Sekce

Galerie

/gallery/Laska-dakujem-neprosim.jpg

Priateľa maj na blízku, ale nepriateľa ešte bližšie...

6. kapitola

Do úplného ticha zavrnela melódia vyzváňacieho tónu mobilu. Vytrhol ma z nečinnej letargie, ktorá sa plíživo vkrádala do všednosti môjho každodenného života. Pomaly som ju brala ako verného spoločníka.

Lenivo som sa natiahla z postele k nočnému stolíku tak, aby som nemusela vstávať a zaostrila na display. Neznáme číslo. Dajte mi všetci svätý pokoj!!! Nemala som ani najmenšej chuti zdvihnúť to. Ale zase na druhej strane, kto by to mohol byť? Len sa pekne prekonaj, ty srab. Moje prsty sa stále búrili proti akčnému nápadu mojej mysle, ktorá ma akosi paradoxne chcela  držať v spoločnosti.

„Prosím!“ Nasadila som ten typ hlasu, ktorý jasne naznačuje, že sa s druhou stranou nemám v úmysle baviť viac, než je potrebné.

„Ahoj, to som ja, Bea.“ Zaspieval ženský altík.

V ústach mi vyschlo a pred očami mi zatancovala nezabudnuteľná scénka so Sethom a Beatrix v hlavnej roli. Opäť. Pokúsila som sa zvlhčiť si náhle vyprahnuté hrdlo jedným preglgnutím. Márne.

„Tvoje číslo mi dala tvoja mama, teda... ak ti to nevadí,“ málinko zaváhala, „chcela by som ťa o niečo poprosiť, ale nie po telefóne,“ dodala trochu prirýchlo.

Obdivovala som jej pokoj. Ja som sa cítila ako pred skolabovaním. Netuším prečo, veď som s ňou za celý čas prehodila sotva zopár zdvorilostných fráz. A teraz mám pred ňou trému? No to ma podrž!!!

„Nie, to je v poriadku. A jasné, že sa môžeme stretnúť. Povedz kde a ja tam prídem.“ Pomaly som dostávala svoje rozbúrené srdce pod kontrolu.

„Bistro u Rica, vo Forks,“ navrhla. „Myslíš, že to nájdeš?“

„Jasné, pre istotu sa spýtam mamy, môžem tam byť tak o pol hodinku.“ V duchu som zvažovala, či bol môj odhad správny. Ešte som sa poriadne po Forks nestihla poobzerať, ale buďme realisti. Nie je to veľkomesto, takže nehrozí, že by som tu zablúdila.

„Tak fajn, vidím to reálne. Dáme kafe a trochu pokecáme, vlastne...“ trošku zneistela, „... celkom sa teším.“ V telefóne som skôr vytušila jej nesmelý úsmev.

„Aj ja,“ vyletelo zo mňa. A k môjmu úžasu to bola pravda. Ja som sa na to stretko ozaj tešila.

- - -

Keď som konečne našla to bistro, aj keď dlho mi to v podstate netrvalo, Bea už sedela v odľahlom, ale napriek tomu dobre viditeľnom mieste. Bol to stôl pre dvoch s klasicky kockovaným červeno-bielym obrusom a umelým kvetom vo váze uprostred. Na prvý pohľad lacný interiér, ale v globále to pôsobilo útulne. Nervózne klepkala bruškami prstov do stolovej dosky. Keď ma zbadala, neušlo mi, že znervóznela ešte viac. Nadýchla som sa na guráž a vyrazila k „nášmu“ stolu.

„Čau.“ Hlas sa mi chvel, ale pri pohľade na jej rozsypaný stav, ma prepadla náhla potreba ju objať a chlácholiť ju, že všetko bude dobré. Pripadala mi nesmierne krehká. Aké iracionálne...

„Ahoj,“ pípla.

„Ešte raz sa ti chcem ospravedlniť, že ťa takto prepadávam...“ začala, ale nedala som jej žiadnu šancu pokračovať. Ruka mi vystrelila v geste, ktoré jej nedovolilo pokračovať.

„V pohode, fakt. Takže...“ Trápne ticho. Oči nám ubiehali snáď do všetkých svetových strán, len aby sme sa nedívali jedna na druhú.

„Takže...,“ zopakovala a ospravedlňujúco sa usmiala.

Ježiš, toto je horšie ako prvé rande!! napadlo mi.

„.O čo vlastne ide?“ vyletelo zo mňa.

„No, asi by ti toto mal hovoriť Seth.“ Vyvalila som na ňu oči a takmer zároveň mi pri zmienke o ňom nepôvabne zabehlo. Triezvu myšlienku by ste u mňa v tej chvíli hľadali asi mikroskopom a pochybujem, že by ste vôbec niečo našli. Zato tých opitých som mala v hlave asi milión a bol v nich taký chaos, že Veľký tresk sa môže ísť schovať. Do očí sa mi vtisli slzy od márne zadržiavaného kašľa. Beznádejne som sa drhla.

Bea vyskočila a v sekunde mi vpálila dva dobre mierené buchnáty medzi lopatky. Nepomohlo to, samozrejme, ale ako gesto záchrany to bolo milé.

Tento môj výstup pokračoval ešte nejakú dobu. Keby som nebola červená od nedostatku kyslíka, tak by som  pravdepodobne nemala  ani tú najmenšiu šancu zakryť stud z rozhovoru, ktorý sme pred tým načali a ktorý mám pravdepodobne ešte pred sebou. Bola som skalopevne presvedčená o tom, že Bea chce prebrať môj hormonálny výpad na Sehta. Prúser sám o sebe.

Ja byť na jej mieste, tak by som si to pravdepodobne tiež chcela s každou potenciálnou „konkurentkou“ vysvetliť a nevylučujem aj možnosť „ručne-stručne“.

Nemala som znova odvahu sa pýtať, ale asi zabral môj psí pohľad. Začala teda Bea.

„Ide o teba.“ Do kelu, a je to tu.

„Viem, že sa nepoznáme,“ visela som na každom jej slove, „ale pôjdeš mi na svadbu za svedka?“

Visela, ale význam mi nedochádzal. Čože??? O čom to tu točí? Ona ma nejde rozštvrtiť, rozkrájať, utopiť?? Ani obesiť??? Žiadna vražda sa nekoná???!!!

„Vlastne, napadlo to Sethovi a ja som súhlasila.“ Z absolútneho úžasu ma vytrhlo znovu nahlas vyslovené jeho meno. „Si predsa jeho priateľka.“ Povzbudivo sa na mňa usmiala a ja som si uvedomila, že na ňu pravdepodobne zízam s otvorenými ústami. Len dúfam, že mám sliny ešte v puse.

Priateľka. Jasné, nič viac, nič menej. Tak to je a aj bude. Musí!!!

Hlava sa mi rozkývala samovoľne do súhlasu. Jediné, čo som vnímala, bola zmena v jej tvári. Uprene som sledovala, ako jej doteraz napäté črty zmäkli a viditeľne jej odľahlo. Akoby sa bála. Mňa???

„Hovoril mi, že prijmeš. Veril tomu.“ On tomu veril??? On ma tam chce? Moje srdce dvakrát poskočilo a urobilo malý kotrmelec ako zlatý klinec programu.

„Prepáč, ale ja nie,“ takmer zašepkala a zahanbene sa dívala na vlastné prsty žmoliace bielu servítku. Na stole sa objavilo zopár žmolkov, ktoré s nervóznym úsmevom „nenápadne“ zhrnula na zem. Rýchle upratovanie. Keby to tak bolo možné aj s poničenou  dušou.

Keď mi došiel význam slov, skamenela som. Ona to vie??? Ona TO vie!!!

„Vieš, nepoznáme sa a tak... nevedela som, či by si mala vôbec záujem...“ Zase nasledoval ospravedlňujúci úsmev.

Došlo mi, že takýmto tempom sa nikam nedostaneme. Panika-nepanika. O mojich citoch a túžbach určite nič netušila, pravdepodobne? O Sethovi som sa napremýšľala dosť pred touto čudnou schôdzkou. Obzvlášť v jej prítomnosti som s tým nechcela začať. To by bolo ozaj pekne zvrhlé, napadlo mi.

K nášmu stolu pristúpila servírka. Znudená štyridsiatnička tesne za zenitom, zmaľovaná na hranici pochybnej úrovne. Tak trochu znechutených pohľadom si nás premerala a mlčala. Asi čakala, čo z nás vypadne, alebo možno na zázrak.

„Tak, čo to bude? Máte už vybraté, čo chcete piť?“ Jej pohľad bol takmer vyčítavý. Fuha, tej teda musel život riadne zavariť, keď sme si to takto pekne zlízli.

Pokorne sme si každá vzali nápojový lístok a tvárili sa, že štúdium nápojov je momentálne asi to najpútavejšie, čo nás dve mohlo stretnúť. Mrkli sme na seba a obom nám naraz trhlo kútikmi. Len pud sebazáchovy nám velil nevyprsknúť naplno.

„Kávu, poprosím.“ Svoj hrdý prejav som takticky skrátila na minimum. Ešte stále mi hrozil jadrový výbuch smiechu.

„A ja kapučíno bez kofeínu, ďakujem.“ Bea sa pokúsila pridať aj povzbudzujúci úsmev. Hrdinka.

Snaha sa možno cení, ale našej „milej“ servírke neprešla hrošou kožou ani náhodou. Venovala nám posledný, maximálne znudený, pohľad a ako majestátny ľadoborec v podobe ohrdnutej stredoškolskej superkrásky zakotvila do prístavu s poetickým názvom kuchyňa.

Až teraz sme naplno uvoľnili cestu zdravému smiechu a na minútu sme ťažko zamestnali bránice. Počas tohto výbušného intermezza sa naše napätie kamsi vytratilo a v ovzduší zavoňala čerstvá mierová vetvička. Lis, všetko bude fajn, len pri nej nemysli na jej... ani v duchu to neviem vysloviť!!!... a je to v suchu, snáď!!!

„Myslela si to vážne?“ Jej alt mal ozaj príjemnú farbu. „Jasné, Bea, nezabudni,“ mrkla som na ňu laškovne, „budem tá, čo pri obrade stojí hneď za tebou.“ Odpoveďou mi bol jej úprimný úsmev.

„Kto mi bude robiť parťáka?“ Nedalo mi nespýtať sa.

„Tvoj otec, Lis, dúfam, že nevadí.“ No, a ja dúfam, že Seth, nebude vo svadobnom sexi, lebo ockovi praskne hlava z môjho ehm... „Neboj, to sa vydrží.“

Klokotavo sa zasmiala a mne napadlo, že je úplne pochopiteľné, že sa do nej Seth zamiloval. To niečo, čo z nej vyžaruje, je tak silné. Je milá, nežná, krásna a tehotná!!! Spomenula som si na dôvod ich svadby.

Môj pohľad skĺzol k jej takmer neviditeľnému brušku, ktoré si nevedomky takmer celú dobu pobytu v bistre, hladila. Jasná vizitka matky, ktorou sa prezentuje voči svetu.

Ani som si nevšimla, že ma tiež pozoruje.

„Svadba bude až po pôrode.“ Trafila sa do mojej nevyslovenej otázky. „Seth, chcel čo najskôr.“ Pohľadom skĺzla kdesi k spomienkam a láskyplne sa usmiala. „Vraj kvôli ľuďom, ale mne nezáleží na tom, čo iní hovoria. Nech sa klebetí, pre mňa za mňa. On za mnou stojí a to je dôležité.“ Niečo mi v jej melancholickom tóne nehralo.

„Nehovor mi, že hrdý ocko na to pristal, to sa ťa vážne nesnaží viac prehovárať?“ rýpla som si. Rýpla a trafila do čierneho. Niečo ozaj nesedí.

„Vieš, ja... dokelu, musím to niekomu povedať, lebo ma roztrhne. A so Sethom sa o tom nedá normálne hovoriť.“ Krásnu tvár preťal blesk zúfalstva.

„Tak spusti,“ vyletelo zo mňa skôr, než som si to mohla premyslieť. Prekliata horúca hlava!!! Veď ja netuším, či som pripravená na dôvernosti.

„Ty vieš, ako sme sa spoznali? Myslím so Sethom?“ začala opatrne. Na môj vkus až príliš opatrne.

„Mnooo, viem, že sa zamiloval hneď, ako ťa videl.“ Bolestivé bodnutie pri slove zamiloval som hádam ustála so cťou a chabým pokusom o úsmev.

Bea sa zľahka začervenala. Svedčalo jej to. Možno až príliš.

„Preháňaš, Lis. Vďaka. Aj keď si myslím, že to, čo Seth ku mne cíti, v skutočnosti nie je tak úplne láska. Jasné, určitá... ,“ rumenec trocha stmavol a začula som hlasné preglgnutie, „príťažlivosť by tu bola, ale ja by som to z jeho strany nazvala...“ ospravedlňujúco mykla ramenami a v tvári mala vpísanú snahu nájsť to najlepšie slovíčko, aby vystihla podstatu. „Jednoducho, chce ma, NÁS, ochraňovať za každú cenu.“ Opäť si pohladila fiktívne bruško a pery zomkla do tenkej čiarky.

Je mi známe, že tehulky mávajú všelijaké nálady, ale mať na dosah jedného z najúžasnejších chlapov pod slnkom a pochybovať o jeho citoch mi prišlo absolútne choré.

„Videla som jeho pohľad, Bea, ver, že to bola láska.“ Tvrdohlavosť, dobre viditeľná v jej azúrových dúhovkách, ma prinútila stíchnuť. Hlavne sa snaž nerozzúriť tehulu, Lis! Povzbudzovala som sa v duchu.

„Seth nechce, aby mi niekto ublížil tým, že o mne pozná celú pravdu, ale ja sa o tom musím s niekým porozprávať, idem sa z celej tej situácie zblázniť.“ Zúfalo si hryzkala spodnú peru. Od zvedavosti som pomaly nedýchala.

„Seth nie je otcom môjho dieťatka,“ zašepkala sotva počuteľne.

„Čo prosím?“ Vytreštila som na ňu oči. Ani som sa nesnažila skryť svoj údiv. Bola som kompletne šokovaná priznaním tejto milej osôbky, ktorá je v skutočnosti zároveň akousi mojou fiktívnou konkurentkou.  Byť tak úplne pri zmysloch, tak možno premýšľam o stratégii, ako ju zosadiť z pomyselného trónu Sethovho náručia, ale ja som nebola v stave triezvo uvažovať, nieto ešte strategicky.

„Mala som jednoducho smolu. Univerzitná párty, potoky pitia a chalanov všade naokolo. A aj keď som si strážila pohár, niekomu sa podarilo mi tam niečo vsypať. Netuším kedy.“ Aj keď som šípila, kam mieri, nemala som odvahu ju prerušovať.

„Vlastne mám tak trochu šťastie.“ Hystericky sa uchechtla na akomsi vtipe, ktorému rozumela iba ona sama.

„Nič si z toho večera nepamätám.“ Prázdny výraz v jej očiach ma trochu vydesil. A ešte viac ten neznelý tón jej inak prekrásneho hlasu.

„Všetko, čo viem, poznám ako historku od Setha,“ pokračovala. „Tam, na tej párty, po tom, čo ma zdrogovali, ma niekto znásilnil. Asi ich bolo viac.“ Stíchla. Bezmocnosť, hnev, nenávisť. To boli pocity, ktoré bolo možné čítať v jej výraze.

„Viem len toľko, že sa to stalo v jednej zastrčenej uličke.“ Preglgla. „A že nejakou neskutočnou náhodou šiel Seth okolo.“ Tuho zavrela oči. Pravdepodobne to celé znova prežívala.

„Jediné, čo by som si želala, je vidieť ich odporné tváre pri tej bitke. Seth ich takmer zmasakroval, keď zistil, čo mi urobili.“ V očiach sa jej zaligotali slzy a drobná dlaň vystrelila k ústam. Akoby mohla týmto gestom zastaviť tú nevoľnosť, čo práve cítila. Napätie sa dalo krájať. Panovalo medzi nami úplné ticho, veď nebolo k tomu čo dodať.

„Zobudila som sa až o pár dní v nemocnici. Seth sedel vytrvalo pri mojom lôžku a držal ma za ruku. Bolo to... neskutočné.“ Až teraz sa mi pozrela do očí od začiatku svojej spovede. Jej oči prosili za odpustenie. Ty nie si tá, ktorej by bolo treba odpustiť, Bea.

„Bol tam stále, každú sekundu a díval sa na mňa inak ako ostatní. On bol iný ako ostatní. To teplo v jeho očiach, jednoducho som nevedela odolať. Zamilovala som sa do jeho láskavosti. Je to krásny človek. TU.“ Rukou, pevne zaťatou v päsť si udrela do pŕs.

„Keď som zistila, že som tehotná... skoro som sa zrútila. A on stál zase pri mne. Nahlas sníval o tom malom zázraku dovtedy, kým som ho nezačala počúvať a napokon som sa zamilovala aj do tej malej fazuľky. Ani si nedokážeš predstaviť tú lásku, s ktorou sa k tomu bezbrannému tvorčekovi vo mne prihováral. Seth sa stal mojou terapiou, mojim vyslobodením z temného Tartaru, do ktorého ma nemilosrdný osud uvrhol.“

Konečne som pochopila pravdu o jej smutných azúrových očiach. Chytila som ju za ruku a pevne stisla. Nebolo treba nič hovoriť, všetko už bolo povedané. My dve sme sa stali spojencami na život a na smrť.

A Seth sa stal od tejto chvíle  pre mňa nedosiahnuteľným, už navždy...


Galéria

Lis

Beatrix


 

Zhrnutie

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2   »

Janeba

24)  Janeba (01.01.2012 23:05)

Verýšku , ty mi teda z toho robíš drámu! A je to v kelu! Proti tomu to sa nedá nič iné robiť , ako sa s tým zmieriť ! No páni ! ! Určite to Lis zvládne! Dúfam! A dúfam , že Nahuel a ich vzájomná chémia pomôže! No teda! Ty to vieš zamotať , Veverička! Nádhera , užívam si každučké písmenko a je mi blaze !
Ďakujem !!!

AMO

23)  AMO (26.12.2011 09:51)

Co mám dělat? Smát se...? Plakat...? To obojí by šlo, ale pravda je jinde. Zděšení, šok a následně porozumění

Kristiana

22)  Kristiana (06.05.2011 20:43)

Jsem v podobném šoku jako Lis. Svědek?! Heh, prostě jsem čekala, že se s ní bude chtít skamarádit nebo jí bude vyhrožovat, aby se k Sethovi nepřibližovala a nevrhala na něco pohledy jako v obýváku, ale tohle...
Edward se na svatbě zblázní, zaručeně. Sethovi totiž sekne všechno .
Bea, chudinka :(. Dobře, že jim Seth nakopal.

Linfe

21)  Linfe (17.03.2011 10:35)

Áchich, tak na tohle jsem ani v té nejhorší noční může nepomyslela. Chudinka Bea a úžasný Seth. Boha to bude bolesti. Aj Aj Aj....:(

Evelyn

20)  Evelyn (16.03.2011 17:20)

Uf, jasně, nemohlo být pořád veselo... ale stejně je mi Beay tak hrozně líto. Seth je formát
Twilly, úžasné

Twilly

19)  Twilly (15.03.2011 21:21)

Daří se ti

ambra

18)  ambra (15.03.2011 21:16)

Ano Twilly, přesně o tohle mi jdeB) .

Twilly

17)  Twilly (15.03.2011 21:01)

Chceš mě zabít Ambruško????? Protože mám k pepce taaaaaaakhle malinko

ambra

16)  ambra (15.03.2011 20:58)

Twilly, mám pro Tebe dvě zprávičky o této kapitole:
DOKONALÝ STYL
DOKONALE VYMYŠLENÝ A VYSTAVĚNÝ PŘÍBĚH .
První dvě třetiny jsem četla s otevřenou pusou. Pro mě je to nejtěžší disciplína, když někdo tak dokonale zachytí vlasntě úplně "všední" situaci. Skvělé detaily pro dokreslení představy prostředí, skvěle nám dobarvuješ hlavní hrdinky, ani vteřinu jsem se nenudila - vlastně přesně naopak - hltala jsem každé slovo. Byla bych naprosto nadšená, kdyby to bylo všechno, co tahle kapitola nabídne. Ale tou poslední třetinou jsi mi absolutně vyrazila dech. Lehké klišé znásilnění (můžu to napsat, taky jsem ho už využila ) jsi Ty použila k takovému posunu v ději, že mám bradu až u kolen.
Twilly, naprosto upřímně - jsi spisovatel. Nemám o tom nejmenší pochyby

eMuska

15)  eMuska (27.02.2011 19:51)

A je po Sethovi... Hmpf... Ale mám pocit, že je to dobré, ak sa to nezačne komplikovať... Úžasnééé!

gucci

14)  gucci (12.02.2011 00:26)

Twilly

13)  Twilly (08.02.2011 06:49)

kytka

12)  kytka (08.02.2011 00:34)

Nejdřív jsem se smála, jak Edwardovi na svatbě praskne hlava z nemravných myšlenech své dcery, ale jsi mne dostala. Nedovedla jsem si vybrat, koho je mí více líto. V každém případě úžasná, emotivní kapitola.

11)  Lejla (20.01.2011 12:40)

Tak ted mi behal az mraz po zadech. Bei pribeh strhujici, tak tohle bych necekala a to, ze se Seth mermomoci chce o ni postarat a bere to decko jako by bylo jeho vlastni je ucty hodne, jenom ze pro Lis je to jak rana z cisteho nebe, ta ted trpi

Bosorka

10)  Bosorka (09.01.2011 19:32)

A dopr..... chudák holka! :'-( JEště, že má Setha a chápu Lis, že je Seth pro ni už TABU.

Bosorka

9)  Bosorka (09.01.2011 19:31)

A dopr..... chudák holka! :'-( JEště, že má Setha a chápu Lis, že je Seth pro ni už TABU.

Twilly

8)  Twilly (07.01.2011 12:07)

popravde, ja tiež (psssssssssssst), ale Nahuel ...

Bye

7)  Bye (06.01.2011 22:25)

Tybláho, Twilly, tak jsem Ti tu chtěla rozjuchaně povyprávět o tom, jake máš smysl pro humor. Tohle jsem si k tomu připravila jako důkaz: "Len dúfam, že mám sliny ešte v puse."
Ale ta druhá půlka kapitoly mě normálně uzemnila! :'-( Já se tu na tý židli úplně scvrkla. Seth (Možná to nevíš, ale já a Karolka pro něj máme od jistý doby strašně velkou slabost!!!)
Ale víš co? Paradoxně v tom všem vidím jistou naději pro Lis. Že snad bude mít šanci se ve svých citech a schopnostech zorientovat.
A Bea? Jedno řešení by tu kdyžtak bylo

6)  Leni (06.01.2011 00:46)

Nádhera. Takového autoritativního Edwarda ještě neznám. Mazec, jde z něho strach.

Twilly

5)  Twilly (05.01.2011 11:25)

Ja sa nesťažujem, ja zíram, že mi to tu vôbec niekto číta... ... milášku som poctená, že máš vôbec záujem

1 2   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek