Sekce

Galerie

http://www.stmivani.eu/gallery/nextchance-pink.jpg

Tak v tejto kapitole zistíte, kto to tam bol. Aj keď podľa obrázku vám to už asi je jasné. :D Prajem príjemné čítanie. :) Vaša Hope!

Melinda:


„Ja som Demetri,“ prehovoril.

„Melinda,“ usmiala som sa a zahanbene sklonila som hlavu. Potichu sa zasmial. Pocítila som jeho ruku pod bradou. Jemne mi nadvihol hlavu tak, aby som mu hľadela do očí.

V jeho očiach bolo všetko... Túžba, radosť, smútok... Priložil mi svoju ruku na líce.

„Hneď ako som ťa zbadal, neexistovalo pre mňa nič iné... len ty. Melinda,“ pošepkal.

„Ja som na tom tak isto,“ zasmiala som sa. Pripútanie sa – žeby niečo také existovalo aj u upírov? Ale v každom prípade už viem, čo to znamená. Celý svet zrazu pre vás stráca význam, všetko sa točí len okolo dotyčnej osoby.

Naklonil sa ku mne a ja som sa pousmiala.

Zrazu niekto zahvízdal. Áno, jasné, Emmett! Tiež nemusí vyrušiť v takúto chvíľu. Demetri stiahol svoju ruku a ja som sa na Emma vražedne pozrela. Mykol plecami a ústami naznačil slovo „oslava“.

„Volajú nás. Vraj na nejakú oslavu,“ povedala som. Znova sa krásne usmial, ale o chvíľu sa na mňa varovne pozrel.

„Vieš, neviem, či tam som vítaný,“ povedal.

„Prečo by si nemal byť?“ chcela som vedieť.

„Som z Volterry.“

„Uvidíš, všetko dopadne dobre,“ usmiala som sa.

„Tak ideme, nie?“ Prikývla som. Hneď sme sa chytili za ruky a spolu sa vybrali do domu Cullenovcov.

Hneď pri vchode bolo počuť vravu a nadšenie. Radosť z neho doslova vyžarovala. Stavím sa, že sa Jasper znova „hrá“ so svojou schopnosťou. Minimálne preto, aby nás tu trošku ukľudnil.

S Demetrim sme ruka v ruke vošli do domu. Všetky pohľady zrazu zastali na nás. Zneistela som a Demetri si ma pritiahol bližšie k sebe. Stlačil mi ruku a pozrel sa na mňa. Zhlboka som sa nadýchla.

„Volturi?“ Zovšadiaľ bolo počuť len túto otázku. To ich tak veľmi zaujíma, odkiaľ je? Nie je to predsa jedno? Ja sa tiež nestarám, odkiaľ sú oni.

Sadla som si na pohovku, na ktorej sedel aj klan z Denali.

„Demetri!“ zvolal Eleazar. „Ako dlho som ťa nevidel,“ zaradoval sa. Spýtavo som sa na nich pozrela.

„Eleazar bol istý čas v garde vo Volterre. Potom sa od nás odpojil a odvtedy som ho nevidel,“ vysvetlil mi.

„Aha.“

Demetri si s Eleazarom povedali pár slov. Všetko bolo ohľadom Volterry a toho, čo sa tam udialo, keď tam už nebol. Eleazar mi párkrát venoval svoj zvedavý pohľad.

„Melinda, môžeme sa porozprávať?“ spýtal sa ma Demetri. V dome už neboli toľkí upíri. Takmer všetci odišli domov. „Prosím, osamote,“ dodal. Hneď som sa postavila a vybrala sa za ním. Utekal niekde mimo domu – do lesa. Zastavil sa až na nejakej veľkej a nádhernej lúke. Myslím, že to bolo dosť ďaleko od Forksu.

Posadil sa na trávu a rukou mi naznačil, aby som prišla k nemu. Pomaly som sa k nemu vybrala. Stiahol si ma k sebe a privinul si ma na svoju hruď. Zatvorila som si oči.

„Chcela by si počuť moju minulosť? Myslím, že by ťa to zaujímalo,“ povedal a pozrel sa na mňa.

„Áno, chcem ju počuť.“

„O nás – Volturiových – si počula, však?“ opýtal sa.

„Ale len veľmi málo.“

„No tak my sme niečo také, ako kráľovská rodina. Trestáme tých, čo porušujú pravidlá. Preto sme prišli aj tu, do Forksu. Irina nám povedala, že Culenovci premenili dieťa. Upírske deti sú nebezpečné, ale to už asi vieš. Mýlila sa a toto je poloupír.

No a takto to je celú večnosť. Len občas a vyskytne nejaký boj,“ povzdychol si. „A čo ty. Myslím, že z tvojho ľudského života si niečo pamätáš, lebo ja vôbec. Neviem ani kto ma premenil,“ povedal. Zadívala som sa mu do očí.

„Tak ja som v trinástich rokoch stratila rodinu. Zabil mi ju vlastný strýko. Bol upír. Vtedy mi život zachránil Carlisle. Potom som žila päť rokov len s tetou, ktorá prednedávnom taktiež záhadne zomrela. Ku Cullenovcom som sa dostala tak, že ma niekto naháňal a padla som. Prebudila som sa až u nich v dome. No, potom si všetci mysleli, že sa ku mne Jacob pripútal. Bol neskutočné otravný... keď som mu povedala, že mne na ňom nezáleží, premenil sa na vlka hneď pri mne. Samozrejme, že nechtiac. Mala som veľa poranení a takmer som zomrela, no Carlisle ma premenil. No a sme tu.“

„Hmmmm, zaujímavé. Tiež by som si rád pamätal na moju rodinu, no po premene sa mi z hlavy akoby všetko vymazalo. Dokonca ani Aro mi nemôže prečítať myšlienky z toho života.“

„To mi je ľúto.“

„Mell, nič si z toho nerob. Ja som si už zvykol. A Jacoba mám chuť za to prizabiť. Ako človek si musela byť strašne zlatá. Akej farby si mala oči? Lebo teraz ich máš neskutočne krásne.“

„Boli zelené,“ sucho som mu odpovedala.

„Musela si byť s nimi vážne krásna.“ Vzal jeden pramienok mojich vlasov a obtočil si ho okolo svojho prstu. Zamyslene sa na to pozeral. „Mell, šla by si so mnou do Volterry?“ vypadlo z neho.

„Uhm... vieš, mňa to do Volterry ani neťahá. Chcela by som zostať s Cullenovcami. Síce je pravda, že som týždeň dozadu chcela odísť, ale...“ Keď som spomenula odchod, hneď ma prerušil.

„Tak poď so mnou. Môžeme tu chodievať ako často budeš chcieť,“ navrhol mi.

Usmiala som sa na neho. „Je to lákavá ponuka,“ uznala som nakoniec.

„Tak?“

„Tak by sme tu mohli chvíľu ostať a premyslieť si to, čo povieš?“

„Dobre, beriem. Ale nemám tu absolútne žiadne veci,“ povzdychol si.

„Alice!“ vyhlásila som a postavila sa.

„To viem kto je!“ zasmial sa. „Ona už raz bola vo Volterre.“

„Vážne? Nič mi o tom nehovorila. Teda si nepamätám, že by to niekedy spomínala,“ mykla som plecom.

„To je na dlho.“ Postavil sa a prišiel ku mne.

Jeho ruky som pocítila na páse. Pritiahol si ma k sebe bližšie. Hneď mi svitlo, o čo sa pokúša. Chce začať tam, kde sme skončili, keď nás Emmett vyrušil.

Znova ku mne naklonil hlavu. Rukami som ho objala okolo krku a postavila som sa na špičky. Tak som vyrovnala náš výškový rozdiel. Zadívala som samu do jeho karmínových očí. Nechápem, ako môže piť ľudskú krv... ale to je teraz vlastne jedno.

Znovu sa ku mne nahol. Jednou rukou ma objal okolo pása a druhú mi priložil na krk. Vtedy sa však nachvíľu zastavil, a počkal na to, ako zareagujem. Ja som nechcela zaostávať, a tak som sa  k nemu tiež pritisla bližšie. Jeho červené dúhovky sa začali po okrajoch pomaly sfarbovať do čierna a o malú chvíľu ich mal celé čierne. Naše telá boli doslova nalepené úplne na sebe. Pociťovala som nejaký náboj, ktorý prechádza každým z nás.

V tom ma pohladil po tvári a sklonil sa. Ja som zavrela oči a čakala na jeho reakciu. Naše pery sa obtierali o seba. Najprv ma  však pobozkal len tak zľahka. Neviem prečo, možno sa bál čo urobím. Potom sa však náš bozk premenil na vášnivú hru jazykov.

V tom mi preblesla hlavou myšlienka, ktorú som si myslela, že nikdy nevyvrátim. A to, že byť upírom je to najlepšie, čo ma mohlo postretnúť. Nikdy by som si nepomyslela, že sa upírI takto perfektne bozkávajú . I keď sa som sa bozkávala maximálne s mojím najlepším kamarátom, čiže človekom, ale to sme vtedy boli len malé deti. S Demetrim som sa  momentálne cítila ako v siedmom nebi. Odrazu bol pre mňa drogou, od ktorej som sa nechcela odpútať. Ak by to bolo na mne, bozkávali by sme sa celú večnosť...

Keď sa však po dlhých (pre mňa krátkych) minútach predsa len odtiahol, zaskučala som.

„Čo si o nás pomyslia Cullenovci?“ spýtal sa so smiechom. Zamračila som sa, ale nie na neho. Tuším, že naozaj bude lepšie odtiaľto odísť a nebyť furt pod dohľadom.

„Ešte,“ vyslovila som a zatvorila som oči.

„Nestačilo?“ spýtal sa. Nesúhlasne som pokrútila hlavou a našpúlila pery. Dosť nahlas sa zasmial. Znova sa prisal na moje pery. Do tohto bozku daj všetko! Vášeň, nadšenie, lásku...

„Môžeme ísť!“ vyhlásila som, keď sa odo mňa odtiahol. Teraz som už viac neprotestovala.

„Mell, milujem ťa,“ zašepkal.

„Aj ja teba, Demetri,“ usmiala som sa naňho a on mi úsmev opätoval. Spolu sme sa vybrali ku Cullenovcom. Dúfam, že nás za ten čas nepotrebovali.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

nessienka

3)  nessienka (04.09.2010 21:19)

Moooooc pekné!

2)   (04.09.2010 19:58)

Och

mima19974

1)  mima19974 (03.09.2010 17:53)

Krááásne I Demetri.,.....
hehe nainfikovala si ma!!!! Pokrááááčko!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek