02.11.2011 [08:45], ada1987, Povídky na pokračování, komentováno 1×, zobrazeno 2381×

Jacobov prvý deň u Cullenovcov. Prvý lov. Bella ide navštíviť Edwarda a prvýkrát ho uvidí ako vlka.

3. časť

Jacobov pohľad

Zišiel som dolu do haly a našiel tam Edwardových súrodencov.

„Nevadí ti, že s nami pôjdu aj dievčatá, že nie?“ spýtal sa Emmett, ktorý mi na túto príležitosť požičal značkové bledomodré nohavice a biele tričko.

„Dnes sa začína vyučovanie,“ povedal Jasper. „Na programe je hodina - Stolovanie alebo ako sa nakŕmiť do prasknutia.“

Všetci sa zasmiali a ja som sa medzi nimi začal cítil príjemne.

Posadili sme sa do žltého Porshe, ktoré patrilo Alici sediacej vzadu spolu s Jasperom a Rosalie. Ja som šoféroval a vedľa mňa sedel Emmett, ktorý ma navigoval. Rútili sme sa po horskej cestičke rýchlosťou okolo 180 km/h, ale s údivom som zistil, že mi jazdenie nerobí žiadne problémy. Bolo to lepšie ako premena vo vlka, nemusel som nad tým premýšľať, šlo to automaticky. Jasne som videl krajinu, cez ktorú sme šli, neboli to žiadne rozmazané šmuhy.

Emmett sa na mňa uškrnul.

„Skús zavrieť oči!“ prikázal.

Pozrel som sa naň, či sa náhodou nepomiatol, ale on sa na mňa stále usmieval a tak som poslúchol. Nemal som čas otestovať svoje schopnosti, preto ma udivilo, s akou ľahkosťou mi šoférovanie ide aj so zavretými očami.

Po hodine sme prišli ku Goat Rocks. Emmett s Jasperom sa držali za ruky so svojimi ženami, len ja som išiel sám. Bolo zamračené, takže nehrozilo, že by nás niekto uvidel, ako žiarime. Vždy som si myslel, že upíri lovia v utajení, zatiaľ, čo my sme vyzerali ako turisti.

Rozbehli sme sa bleskovou rýchlosťou. Cítil som, ako sa stromy menia na zelené šmuhy. Vedel som, že ostatní bežia za mnou, ale nevšímal som si to. V diaľke som zazrel niekoľko zvierat, ktoré odpočívali na lúke. Bola to tá istá lúka, na ktorej sme dostali Laurenta. V priebehu niekoľkých mikrosekúnd som cítil krv, ktorá prúdila telom obrovskej pumy ležiacej v tieni stromu. Narazil som do nej obrovskou silou, ktorá ma samého prekvapila, takže puma nemala žiadnu šancu. Vletela do stromu, z ktorého ostali len triesky. Zviera zavrčalo a vrhlo sa na mňa. Schytil som ho a hodil na opačný koniec lúky. Puma kňučala od bolesti, ale ja som bol v okamihu pri nej a plynulým pohybom som jej zlomil väzy. Nechcel som to úbohé zviera trápiť. Zahryzol som sa do krku zvieraťa a pil. Všetky moje myšlienky boli v okamihu preč. Bol to upokojujúci pocit a ja som sa ho nemohol nabažiť.

Keď som bol hotový, pozrel som sa na pumu. Hlava bola oddelená od tela a jej telo na kusy roztrhané. Ešte väčší šok nastal, keď som sa rozhliadol okolo seba. Na lúke ležalo celkovo sedem zvierat.

„Celkom slušné,“ povedal Emmett, ale vzápätí sa zamračil.

„Panebože, Jacku, to tričko stálo štyristo dolárov,“ začal, na čo ostatní reagovali so smiechom.

Pozrel som sa na seba, aby som zistil, že až na pár bielych fľakov, je moje tričko úplne červené.

„Toto ani Bella nevyperie,“ skonštatovala Rosalie.

„Edward bude „nadšený“, ak zistí, že si mu zjedol desiatu,“ rozosmial sa Jasper.

„Sorry, ale nebol na nich nápis „majetok Edwarda Cullena“,“ odvrkol som ironicky, čím som u ostatných vyvolal ďalší záchvat smiechu.

Cítil som sa úžasne. Už som sa nedivil Belle, že s Cullenovcami trávi toľko času. Keby neboli upíri a ja vlkodlak, boli by to moji najlepší kamaráti. Sám som sa čudoval, že som sa s nimi cítil lepšie ako s quilletskou svorkou. Sakra, na čo to myslím!? Veď sú to obyčajné smradľavé pijavice a nimi aj zostanú! Toto je len prechodný stav, kým sa opäť stanem vlkodlakom.

Tieto a podobné myšlienky sa mi preháňali hlavou, zatiaľ čo sme šli smerom k autu. Ostatní samozrejme spozorovali, že som duchom mimo, a znepokojivo sa na mňa dívali.

„Je s tebou niečo?“ spýtala sa ma Alice.

Pokrútil som hlavou a dúfal, že ma nechá na pokoji. Našťastie tak robila, ale neprestávala sa na mňa pozerať.

Bellin pohľad

Keď som videla Edwarda premeniť sa prvýkrát, bola som ohromená. Nebol to strach, čo som cítila. Len úžas. Mal bronzový kožuch, rovnakej farby ako jeho vlasy. Nebol tak mohutný ako Sam alebo Jack, ale aj tak bol majestátny. A hlavne krásny.

Podišla som k nemu a pohladila ho po ňufáku. Usmial sa svojim vlčím úsmevom a oblízol mi ruku. Pozrela som sa na ostatných vlkov. Boli vydesení, prekvapení a šokovaní mojim správaním. Zrejme si mysleli, že utečiem. Nahla som sa a pobozkala Edwarda na hornú peru. Ostatní vyzerali, akoby im mali vypadnúť oči z jamôk. Edward sa položil na zem a ja som sa oň oprela. Bezmyšlienkovito som mu prečesávala prstami bronzový kožuch. Jeho telo bolo rovnako teplé ako kedysi Jackovo.

Samov pohľad

Najprv som si myslel, že zle vidím. Bella šla úplne bez strachu. Vôbec sa nebála. Pozrel som sa na ostatných. Boli rovnako zdesení ako ja.

„Videl si niekedy niečo také?“ pýtal sa ma Embry.

Pokrútil som hlavou. "Zdá sa, že ho miluje nielen ako upíra, ale aj ako človeka.“

„Ako človeka?“ uškrnul sa Jared. „Ale on nie je človek!“ obrátil sa na mňa.

„Ale my tiež nie,“ odvetil som sledujúc dvojicu.

po týždni

Samov pohľad

Bella pomáhala Emily s večerou. Musím uznať, že je dosť dobrá kuchárka. Takmer tak dobrá ako Emily. Vošli sme do domu, práve keď Edwardovi nakladala obrovské množstvo rizota. Na naše strážne hliadky sme Edwarda nebrali. Napriek tomu, že Edward bol teraz „jedným z nás“, mnohí zo svorky mu nedôverovali a posledné, čo by si boli priali, je zdieľať myšlienky s upírom.

„Vedela som, že vlkodlaci zjedia všetko, čo pred nimi nevylezie na strom, ale netušila som, že ty budeš rovnaký.“ Smiala sa Bella, keď vyťahovala z trúby čučoriedkové bábovky, rovnaké, aké sme jedli, keď tu bola prvýkrát.

„A to si predstav, koľko by si toho musela variť napríklad pre Emmetta alebo pre Jaspera!“ smial sa Edward s plnými ústami.

Bella sa zatvárila zhrozene, ale len naoko. Vzápätí sa rozosmiala.

„To áno!“ povedala.

„Viete, čo je na upíroch absolutne najlepšie?“ spýtala sa nás.

Pozreli sme sa na seba. „Cullenovcom nemusím toľko variť. Oni toľko nezjedia. A navyše Edward vie variť, čo sa o vás, chlapci, nedá povedať.“

Paul začal naberať sinavú farbu, takže som sa ho ponáhľal upokojil, skôr než Belle ublíži. „Možno, ale oni zjedia teba.“

Bella sa zasmiala. „Pochybujem. Nemyslíš, že som príliš malá pre sedem upírov? Obzvlášť pri Emmettovom apetíte?“

Udivilo ma, s akou ľahkosťou a humorom hovorí o vlastnej smrti. To dievča ma neprestane prekvapovať.

koniec 3. časti

2. kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1)  Michangela (03.11.2011 20:54)

1