Sekce

Galerie

/gallery/cesta-za-stastim.jpg

18. kapitola –  Ponuky, rozvod a prekvapenia... dôvod na čisté šialenstvo?

 

 


„Poď sem, no tak!“


Drobná dievčina naťahovala ruku k vysokému mužovi, no ten ju viac než okato prehliadal. Zámerne. Nechala ju natiahnutú s nemou otázkou v očiach, ale ani tentoraz neuspela.


„Jazz, to nemyslíš vážne?!“ Snažila sa potlačiť hysterický tón, ale veľmi jej to nešlo. V podstate to bolo jedno. On aj tak jej náladu predsa cítil.


To hlasné ticho ju robilo ešte viac zraniteľnou... a nahnevanou.


„To TY si môj manžel, nie on!“ Zasyčala.


Mladý muž sa prudko bez slova otočil a svojim kamenným výrazom jej tak trochu nahnal strach. Ak by nepoznala aj jeho nežnú tvár, už dávno by tu nestála a utekala kade ľahšie. Pevne zomkla pery a rozhodne sa mu postavila. Ten drobný detail, že mala kolená ako z rôsolu, v tej chvíli nebol pre ňu ani trochu životne dôležitý. Dôležité bolo odhodlanie nevzdať sa ho.


„Jasper Cullen, keď sa táto celá záležitosť vyrieši, vezmeš si ma za ženu?“ Stála pred ním ako drobná, nebojácna víla. Touto vetou mu dokonale vyrazila dych. Takáto ponuka ponúk, to bola šanca, ktorá sa za žiadnych okolností nezahadzuje.


Keď sa od nej odvrátil, bola to pre ňu ako nepodarená rana od kata. Celkom cítila účinok nepresného seku. Zabolela ju celučičká duša.


„Pane Bože odpusť,“ zopol ruky k tichej modlitbe a zrak uprel kamsi do nebies. „Odpusť mi, lebo nadovšetko milujem vydatú ženu. A pomôž mi urobiť ju zase len a len mojou. Amen.“


Sklonil hlavu, ešte chvíľu ostal v modlitebnom postoji a keď sa po nejakej chvíli znovu pozrel do jej prekrásnych očí, zistil, že smútok z jej krásnych očí bol preč. Nadobro.


* * *


„Stačí už len váš podpis, madam.“


Drobný úradník netušil na koho má vlastne civieť skôr. Toľko krásnych ľudí evidentne ešte po kope nevidel. No, vlastne, boli tam len šiesti z rodiny. Alice a on, samozrejme, veď bez nich by táto hra na rozvod predsa neprebehla. No, možno prebehla, ale obaja sa zhodli na tom, aby to tentoraz bol OZAJSNTÝ rozvod. A potom ešte Julie, Jazz a samozrejme nemohli chýbať ani Carlisle s Esme.


Pokojne som sledoval svoju, dnes už takmer exmanželku, ako stvrdila náš spoločný manželský osud svojim podpisom a spomínal som na rozhovor, ktorý sme spolu viedli len pred pár dňami.


„Takže teraz sme manželia aj na papieri, oficiálne.“ Hodil som štós papierov na stôl a rovno si zaň a j sadol.

Alice si začala okusovať peru, ale nechcela sa na ne vrhnúť, hoci v skutočnosti sa len tak chvela od zvedavosti.

Bola ako veľké dieťa. Ešte stále aj po toľkých rokoch. Stále tak nádherne splašená a nežná, ako som si ju pamätal. Takmer presne taká, až na tie oči a hlas. A krátke vlasy. Uvedomil som si, že na ňu civím, kvôli jej vlasom. Chýbali mi.

„No tak si ich už prezri. Sú dokonalé. Na nerozoznanie od pravých. Tie naše síce mám – ostali v truhličke s dokladmi  a neľahli popolom, ako náš dom – ale sama uznáš, že s tými letopočtami...“ nemusel som nič viac dodávať.

Aurel zistil, že má spoločného známeho s Jasperom, pána Jenksa a ten sa už postaral o nás sobášny list. Teraz, keď som ich od neho priniesol, bol čas na prípravu rozvodu. Stále som sa však bál, že Alice nakoniec cúvne.

„Nie si mi ľahostajný, Conor. Pre mňa znamenáš veľa.“ Spustila ako keby mi čítala myšlienky ona a nie Edward.

Tieto slová mnou v prvej chvíli riadne zatriasli. Najprv ma ovládla panika, že hodlá v našom manželstve pokračovať. Ale ona pokračovala vo svojom monológu.

„Predstavuješ moje spomienky. Niečo, na čo si ja nepamätám. Rada počúvam o nás, o sebe. Je to...“ nakrčila nosík a urputne hľadala tie správne slová. „Je to také upokojujúce. Patriť niekam. Mať svoje korene a ja ich konečne tiež mám. Mám teba a mám Maniho. A samozrejme Carlisla,“ usmiala sa.

„Boli sme spolu šťastní, podľa toho čo si mi rozprával, ale ty mojim osudom nie si, prepáč.“ Skúšala sa ospravedlňujúco usmiať, ale bola to len taká nešťastná grimasa.

Pamätám sa, ako som sa tým slovám ticho zasmial.

„Povedala som niečo smiešne?“ pýtala sa zmätene.

Vtedy som jej vyrozpráva všetko o jej detstve, bábike Jasperovi a o videní, po ktorom svätosväte tvrdila, že my dvaja máme spoločný smer, ale nie spoločnú cestu. Cestu za šťastím.

„No vidíš,“ zgustla si na mne po vypočutí jej príbehu pobavene, najmä keď zistila, aký som ohromený zo skutočnosti, že táto jej detská vízia sa do bodky splnila.

„Ver viac ženám, my máme aj bez darov šiesty zmysel.“ Šermovala mi pestovaným prstíkom pred očami, rovnako, ako kedysi.

Vtedy som sa len usmial a dodal: „Takže ten rozvod platí?“

„Platí,“ dodala so spokojným úsmevom.

Predpokladám, že sme boli asi jediní budúci exmanželia, ktorí sa rozchádzajú takto srdečne.


Moje myšlienky prerušil ten istý súdny úradník, malý plešatý pánko s príšernou prehadzovačkou, ktorú si stále na temene utľapkával. Dosť nechutné. Teraz podával pero mne a vyzýval ma podpísať rovnaký dokument. A potom... wow, sloboda.


„Netuším, čo sa v takýchto situáciách zvykne hovorievať, ešte nikdy som nebola prítomná pri žiadnom rozvode.“ Šepkala rozrušene značne nervózna Esme svojmu manželovi.


„Miláčik, a si si istá, že je nutné túto situáciu vôbec komentovať? Stačí sa na nich pozrieť a každý vidí, že spokojnejší už byť nemohli.“ Carlisle sa pritúlil ku svojej manželke a zľahka ju objal pažami.


„Asi máš pravdu, celá rodina je po kope, tak ako sa patrí a všetci sú vysmiaty. Čo viac si rodičia môžu želať.“ Zakončila ich rozhovor.


Súdneho zriadenca síce mierne zarazila Esmeina poznámka o rodičoch, ale v podstate si sám užíval toho harmonického rozchodu. Také „terno“ tu často ozaj nemali.


„No a ako si predstavujete... ehm.. život ďalej?“


Carlisle bol viac otcom, než by sa na prvý pohľad zdalo. Bol to dokonalý rodič.


Alice sa žiarivo usmiala, pohodila svojimi krátkymi naježenými vlasmi a ani napriek tomu sa jej účes nepokazil a mrkla na Julie. Bolo to fakt čudné, že moja bývalá a terajšia partnerka si tak dobre rozumejú. Za tú krátku dobu, čo sme boli u Cullenovcov som ich dve takmer spolu ani nevidel. Netušil som, kedy k tomuto medziplanetárnemu spojeniu vlastne prišlo.


„No čo asi? Hádam len nepredpokladáte, že s Jul budeme žiť s našimi chlapmi len tak, na „psiu knižku“.


Na reakcie nečakala. Malá vládkyňa práve uznala svoju audienciu za ukončenú a začala nás, jedného po druhom vystrkávať z miestnosti.“


* * *


Po príchode do Cullenovského sídla čakala na všetkých oslava. Nechápal som. Oslava na počesť rozvodu? Toto je ozaj kompletný blázinec! Pokrútil som hlavou.


„A teraz? Čo bude teraz?“ Emmett okolo rozvedených zase poskakoval ako malé dieťa.


„Nechcem nikoho uraziť, ale podľa mňa by mu mal niekto vziať minimálne vodičák,“ zamrmlal som si pre seba, ale aj tak to bolo v dome plnom upírov a poloupírov počuť. Niektorí vyprskli, iní sa len ticho usmievali.


„Teraz bude oslava!“ Alice nadšene zatlieskala a ja som na ňu ostal nemo zízať.


„To je akože tvoja práca?“ neveril som, že by si niekto mohol sám, samučičký sám, a hlavne pre seba usporiadať oslavu... rozvodu.


Len sa zaculila a mykla plecami. Skôr, než som sa stihol spamätať bola fuč.


„To je tu normálne?“ opýtal som sa zdesene ostatných.


„Vieš Mani, Alice je Alice. Za chvíľu ti to ani nepríde čudné,“ potľapkal mi otec po ramene. Ešte stále som rozdýchaval, že som ho u Cullenovcov našiel.


Mrzelo ma, ako debilne som zareagoval, keď som zistil, že sa znova oženil, ale musím uznať, že otcova nová manželka, Bea, je fakt kosť.  Asi by som jej mal kúpiť kvet, alebo tak... neviem, čo si udobriť tak neuveriteľne krásnu macochu. No čo, asi je to u detí normálne, že žiarlia na rodičov. Aj keď tí rodičia vyzerajú viac sexi a hlavne mladšie ako deti. Apropo deti. Mám brata. Davida. Je to síce adoptívny brat, ale darovanému koňovi sa predsa nemá hľadieť na zuby, či ako sa to hovorí. Je to človek – ale to asi v dome plnom upírov nebude nejako nadho - a je to ešte len drobec, ale stále je to môj brat. Myslím, že tentoraz už Nahuel, teda ocko, bude pripravenejší na otcovskú rolu.

Wow. Ja mám fakt brata a ocka a... bláznivú sesternicu. Môj úsmev pohasol.


„Po tom čo sa z nej zbláznim, alebo ešte pred tým?“ opýtal som sa z vážnou tvárou, ale popritom som mal čo robiť, aby mi netrhalo kútikmi.


* * *


„Ako vás mám v tejto pustine, dopekla, nájsť?“ reval Aurel do telefónu ako keby mu mal zvýšený hlas nejako pomôcť.


„Nie sme v žiadnej pustine a nerev na mňa lebo ti to položím!“ zavrčal Hunt na druhej linke.


„Choď po pachovej stope, stačí, ak zacítiš hocakého upíra a bude ti jasné, že neblúdiš,“ vysvetľoval.


„Hocakého?“


„Hej, je nás tu ako hadov, tak pohni riťou a príď!“ vysvetľoval a popritom si to rázoval hore-dolu priestrannou obývačkou.


„S kým to telefonuje?“ dožadovala sa vysvetlenia Bella. Práve prišla do obývačky a elegantným štýlom sa zviezla vedľa mňa na gauč.


„S Aurelom. Na to, že je to taký macher, nedokáže bez GPS-ka nájsť ani vlastný nos medzi očami,“ pretočil som otrávene oči a naďalej sa venoval svojim obrázkom.


„Ty Mani, odkiaľ vlastne je, ten váš Aurel?“ konverzovala medzi tým, ako si listovala v nejakom Alicinom módnom časáku.


„Voľakedy býval Volterčan, ale už dlhšiu dobu je s nami.“ Vysvetľoval som bezstarostne bez toho, aby som zodvihol zrak od čítania.


Ale ticho, ktoré nastalo, ma prinútilo svoju činnosť prerušiť.  S prekvapením som zistil, že ma pravdepodobne už dlhšiu dobu hypnotizuje s dosť panickým výrazom v tvári.


„Čo je? Čo som povedal? Povedal som niečo zlé?“ Tu si fakt nikdy nikto nemôže byť ničím istý.


„Ako si to myslel, že BOL Volterčan?“


Krásne klenuté obočie jej vystrelilo nahor a dokonalé čelo zhyzdila vráska.


Ide len o to, že je z Volterry? Nie je nejaká precitlivená, veď ich Cullenovci sfúkli ako sviečku! No ale pravda je taká, že najprv ich prišli pozabíjať a až potom im Cullenovci vytreli zrak... premýšľal som.


„Čo panikáriš?“ skúsil som to trochu jemnejšie. „Aurela sa nemusíš báť, so svojim darom nás mohol už dávno dostať všetkých a nikdy to neurobil.“ Snažil som sa ju upokojiť, ale keď jej panický výraz ešte nabral na intenzite, tak mi došlo, že to asi nebola tá najlepšia taktika.


Pretočil som nad sebou oči a zmučene zavzdychal a práve vtedy mi prišiel Hunt pekne do rany. Podľa toho, ako som priam škemral očami, mi mal už dávno pomôcť, je to fakt blbec!


„Pozri Bella, ozaj sa ho nemusíš báť. Veď nie každý, kto prichádza z Volterry má vražedné úmysly. Pozri sa na Carlisla,“ skúšal som to ešte zachrániť.


„No veď povedz, niečo aj ty, Hunt!“ Ale ten len zbabelo naznačil vzdávacie gesto a pokúšal sa radšej zmiznúť.


„Carlisle sa neráta, ten by bol mierumilovný, aj keby prišiel rovno z pekla,“ zaplietol sa do deja Jaspr. Usadil sa vedľa Belly a jemne ju potľapkal po ruke.


„Vďaka Jazz,“ vďačne sa na neho usmiala hneď ako tá jej ustaraná vráska zmizla. Pochopil som, že Jasper práve použil vlnu svojho vychýreného pokoja.


„Aký to má vlastne dar? Tak na čo sa to máme psychicky pripraviť? Dychtil po informáciách. No čo, vojak sa v ňom asi nezaprie.


„No, on tak trochu čaruje s myšlienkami.“ Rozmýšľal som ako im to efektívne vysvetliť a popritom ich veľmi nevyľakať.


„Niečo ako ja?“ spýtala sa Nessie. Prekvapene som sa otočil, za príjemným hláskom. Ani som si nevšimol, kedy táto myška vošla.


„Ani nie,“ poškrabal som sa na nose. „Skôr by som to prirovnal k Lisinmu daru.“


„Wow, tak to je teda sila!“ vyprskla Nessie bezprostredne to, čo si každý len slušne myslel.


„No dobre, ale veď predsa dva rovnaké dary u upírov neexistujú, nemôže mať rovnaký dar, alebo sa mýlim?“ zapojil sa aj Nahuel.


„Veď ani nie je rovnaký, ja som ho len k tomu Lisinmu prirovnal, len kvôli vytvoreniu si nejakej predstavy. Pokiaľ si dobre pamätám, Lis ovláda myšlienky mysľou a bez dotyku, zatiaľ čo Aurel sa musí toho, komu mení myseľ, dotýkať.“ Popisoval som Aurelov dar.


„To je skoro ako v prípade Ara a ocka,“ zavetrila Ness. „Ocko číta myšlienky všetkým a Aro len tomu, kto sa ho dotkne.“


Nastalo ticho. Tak toto bolo fakt niečo. Dve paralely. Úžasné paralely. Kuriózna kuriozita.


„Všetkým, okrem našej Belly,“ pridal sa do debaty aj Edward a stojac za gaučom pobozkal zamyslenú Bellu na temeno.


* * *

Biely kabriolet sa lepil na zadok tmavému off roadu. Vodička s elegantne uviazanou šatkou v štýle filmu Thelma a Louise, dobre maskovaná veľmi štýlovými okuliarmi, svoju netrpezlivosť nemienila naopak maskovať vôbec. Na dôkaz, ako veľmi sa  až ponáhľa, tresla dva razy do klaksónu a rozhodne si pri tom nerecitovala básne.


Muž, sediaci v off roade, sa lenivo pozrel do spätného zrkadla. Na prvý pohľad by ho niečo také nemalo vôbec vytočiť, ale vo vnútri to v ňom vrelo ako v sopke. Stačilo len málo a... už teraz ľutoval, že sa dal na lovenie zvierat.


Tá neskutočná ženská znova zatrúbila. Zaťal zuby tak, že mu na sánke tancovali svaly.


„No čo moja,“ zamrmlal nadmieru nebezpečne popod nos, zatiaľ čo ju sledoval ostražitým pohľadom v spätnom zrkadle, „u Gucciho je dnes výpredaj?“


Bol si vedomý toho, že by ho nemala za žiadnych okolností počuť, ale ženina reakcia ho vytočila. Ako keby niekto šťukol vypínačom, jej tvár sa zrazu zmenila zo zlostnej na zlovestne sa usmievajúcu. Jedným prstom, samozrejme odetom v rukavičke, si šialene pomalým pohybom odtiahla okuliare až na koreň nosa a uprela na auto pred sebou tmavočierne studne. Chvíľu na ňu neveriaco zízal. Ten nádherne povedomý odtieň ho cez to malé spätné zrkadielko takmer pribil k sedadlu. Jeho rozjímanie sa nad krásou temnoty jej očí prerušil zodvihnutý prostredníček, ktorý mu poslala miesto vzdušného bozku.



Zhrnutie





předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

kytka

9)  kytka (22.08.2011 13:39)

Tak rozvod.:'-( Ale to je jasné, že to jinak nemohlo dopadnout. Je to skvělé Verunko. Já tu slintám blahem.

eMuska

8)  eMuska (07.08.2011 17:30)

Posledná veta, tyvole, perfektný básnický prostriedok, normálne! a krásne sa nám to vyvýja, bejby, tešujem!

monikola

7)  monikola (01.08.2011 22:39)

teraz vobec nerozumiem poslednej časti...teeeeda kto to je??? idem okamzite na dalsiu kapitolu...

Twilly

6)  Twilly (23.07.2011 13:33)

Neboj, taky nemám ráda rychlé konce, snažím se to udělat beze spěchu... ale tentokráte jsem nepočítala ještě z jednou zápletkou, která mi sem ale krásně zapadá.. takže, možná to bude o dílek delší, než jsem předpokládala

Lenka326

5)  Lenka326 (23.07.2011 08:14)

Twilly, díky. ;)
Vytlačeno, je toho teda dost :D , ale mě se z papíru bude i líp číst. Už se na to těším.
Včera večer se ke mě dostala zpráva, že wifinka tam možná bude, takže to třeba nebude tak kruté.
S povídkou se nehoň, osobně nemám ráda rychlé konce , takže jestli máš co psát, piš. :D
Tak a já padám, pa ;)

Jula

4)  Jula (22.07.2011 22:51)

Tak jsou konečně rozvedeni a bude svatba
Copak to bylo za novou netrpělivou osůbku???

Twilly

3)  Twilly (22.07.2011 21:33)

Nemám proti tomu nic, Leni, klíďo si to vytlač. Jenom mě mrzí, že jsem ti to nestihla dokončit. Dnes jsem se zasekla na dílku, který jsem na tý dovolený stihla jenom do půlky. Tak nějak jsem myslela, že závěr už bude rychlý, ale v hlavě mám nové nápady a i když ke konci spěju, rozhodně nebude tak rychlý, jak jsem předpokládala. Doufám, že se ti má prvotinka bude líbit.

Lenka326

2)  Lenka326 (22.07.2011 18:32)

Ach Twilly,
Jasper mě nejdřív trošku vystrašil, ale pak to nemělo chybu. Pěkně jsi to s těmi oddacími papíry vymyslela - a pak se opravdu mohl konat nejhezčí rozvod, co znám.
A pak se nám tam objevuje celý Cullenovic klan, jak jsem pochopila rozmnožený v LĎN, dokonce i Nahuel , nestačila jsem valit oči.
Mám prosbu: odjíždím na víc jak týden a budu bez netu. Mohla bych si prosím LĎN vytisknout, abych si to přečetla na dovči? Ale jestli jsi proti, tak dej vědět, budu to respektovat.
A co ten konec
Děkuju za krásný dílek a těším se, co si přečtu, až se vrátím.

Evelyn

1)  Evelyn (22.07.2011 08:18)

Začátek s Alicí a Jasperem
Rozvodový střed
Konec
Twilluško, nádherné

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward+Bella