Sekce

Galerie

/gallery/217626_1646039322154_1572051095_31270828_4170742_n.jpg

Všetci sa už pekne ubytovali, cítia sa ako doma, lenže domáci sa vrátia. Vaša Noelin. :)

„Dobré ránko.“ Lucas mi dal pusu na líce, zatiaľ čo ja som čistila ovocie.

„Neskúšaj to znova,“ vzdychla som. Eric a Lucas už boli zúfalí. Už mesiac nemali nijakú ženu. Najprv dva týždne na lodi a teraz tu. Už dávno sme sa mali vrátiť domov, ale, bohužiaľ. Zabývali sme sa tu a žije sa nám v celku dobre. Objavili sme jedlo, tak na mesiac a ovocie je tu všade okolo. 

„Len pusa pre zlepšenie dňa,“ zaškeril sa. Priateľsky som ho buchla do ramena.

„Oukej,“ usmiala som sa, „a teraz von!“ zakričala som.

Okamžite sa vyparil, ale aj s kúskom manga v ruke. Schmatla som varechu a rýchlo ju po ňom ešte hodila. Chechtal sa ako idiot. Nechala som to už tak a ďalej krájala ovocie. Po kúskoch som ho symetricky skladala na misu. Bavilo ma to. Po dokončení práce som sa užasnuto dívala na svoj výtvor. Striedali sa na nej farby od zelenej, cez oranžovú, až po žltú. Umyla som si ruky, postrkala vidličky do ovocia a vybrala poháre s džúsom.  

„To je tvoje?“ pýtal sa ma Eric, držiac varechu v ruke. Naštvane som mu ju vytrhla z ruky a hodila do šuplíka. 

„Inak, dobré ránko,“ zašepkal mi pri uchu Eric. 

Kníkla som.

„Znova?“

„Prepáč, ja si nemôžem pomôcť.“ Mykol plecami.

„V pohode.“

„Vyzerá to úžasne, ako vždy,“ pochválil ma.

„Ďakujem.“ Zaklipkala som očami a našpúlila pery. Hlasno sa smial, takže som ho pobavila.
Uchmatol kus kivi a utekal preč. Hodila som po ňom tú istú varechu ako po Lucasovi. Neveriaco som pretočila oči a pozrela sa na strop, v nejakej domnienke, že mi on pomôže. 

Poháre a džús som dala na tácku. Do jednej ruky som chytila ju a do druhej tácku s ovocím. Niesla som ich na stôl do jedálne. Tácku s ovocím som položila do stredu, poháre porozkladala a naliala do nich džús. 
Niečo mi tu ale chýbalo. Taniere! Rýchlo som sa po nich vrátila do kuchyne a odniesla na stôl. 

„Raňajky!“ zvolala Luss nadšene. Akoby to bolo po prvý krát, čo som ich pripravovala.

Všetci si hneď posadali k stolu a čakali už len na mňa. Prisadla som si vedľa Luss.

„Kde si bola?“ spýtala som sa.

„Opalovať sa,“ povedala jednoducho. 

„A vy ste kde zmizli?“ opýtala som sa Erica a Lucasa. Trochu som sa na nich zamračila.

„S Luss,“ odpovedali mi spoločne.

„Aha...“

Bez všetkého si naložili na taniere a začali jesť. Ale mne to nedalo. Na mňa už skúšali všetko. Nemala som im to za zlé a ani nemám, jednoducho pre chlapov je to ťažké. Ale na rozdiel od nich, ja som ešte panna a pokiaľ viem, Luss tiež. Skúšali to aj na ňu? Musím sa jej to spýtať. Je síce pravda, že pred Luss sa ku mne správali len ako kamaráti, nič viac si nedovolili. Žeby to robili aj pri nej tak? Neviem ako je na tom ona. Podľahla im? Alebo nie? Nemala by som jej to za zlé, len aby to potom neľutovala. Vlastne aj oni. 

„Noni? Neješ?“ zamával mi pred očami Eric. 

„Nemám chuť,“ usmiala som sa a vstala od stola. 

Vyšlapala som schody a zamierila do svojej izby. Lucas ma nesklamal, vybral mi tú, ktorá sa mi pozdávala najviac. On si zobral taktiež izbu na poschodí. Jeho dôvod bol jasný, teda aspoň pre neho.

„Keby niečo.“ To, mi povedal na svoju obranu. A ešte dodal: „Keby niečo s tebou.“ Samozrejme, vtedy to ešte myslel len zo žartu a spolu sme sa na tom smiali. Lenže teraz sa na tom smejem už iba ja. Luss a Eric si zobrali spodné izby. Dohovárala som Luss, aby si zobrala poslednú, ktorá bola na poschodí, ale ona nie. Neznášala červenú. Hlavne, že jej vlasy mali nádych ryšavej. 

Vybehla som z izby na balkón a ľahla si do lehátka. Pripadala som si ako v raji. Ešte sme mali aj toľko šťastia, že sme našli niektoré naše veci vyplavené na pláži. Ale tento dom nám aj tak poskytoval viac, ako bolo nutné. Zdalo sa mi, ako keby tu niekto chodil. Je tu jedlo, šaty, ale za tie dva týždne tu ešte nikto nebol. 

Začula som klopanie na dverách.

„Môžem?“ pýtal sa Lucas z poza dverí.

„Poď ďalej,“ zakričala som. „Som na balkóne.“ Sadol si k mojím nohám.

„Čo ti je?“ zaujímal sa.

„Premýšľam,“ odpovedal som mu.

„A o čom,“ vyzvedal ďalej.

„O všetkom.“

„Napríklad?“ Nedal sa odbiť.

„Skúšate to aj na Luss?“ Moja otázka ho trochu prekvapila, ale aj tak odpovedal.

„Necháp to zle, my na vás netlačíme, teda ja aspoň nie.“ Neodpovedal mi priamo, ale jeho odpoveď bola áno.

„Je to normálne. Len sa pýtam. A... ako ste u nej dopadli?“ 

„Tak ako u teba,“ zasmial sa. 

„Takže nijako,“ zamumlala som si.

„Mne to nevadí. Niežeby som tým bola nadšená, ale pre vás je to už bežná vec. Keď vám to pomôže, tak pre mňa, za mňa...“

„Teraz to mám ako chápať?“ Uvedomila som si, čo som povedala.

„Nemyslela som to tak. Ujasnime si to. Nevyspím sa s tebou a ani s Ericom. Ste moji priatelia, a navyše, bolo by mi to proti srsti. Nevedela by som ako sa mám správať, predstavujem si to inak. Ale ak vám pusa a prípadné oblapkávanie pomôžu, som za.“ Možno to vyznelo čudne, ale ja proti tomu nič nemám.
Lucas sa rozosmial na plné pľúca.

„Beriem ťa za slovo, ale potom sa nesťažuj,“ žmurkol na mňa. Skočila som mu okolo krku a zvalila ho na zem.

„Ani nevieš, čo si povedal. Len aby si sa nesťažoval ty.“ Vstala som z neho a v hlave sa mi už rodili plány, ako ich nenápadne priviesť k šialenstvu. Malé provokovanie neuškodí.

„A načo si vlastne prišiel?“ Ťahala som ho zo zeme. 

„Myslel som, že sa prezliekaš.“ Pretrel si ruky a úchylne sa zachechtal.

„Idiot,“ zanadávala som a odišla zo svojej izby. Lucas išiel za mnou a hučal mi do hlavy, že to bol len vtip. Veď on uvidí, čo ešte nevidel.

„Dobre, že ste tu. Chceme si ísť zaplávať do zátoky, idete s nami?“ Luss a Eric už boli pripravení a evidentne čakali už len na nás. Prikývla som, vybehla späť do izby, prezliekla sa a stále sledovala, či mi náhodou nevtrhne do izby Lucas. Zbehla som schody z balkóna na pláž. 


Jasper:



Konečne ideme na dovolenku. Už mi tá škola prerastá cez hlavu. Dookola to isté, samá pretvárka. Na ostrove sa hrať na ľudí nemusíme, je to zaslúžený oddych. 

„Mami, budeš mi chýbať.“ Emmett väznil Esme v náručí a nemienil ju pustiť. 

„Ale teraz ja!“ Snažil som sa ho od nej odtrhnúť. Varovne na mňa zavrčal. Esme nás pobavene pozorovala z Emmettovho zovretia. 

„Emmett, no tak. Po dažďoch po vás prídeme, ale teraz pusti svojho brata, pretože nám letí lietadlo.“

„Tri mesiace? Mami? Tri?!“ 

„Emmett!“ zavrieskal som a neho. Pustil Esmée ktorú som už objímal ja. Vlepil som jej pusu na tvár a zaprial peknú dovolenku. Carlisleovi som stisol ruku a taktiež mu zaprial. Ešte sa s nimi rozlúčil Edward a oni odišli. Zobrali sme si kufre a prebehli ten kúsok, ktorý nás delil od domu na ostrove Esmé.

Vošli sme dnu a hneď som strnul, moji bratia tiež. Cítil som dve ženské vône, slabú papáju a malinu s kokosom, potom dve mužské, nevýrazné. 


Noé:

Môj plán vyšiel skvele. Nie, ešte lepšie ako skvele. Ešte stále sa musím usmievať, keď som videla Lucasovu tvár. Viečko mu škubalo a ruky zatínal do pästí. Ešteže to Luss a Eric nevideli. To by boli otázky. Pohľad na jeho napnuté telo, keď som vyšla z vody na pláž a pri tom som mala vrchný diel plaviek niekde pri kolenách, čistou náhodou. Aj keď ma nakoniec odhalil, tak to stálo za to. Účinok to malo, a to je hlavné. Pokrútila som hlavou nad svojimi šialenými nápadmi. Ale čerešnička na torte bol jeho útek do vody, keď sa jeho plavky začali napínať. Teraz kráčal popri mne namosúrený a určite premýšľal, ako mi to oplatí. 

„Kto to môže byť?“ počula som z domu.

Pozrela som sa na ostatných, počuli to tiež. Stáli na mieste potichu ako sochy.

„Cítiš tú vôňu?“ pýtal sa niekoho druhý.

„Je blízko.“ Bolo to divné. Pripadalo mi to, akoby to boli hovoriace zvieratá, ktoré hľadajú kúsok mäsa.

Lucas a Eric šli dopredu a my s Luss v tesnom závese za nimi. Vošli sme do domu a nemohla som uveriť vlastným očiam. Stáli tam po hromade s očami uprenými na nás. Boli to tí z fotky. 

 


 

Takže sa už všetci "našli". :D

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek