Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/nm.jpg

Zakázal som si spomínať na chvíle, ktoré som miloval.

Spoveď

Sedeli vo Veľkej sále. Do sieni vošla tá, ktorá zradila dôveru svojich pánov. Aro so svojimi bratmi už dávno rozhodli nad jej ďalšími krokmi vo večnom živote. Aro s týmto výsluchom nesúhlasil. Pre svoju dcéru upustil od rozsudku a daroval malej zradkyni pár krátkych chvíľ. Je úplne zbytočné zaoberať sa skutočnosťou, ktorá je očividná.

Rumuni chcú zasadnúť na trón a nastoliť svoju životnú vieru. Lenže jeho dcéra s Carlislom si myslia niečo iné. Hoci nerozumel ich názoru, on im musí dokázať, že sa mýlia. Preto poslal svojich najvernejších služobníkov. Zajtra, ak už nie aj dnes večer, bude chlapec v náručí svojich najbližších. Okolo jeho únosu sa robí veľký rozruch. Celkom bezdôvodne.

„Jane, miláčik, prečo si sa dopustila zrady voči svojej rodine?“ opýtal sa. Po svojej ľavici začul výsmešný povzdych. Dievča sa pozrelo na svojho pána. V jej očiach bola dlho potlačovaná nenávisť voči nemu, voči jeho bratom.

„Pozrite sa na seba, pane. Do svojho vznešeného vnútra. Tam máte odpoveď,“ odpovedala mu povýšenecky. Netrápilo ju, čo sa s ňou stane. Keď šla do tohto plánu, keď potvrdila svojej spoločníčke účasť na pomste, poznala koniec toho všetkého. Možno ľutuje brata, ktorý vstúpil do ich malého spoločenstva, len aby stál po boku svojej sestry. Jemu sa podarilo ujsť.

Annie chytila Carlisla za ruku. Potrebovala aspoň malým dotykom načerpať silu, ktorú dávno stratila. Bola prinútená počúvať nezmysly, ak chcela mať odpovede. Jej otec s Jane jedná v rukavičkách. Napriek všetkému, čo vykonala. Tá malá sa nebála. Bola na svoj čin hrdá! Avšak Annie si je vedomá, že najmä kvôli nej sa vykonáva výsluch. Nikto neverí, že by za všetkým mohol byť niekto iný. Niekto blízky rodine. Kvôli tomu trpela otcovo správanie voči jeho bývalej služobníčke. Potrebovala poznať istú skutočnosť, aby si bola stopercentne istá.

„Kto?“ spýtal sa Carlisle. Bolo mu jedno, komu dievča zlomilo hrdosť. Chce svojho syna späť.

„Nepočúvate? Odpoveď už dávno poznáte!“ odpovedala mu s úsmevom na perách. Nebol prekvapený s jej slovami. Očakával, že nič neprezradí a tajomstvo si vezme navždy so sebou.

„To ti mám veriť, že za všetkými udalosťami sú tí dvaja blázni z Rumunska?“

„Analia!“ napomenul Aro svoju dcéru.

Annie len prevrátila očami. Už mala všetkého dosť. Bol koniec slušného zaobchádzania s tou malou. Ona sa nebude podliezať zradkyne, ako ju on nazval. Vstala z kresla a tesne podišla k nej.

Garda v okamihu spozornela a bola pripravená zasiahnuť aj pri najmenšom náznaku nebezpečenstva voči ich princeznej. Carlisle sa postavil a pozorne pozoroval svoju manželku. V jej slovách, v jej postoji bolo niečo, čoho sa obával. Videl ju v rôznych situáciách. V tejto ju však nespoznával. Ukázala svoju temnejšiu stránku dedičky. Bol si tým istý.

Annie sa pomaly nahla k Jane.

„Medzi nami, ja nie som hlúpa. Život ma naučil hľadať veci aj tam, kde vonkoncom nemôžu existovať. Otca možno oklamať, môžeš pri ňom skrývať myšlienky. Áno, dá sa to! Nemusíš byť prekvapená. Pozri, neverím, že za všetkým, čo sa udialo, je nejaká hŕstka Rumunov. Na takýto plán treba mať rozum a pomocníkov. Chceli mňa. Stala sa chyba. Iba vyvolení vedeli o mojej prítomnosti na slávnosti.“ Malá upírka sa pohŕdavo usmiala.

„Šepkalo sa...“

„Áno, šepkalo. Boli to však dohady. Jedna pani povedala. Takže láskavo netvrď, že poznáme odpovede na všetky otázky, ktoré nás umárajú. Radšej odpovedz na otázku môjho manžela – Kto?“ Annie sa pozerala do hrdých očí. Nebola v nich žiadna ľútosť. Narovnala sa a vrátila sa späť ku Carlislovi, ktorý ju pevne objal. Do očí sa jej nahrnuli slzy. V manželovom náručí sa cítila bezpečne. Cítila jeho vnútornú silu. Poznala, že aj on trpí. Ich syn sa nachádza na neznámom mieste a nepoznajú, ako sa má.

„Tvoj brat, Alec,“ ozvala sa Annie, „odišiel. Ale to už vieš. Demetri sa oňho s nadšením postaral.“

Annie sa otočila. Zbadala, ako Jane zalapala a mala zhrozený výraz. Určite si nepredstavovala, že sa skončí jeho život. Vychutnávala si ten pocit. Pomalým, premysleným krokom sa k nej vracala.
„Ostala si sama. Všetko, úplne všetko, si stratila. Brata, postavenie, hrdosť,“ rozprávala zamyslene.

„Analia,“ ozval sa jej otec. Annie sa otočila tvárou k nemu. V jej pohľade sa dalo čítať ako z otvorenej knihy.

„Otec,“ stihla povedať, kým osobne neukončila Jane život.

Už nebude jednať v rukavičkách. Sklamal ju najbližší. Sklamal ju ako rodič aj ako neutrálny vládca. Nejde tu o vládu a o to, kto bude sedieť na prekliatych trónoch. Ide o jej chlapčeka, o jej syna. Ako každá matka si len bránila to, čo jej patrí. Jedinú vec, ktorú ľutuje, je, že sa pri jej poklese nachádzal Carlisle. Uprene ju pozoroval, ako keby on sám chcel ukončiť život mladej upírke.



♦♦♦♦♦


Kráčali sme dlhou kamennou chodbou, podobnou ako na hrade starého otca. Žeby ma ukrývali v Taliansku? Pochybujem. Avšak istá podobnosť tu existuje. Najväčšia tma býva pod lampou, takže možností je neskutočne veľa.

Obzeral som sa a snažil sa pátrať aj po maličkej drobnosti, ktorá by mi nejako napovedala, kde sa práve nachádzam. Bohužiaľ, ani ťuk. Zastali sme pred dverami. Mihai ich otvoril a pokynul mi, aby som vošiel dovnútra. V miestnosti nebolo nič. Žiadny nábytok, holá podlaha, nahé steny. Jedine dve stoličky stáli pri okne.
Pozrel som sa tým smerom. Dnu svietilo mesačné svetlo. Takže deň. Aspoň tak dlho ma tu museli držať.

Nemýlil som sa, žena v maske stála pri stoličkách, na ktorých sedeli dvaja upíry. Jeden bol tmavovlasý a druhý mal plavé vlasy. Tí dvaja sa v podstate nelíšili od starého otca a jeho bratov. Rozdiel bol možno v ich očiach. Farba rovnaká, lenže bez akéhosi bieleho povlaku. Zaujímavé... Iste, rumunská vrchnosť. Dlhé roky sa snažila zabrať najvyššie miesto v spoločnosti upírov. Stať sa absolútnymi vládcami.

Žena niečo zašepkala tmavovlasému mužovi. Prikývol a ona odišla. Ani sa na mňa nepozrela. Nezareagovala na moju prítomnosť. Prešla popri mne, ako keby som bol vzduch. Nič. Smeť, ktorá by sa mala vyhodiť. Kto to len môže byť? Kedy nadíde čas, aby som jej strhol masku z tváre a odhalil, čo pod ňou skrýva? Jej vlastnú identitu?

„Vitaj, chlapče! Dovoľ, aby sme sa s bratom predstavili. Ja sa volám Stefan a on je Vladimir,“ ozval sa tmavovlasý. Takže on má hlavné slovo spomedzi tých dvoch.

„Ospravedlň môjho vznešeného brata. Nevie sa správať k návštevám. Mihai, prines pre nášho hosťa stoličku,“ ozval sa plavovlasý.

„Radšej postojím.“

„Naši hostia sa musia cítiť pohodlne,“ odpovedal a ukázal na stoličku. S odporom sa posadil. Od nich sa nedá nič očakávať.

„Chcete, aby som sa cítil pohodlne? Pusťte ma domov!“ Ignorovali moju požiadavku. Prečo by aj mali?

„Chlapče, pozri...“

„Xavier, volám sa Xavier.“

„Zaujímavé meno, má nejaký pôvod?“ so záujmom sa opýtal Vladimir. To myslí naozaj vážne? Pochybujem. Vždy hľadaj tieň.

„Vladimir, nie sme tu preto, aby sme sa rozprávali, kto má aké meno.“ Vladimir nezbednícky prevrátil očami a roztopašnícky sa usmial. Pripomínal Emmetta, keď niečo vyparatí. Lenže tento sa od neho v mnohom odlišuje. Emmett nie je krvilačná beštia, ktorá sa snaží akýmkoľvek spôsobom získať nadvládu nad inými bytosťami.

„Stefan, brat môj, nezabudni. Sme zdvorilí!“

„Keď sme pri zdvorilosti, vaša spoločníčka sa zabudla predstaviť. Nechcete to namiesto nej napraviť?“ Obaja sa na mňa prekvapene pozreli. Prevŕtali ma svojimi očami, akoby chceli poznať, či si z nich neuťahujem a skutočne nepoznám ich priateľku.

„Táto skutočnosť ťa nemusí trápiť. Predstaví sa ti, keď nadíde čas,“ odpovedal mi po minúte ticha Stefan. „Teraz k veci. Vieme, že tvoja sestra Alice ma dar.“

Alice. Ako som na ňu mohol zabudnúť? Musela vidieť, musí vedieť kde...

„Áno, pozná budúcnosť z rozhodnutí,“ povedal som s oveľa väčším pokojom. Nech sa potrápia, nech sa pripravujú. Tak či tak, budú mať oveľa menej času. V tom som si spomenul na moment, keď sa Alice skľúčene opierala o Jaspera. Vtedy ju niečo trápilo.

„Večer bude slávnosť a ja nevidím, ako bude prebiehať, teda, či náhodou niečo nehrozí. Je to frustrujúce, sledovať rozhodnutia a popri tom nič nevidieť,“ odpovedala mi na otázku, ktorú som jej vtedy položil. Skutočne mala na mysli slávnosť? Komu vlastne odpovedala? Mne alebo všetkým prítomným? Bolo to tesne po nehode na letisku a rýchlo zmenila tému. Nikto nechcel, aby som sa tým zaoberal, aby ma niečo trápilo. Každý dával pozor na svoje slová. Čo ak v skutočnosti nič nevidí a ja verím v slepú nádej? Potrebujem informácie, potrebujem poznať, čo sa deje za týmito múrmi.

„Rozhodnutia,“ zamyslel sa Vladimir. „Prečo nás potom nezastavila?“ opýtal sa nevinným hlasom.

„Zbytočne sa ma pýtate. Vidím, že odpoveď už dávno poznáte.“

„Áno, samozrejme, máš pravdu. Chceme, aby si si uvedomil, že nemáš šancu.“ Trafili do čierneho. Zaujímalo by ma, prečo je to tak? Prečo má Alice čiernu dieru v mojej budúcnosti?

„Nikto nie je dokonalý a neomylný.“ Existujú škáry, cez ktoré moja sestra prejde. Naučila sa ich a svojou bystrou hlavou hľadala inú cestu. Musela sa naučiť. Avšak, toto je celkom iný prípad. Musia mať niečo, čo tomu zabraňuje. Niekto im musel prezradiť tajné informácie o našej rodine. Niekto, kto nás pozná.

„Tvoj brat dokáže čítať myšlienky.“

„Nerozprávate mi žiadne novinky. Edward dokáže čítať myšlienky, jeho manželka je štít a Jasper ovláda emócie,“ nevrlo som im odpovedal. Stále mi neschádza na myseľ, čo odo mňa vlastne chcú.

„Tvoja matka a ty? Je veľká pravdepodobnosť, že aj vy dvaja ste do vienka získali dar.“

„Neblokuje jeho matka dary?“ spýtal sa Stefan Vladimira.

„Počul som o tom, chlapče je to pravda?“

Ďalšia zaujímavá skutočnosť. Nevedia a ani im to nemienim prezradiť. Mlčal som. Nemám dôvod prezrádzať novinky, ktoré oni dvaja nepoznajú a veci, ktoré už dávno vedia. Aký to má zmysel?

„Takže nám neodpovieš.“

„Nie, povedal som už viac, ako je potrebné!“ Rumuni sa rozosmiali. Možno som to pritiahol za vlásky, avšak nepoznám dôvod na to, aby som sa stal zradcom. Nech sú všetci na mňa hrdí.

„Nie sme ani len na začiatku, chlapče. Nepovedal si nič nové.“

„V takomto prípade, myslite si čo chcete.“

„Si hrdý, Xavier,“ poznamenal Stefan. Približoval sa ku mne.

„Rodičia ma učili, aby som...“ nedokázal som dopovedať. Už len samotné pomyslenie na nich a v srdci sa mi vytvára hlboká priepasť. Musím byť silný, musím byť hrdý, aby som zvládol všetko, čo ma ešte len čaká. Zakázal som si pomyslieť na teplú náruč svojej matky, hodiny s otcom presedené pri knihách a pri úsmevných príbehoch, v ktorých hlavnými hrdinami si zväčša zahrali Emmett s Jasperom. Zakázal som si spomínať na chvíle, ktoré som miloval.

„Už ma unavuje dohadovať sa, ako malé deti. Teraz sa ideme rozprávať celkom vážne. Láskavo odpovedz na našu otázku. Neželaj si, aby som sa nahneval,“ varoval ma.

Zimomriavky mi nabehli na chrbte a ostala mi zima. Pozeral som sa na jeho tvár. Dokonale sa ovládal, avšak hnev z neho priam vyžaroval.

„Nie, ani jeden z nás nemá dar. Aspoň pokiaľ viem. Mama sa len naučila zatvárať myseľ, teda, skrývať myšlienky aj pred starým otcom, pri ktorom to vôbec nie je jednoduché. Kvôli tomu používame výraz blokovať a Alice, tá nevie predvídať budúcnosť polovičných,“ zašepkal som. Znenávidel som sa. Mal som trvať na svojej verzii a neprezradiť nič. Mal som mlčať a vydržať hnev. Podľahol som ako slabý, nevládny človek.

„Si múdry chlapec, Xavier. Vieš, čo je pre teba lepšie. Páči sa mi to.“ Myšlienky mi zabiehali do ďalekej budúcnosti. Možno ani nie tak ďalekej. Predstavoval som si, ako rumunskí vládcovia horia na hranici a nemajú žiadnu šancu ujsť.

„Chceme, aby vládna trojica, tvoj starý otec, Caius a Marcus, prenechali vládu nám,“ ozval sa Vladimir. Celkom som zabudol na jeho prítomnosť. Všetku moju pozornosť si uzurpoval Stefan. Teraz som si celkom istý, že on ťahá za väčší koniec povrazu. Ak bude chcieť, môže svojho brata odstaviť.

„Nevedia pochopiť našu ponuku a kvôli tomu potrebujeme pomoc,“ pokračoval. „Ver mi, že sa už nezastavíme. Ak si to situácia vyžiada, pôjdeme aj cez mŕtvoly. Dúfam, že si všetko správne pochopil.“

Mám im pomáhať? Nech na to rovno zabudnú! Nebudem zrádzať svojich najbližších viac, ako som zradil.

„Nebudem sa podieľať na vašich bláznivých nápadoch!“ Informoval som ich o svojom postoji. Nech si vyvodia, čo chcú. Stefan s Vladimirom sa iba pousmiali.

„Nepýtali sme sa ťa. Chlapče, na našich nápadoch sa už dávno podieľaš. Tvoja matka ťa bude chcieť späť. Myslíš si, že Aro dovolí, aby ohrozila svoj život, alebo ohrozila ich pevnú moc?“

„Potom mi prezraďte, prečo ešte neposlal gardu? Prečo sa iba vysporiadal s Jane a Alecom, ktorý zbehli z chodníka? Možno ma to trápi a bolí, no Volturiovci sú nečinní.“

„Si vynikajúco informovaný. Predpokladáme, že je to len zástera.“ Pohŕdavo som sa usmial.

„Neveríte vlastným slovám. Ani ja nie som až tak naivný. Volturiovci sú pyšní. Radšej sa všetkého vzdajú, len aby mali v rukách moc, silu nad upírskym svetom. A to som ich príbuzný!“ Povedať pred nimi pravdu, prezradiť svoje pocity, bolo horšie, ako nejaké mučenie. Bolo to však potrebné, aby som z ich pier zmazal sladký úsmev. Aj keby mama žiadala, v takomto prípade ani jeden vládca nepopustí.

„Zaujímavé,“ poznamenal Stefan. „Vladimir, ten chlapec má pravdu.“

„Áno, má. Lenže nevie, že sme bystrejší.“

Ich slová nedávali zmysel. Ako chcú dosiahnuť, čo sa im po celé stáročia nedarilo? Samé otázky a žiadne odpovede. Ja, ako väzeň, sa ich dozviem za päť minút dvanásť a ak vôbec. Budem sa pokúšať. Nevedia, že so mnou to nebudú mať ľahké. Nemohol by som byť Cullen! Zabudli, koho majú v rukách. Možno sú bystrejší ako väčšina Volturiovcov, no oni ma nepoznajú a nepoznajú moju rodinu.

Niekto zaklopal na dvere. Stefan s Vladimirom spozorneli.

„Vstúpte,“ zvolal Vladimir. Do miestnosti vošiel upír, ktorý bol v skupine bojujúcej na slávnosti.

„Erij?“

„Pane, všetko je pripravené. Nebadať, že niečo od nich hrozí. Môžeme sa vrátiť.“

„Výborne!“ radostne zvolal Stefan. Určite by tlieskal od radosti, keby si nechcel zachovať vážnosť svojej bytosti.

Všetko je pripravené. Kam sa  môžu vrátiť? Určite sa čoskoro dozviem odpoveď, aspoň na túto otázku. Povzdychol som si. Pomaly na mňa začala padať únava. Kedy bude koniec?

„Nie sme ani na začiatku,“ povedal Stefan.

 

 


nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward - screen