Sekce

Galerie

/gallery/thumbs/necakane_dedictvo.jpg

Táto kapitola opisuje síce malý dejový úsek, ale myslím, že mnohé vysvetľuje a navyše... pevne verím, že sa vám naša dvojica v nej bude páčiť. Pamätám si, ako v niektorej z dávnejších kapitol bolo v komentároch spomenuté, že vášne je medzi nimi habadej, ale láska akosi kríva. Tak dúfam, že to pomaly, ale isto napravujú :)))

Ja viem, drahá priateľka, je bláznivé otvoriť niekomu znova svoje srdce, keď už bolo raz pošliapané, ale nedokázala... nechcela som sa tomu ubrániť.

z Isabellinho listu svojej priateľke Tanyi


Isabella postávala neďaleko francúzskeho okna, ktorým sa vchádzalo do záhrady. Nebolo cez neho vôbec nič vidieť, pretože bolo celé zahmlené z toho, aký veľký bol teplotný rozdiel medzi ovzduším vonku na záhrade a vytancovaným vzduchom tanečnej sály domu rodiny sira Perryho. Pozerala na tie dvere už dlho, vlastne od momentu, keď nimi vyšiel von Edward s jeho priateľom Jasperom ich nespustila z očí. Od vtedy sa otvorili iba dva razy. Prvýkrát sa nimi vrátil Jasper i s tou hlupaňou Jessicou a chvíľu po nich ich dal do pohybu lord James Skellington. Ani jedna z týchto osôb však Isabellu nezaujímala, nie tak, ako Edward. Kde je? Čo sa mu stalo? Prečo sa ešte nevrátil? Tieto a im podobné otázky jej neustále vírili hlavou, keď jej zrazu niekto položil ruku na rameno.

„Aaach! Bože!“ vyletelo jej z úst, keď sa preľaknuto otočila za majiteľom tej ruky. „Jasper, strašne si ma vyľakal...“

„Prepáč, Isabella, ale myslím si, že si... hm, rozrušená.“ Povedal a skôr ako mohol pokračovať, skočila mu do reči Isabella.

„Myslíš, alebo vieš?“ spýtala sa ho a pritom vyzdvihla jedno obočie dohora. Musela sa usmiať, pretože presne toto gesto používal Edward a ju to tak strašne dráždilo.

„A tak..., Edward ti to už spomínal. Dobre, tak môžem hovoriť na rovinu. Cítim, aká si nervózna, ale neboj sa, Edward je v poriadku, len si potrebuje všeličo premyslieť. Má teraz určité starosti. Všetci ich máme. Iste si pochopila, že ich tvorca je James Skellington.“

„No, to mi skutočne bolo zrejmé, ale naozaj nemám tušenia o čo tu ide. A mám pocit, že ty nie si ten, kto mi to vysvetlí, že?“

„Áno, toto musím nechať na Edwardovi. Ale aspoň niečo ti chcem ukázať.“ Povedal a pozorne sa na ňu pozrel. Isabella nechápala o čo mu ide a už, už chcela niečo povedať, keď zrazu pocítila, ako ju naplnilo zvláštne teplo. Akoby ju niekto schoval do tej najmäkšej, najjemnejšej vlnenej deky a hojdal v náručí. Inak ten úžasný pocit vysvetliť nedokázala. Cítila sa... milovaná. Tak veľmi milovaná. Bolo to neuveriteľne intenzívne a dych vyrážajúce a pritom jemné ako pohladenie.

„Čo sa to deje?“ spýtala sa sotva počuteľným hlasom.

„Moja schopnosť mi umožňuje všeličo. Cítim emócie ľudí okolo mňa, viem im ich ovplyvniť.“

„Tak, ako si to urobil Roycovi.“ Znovu mu skočila do reči. Vedela, že to nie je slušné, ale konečne dostávala aspoň nejaké odpovede a zvedavosť v nej jednoducho vyhrávala nad rozvahou.

„Áno, presne to som urobil tomu darebákovi.“

„A to si urobil teraz mne? Ovplyvnil si moje emócie?“ spýtala sa nechápavo Isabella.

„Nie. Ďalšou mojou schopnosťou je prenášať emóciu z jedného človeka na druhého. Dal som ti pocítiť lásku, ktorú k tebe Edward cítil. Ver jeho láske. A ver svojej láske, svojmu srdcu, i keď už bolo raz zlomené, milovať dokáže rovnako. A teraz, ak by som ťa mohol poprosiť, ples už končí, idem s Emmettom privolať naše koče, mohla by si ísť zavolať Edwarda?“

Isabella nevedela nájsť žiadne slová a tak iba prikývla. Vlastne bola rada, že vôbec bola schopná reagovať, pretože si pripadala ako očarovaná. Edward ju miluje, tak veľmi miluje. Keď spravila prvý krok smerom k tým, ňou toľko hypnotizovaným dverám, zdalo sa jej, akoby sa vznášala, akoby plávala v priestore na vlne šťastia. Bolo to tak krásne, až sa tých pocitov bála. Čo keď ona niečoho takého nie je schopná, čo keď ona nebude schopná tak milovať, tak dôverovať? Ale čo to povedal Jasper? I zlomené srdce vie milovať? Tak to skúsi.

Ani nevedela ako a ocitla sa v záhrade iba pár krokov od Edwarda. Stál obrátený chrbtom k domu, chrbtom k nej. Vyzeral ako socha, akoby si nejaký chuligáni robili žarty a krásnu mramorovú sochu Apolóna obliekli do nohavíc a kabátca. Stál tam, hrdo, hlavu mierne zdvihnutú, pohľad upretý na mesiac, ktorý iba pred pár dňami ukazoval svoju najplnšiu podobu. Stál bez pohnutia, akoby ani nedýchal, akoby zamrzol v čase. Iba slabý vánok sa jemne pohrával s jeho bronzovými, striebristou žiarou zosvetlenými vlasmi.

Teraz, v tento moment Isabella pochopila, že to nebol sen, vtedy tam na záhrade. Bol to Edward. Ale tento krát sa nebála. Iba si pridala do zoznamu ďalšiu zvláštnosť, ktorá tohto muža obklopovala.

„To nebolo voči tebe fér, že ti to Jasper ukázal.“ Zaznel záhradou jeho melodický hlas, no jeho majiteľ sa stále nepohol.

„Ako si... Ale, to je vlastne jedno.“

„Nie je to jedno, Isabella, všetko, všetko sa počíta a za niečo občas zaplatíš viac, než by ťa kedy napadlo.“

Ach, takto pesimisticky ho ešte nikdy nepočula rozprávať. Muselo sa tu odohrať skutočne niečo veľmi zlé. Čo mu tak asi lord Skellington mohol povedať, že znie tak skľúčene? Pomyslela si Isabella. Nech to bolo však čokoľvek, vedela, že tu na tejto záhrade to nevyriešia. Pristúpila k nemu bližšie, až tak, že stále vedľa neho. Pozrela so hore, na hviezdnu oblohu, ktorú iba sem tam zakrýval zatúlaný mrak. Tu, stojac iba pár centimetrov od Edwarda, to už nebolo iba tušenie, teraz doslova cítila všetok strach a bolesť, ktorá ho zmietala. Na to ani nepotrebovala Jasperovu schopnosť. Vložila si jeho ruku do svojej, otočila sa k nemu čelom a čakala, kým sa jeho pohľad odtrhne od diaľav a upriami sa na ňu.

Keď sa tak stalo, povedala iba dve slová: „Poďme domov.“

Edward sa na ňu uprene pozeral. Ona čítať mysle nevedela, ale to nebolo potrebné, pretože jeho oči pre ňu boli otvorenou knihou. Najskôr, akoby ju nevnímali, celé naplnené tou neznámou bolesťou a strachom, no o chvíľku, chvílinku na to videla, ako nimi prechádza poznanie, pochopenie významu týchto dvoch jednoduchých slov. Iskierka nádeje, ktorá sa v nich objavila pomaly, ale isto rozdúchala oheň, ktorý tak túžila v tých zlatistých očiach zbadať. Jeho pohľad sa rozhorel a Isabella si naplno uvedomovala, že niet cesty späť, že zhorí na hranici spaľovaná jeho láskou a túžbou.

I Edward to vedel. Jeho oči, teraz už čierne ako uhoľ, jasne dávali najavo, že niet návratu. Uvedomoval si, že sa na jej pery vrhol ako zviera, ako umierajúci, ktorý v nich videl elixír života. On bol topiaci a ona bola jeho steblo. Bol zúfalec a ona bola jeho nádej, jeho posledná šanca nestratiť rozum a rozvahu, hoci bozky, ktorými ju zasypával mali s rozumom a rozvahou pramálo spoločného. Bozkával, ochutnával, hladil, dotýkal sa, hrýzol. Áno, bol na hranici únosnosti, stačilo málo a bol by jeho démon na slobode, aspoň tak sa to zdalo, ale bolo to skutočne iba klamlivé zdanie. Nikdy nemal svojho netvora viac pod kontrolou. Neexistovala šanca, že by tomuto stvoreniu, ktoré držal v náručí ublížil. Priečilo sa to každému jeho inštinktu. On bol druhoradý. Bezvýznamný, vedľajší. Až v tomto momente pochopil význam Inuiolata, zákonu nedotknuteľnosti.

Bolo ojedinelé, že si upír našiel svojho životného partnera medzi sebe rovnými. Omnoho častejším javom bol vzťah medzi upírom a človekom. Ale ani tomu tak nebolo vždy. Dlhé veky boli upíry samotárskymi a značne teritoriálnymi dravcami a ľudí vnímali iba ako potravu. Iných upírov zase ako hrozbu. Spoločenstvo, aké vytvorili volterrský páni bolo skutočne jedným z mála a bolo udržiavané iba pod hrozbami a strachom. Ich úlohou bolo udržiavať poriadok a najmä tajomstvo ich sveta. Mnohé sa však zmenilo, keď do Volterry prišiel Carlisle Cullen a priniesol so sebou ľudskosť, v upírskom svete nevídanú.

Zmeny sa nediali rýchlo, mohlo by sa zdať, ale pojem času je veľmi relatívny, ak máte pred sebou vidinu tisícročí. Pre mnohých bol jeho vplyv a možnosti, ktoré prinášal strhujúcou revolúciou. Ako hlavný znak zmien bola skutočnosť, že najmä medzi tými, ktorý sa živili zvieracou krvou a ich ľudské „Ja“ sa tak mohlo predrať na povrch, vznikali túžby žiť medzi ľuďmi, nadväzovať priateľstvá a vzťahy a milovať. Keďže upírov odolávajúcich svojej prirodzenej dravosti bolo i je stále menej, než prirodzených predátorov, už v priebehu prvých rokov sa odhalilo mnoho problémov, ktoré z toho vyplývalo.

Upír milujúci človeka. Dlho niečo nemysliteľné sa stalo skutočnosťou a dotklo sa to najvyššieho miesta v upírskej hierarchii. Marcus, tretí pán z Volterry, jediný z trojice vládcov, ktorý prijal zvieraciu krv za svoj zdroj potravy spoznal prosté, no nádherné a láskavé dievča a bezbreho sa do neho zamiloval. Osud im však nebol naklonený a nepriateľský klan novorodených, vedený rovnakým šialencom, ako bola Maria, žena, ktorá premenila Edwarda a jeho bratov, spoznal v tejto skutočnosti najslabšie miesto. Ženu uniesli, zabili a Marcusa vlákali do pasce. Iba šťastie v nešťastí pomohlo Marcusovi prežiť, hoci roky, ktoré nasledovali, by len ťažko nazval životom.

Jeho vykúpením sa stal jeho dar. Jeho schopnosť vycítiť vzťahy a väzby a tak sa stalo, že jedného dňa spoznal podobne zamilovaného upíra, ktorý sa chystal padnúť do podobnej pasce, v akej sa ocitol on. Markus tomu zabránil a rozhodol sa zasvätiť svoju existenciu ochrane týchto vzťahov. Vytvoril a s pomocou svojich bratov uzákonil pravidlo nedotknuteľnosti. Chránilo životného partnera v dobe, kedy bol človekom, teda do jeho prirodzenej smrti, alebo do doby, pokiaľ sa nerozhodol nechať sa premeniť. Marcus sa stal najväčším ochrancom, sudcom i katom porušiteľov tohto pravidla. Tvrdo a neľútostne prenasledoval každého, kto sa proti tomuto zákonu prehrešil. Jeho tresty boli kruté, bolestivé, definitívne a skutočne odstrašujúce.

Toto všetko Edward vedel a myslel si, že zmyslu Inuiolata rozumie, no nebolo tomu tak. Keď ho udelil Renesmee, urobil tak s plným vedomím a svedomím toho, že ju ľúbi a zbožňuje, že chce svoju sestričku ochrániť od zla, ktoré jeho rasa predstavuje. Vždy by za ňu bojoval, za ňu, za svojich bratov, za Carlisla a Esme, za mnohých, ktorí skrížili jeho život. Bojoval by za nich a zomrel by za nich. A keby sa mu nepodarilo zachrániť ich, zranilo by ho to hlboko, padol by až na dno svojho zúfalstva, ale z každého dna sa dá vstať.

No to, čo prežíval s Isabellou bolo niečo odlišné. Nešlo tu o lásku. Išlo o hlbšie, intímnejšie, zmyselnejšie spojenie. Jej život bol jeho. Ak by nežila, prestal by existovať i on. Už to vedel. Teraz, držiac ju v náručí a bozkávajúc ju, to chápal. Pochopil prečo je Inuiolata určená pre životného partnera. Aby ho chránila v dobe, keď je najzraniteľnejší, fyzicky i emočne. V dobe, kedy sa musí zmieriť s existenciou nadprirodzeného sveta, kedy musí prijať neprijateľné, kedy sa musí naučiť milovať monštrum. A o toto pripravil seba i svoju Bellu, pretože dokiaľ Nessie bude žiť, žiť ako človek, nemá právo udeliť túto výsadu nikomu inému.

Isabella sa zmietala vo víre vášne a lásky, do ktorého ju vrhli Edwardove bozky. Ak si myslela, že doteraz ju bozkával vášnivo, spoznala iba desatinu jeho túžby. Až teraz pochopila, ako sa krotil, ako sa držal v úzadí a všetky jeho lekcie milovania boli iba smiešnou hrou. Jeho rýchli útok bol ale ukončený pomaly, postupne, bozky boli stále jemnejšie, delikátnejšie až sa zmenili na dotyky motýlích krídel. A až keď sa ju jeho pery prestali dotýkať úplne dokázala vnímať okolitý svet. Stáli uprostred obrovskej záhrady Perryovcov, asi päťdesiat metrov od miesta, kde vnímala priestor i čas naposledy. Isabella si nevedela vysvetliť, ako sa sem dostali. Ani kedy ju oprel o strom, ani kedy mu omotala nohy okolo pása a už vôbec nevedela, kedy jej stihol rozviazať živôtik. Aspoň, že Edward ostal oblečený celý.

Obaja hlboko dýchajúc, pozreli sa jeden druhému do očí a šťastne, uvoľnene sa zasmiali.

„Absolútne nemám predstavu, ako sme sa sem dostali. Sem k tomuto stromu a sem do tejto... pozície.“ Prehovorila Isabella narážajúc na fakt, že stále má okolo Edwarda omotané nohy a on má jej ruky vsunuté pod živôtikom a láska nimi holú pokožku jej chrbta.

„Za väčšinu toho môžem ja... určite. Horšie je, že si taktiež toho veľa nepamätám.“ Odpovedal jej so smiechom Edward.

„Nech je to už akokoľvek, budeš mi musieť pomôcť dať všetko do poriadku.“ Vravela Bella, keď sa uvoľnila nohy, ktorými zovierala Edwardove boky a s jeho pomocou sa postavila. „Sukne si napravím i sama, ale živôtik si veru nezašnurujem.“ A hneď ako to dopovedala otočila sa k nemu chrbtom, aby sa chopil diela. A Edward nezaháľal. Každú jednu slučku navliekal poctivo a nezabúdal pri tom zakaždým pohladkať ten kúsok holej kože, ktorú hodlal o chvíľu zahaliť. Bolo to, akoby sa s tou pokožkou lúčil, akoby jej dával zbohom a Isabelle každý jeden dotyk, jemný ako páperie spôsoboval husiu kožu a roztancovával tie potvory motýle v podbrušku.

Keď bol hotový, Isabella sa ledva držala na nohách, našťastie to dlho robiť nemusela. Edward ju vzal do náručia a pomaly s ňou kráčal naspäť k domu. Pár metrov od prvých miest osvetlených cez okná sídla sa zastavil a jemne ju postavil. Isabella sa ešte chvíľu upravovala, narovnávala spodničky, volániky i šperky, ktoré jej daroval a keď sa cítila ako tak pripravená vrátiť sa do spoločnosti, povedala: „Tak, myslím, že môžeme vyraziť.“

„Bella..?“ ozvalo sa ani nie päť krokov po tom, čo sa vybrala k terase vedúcej do domu. Uvedomila si, že tie kroky urobila iba ona a Edward ostal stáť a tak sa k nemu otočila, no on už kráčal k nej. Keď vstúpil do svetla vychádzajúceho z tanečnej sály, utopila sa v jeho kráse. Ten muž bol tak silný, tak nádherný a bol jej. Celý jej.

„Áno?“ zašepkala, akoby sa bála, že keď prehovorí príliš nahlas, on sa rozplynie ako prízrak.

„Ďakujem ti, láska.“

Aké zvláštne slová, pomyslela si. „A za čo?“

„Za nič a za všetko. Za domov.“

Isabelle poskočilo srdce. Pochopil to, pochopil jej slová správne. Ponúkla mu seba. A on ju prijal. Natiahla k nemu ruku a povedala: „Tak poď, je čas ísť.“

„Áno, poďme. Poďme domov.“

Chytil ju za ruku a vybrali sa spolu k francúzskemu oknu, ktoré viedlo späť do sály. Cestou Edward rozmýšľal nad tým, ako málo si ľudia vážia tak prosté vety, skrývajúce poklady bájnej Atlantídy.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Twilly

14)  Twilly (07.01.2012 09:08)

Nebol ten správny čas na čítanie, až dnes. Práve sa chystám kamoške na svadbu a týmto dielom som sa patrične roznežnila.

13)  queeze (06.01.2012 15:32)

super, konečně něco jinýho od všech těch příběhů navazujícíh na new moon.. to čekání na další kapitoly je děs. kdypak budou další???

monikola

12)  monikola (05.01.2012 18:20)

Ďakujem, Bye, som rada, že sa ti to páčilo...tá časť, kde sa snažím opísať lásku mi dala zabrať...je to vlastne fakt ťažké ale nakoniec som si predstavila moment kedy mi je proste dokonalo príjemne a bolo to vtedy, keď som zachumlaná v teplunkej deke a môj chlap ma drží v náručí tak som jej dopriala to isté ;)
a to, že Edward Inuiolatum minul pre Ness je i nie je problém, už je to raz tak ako to je a oni sa s tým musia vysporiadať

Bye

11)  Bye (05.01.2012 18:09)

Nádherná kapitola!
Krásně jsi popsala, jak s Jasperovou pomocí pocítila sílu Edwardovy lásky. Úchvatná scéna!
Vysvětlení toho zákona na ochranu milované osoby jsi podala dokonale. To, že Edward už svůj jediný pokus vyplýtval, bude asi problém, že?
A pak to jejich vzplanutí... A ta větička, pojďme domů... HEART

monikola

10)  monikola (05.01.2012 17:56)

díky holky :)

9)  Simush (05.01.2012 17:16)

uzasnéééé

8)  Babča S. (05.01.2012 01:35)

Judy

7)  Judy (04.01.2012 22:42)

Nádherná kapitola. Jsem moc ráda, že to není jen kopie knížky, ale že tam dáváš tolik ze sebe.

monikola

6)  monikola (04.01.2012 22:27)

eMušík, no Bella sa ešte toho narozpráva, neboj :D :D :D možno i budeš chcieť aby radšej mlčala, ale už lebo prezradím veľa
Sadnessko, keď ono to tak býva, že lásku nečakáš, tak sa o ňu potkneš...ale uznávam, že im to poriadne zavarilo/zavarí život...aaaach bude zle nedobre :p

LadySadness

5)  LadySadness (04.01.2012 22:22)

ľahkovážnosť sa nevypláca a rozmaznaný, nezodpovedný hlupák sa o tom práve presvedčil
kapitola pekná, ale...učiť sa dospelosti na ohrození života milovanej osoby, to je voči nej pekne hnusné, Bella už toho musela zniesť veľa

eMuska

4)  eMuska (04.01.2012 22:21)

aaaaaaach... Chcelo by to kapitolu s názvom "Nessie musí zomrieť!!!"
A potom si môžu zaobstarať vlastnú...
Ale nie, teraz vážne. Vieš čo? Nie? Ani ja. Absolútne si ma odrovnala. A na tu narážku, že to nebolo fér, by mu mala Isabella niečo vrátiť naspäť, ako myslím tiež nejaký taký kúsok niečohoo. By sa mi páčilo, keby sa o tom porozprávali, keby mu povedala, ako to cítila...

Bosorka

3)  Bosorka (04.01.2012 21:59)

Já ti ani nevím , ale MŘÍŽ je prostě mříž

monikola

2)  monikola (04.01.2012 21:53)

jeeeeeeeeeeeeej to som rada...presne o to mi išlo...kurňajs a nebola si to zrovna ty Bosi, kto hovoril o tom, že tam tej lásky veľa nie je? už si nepamätám, musím sa mrknúť... :D

Bosorka

1)  Bosorka (04.01.2012 21:48)

Jééééééééééééééééééé to bylo tak hezký! bych potřebovala rozněžnělého smajla!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek