůžu moc sloužit, nemáme ho moc na skladě... , tohle bylo celý, no páni , ta žárlivost, to vtipné soupeření, ta nejistota, koho si vybere, to napětí z toho, proč má Mani stejné oči jako Alice...
A ještě jedna poznámka, já si musím zvětšit písmo na obrazovce :D, já četla místo "Mani, musím ti představit Conora" "MaMi" , ale vzápětí jsem svůj omyl odstranila.
Moc se mi líbí, jak prolínáš postavy z obou příběhů!!!
Jedeeeeš, paní strojvedoucí! A na raketový pohon!

eMuska

11)  eMuska (27.05.2011 18:44)

A jooo! Ľúbostný štvorlístok je na svete. A blbosť, predsa trojlístok. Nový trojuholník príbehu - a ako tak pozerám, ak rovno Bermúdsky.Bolo by možné, aby mala Alice dieťa a nevedela o tom? Možno bola tehotná pri premene... Alebo tak nejak...
Ciii, šupáá! Oco so synom bojujú o srdce jedného dievčaťa! To je rozhodne námet!
Ale poviem ti - ja držím pěsti Conorovi, aj keď má svojich Mušiek viac než dosť a mal by čo robiť, aby ich všetky pochytal (božechráň, iba tie s malý M...)
Joj. jediný problém je, že Mani už vie, že Džulsu ľúbi, a Conor ešte tak trochu nie.
Ale! Conko vyrovnáva na jedna jedna, pretože on s Julie spal! Muhahaháá!:D
Niž, toto bude ešte veľmo moc zaujímavé, už tešujem na pokráčko. Som zvedavá, kto prvý dvihne skóre, budem si to počítať...!!!
Tešáám!

Linfe

10)  Linfe (27.05.2011 13:37)

Wow, páni, konečně začíná přituhovat, zauzlovávat se a zase se rozmotávat, páni jak já se na to těším. :-) Twillyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy

kytka

9)  kytka (27.05.2011 10:45)

Twilly

8)  Twilly (27.05.2011 10:37)

Bosinečko, víc jsem ráno nestíhala... ale zatím to mám v hlavě. Pokud budou vát příznivý větry, dneska budu psát jak divá

Bosorka

7)  Bosorka (27.05.2011 10:27)

Twilluše - co ten konec?! Koukla jsem i za noťase, pod noťase a písmenka nikde!
Popis "chlapečků na jednom pískovišti" se ti povedl dokonale

kytka

6)  kytka (27.05.2011 10:25)

NEMĚLO TO CHYBU. A Carlisle - počkám, počkám.

Twilly

5)  Twilly (27.05.2011 10:20)

Hmmm.. tak Carlisle... nechci spoilerovat, ale taky by se měl objevit.. někdy.. v budoucnu...

No a jiná doba, jiná muzika... prostě jsem neodolala

kytka

4)  kytka (27.05.2011 10:15)

Možná to nemělo logiku, ale jsem si představovala Carlisla. Já vím, medicínu nestudovala, ale řikala jsem si, že kolem farmacie se doktor taky může motat. Tohle mne nenapadlo. Otázek mám moc moc moc, ale nechám se překvapit.

kytka

3)  kytka (27.05.2011 10:13)

Jo, a písnička. Úplně jsem se tu vlnila. Bylo to něco jiného, užila jsem si to.

Twilly

2)  Twilly (27.05.2011 10:10)

Květuško a kohopak jsi myslela, prozraď

kytka

1)  kytka (27.05.2011 10:08)

Ještě teď mám pusu dokořán. Můj tip nevyšel, ale Verunko, takový infarktový konec. Je ti jasné, že se tím odsuzuješ k tomu, že budu chtít co nejdříve další díl. Já letěla očima po řádcích a hltala a pak .... konec. Bylo to strhující, viděla jsem to doslova před očima, film - tak skvělé to je. Já jsem tak nedočkavá. Díky, díky.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek