03.01.2012 [19:30], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 17×, zobrazeno 2696×

Juuuuuuj ten James je ale hnusák hnusný...teda aspoň dúfam, že sa mi ho tak podarilo vykresliť...z tejto kapitoly som sa neuveriteľne tešila, hoci v nej pozitívneho nájdete skutočne iba málo :P

Napätie, ktoré ich odklopilo, bolo doslova hmatateľné. Isabella už Edwarda poznala dosť dobre na to, aby vedela, že niečo nie je v poriadku. A bolo jej nad slnko jasné, že to súvisí s lordom Skellingtonom. Tomu sa vôbec nečudovala, veď i ona sama sa cítila nepríjemne od momentu, kedy vstúpil do miestnosti.

Zatiaľ, čo o tom premýšľala, pozorovala, ako nový hosť pomaly prechádzal miestnosťou až k manželom Perryovcom, uklonil sa im a potichu k nim prehováral. Isabella nepočula ani slovo, no pri jej stole sa naraz ozvalo Edwardove nespokojné odfrknutie a Irina teatrálne prevrátil očami. I Emmett a Jasper nespokojne krútili hlavami. Akoby reagovali na to, čo sa hovorilo pri stole ich hostiteľov, ale to predsa nebolo možné, pomyslela si Isabella.

Nech to bolo akokoľvek, samotný rozhovor bol ukončený a sluha odvádzal lorda Skellingtona usadiť sa. Posledné voľné miesto v jedálni bolo, ako na potvoru, hneď pri vedľajšom stole. Isabella sa tomu veru netešila, pretože jej z Jamesa Skallingtona naskakovala husia koža a bohužiaľ táto mala na míle ďaleko od tej príjemnej, ktorú jej vedel navodiť Edward.

Bella videla, že podobne nereaguje sama. Všetci traja páni sa mračili, Irinu tak vážnu a strnulú ešte nevidela. Rosalie sa naklonila k Emmettovi, ktorý jej okamžite chytil ruku a chlácholivo jej prechádzal palcom po zápästí a Alice vyzerala, akoby videla smrť. Úplne zbledla. Edward sa k nej otočil a doslova vyhŕkol: „Viac nevieš?“

Alice iba smutne pokrútila hlavou a povedala: „Nie a i o tomto som si myslela, že je iba sen, strašidelný sen, rovnako, ako tie o Jasperovi.“

Posledný menovaný sa na ňu nervózne usmial, kým povedal: „Ja som bol strašiakom, drahá?“

„Vlastne áno, bála som sa... bála, že nie si skutočný.“

Jej krásne vyznanie bolo prerušené príchodom lorda Skellingtona. „Ó, aká rozkošná spoločnosť. Toľko šťastia v jeden večer snáď ani neprežijem. Irina, rád ťa zase vidím, ako sa má Laurent? A..., vlastne..., ty to nevieš, že?“ povedal a pristúpil k Irine, ktorá mu s neochotou podala ruku na pobozkanie.

„Etiketa mi prikazuje odpovedať, že i ja ťa rada vidím, ale veď ma poznáš, ja som na tieto móresy vždy kašľala, takže mňa tvoja prítomnosť rozhodne neteší.“

„Ale Irina, Irina, za tie roky si sa stále nenaučila slušnému správaniu. Ale ja to chápem, starého psa novým kúskom nenaučíš a keď je ten pes ruskou štetkou...“

„James!“ ozvalo sa naraz z troch úst. Edward, Emmett i Jasper na neho s nenávisťou pozerali a Isabella mala pocit, akoby ho chceli roztrhať na stovky kúskov.

„Ale nechajte ho chlapci, tento psisko šteká, ale nehryzie. Iba si tu snaží lízať rany po zlomenej pýche. A ty, James, upokoj sa, nie sme tu sami. Ak máš so mnou nejaký problém, vyriešime ho v súkromí. Ak sa ti do toho nechce, tak sa choď usadiť na svoje miesto a čuš.“

„No, rád by som, ale niekto mi na ňom sedí. Sir Perry a jeho okúzľujúca pani by predsa nemohli dopustiť, aby ich skvostný zasadací poriadok hyzdil taký nesúlad. Vy tu máte za stolom dve dámy a keby som sa posadil sem vedľa, tak by sme tam boli dvaja páni a tak, ku spokojnosti hostiteľov prosím túto mladú dámu... ?“ odmlčal sa a spýtavo sa pozrel na Emily.

„Emily Blanchardová.“ odpovedala opýtaná ticho, evidentne rovnako nervózna, ako všetci ostatný pri stole.

„Tak, slečna Emily, dovoľte aby som vám pomohol na Vaše nové miesto.“ Natiahol k nej svoju ruku, ktorú Emily zdráhavo, ale predsa chytila. Zatiaľ, čo jej pomáhal usadiť sa pri vedľajšom stole, Isabella si všimla ako ochranársky sa Emmett i Jasper naklonili k jej sestrám. A Edward za nimi nezaostával. Hoci to bolo proti akémukoľvek vhodnému spávaniu, položil Isabelle ruku okolo pása a prisunul si ju i so stoličkou k sebe čo najbližšie. Bella však vôbec neprotestovala. Cítila, že nový hosť prináša iba nepríjemnosti.

Netrvalo dlho, aby si svoj pocit potvrdila. Hneď, ako sa lord Skellington usadil, Irina sa do neho pustila: „Upozorňujem ťa, James, správaj sa slušne. Toto je medzi mnou a tebou, netreba preto zbytočne na seba upozorňovať. Dnes si toho už dosiahol dosť. Zničil si nám príjemný večer. Vydrž už tú chvíľu v pokoji a ja ti sľubujem, že som ti zajtra ráno pri svitaní k dispozícii. Môžeš svoju zhrdenú pýchu napraviť.“

James sa odporne zasmial. „Drahá, neviem, kto tu hovorí o pýche. Svet sa netočí iba okolo teba, zlatíčko a hoci by som náš... problém... vyriešil rád, osud mi pod nohy podhodil lepšiu príležitosť, však Edward. Najmä ak nemá už k dispozícii Inuiolatum.“ Oslovil síce Edwarda, ale pozeral sa rovno na Isabellu, ktorá vôbec nerozumela, o čom to hovorí.

Edward sa snažil tváriť neutrálne, ale päste zaťaté tak silno, až mu šľachy vystupovali, hovorili o veľkom vnútornom napätí. „Na to ani nepomysli, bastard.“

„Edward?“ spýtavo sa na neho pozrel Emmett, ale odpovedal mu James.

„Váš drahý spoločník vám asi neporozprával o našom poslednom stretnutí, že? Inak by ste tu vy dvaja teraz nepozerali ako teliatka na nové vráta. Ale ja nebudem taký skúpy na slovo, ako náš drahý Edward, nie, to veru nebudem. Poviem vám príbeh. Je o krásnej princeznej, zlom drakovi a chrabrom rytierovi. Určite si väčšinu deju viete predstaviť. Spanilá princezná Renesmee je obletovaná nebezpečným a dravým drakom Jamesom. Áno, áno, podobnosť mien nie je náhodná. Ani výber slov. Princezná bola skutočne obletovaná a boli jej dané k nohám tie najväčšie dary, ale ona všetky odmietla a rovnako odmietla i draka, v ktorom videla iba blázna. Ale drak James sa rozhodol nevzdať sa jej. Prečo aj? Veď bude mať večnosť na to, aby sa do neho zamilovala, ale vtedy prišiel chrabrý rytier Edward, ktorého si tá malá suka privolala na pomoc a zachránil ju. Zazvonil zvonec a rozprávky je koniec? NIE!!!“

Posledná slovo zakričal tak nahlas, až sa ich smerom začali otáčať hlavy od okolitých stolov. Isabella nemohla dýchať. Srdce jej prudko bilo, akoby chcelo vyskočiť z hrude a utiecť preč. Ďaleko od tohto príbehu, ďaleko od tohto muža... tohto  indivídua, pretože Isabelle človeka nepripomínal ani za máčny máčik. Bol hrôzostrašný, slizký, odporne arogantný, ale najmä bol zlý. Vyžarovalo z neho zlo rovnako temné ako černota jeho diabolských očí.

„Ó, prepáčte, asi som sa nechal uniesť. Musíte uznať, že je to napínavé rozprávanie a to sme sa ešte nedostali ani do polovice.“ pokračoval lord Skellington.

„Nikto tu nie je zvedavý na tvoje báchorky, James.“ odvrkol mu Edward.

„Nie, nie. Ja si myslím, že tu poslucháčov mám habadej. Ale ty pokojne odíď, nikto ťa tu nedrží. Ja sa o tvoju spoločníčku rád... postarám.“

Edward okamžite chytil Jednu Isabellinu ruku do svojich a zavrčal na neho. Tento krát si bola Isabella istá. Skutočne vrčal. Bol to hlboký, strach vzbudzujúci zvuk, vychádzajúci z jeho hrude, no Bella pri ňom pocítila skôr pocit istoty a bezpečia, než strach. To druhé v nej jednoznačne vyvolával ich nový stolovník.

„No vidíš. Tak ma neprerušuj a nechaj ma môj príbeh dorozprávať.“ pokračoval James. Krásnu Renesmee mohli zachrániť iba dve veci. Smrť draka, alebo jedno malé slovo. Hoci toto slovo je nenápadné a vyzerá nevinne, drieme v ňom veľká sila. Obaja totiž, drak i rytier, majú rovnakého pána a preto obaja musia ctiť rovnaké zákony. Zákony a pravidlá, ktoré udržujú poriadok, chránia nebezpečné tajomstvá a to, čo je každému najmilšie, čo je dôležitejšie, než vlastný život. Lásku. Pravého partnera. Preto vzniklo Inuiolatum, pravidlo nedotknuteľnosti, pretože strach o život pravého partnera oslabuje tak, že boj stráca punc spravodlivosti a to predsa naši Volterrskí páni nechcú, že?

Odmlčal sa, iba na chvíľu a Isabella si bola istá, že to urobil iba preto, aby svoj odporný prednes podporil slizkým úsmevom. „Ale to som už príliš odbehol stranou od nášho príbehu. Pred našim rytierom stáli teda dve možnosti. Postaviť sa statočne drakovi a bojovať, no keďže si bol vedomí svojej minimálnej šance, zvolil si radšej možnosť číslo dva a zbabelo sa schoval za Inuiolatum. A tak odovzdal právo na ochranu svojej lásky, žene, ktorú nemiloval. Iste, mal ju rád, svoju sprostú vyberačnú sestričku, ale súrodenecká láska nebola tou, kvôli ktorej pravidlo nedotknuteľnosti vzniklo. Ale zákon bol zákon a drak musel ustúpiť, no vedel, že príde deň, kedy sa tento zbabelý čin obráti proti jeho aktérovi. A hľa, nečakal dlho, však, Edward? Hneď, ako som sa dopočul tie chýri o tvojich zásnubách, vedel som, čo mám urobiť.“

„Máš pravdu, urobil som chybu. Iba z úcty k nášmu otcovi a k jeho ľudskosti som sa nestal rovnakým zvieraťom, akým si ty a neroztrhal som ťa v zuboch, ty úbohý bastard.“ Odpovedal Edward a každé slovo doslova drvil medzi zubami. Jeho ruka na Isabellinom páse sa úplne triasla a tak ju Bella prekryla svojou. Ten jednoduchý dotyk na neho pôsobil ako elixír pokoja. Edward sa ledva, ledva ovládal aby na neho okamžite neskočil. Skutočne si až teraz uvedomil, akú strašnú chybu vtedy urobil.

Život bol ako šachová partia a on konal neprezieravo. Ochránil si vežu, ale zabudel na kráľovnú. Vtedy si myslel, že zabil dve muchy jednou ranou. Obránil si Renesmee, jeho sestričku, a taktiež nezmárnil žiaden život. Život s Carlisleom ho naučil vážiť hodnotu každého života, nech je akákoľvek malá. Odmietal vec riešiť radikálne. Carlisle tvrdil, že vzatím života vezmeme i šancu na nápravu. Toto mal na pamäti, keď odovzdával Inuiolatum Renesmee. Neuvedomil si, že tomuto monštru však už nič nepomôže. Videl, že všetko, čo robil bolo iba kvôli pomste. O tom, komu sa chcel pomstiť začal James rozprávať dokonca sám

„Toho skurvysina Cullena mi nespomínaj. Iba kvôli nemu som bol vyhostený z Volterry. Ale istý čas som mu bol vďačný, pretože som vďaka tomu spoznal Laurenta. Môjho Laurenta. Lenže potom nám skrížila cestu táto ruská suka, počarovaná Cullenovými ľudomilnými myšlienkami. Pobosorovala Laurentovi a on ma opustil. Chcel zrazu žiť ako vy, ale pochopil, že to je hlúposť, pretože už nie je v tvojich pazúroch, bosorka, že? Kam išiel? Čo si s ním urobila? Ako to, že sa ku mne nevrátil, keď od teba utekal?“

„Tak predsa ide o mňa.“ povedala Irina. „Nedokážeš prehltnúť, že som získala Laurenta takým spôsobom, akým si ho ty nikdy nemal. Bože, James, spamätaj sa. On ťa nikdy nemiloval. Hoci odišiel i odo mňa, skutočne utekal od teba. Dusil si ho svojimi žiarlivými výbuchmi.“

„Nie, Irina, nejde mu o teba, teda prvoplánovo nie.“ Vyviedol ju z omylu Edward. „Chce potrestať Carlisla, jeho považuje za najväčšieho tvorcu svojich problémov. Keďže vie, že on je chránený Volterrskými, skúša zničiť tých, ktorý sú mu najbližší a teda i mňa.“

Edward videl, že James má hlavu plnú myšlienok na súboj s ním. Túžil, strašne túžil po boji, predstavoval si, ako mu trhá hlavu, ako sa pri tom odporne smeje a ako celé Edwardove telo nechá horieť v plameňoch. Tých myšlienok bolo tak veľa, až sa to javilo neuveriteľné. Edward sa bál, že sa takto snaží pred ním niečo utajiť, ale nech sa snažil akokoľvek v tej hlave našiel iba chuť roztrhať jeho, jeho bratov, Irinu, Carlisla. Stále iba trhal a trhal, pálil a strašne odporne sa smial. Bol ako šialený.

Edward sa rozhodol, že mu dá, čo chce. To, že vedel dopredu prečítať útok svojich nepriateľov, spôsobilo, že bol v boji takmer neporaziteľný. Ak sa Emmett a Jasper postarajú o Isabellu a jej sestry, nebude hrať žiadnu rolu fakt, že už nemá na svojej strane pravidlo nedotknuteľnosti.

„Tak, James, dosiahol si, čo si chcel. Zajtra ráno pri úsvite sa stretneme. Navrhni miesto, budem tam.“

„Nie tak hrr, drahý Edward. Ešte neprišiel ten správny čas. Na tvojom mieste by som sa pred tým skúsil zaujímať o to, ako sa darí tvojej nevlastnej mamá. Victória je trochu, ehm, ako to povedať? Sebestredná? Áno, áno. Vždy viac myslela na seba, ako na dobro svojej dcéry, že?“

Edward bol úplne zmetený. James jedno rozprával, ale na druhé myslel. Ten špinavý bastard musí niečo pred nimi tajiť. Toto jeho „kvázi upozornenie“ určite musela byť pasca, len nevedel aká. Nehodlal mu do nej skočiť, no na druhú stranu, poznal Victóriu až príliš dobre, aby vedel, že tá žena bola pre seba ochotná urobiť čokoľvek. I ohroziť malú Nessie. Musel zistiť viac. Musí tam v tej hlave niečo nájsť. James nemôže udržať tie myšlienky na uzde dlho, to sa zatiaľ nikomu nepodarilo.

„Čo tým chceš povedať?“ hneď ako sa to spýtal začul doslova kričať myšlienky oboch bratov. Obaja pochopili, že Edward nevie, čo James plánuje a oboch to prekvapilo. Teraz sa ich starosťami zaoberať nemohol. Sústredil sa na Jamesa.

„Ja? Nič? Ber to ako bonus? Ale ak veľmi trváš na riešení nášho konfliktu tak sa môžeme stretnúť... čo ja viem? Po zajtra? Čas i miesto sa dozvieš včas. Teraz, ak dámy dovolia, opustím vašu spoločnosť. Všimol som si, že je to zopár rozkošných čerešničiek, už len sa do nich zahryznúť.“ A so smiechom odišiel od stolu.

Edward, stále objímajúc Isabellin pás i ostatní pri stole mlčali. Bella si všimla, že medzičasom sa už večera skončila a spoločnosť sa presunula opäť do tanečnej sály. Odhodlala sa a prehovorila ako prvá.

„Ja... nerozumela som ani polovici toho, čo sa tu udialo, ale myslím, že to súvisí s tým, aký si ty, alebo Jasper a aká je Alice, že?“ povedala tíško.

„Z časti áno, láska. Ale...“ hlas sa mu zadrhol a nedokázal viac pokračovať. Isabella vedela, že to, čo jej chcel povedať, nebude ľahké a jednoduché a tak sa rozhodla počkať si na vysvetlenie.

„Netráp sa Edward. Tu nie vhodná doba ani miesto na rozhovor. Osobne by som najradšej okamžite utiekla domov...“ a schovala sa v tvojej náruči, ale to si iba pomyslela. „No, bolo by to veľmi neúctivé odísť skôr, ako skončí posledný tanec. Navrhujem, aby sme sa tvárili, akože sa nič nestalo a potom doma... proste budeme doma. Už tá samotná myšlienka mi prináša úľavu.“

Keď s ňou všetci súhlasili, vstali od stola a vrátili sa k zabávajúcej sa spoločnosti. Edward ju celý čas držal za ruku a rovnako blízko sa k pri jej sestrách držali i Emmett a Jasper. Isabella skutočne nerozumela tomu, čo sa odohralo, ale vedela, že nech jej Edward pripadal akokoľvek arogantný, namyslený, jednoducho akokoľvek strašný, nikdy, nikdy nebol zlý a nikdy sa ho nebála. Nie tak skutočne, život ohrozujúco, ako sa bála lorda Jamesa Skellingtona.

Edward cítil jej nervozitu, keď ju požiadal o tanec so slovami, že hoci večer už viac pokaziť nejde, netreba si odopierať tie drobné radosti, ktoré ešte získať môžu. A tak jeho ruku prijala a vkráčali spolu na parket. Už po pár krokoch pod jeho vedením sa začala uvoľňovať. Zdá sa, že i Edward pôsobí upokojujúco na ňu. Ona ho podržala vtedy pri stole a on zbavuje napätia teraz ju.

Uvedomila si, že niečo také vždy očakávala od svojho partnera. Pokoj a istotu a práve v jeho náručí nachádzala oboje i v čase, keď nemali na ružiach ustlané. Dnes už spolu riešili také množstvo problémov a zvláštností a Edward je tu a stále pri nej stojí. Ochraňuje ju, stará sa o ňu a ona sa necíti o to slabšia, menejcennejšia. Práve naopak. Má pocit, akoby sa navzájom podopierali. Akoby boli rovnocenní partneri.

Táto myšlienka ju prekvapila a pôsobila na jej vystrašenú myseľ ako najlepší liek. No jej pohoda netrvala dlho, pretože znovu uvidela Jamesa Skellingtona. Tento krát zahrnoval priazňou jej problémovú žiačku Jessicu Stenleyovú. Na prvý pohľad bolo zrejmé, že Jassica s ním bezostyšne flirtuje.

Isabella sa rýchlo rozhliadla po tanečnom sále, aby pohľadom vyhľadala jej gardedámu, ale po tej nebolo ani stopy. Práve vtedy Jessica vykĺzla francúzskym oknom von do záhrady a chvíľu nato ju nasledoval lord Skellington.

„O, môj Bože,“ zamumlala Isabella zdesene.

„Čo sa deje?“ spýtal sa Edward.

„Jassica práve vyšla von s tým Skellintonom. Tá malá uličnica má veľmi málo rozumu, ja jej však nedovolím, aby si zničila povesť, a tým i celý život. Nemôže sa predsa len tak vytratiť na tajné rendevu von s cudzím mužom. Jej otec by dostal srdeční záchvat, keby zistil, že jeho drahocenná dcéra sa stala terčom nejakého lovca vena. “ Rýchlo sa vydala ku dverám na záhradu, keď ju Edward zastavil.

„Láska, to nechaj na mňa. Síce James lovcom je, ale o Jessicine veno sa veru nestará, ver mi.“ Potom pokýval na Emmetta, ktorý sa i s Rosalie vydal hneď k nim.

„Postaraj sa na chvíľu o Isabellu.“ povedal mu hneď ako prišli. „Jamesovi treba pristrihnúť krídla. Zoberiem si zo sebou i Jaspera a tak za tebou pošlem i Alice.“

„Netreba. Videli sme kam išla tá husička Stenleyová.“ Povedala Alice, ktorá sa i s Jasperom objavila hneď za Isabellou. „Budeme tu, držať sa Emmetta ako kliešte a nikam sa nepohneme.“ Povedala keď Edward otvoril ústa, pravdepodobne aby povedal niečo podobné.

Isabella bola na podobné triky od svojej malej sestričky zvyknutá a bála sa ako to vezme Edward, ale ten sa iba usmial a frnkol jej prstom po nose. Potom sa i s Jasperom vybrali von do záhrady zachraňovať česť jednej tvrdohlavej a nevychovanej mladej dámy. A možno i viac než to, pomyslela si so strachom Isabella.

Keď Edward s Jasperom vyšli von, na záhrade počuli tĺcť iba jedno srdce a Jamesa cítili v jeho blízkosti. Keď zašli za roh budovy, kde zurčala fontána, zbadali oboch vo vášnivom objatí. James o nich musel vedieť, ale ignoroval ich.

„Ach, tu ste, slečna Stenleyová. Hľadali sme vás.“ prehovoril Edward.

Jessica prudko odskočila od svojho spoločníka a rýchlo si utierala vlhké pery. „Pa-pane…, vyľakal ste ma…“

„To vidím.“ Povedal Edward a dal si záležať aby v jeho hlase odznel ironickí podtón „Ospravedlňujem sa, pokiaľ som vás vyrušil z niečoho dôležitého, ale môjmu priateľovi ste sľúbili tanec a keď sme vás nevedeli nájsť, báli sme sa, že sa vám niečo stalo.“

Jessicin udivený výraz dával jasne najavo, že sa na žiadnom tanci nedohovorili, ale Jasper dohral Edwardove divadlo dokonca „Ospravedlňte ma, starý priateľu, ale ja som túto chvíľu mal sľúbenú ako prvý.“ Povedal smerom k Jamesovi a ponúkol Jessice rameno so slovami: „Prekážate mi teda tú láskavosť a zatancujete si so mnou?“

„Ach, áno, pane…, samozrejme.“ Koktala Jessica už nekompromisne ťahaná Jasperom preč.

James zamračene pozoroval, ako Jasper vedie Jassicu späť do tanečnej sály, ktorá, ako náhle sa prebrala zo šoku a uvedomila si koho má vedľa seba, rozžiarila sa šťastím. I Edward konečne žiaril šťastím, pretože na tento moment čakal. Na chvíľu, kedy bude s týmto bastardom sám.

„Ty skurvenec, čo pred nami skrývaš?“ vyhŕkol hneď, ako bola Jessica dosť ďaleko na to, aby nič nepočul. Edward vedel, že obaja bratia i Irina pozorne počúvajú.

„Hahaaa, slávny čitateľ myšlienok zlyháva. Fajn. Vedel som, že moja túžba po smrti vás všetkých mi pomôže. A snáď si nemyslíš, že ti to prezradím.“ Odmlčal sa, ale keď zbadal, že Edward je na hranici trpezlivosti a chýba kúštik od toho, aby na neho zaútočil, rýchlo pokračoval. „Upokoj sa, mladý Cullen. Niečo ti predsa len prezradím. Tvoja sladká Renesmee nie je v takom bezpečí, v akom by si si myslel. Iste, pravidlo nedotknuteľnosti si ctím a dokonca i keby som to nerobil, Volterra predsa poslala dvoch svojich najlepších bojovníkov Felixa a Demetriho, aby ju ochraňovali, ale to samozrejme vieš. Čo však nevieš je, že jednému z nich jej krv spievala. Och, iste, obaja sú na tej vašej vegetariánskej diéte, ale odolať spievajúcej krvi, ts... ts... ts... Obdivoval som Demetriho, že to dokázal. V každom prípade mi ich spevavé problémy stačili na to, aby som uskutočnil prvú časť svojho geniálneho plánu.“  Znovu sa odporne zasmial a rukami si medlil ako babka pletichárka.

Nech sa Edward snažil akokoľvek, v jeho hlave videl stále to isté, túžbu po smrti jeho a jeho priateľov. Musel počkať na to, čo mu tento šialenec povie sám. „Tak to nezdržuj. Povedz mi čo chceš povedať a daj nám pre dnešok pokoj. Nikoho nezaujímajú tvoje pletky.“

„Ale mali by, mali, ak ešte chceš vidieť svoju drahú sestričku živú a zdravú.“

„Ak sa jej dotkneš, ak jej akokoľvek ublížiš, Volterra ti pôjde po krku, pošle na teba stovky svojich najlepších zabijakov. Hoci, keď s tebou skončím ja, nezostane im nič, čo by mohli roztrhnúť.“

„Neboj sa, tú radosť ti neurobím. Ja pravidlo nedotknuteľnosti ctím. Škoda, že Nessiina mamka nie. No, možno by ho i ctila, ale asi si na neho v tom momente nespomenie.“

Edward začínal mať zlé tušenie. „Prestaň s tými nezmyslami a povedz, čo si urobil!“

„Tvoja drahá mamá nebola taká odmietavá k mojim citom a ani k mojej ponuke. I jej som ponúkol dar nesmrteľnosti, dokonca jej som povedal všetko o našom upírom živote a vylíčil i všetky negatíva. A našťastie nemala pri sebe žiadneho rytiera, ktorý by ju presvedčil, že som blázon a potajme ju ochraňoval, ako si to urobil pri Renesmee. Takže moju ponuku prijala a teraz sa v jednej zatuchnutej kobke mení.“

„Ty hajzel, ako si sa opovážil... ako si mohol? Ako to, že si ju nechal teraz samú?“

„Ako som sa opovážil? Sama to chcela. Ako som mohol? Jednoducho. Staral si sa o to, ako čo najrýchlejšie strčiť toho tvojho vtáka do slečny Isabelly a okolitý svet si zrazu nevidel. A ako to, že je teraz sama? Veď nikam neujde. Minimálne dva dni. A nie je tam sama. Stará sa o ňu tvoja drahá Renesmee. O svoju chuderku chorú maminku. A vôbec netuší, aké nebezpečenstvo jej od nej hrozí. Keď si jej ty nevedel povedať pravdu, prečo by som to robil ja. Demetriho problémy s jej krvou ich tak zamestnávali, že keď som jej poslal list, že jej mama je chorá a žiada si jej prítomnosť, utiekla im popod nosom a oni si to ani nevšimli, teda nevšimli si to dostatočne skoro na to, aby s tým vedeli niečo urobiť a aby ju vedeli nájsť.“

Viac nedokázal povedať ani slovo, pretože sa na neho Edward vrhol. Chytil ho pod krkom ako do zveráku, ale zostal zaskočený tým, že sa James vôbec nebránil. „Okamžite mi povedz kde ju držíš, inak ťa zabijem.“

„Ach, Edward, Edward. Čo si ešte nepochopil, že ja sa smrti nebojím, že ty a tvoja ľudomilná banda ste mi vzali všetko. Ak ma teraz zabiješ, nikdy sa nedozvieš, kde tie dve sú. A to mi bude stačiť. Zomriem z vedomím toho, ako sa budeš celú tvoju zavšivavenú existenciu trápiť. Ako si budeš vyčítať, že si mohol urobiť to, či ono, aby si ju zachránil.“

Edward si uvedomil, že má pravdu. Jeho myseľ bola skutočne mysľou šialenca. Bolo mu jedno, že zomrie, chcel iba ničiť, trhať, páliť svojich nepriateľov. Pustil ho teda zo svojho zovretia a povedal: „Dobre, čo teda chceš?“

„Dám ti šancu zachrániť Nessin život. Hoci prakticky pravidlo nedotknuteľnosti neporušujem, pretože ju bude ohrozovať jej matka, nie ja, niekomu z Volterrských by sa moja zaangažovanosť v tomto príbehu predsa len mohla zdať dostatočná na to, aby na mňa vyhlásili lov. Keď ti dám šancu zvrátiť to, budem si môcť, rovnako ako Pilát, nad tým umyť ruky.“

„Ale mňa sa nikdy nezbavíš. Budem ťa naháňať až na kraj sveta. Nájdem ťa i v pekle, ty bastard.“

„Iste, iste...“ povedal James a ledabolo mávol rukou Edwardovym smerom. „Táto konverzácia ma začína nudiť, príliš sa opakuješ. Dostaneš odo mňa list, v ktorom budeš mať presné inštrukcie, kde sa nachádza Victória so svojou dcérou. Radím ti, ponáhľaj sa, lebo ten list dostaneš v dobe, kedy bude premena už skoro na konci. Ach, mojou výhrou bude to, že nebudeš mať inú možnosť ako to, že budeš musieť Victóriu zabiť pred očami jej dcéry. Už nebudeš ten dobrý a láskavý braček. Zmeníš sa na netvora, a tvoja malá sestrička ťa bude nenávidieť a posielať do horúcich pekiel. Juchú, to bude zábava.“

A s týmito slovami zanechal Edwarda na záhrade.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

17)  monikola (04.01.2012 22:17)

Beyíčku, no tých scenárov napadalo i mňa habadej...tak len dúfam, že som sa vybrala správnym smerom a moje čitateľky nesklamem

a ďakujem

16)  Bye (04.01.2012 22:13)

moni, tahle kapitola už očividně frčela plně ve tvé režii, a řeknu Ti, bylo to počteníčko! Naprosto chytlavé, plynulé, nedrhnoucí
Lord je slizoun par excelance. Má plán a je vidět, že si je sám sebou tak jistý, až z toho nutně nakonec udělá chybu. Nicméně nepochybuju o tom, že předtím to minimálně Edwardovi, spíš ale celé jeho rodině, pořádně zavaří. V hlavě mi běží hned několik možných scénářů, tak jsem zvědavá, jak moc se trefím.

15)  Twilly (04.01.2012 09:08)

To je mi jasné, ale aj tak sa mi to tam úžasne hodí.. pravá nefalšovaná FF

14)  monikola (04.01.2012 09:02)

Twiluše kujem, kujem... už som spomínala, že keď som čítala pôvodnú knihu, tak som si tam hneď dosádzala naše postavy inak teraz už z pôvodného deja používam asi 10% a v najbližšej dobe i to vymizne... záver jednoducho nemôže byť taký jednoduchý

13)  monikola (04.01.2012 08:59)

Blanulíček, pravidlo nedotknuteľnosti určite spomenuté bude a bude vysvetľované nielen Belle ale i Rosalie a Alice, pretože Emmett a Jasper ho použijú práve pre nich. Ale vlastne si to pochopila správne, to, že ho Edward použil pri Nessie znamená, že tak nemôže urobiť pri nikom inak dokiaľ chránená osoba neumrie, alebo sa nepremení na upíra. Chránení sú iba ľudia...ale ako som vravela, ešte sa o tom bude rozprávať.

12)  Twilly (04.01.2012 06:46)

Je to fakt hajzel! Výborne aplikovaná poviedka na tw, Moni.

8)  monikola (03.01.2012 21:11)

tak to držím všetky palčeky na rukách i na nohách a honem se potom ozvi, nech vieme, že všetko dopadlo dobre

6)  monikola (03.01.2012 20:58)

ajko joooo? nemocnice? a to už že už? to už sa príde bocian a prinesie babeno??? alebo nebodaj niečo úplne iné

4)  monikola (03.01.2012 20:52)

Blanulak...juuuj to sa teším, pretože presne taký i má byť
eMuška ja som si s tým s-vysynom nevedela dať rady ale internet ma zachránil a som rada, že si tam tú trochu dobrého našla
Bosi, chýbali mi posledné tri slová, teda ´Edwarda v záhrade´ neviem kam sa cestou do administrácie stratili a samozrejme, že zlé bosorky pazúry majú ale ty si hodná bosorka a rožky vystrkuješ iba v posteli alebo keď si pripútaná k merži...ja vím holka, vá vím, už si tam pripútaná až príliš dlho...sľubujem, že s tým niečo urobím

2)  eMuska (03.01.2012 20:31)

draahá, vďaka tebe konečne viem, ako sa píše s-vysyn, som nevedela, či so z alebo s a bolo mi blbé pýtať sa na to našich alebo slovenčinárky... a slovník som zavrhla hneď...
no. ja si myslím, že aj napriek negatívam bola táto kapitola vskutku pozitívna, pretože Bella s Edwardom sa dotýkali aby sa navzájom podporili a bolo to absolútne dokonalé!

1)  Bosorka (03.01.2012 20:30)

eehm, nechýbí ti tam něco
Jo, je to ten správný hajzl a bastard!
Jen poznámka - bosorky mají pazůry?

1