Sekce

Galerie

http://www.stmivani.eu/gallery/nextchance-pink.jpg

Ďalšia kapitola bez vražedného konca! :D

Emmett sa nudil, a tak vymyslel plán, do ktorého zatiahol celú rodinu.

 

Dni ubiehali ako voda. Všetko bolo ako z rozprávky. Esme nás mala všetkých pokope. Musela však pristaviť zopár izieb, keďže Renesmee vyzerá na takmer na desať rokov a vyžadovala svoju vlastnú izbu. Občas tu zostáva spať. Áno, Edward s Bellou sa jej takouto cestou ľahko zbavia aspoň na niekoľko dní.

Samozrejme, že aj nám s Demetrim sa ušla nová izba. Alice si na nej dala záležať. Je fakt krásna! O šatníku radšej pomlčím, keďže ja a móda... to nejde dokopy. Tam chodievam fakt len výnimočne. Šatník je väčší ako naša izba a je tam snáď milión kusov oblečenia. S Demetrim máme výrazne oddelené naše veci. Emmett vtedy fakt nežartoval, keď vravel, že Alice je módny maniak. Nákupy s ňou boli doslova utrpením. Nielenže Demetri zostával doma, ale vždy som sa na nich doslova unudila k smrti.

Demetri si nechcel meniť svoj jedálničiek. Zvieracia krv mu absolútne nechutila. Preto na lov chodieval až ku Vancouveru. Ja som väčšinou šla s ním, ale cestou som si ulovila len zopár srniek.

Spolu sme sa dohodli, že čoskoro pôjdeme na nejaký čas do Volterry. Vraj mu už chýba jeho domov. Súhlasila som s ním a vážne sa tam už teším. Aspoň spoznám ďalších nových upírov.


Zimný deň... celá príroda nabrala biely odtieň. Aj tak by sa dal opísať tento deň. Emmett nás hneď vytiahol von. Vraj chce usporiadať nejaký turnaj v boji. Bez schopností. Tak to nemusím ísť nikde, už teraz to mám prehraté. Sedela som na posteli a na tvári úplne znudený výraz, tak som bola úplne neprehliadnuteľná.

„Ale no táááák, Mell!“ prehováral ma Emm a Demetri mu v tom s chuťou pomáhal. Obaja sa na mňa pozreli tými svojimi psími očami a... tomu sa nedalo odolať!

„Dobre, dobre, dobre. Len sa tak už na mňa, prosím, nepozerajte. Obaja!“ Emmett ma s nadšením chytil za ruku a ťahal von. Prosebne som sa pozrela na Demetriho, no on sa zas len zasmial. Tak toto mu ešte vrátim! Len nech si ma nepraje.

Dovliekli ma až na záhradu. Snehu bolo tento rok dosť veľa a Jacob s Nessie ho hneď využívali a pri dome bolo postavených zopár ľadových sôch.


„Emm, čo to zas chceš?“ spýtal sa ho otrávene Jasper.

„Niečo také ako malý rodinný turnaj. Bude sa bojovať po dvojiciach, samozrejme,“ usmial sa. Alice to zbadala, no nevidela, kto vyhrá. No... Jacob zas blokuje jej vízie, tak je z toho mierne naštvaná.

„Takže, najskôr by sa zišlo niečo zaujímavé. A vlastne nikomu sa nechce bojovať, však? Tak...“ začal hovoriť a popritom chystal veci. Do snehu zapichol dve palice, na ktoré dal sieť. Okolo znázornil niečo podobné ihrisku.

„Prehadzovaná!“ šťastne vykríkol.

„Fajn, tú mám rada,“ zasmiala som sa.

„Ešte si každý vytiahne papierik, na ktorom bude napísané proti komu najskôr bude hrať.“ Emmett vytiahol z vrecka malé poskladané papieriky. Pristúpil ku mne a dal mi vybrať. Povzdychla som si a načiahla sa po jeden kúsok. Hneď som do otvorila.

Jasper s Alice! No super. A máme to prehrané už teraz.

Otočila som sa ku Demetrimu.

„Neboj sa, možno ich porazíme!“ povzbudil ma.


Bella s Edwardom si vytiahli Emma s Rosalie, a tak Nessie s Jacobom bola proti Esme a Carlisleovi. Hrať sa začalo hneď. Samozrejme, že my sme šli prví. Malo to byť bez schopností, no Alice mala párkrát vízie, tak ich tým diskvalifikovali. Takisto aj Edwarda s Bellou. Nakoniec zostali len 4 tímy.

Tentoraz papierik ťahal Demetri. Vybral Emmetta. Tak to teda bude!

Darilo sa nám, keďže Emm a ani Rosie nemajú žiadne schopnosti. Ja som si tú svoju musela držať na uzde. Demetrimu to bolo jedno.

Už-už-už by sme aj vyhrali, ale v posledných minútach som nechtiac na Emmetta použila svoju schopnosť a obrala ho o jeho zmysly.


„Koniec! Aj vy ste diskvalifikovaní!“ zakričal. Ospravedlnene som sa pozrela na Demetriho. Zasmial sa a podišiel ku mne.

„Ale aj tak to bola zábava!“ povedal.

Zvyšok turnaja sme presedeli pri dome na schodisku. Emmettovi sa výnimočne darilo, a tak aj ich tím vyhral. Emm bol šťastím celý bez seba.

Pozrela som sa na Demetriho s otázkou v očiach. Skúmavo sa mi zahľadel do očí a prikývol. Zvláštne ako sme na seba napojení cez myšlienky.

„Ešte by sme mohli chvíľu počkať, nech im hneď neskazíme tú radosť,“ povedal.

„Hlavne Emmettovi,“ dodala som a prikývla.

Celá rodina sme sa zašli v obývačke.

„Vážne chcete odísť?“ spýtala sa Alice. Všetci sa zrazu pozreli na nás. Mykla som plecom.

„Už dlhšie sme o tom uvažovali.“

„Ale teraz? Práve teraz? Môžete ešte chvíľu počkať, nie?“ Otázky sa z nej začali len tak sypať.

„Alice, neboj sa, my vás prímene navštíviť,“ povedala som.

„Dobre, ale naozaj? Sľubuješ?“ overovala si. Demetri prikývol.

„Áno, Alice. Sľubujem! Čestné upírske!“ zasmiala som sa.

„Tak dobre.“


Šla som si po nejaké veci. Mali sme letieť lietadlom, tak si Demetri musel ešte zohnať kontaktné šošovky. Ja som nám zatiaľ zbalila potrebné veci. Alice prišla za mnou s tým, že ma chce posledný raz obliecť. Ja som jej to, samozrejme, dovolila.

S každým sme sa narýchlo rozlúčili, keďže lietadlo zo Seattle nám malo letieť už o hodinu.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

eMuska

2)  eMuska (04.09.2010 18:38)

Bolo to perfektné a Demetri ! Spravila si z neho zamilovaného... človeka. Je to krásne, strašne sa mi to páči!

1)   (04.09.2010 14:02)

Ó
Čestné upírské:D :D
Zase skvělý

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still