Sekce

Galerie

/gallery/Vymena2.jpg

Ako budú reagovať Quilleti? Kto si ešte s kým vymení telo?

2. časť

 

Bellin pohľad

 

Položila som Rose na zem a podišla k Jakovi. Ostatní zo smečky si nás so záujmom prezerali, najmä Paul vyzeral akoby nemohol veriť vlastným očiam. Dobre si pamätal blonďavú upírku brániacu svojho druha , ktorá sa teraz naňho dívala s modrými očami a vôbec mu nesmrdela. „Takže predsa je to pravda.“ počula som svojim mimoriadne citlivým upírim sluchom zašepkať Sama.

„Jacob!“ Rozradostená som objala kamaráda, ale ten ma odstrčil a zhnusene sa na mňa pozrel.

„Páchneš!“ povedal.

To ma nahnevalo.

„Billy ťa neučil, ako sa správa k dáme?! A mimochodom, ty mi tiež nevoniaš.“

Hneval ma pohľad, akým si ma ostatní prezerali. Ako vzácny exponát vo vitríne.

Podišla som k Jakovi.

“A aby som nezabudla…“ udrela som ho.

„To je za ten podraz.“ Aj napriek všetkému som mu nemohla odpustiť, ako ma bonzol Charliemu.

„A toto za ten bozk!“ Udrela som ho už znova.

Jacob sa na mňa šokovane pozrel. Ale mne sa hneď uľavilo. Ak ho Billy nenaučil slušnému správaniu, naučí ho to moja pravačka. „Aby si vedel, kedy máš bozkávať zasnúbené dievča. Teraz si už nezlomím ruku. Ale môžem zlomiť niečo tebe. “

„Pôjdeme Rose.“ Podišla som k svojej „ľudskej" švagrinej a vzala ju do náručia.

„Tu už nie sme vítané!“

 

Ležala som na svojej posteli a premýšľala. Prečo je Jack taký? Naozaj som jeho kamarátka len kvôli bijúcemu srdcu? Bude sa takto správať aj po mojej premene? V kútiku duše som dúfala, že nie. Ale nebola som si istá.

Vtom ma napadla bláznivá myšlienka. Ak som si mohla vymeniť identitu ja s Rose, mohlo by to fungovať aj na Edwarda s Jackom. Možno by potom necítili k sebe takú nenávisť, keby si vyskúšali život toho druhého. Stačilo by ich len presvedčiť.

 

Edwardov pohľad

 

Bella ležala v mojom náručí a odpočívala. Boli sme po jednej z vášnivých nocí, keď... no... veď si to viete predstaviť. Láska môjho života sa ku mne otočila a venovala mi žiarivý úsmev, ktorý som na nej tak miloval. Zavrel som oči ako omámený.

„Zlatko, niečo ma napadlo,“ začala, ale umlčal som ju bozkom.

„Ale nehovor, myslel som, že len my niekoho napadávame, nie naopak.“

„Edwarde, no tak, nechaj ma dohovoriť,“ povedala medzi bozkami, ktoré som jej venoval.

 

Keď mi Bella predostrela svoj nápad, díval som sa na ňu ako na blázna. To si určite robí zo mňa žarty?! To si mám vymeniť „kožu“ s nejakým „psom“?! Ale keď mi Bella vysvetlila svoje dôvody, musel som uznať, že má pravdu. Byť v koži vlkodlaka sa vám nenaskytne každý deň!

 

Bellin pohľad

 

Znova som sedela v jedálni s ostatnými Cullenovcami na svojej porade. Mračili sa na mňa, ale nedivila som sa im. Ani Alice nebola nadšená, veď kto by chcel vo vlastnom dome vlkodlaka?

 

Vošla som do našej izby, teda Edwardovej a mojej, a vyťukala som známe číslo. Zdvihol mi Billy.

„Ahoj Billy, potrebujem hovoriť s Jakom...“ Začala som, ale Billy ma prerušil.

„Je to pravda, Bella? Že je s teba upír a z toho Cullenovic dievčaťa človek?“ Vychŕlil na mňa otázky takou rýchlosťou, že som mala, čo robiť, aby som im porozumela.

„Billy, prosím, ak je Jack niekde poblíž, tak...“Nedohovorila som, lebo Billy podal slúchadlo svojmu synovi.

„Jaku, mala by som návrh.“ Začala som hovoriť rýchlosťou, ktorej by obyčajný človek nerozumel. Ale dúfam, že on áno.

Vysvetlila som mu situáciu. Zdalo sa mi, že ho to pobavilo.

„Tak čo na to hovoríš? Chcel by si si vyskúšať život upíra? Napríklad na mesiac.“

„Poviem to Samovi!“ odpovedal a zložil.

 

Jacob volal o dve hodiny.

„Fajn, ideme na to. Mohla by to byť zábava.“

S Quiletmi sme sa dohovorili, že kúzlo uskutočníme až o týždeň, keď budem človek. V stanovený deň vlkodlaci prišli ku Cullenovcom už nad ránom. Keď som im otvorila, všetci mali nakrčený nos. Naštvalo ma to. Bolo na nich vidieť, že by boli radšej hocikde inde, ako tu. Ale zvedavosť ich poháňala dopredu. Chceli vedieť ako tento pokus dopadne.

Keď bolo všetko pripravené, Jacob s Edwardom sa chytili za ruky a ja som začala odriekavať. Sprvu sa nič nedialo, až som dostala strach, že sa kúzlo nepodarilo. Ale potom som si všimla, že Jakova pokožka je viditeľne bledšia a Edwarova naopak stmavla. Otvorili oči a ja som šokovane zalapala po dychu. Edwardove oči boli zelené ako smaragdy, za to Jackove boli plné krvi.

 

Bellin pohľad

 

Položila som Rose na zem a podišla k Jakovi. Ostatní zo smečky si nás so záujmom prezerali, najmä Paul vyzeral akoby nemohol veriť vlastným očiam. Dobre si pamätal blonďavú upírku brániacu svojho druha , ktorá sa teraz naňho dívala s modrými očami a vôbec mu nesmrdela. „Takže predsa je to pravda.“ počula som svojim mimoriadne citlivým upírim sluchom zašepkať Sama.

„Jacob!“ Rozradostená som objala kamaráda, ale ten ma odstrčil a zhnusene sa na mňa pozrel.

„Páchneš!“ Povedal.

To ma nahnevalo.

„Billy ťa neučil, ako sa správa k dáme?! A mimochodom, ty mi tiež nevoniaš.“

Hneval ma pohľad, akým si ma ostatní prezerali. Ako vzácny exponát vo vitríne.

Podišla som k Jakovi.

“A aby som nezabudla…“ udrela som ho.

„To je za ten podraz.“ Aj napriek všetkému som mu nemohla odpustiť, ako ma bonzol Charliemu.

„A toto za ten bozk!“ Udrela som ho už znova.

Jacob sa na mňa šokovane pozrel. Ale mne sa hneď uľavilo. Ak ho Billy nenaučil slušnému správaniu, naučí ho to moja pravačka. „Aby si vedel, kedy máš bozkávať zasnúbené dievča. Teraz si už nezlomím ruku. Ale môžem zlomiť niečo tebe. “

„Pôjdeme Rose.“ Podišla som k svojej „ľudskej švagrinej a vzala ju do náručia.

„Tu už nie sme vítané!“

 

Ležala som na svojej posteli a premýšľala. Prečo je Jack taký? Naozaj som jeho kamarátka len kvôli bijúcemu srdcu? Bude sa takto správať aj po mojej premene? V kútiku duše som dúfala, že nie. Ale nebola som si istá.

Vtom ma napadla bláznivá myšlienka. Ak som si mohla vymeniť identitu ja s Rose, mohlo by to fungovať aj na Edwarda s Jackom. Možno by potom necítili k sebe takú nenávisť, keby si vyskúšali život toho druhého. Stačilo by ich len presvedčiť.

 

Edwardov pohľad

 

Bella ležala v mojom náručí a odpočívala. Boli sme po jednej z vášnivých nocí, keď... no... veď si to viete predstaviť. Láska môjho života sa ku mne otočila a venovala mi žiarivý úsmev, ktorý som na nej tak miloval. Zavrel som oči ako omámený.

„Zlatko, niečo ma napadlo,“ začala, ale umlčal som ju bozkom.

„Ale nehovor, myslel som, že len my niekoho napadávame, nie naopak.“

„Edwarde, no tak, nechaj ma dohovoriť,“ povedala medzi bozkami, ktoré som jej venoval.

 

Keď mi Bella predostrela svoj nápad, díval som sa na ňu ako na blázna. To si určite robí zo mňa žarty?! To si mám vymeniť „kožu“ s nejakým „psom“?! Ale keď mi Bella vysvetlila svoje dôvody, musel som uznať, že má pravdu. Byť v koži vlkodlaka sa vám nenaskytne každý deň!

 

Bellin pohľad

 

Znova som sedela v jedálni s ostatnými Cullenovcami na svojej porade. Mračili sa na mňa, ale nedivila som sa im. Ani Alice nebola nadšená, veď kto by chcel vo vlastnom dome vlkodlaka?

 

Vošla som do našej izby, teda Edwardovej a mojej, a vyťukala som známe číslo. Zdvihol mi Billy.

„Ahoj Billy, potrebujem hovoriť s Jakom...“ Začala som, ale Billy ma prerušil.

„Je to pravda, Bella? Že je s teba upír a z toho Cullenovic dievčaťa človek?“ Vychŕlil na mňa otázky takou rýchlosťou, že som mala, čo robiť, aby som im porozumela.

„Billy, prosím, ak je Jack niekde poblíž, tak...“Nedohovorila som, lebo Billy podal slúchadlo svojmu synovi.

„Jaku, mala by som návrh.“ Začala som hovoriť rýchlosťou, ktorej by obyčajný človek nerozumel. Ale dúfam, že on áno.

Vysvetlila som mu situáciu. Zdalo sa mi, že ho to pobavilo.

„Tak čo na to hovoríš? Chcel by si si vyskúšať život upíra? Napríklad na mesiac.“

„Poviem to Samovi!“ odpovedal a zložil.

 

Jacob volal o dve hodiny.

„Fajn, ideme na to. Mohla by to byť zábava.“

S Quiletmi sme sa dohovorili, že kúzlo uskutočníme až o týždeň, keď budem človek. V stanovený deň vlkodlaci prišli ku Cullenovcom už nad ránom. Keď som im otvorila, všetci mali nakrčený nos. Naštvalo ma to. Bolo na nich vidieť, že by boli radšej hocikde inde, ako tu. Ale zvedavosť ich poháňala dopredu. Chceli vedieť ako tento pokus dopadne.

Keď bolo všetko pripravené, Jacob s Edwardom sa chytili za ruky a ja som začala odriekavať. Sprvu sa nič nedialo, až som dostala strach, že sa kúzlo nepodarilo. Ale potom som si všimla, že Jakova pokožka je viditeľne bledšia a Edwarova naopak stmavla. Otvorili oči a ja som šokovane zalapala po dychu. Edwardove oči boli zelené ako smaragdy, za to Jackove boli plné krvi.

 

Ozvalo sa zavrčanie, ktoré vychádzalo hlboko z Jacobovej hrude. Vrhol sa na mňa, zubami cvakol len pár centimetrov od Emmettovej tváre. On a Jasper ho okamžite zovreli v oceľovom objatí. V šoku som sa dívala na upíra Jacka, ktorého divoké prázdne oči boli upreté na mňa.

„Pusťte ma, ja ju chcem!“ zavrčal a sekal zubami okolo seba.

Na chvíľu mi to pripomenulo moje osemnástiny.

„Bella, utekaj!“ skríkol Edward.

Chytil ma za ruku a vybehli sme von, kde sme nasadli do tmavomodrého Seatu.

Rozplakala som sa.

„Čo sa to s ním stalo? Takto nereagoval ani Jasper, keď som sa porezala,“ obrátila som sa na Edwarda celá zúfalá.

„Teraz reaguje ako novonarodený upír. Jediné, čo ho zaujíma, je potrava, ktorú si zosobňovala ty,“ vysvetlila mi moja láska.

Auto bežalo 120-kou po ceste vedúcej do La Push.

Keď sme minuli hranice, Edward sa na mňa pozrel. „A teraz kadiaľ?“

„Choď na juh a potom zahni doprava.“ Cítila som teplo, ktoré z neho sálalo.

Na niečo také som bola zvyknutá u Jacoba, nie u Edwarda. Po očku som po ňom pokukovala. Keď si to všimol, pozrel sa na mňa s úsmevom na tvári.

„Pozeraj sa na cestu!“ vykríkla som.

„Nezabudni, že teraz nie si upír. Nemôžeš šoférovať s očami upretými na mňa! Jedine, ak ma následne chceš zoškrabovať zo stromu.“ Zahrnula som ho výčitkami, ale on sa len usmial dívajúc na cestu, čo ma trochu upokojilo.

V aute sme boli sami, ostatní sa premenili, len čo opustili dom Cullenových.

Následne zahol doprava a my sme sa ocitli pred, pre mňa dôverne známym, červeným domom. Edward vystúpil z auta a rozhliadol sa. Iste mu dom Blackových pripadal ako chatrč v porovnaní s luxusným a rozľahlým domom, v ktorom bývali Cullenovci.

„Tak, čo na to hovoríš?“ pýtal sa Paul posmešne. ,,Nie je to síce také rozľahlé ako u vás, ale dá sa tu bývať.“

„Je to tu pekné, také útulné,“ povedal, vstupujúc dnu.

 

V dome Cullenových

Jacob sedel na posteli v Edwardovej izbe a triasol sa. Oči mu divoko behali sem a tam, z miesta na miesto.

„Čo som to urobil?“ plakal bez sĺz.

„Ak by ste ma nezastavili, tak by som ju...“ nedopovedal a znova sa rozvzlykal.

Esme stála v okamihu u neho a chlácholivo ho objala. „To nebola tvoja chyba, Jack. Reagoval si tak, ako je to teraz pre teba prirodzené. Rozhodne sa neobviňuj, nemôžeš za to.“

„Chudák chlapec, akoby nestačilo to, že je vlkodlak, ešte si musí prechádzať takýmto peklom," ozval sa mu v hlave mäkký ženský hlas.

„To má zato, že nás tak nenávidí,“ ďalší ženský hlas.

„Ja som vedel, že to nedopadne dobre,“ tentokrát sa ozval mužský hlas.

„Prestaňte!“ zakričal prikrývajúc si uši.

Teraz už vedel, čo prežíva Edward. Bolo to podobné, akoby bol vlkodlakom. Na rozdiel od neho Edward nemá možnosť premeniť sa a uchrániť ostatným kúsok súkromia pre seba.

Esme pozrela sa na svojich dvoch synov a tí prikývli.

„Ešte dnes pôjdeš s chlapcami na lov,“ prikázala.

 

1. kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Faire

2)  Faire (22.10.2011 12:17)

Je to zajímavé a tak doufám v brzké pokráčko.

Michangela

1)  Michangela (11.10.2011 12:56)

Docela zajímavé! Myslím, že zakusit odlišnost druhého na vlastní "kožich" bude patřit k nezapomenutelným zkušenostem. Hezký nápad.:D

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse promo - Riley