Sekce

Galerie

/gallery/Laska-dakujem-neprosim.jpg

Ako sa Lis vysporiada so svojim novoobjaveným darom? To sa dozviete v ďalšej kapitole...

Tradične Gina, ďakujem!!!

5. kapitola

Dar. Ja mám dar. Čerta starého dar, prekliatie je to!!! Stála som naštvaná na lúke, ktorú mi moja upíria pätka našla na cvičenie. Mám pocit, že som nimi ovládaná marioneta. Len cvičiť, cvičiť a cvičiť. Nič iné už pomaly nerobím.  Tuším mi bolo lepšie, keď som si myslela, že som bez daru. Zlostne som si zobliekla mikinu, nepekne zazrela na strýka Eleazara a šmarila ju kdesi za seba. Ale sama viem, že je to len slabý ventil pre môj hnev.

„Priprav si postoj, Lis a môžeme pokračovať.“ Eleazarov hlas znel nekompromisne. Kyslo som na neho zazrela a neochotne poslúchla. No aj napriek tomu som ako rozmaznané decko naschvál predlžovala každú nepodstatnú činnosť a so zadosťučinením sledovala rastúcu netrpezlivosť strýka Eleazara. Výcvik dokonalého ovládania, ako to on s obľubou nazýval, bral ho pre mňa z  doteraz neznámeho dôvodu, až príliš vážne.

„Posledný krát a potom končím, mám už toho plné zuby!“ Neodpustila som si ten najzlostnejší tón, akého som bola v tej chvíli schopná.

„Strýko Emmett, priprav sa na ďalšiu jazdu!“

- - -

Na provizórnom cvičáku som trávila celé hodiny a keď som nebola tam, snažila som sa celkom úspešne ukrývať vo svojej izbe. Ak to nebolo vyslovene spoločensky dôležité, nedovolila som si ani len nos vystrčiť. Strach z toho, čo urobím, ak ho pri najbližšej príležitosti stretnem, bol silnejší než túžba vidieť ho.  Ale radosť som z tohto pyrrhovo víťazstva veru nemala.

„Mami, idem na lov.“ Zoskočila som z posledného schodíka ako neposedná školáčka a nakukla som do kuchynských dverí.

„Už mám po krk toho večného sekírovania, potrebujem byť sama a,“ trochu zneisteným hlasom som dodala, „potrebujem  si trochu utriasť myšlienky. Veď vieš... musím to nejako všetko stráviť.“ Šepla som a bola som vďačná, že to mama zbytočne nerozoberá. Jasné, staré dobré gény deda Charlieho.

Len čo som prešla dverami, pocit slobody zaklokotal v mojich žilách. Akoby zo mňa spadli všetky reťaze sveta.  Tonové závažie, čo ničí moje telo i dušu, čo ničí moje úbohé ja. Všetky očakávania som nechala za hlavou a len tak, úplne voľná, letela lesom. Prevetrať hlavu bolo to jediné, o čo som v tejto chvíli ozaj stála. Sama neviem, ako ďaleko som sa od domu dostala, dokonca som nemala ani najmenšej potuchy, kde som, ale myslím, že tu niekde by mala byť bývalá hranica deliaca Cullenovské a La Pushské územie. Stála som na skale, z časti pokrytej machom, z ktorej bol nádherný výhľad na rieku tečúcu pod ňou. Za riekou už, myslím, bolo územie indiánskej rezervácie. Tam niekde je v tejto chvíli ON a je tam aj ONA. Smútok ako šušťavý celofán náhle obalil moje vnútro a oči, dívajúce sa do diaľky, zaštípali nevítané slzy. Chvíľu som ich nechala tvoriť drobné stužky na lícach a keď som nabrala odvahu a odhodlanie viac nepreliať ani slzu, zotrela som ich nemilosrdne chrbtom ruky.

Jemný vetrík ku mne zavial omamnú vôňu. Zacítila som orchideu, sviežosť  letného dažďa a čosi čo som nedokázala rozlúštiť. Akési pyžmo.

„Konečne som ťa našiel, minha beleza.“ Teplý dych poláskal môj spánok. Ani som netušila, že tu nie som sama. Prudko som sa k nemu otočila s úmyslom pekne si ho podať za narušovanie môjho súkromia. Ale jednoznačne som to nezvládla. Jeho oči ma uväznili skôr, než som stihla uskutočniť prvý výpad. Zhypnotizovaná, sfanatizovaná, omámená, alebo sfetovaná. Tieto prívlastky na mňa v tejto chvíli platili snáď všetky odrazu. Tie oči mi brali dych, tie oči... ulúpili môj horko-ťažko vydobytý pokoj a bez nich sa nedalo žiť. Mala som pocit, že táto chvíľa trvala snáď celé storočie.

„Minha beleza*,“ nepatrne zašepkal a ja som opäť zacítila jeho úžasnú vôňu, vôňu orchidey a pralesa. Zmyselný barytón, dokonalá tvár a vábivá hlbočina jeho očí. A ja, v ňom stratená naveky.

„Meu amor, tanto que eu queria te tocar*.” Na spánku som zacítila motýlí dotyk jeho prsta. Ako žeravá láva prepaľoval cestičku cez moje líce až k ústam. Potom dotyk pominul a mne sa chcelo kričať vráť ho tam, kam patrí..., ale nebola som schopná slova. Nebola som schopná absolútne ničoho. Len bábka, škrupinka plná citu a vášne, plná až po samotný okraj. Ešte sekundu a ja vykypím.  Oči mi skĺzli k jeho perám. Tak žiaducim, tak pozývajúcim okúsiť ich chuť. Naše hlavy sa začali približovať. Neviem, na čo sa díval Nahuel, ale ja som bola priklincovaná k jeho perám. Pane Bože, zošaliem z tohto muža... zošaliem sama zo seba!!! Nedalo sa čakať už ani chvíľu. Stavidlá povolili a ja som jediným šklbnutím za jeho tričko prevzala iniciatívu. Prisala som sa k jeho perám ako smädný na púšti k svojej vysnívanej oáze. Druhá ruka mi akosi automaticky sama vošla do jeho hebkých, ako uhoľ čiernych vlasov a zvierala ich ako v kŕči. Skôr než som si uvedomila čo robím, bola som okolo neho obtočená ako liana. V tej chvíli ma zaujímalo len jedno. NAHUEL. On a jeho zázračné ruky, ktoré mi netrpezlivo behali po chrbte od lopatiek k drieku. Znova k lopatkám a opäť k drieku. Chvíľu sa zastavili a zišli nižšie. K môjmu zadočku.

Svet sa zastavil a moje vnútro explodovalo. Bola by som ochotná prisahať, že okolo nás búcha pestrofarebný ohňostroj vášne a my sme v samotnom epicentre. Bolo to také krásne, že som dúfala, že presne v tejto chvíli umriem, lebo už ďalej nemám pre čo žiť. Dosiahla som nirvány.

„Si úžasná.“ Trvalo dlho, kým ku mne precitol zmysel tých slov. Vlastne mi zároveň došlo, že náš bozk už skončil. Čo teraz, Pane Bože, čo mám teraz urobiť? Mysľou mi prebehol temný kŕč paniky.

„Si úžasná,“ zopakoval, „a nádherná.“ Jeho barytón láskal moju dušu.

Dar!!! Napadlo mi náhle. Táto myšlienka nemilosrdne preťala dokonalosť celej  chvíle a všetko, čo sa teraz stalo, to úžasné, to neskutočné vášnivé tango zmizlo v priepasti plnej bolesti.

To všetko som spôsobila ja. Len ja. Ja a môj poondiaty dar! Znechutenie zo seba samej bolo ako najhoršia potupa. Neochotne som odtrhla ruku z jeho vlasov a presunula som mu ju na jeho hruď. Pod mojím dotykom som cítila, ako sa dvíha a opäť klesá v hlbokom pomaratónskom  dychčaní.  Vedela som, čo je treba urobiť a nenávidela som sa za to. Už teraz. Zavrela som tuho oči v nádeji, že to bude ľahšie. Nikdy to nebude ľahšie!!! A zaprela som sa v snahe odtisnúť nás od seba.

Jeho ruky boli ako zveráky, čo ma nehodlali pustiť zo železného zovretia. Skúsila som to znova. Ešte viac odhodlaná oddeliť nás. Keď sa tak stane, v tej sekunde umriem!!!

„Prestaň, Lis, chcem ťa držať v náručí, tak prosím, prestaň,“ šepol mnou uctievaný barytón.

„Ty to nechápeš!“ Zvuk, ktorý mi vyšiel z úst, ťal do živého, prišiel mi ako škripot nechta o tabuľu. Trhal mi samotnej uši a totálne rval moje vnútro na kúsočky.

„Čo nechápem, láska.“ Jeho pohľad bol plný bolesti z môjho odmietnutia. Tuho som zažmúrila oči. Nemohla som sa do tých jeho viac pozerať už ani sekundu.

„Tak mi to teda vysvetli!“ Bol neskutočne pokojný a trpezlivý. A to ma vytáčalo snáď ešte viac. Ach, ako neskutočne som nenávidela a preklínala svoj „dar“.

Pár nádychov a výdychov, ktorými som sa márne snažila ovládnuť nekontrolovateľný tras v rukách, mi vôbec nepomohli.

„Ty asi vieš o mojom...“ Tu som zaváhala, nebola som si istá, ktoré slovo by čo najdokonalejšie vystihovalo moju osudovú ranu, „...dare?“ Dovolila som si jediný pohľad. Len jeden jediný krátky pohľad a úplne som sa stratila v čiernočiernej hlbočine jeho dúhoviek.

Neodpovedal, len prikývol. Celý čas zo mňa nespúšťal svoj hypnotický pohľad.

„Tak potom,“ hlas mi takmer zlyhal, „vieš, že toto bola LEN ilúzia.“ Odovzdane, očakávajúc trest za svoj podlý čin, som sledovala, ako sa Nahuelovo dokonalé čelo zvrásnilo hnevom.

„Viem, čo cítim, belaza a môžeš na to vziať jed, že to nie je žiadna ilúzia,“ precedil pomedzi zuby.

„Ty vôbec netušíš nič o sile môjho daru, však?“ Sarkazmus bol vždy mojou najlepšou a najspoľahlivejšou zbraňou. „Viem byť viac ako presvedčivá. Cvičím to s Cullenovcami od nášho stretnutia.“ Áno, kvapku sarkazmu a naveky ho od seba odoženiem. Svoju rolu musím dohrať do konca.

„Ale pred tým našim stretnutím si o ňom nevedela.“ Bol rozhodnutý hádať sa. Tak len do toho, pán Dokonalý, len do toho Hollywood.

„Nie nevedela,“ priznala som, ale keď som zbadala, že sa nadychuje k ďalšej námietke, predbehla som ho, „ ale to neznamená, že som ho na teba nepoužila.“

Jeho dych sa nakrátko zastavil. Zaváhal. Potom sa aj tak rozhodol pre boj.

„Nepoužila si ho. Viem to,“ povedal pevným hlasom.

„Odkiaľ berieš istotu, že som ho nepoužila?“ Toto už bola z mojej strany čistá výzva, doslova ma štvalo, že ma nepovažuje za schopnú manipulátorstva. Čo som vážne pre všetkých iba dobrosrdečná puťka???

„To, čo cítim, JE skutočné.“ Bol si sám sebou istý. Stál predo mnou hrdý ako grécky boh vedomí si svojej plnej nadvlády nad celým svetom, nado mnou. Táto mužná nadradenosť sa mi, Pane Bože odpusť mi, páčila. Nie, cítila som tak silné erotické čaro, že v mojom podbrušku explodovala ďalšia erupcia motýlích krídel. Stále ma držal okolo pása a ja som snáď na stotinu sekundy rozmýšľala o tom, že sa k jeho pevnej hrudi opäť prisajem. Nie!!! Už stačilo, dosť bolo toho prekliateho daru!!! Do čerta s tebou, prekliaty osud!!!

„Mrzí ma to, ale nie je.“ Sama netuším, kde sa vo mne našla sila pre tak ľadový tón. „Nemôže byť.“ Jeho zranený pohľad som už viac nezvládala.

„Neverím ti,“ šepol. Teplý, voňavý dych ma pohladil po tvári. Tuho som zavrela oči a vychutnávala si posledné chvíle jeho blízkosti.

„Len mi nechceš veriť.“ Na dôraz svojich slov som zavrtela hlavou. Stále som však nemala odvahu otvoriť oči a dívať sa na neho.

„Prečo?“ Jeho otázka ma zraňovala, rovnako ako to, čo ma nútilo vysloviť nahlas.

„Hádam si nemyslíš, že moja „liga“ by niekedy mohla zaujať tú tvoju len tak, bez čarov a kúziel!“ Na pomoc som si vzala môj vždy spoľahlivý záchranný pás, sarkazmus. Neviem, čo sa stalo, ale čakala som aspoň nejakú rekciu. On však stíchol.  To ticho bolo priam vražedné a prinútilo ma konečne otvoriť oči. Strach-nestrach jednoducho, musela som.

Díval sa na mňa. Nie, bol absolútne vyvalený. Zízal na mňa tak šokovane, až som sa o neho začala báť. Vtom sa, ako pravý blázon, rozosmial na celé kolo. Ruka, pevne ovinutá okolo môjho pásu, ma nebezpečne pritiahla k jeho sálajúcemu telu. Mysľou mi preletela blesková myšlienka, či by som sa dokázala brániť, ak by mu vážne luplo v búdke. Pravdepodobne by bol so mnou amen.

„Ty vážne nevieš, ako vyzeráš? To nemáte doma ani to najmenšie zrkadlo?“  Ešte mu trhalo kútikom, akoby počul najnovší vtip, hoci sa snažil byť vážny. Nedarilo sa mu a opäť vyprskol v hurónsky smiech. Pravdepodobne som na neho zízala ako čistý blázon.

Keď sa mu podarilo upokojiť sa, pár krát sa zhlboka nadýchol a plne venujúci mi svoju pozornosť, vpíjajúc sa do môjho strnulého pohľadu, zapriadol tým božským barytónom: „Som si viac než istý svojimi pocitmi. Tvoju vôňu som zbožňoval skôr, než som ťa zbadal. A môj prvý pohľad do tvojich orieškových očí.“ Jeho pohľad znežnel a ľahulinkým pohybom mi láskyplne zastrčil neposlušnú kader za ucho, „myslel som, že som umrel a prišiel do raja. Inak by som nemohol vidieť čistého anjela, beleza.“ Chcela som protestovať, ale dotyk jeho prstov na mojich perách ma kompletne omráčil.

„Netuším, či to, čoho som tak plný, je láska, je to však silné, silnejšie ako ja a ver, že nemám záujem s tým bojovať. Chcem dennodenne vidieť tvoj rozkošný noštek a ochutnávať tvoje úžasné pery, chcem sa ťa dotýkať tam, kde sa ťa ešte nikto nikdy nedotýkal. Chcem uctievať tvoju dušu ako najvyššie božstvo. A chcem zbozkávať každý milimeter tvojho belostného tela. Milovať sa s tebou celý deň a noc a potom znova a znova až...“ Tentoraz som ja prerušila vášeň prúdiacu z jeho rozbehnutých úst roztrasenou dlaňou. Okamžite ju prikryl svojou a na znamenie, aby potvrdil tie neskutočné slová, ktoré mi do konca mojej existencie nemajú najmenšiu šancu zmiznúť z  pamäte, ju zasypal drobnými bozkami.

„Neverím, amor, že toto nie je skutočné...“

Tak potom prečo po vypočutí takej nádhery vidím v duchu oči ešte niekoho iného???


 

* minha beleza - kráska moja (portug.)

* beleza - kráska (portug.)

* Meu amor, tanto que eu queria te tocar - láska moja, tak veľmi som túžil dotknúť sa ťa (portug.)

* amor - láska (portug.)

 

Galéria

Nahuel                                   Lis

 

Zhrnutie

 

předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

Janeba

19)  Janeba (01.01.2012 21:22)

Zízam tu na obrazovku , neschopná slova! Vzhľadom k vzhľadu a kúzlu Nahuela by som sa nečudovala, keby to spôsobila vášeň, je očarujúce a veľký, vie čo chce .......... áááách!
Liz, Seth je zadanej, ach jo! Hormóny, myšlienky, chémia to je zoskupenie! Čo s tým? ? ?
Verýšku , nádherne si užívam každučké písmenko a je mi krásne!! Si kúzelníčka sa slovíčkami!!!
Děkuji!!!

AMO

18)  AMO (26.12.2011 09:33)

Chudinka je celá zmatená. A já taky! Tak na koho ten dar použila? Myslím si, že na Setha, protože toho chtěla a chce...?
A Nahu... brouček, mazlík... to je chemie, viď?

Kristiana

17)  Kristiana (06.05.2011 20:06)

Nádech. Výdech. Nádech. Výdech...mě si vůbec nevšímej, já jen rozdýchávám tu scénu s Nahuelem. Na začátku mělo být varování, že při přečtení hrozí infarkt. ;) Jestli tohle někdy rozdýchám...
Nahuelova fotka! Je přesně takový, jak jsi napsala...jako z reklamy na voňavku...mužný, neskutečně přitažlivý, exotický . Chci ho, tady a teď!

Twilly

16)  Twilly (16.03.2011 17:29)

Ambřičko
Linfe tak jsem ráda, že se ti to líbí...
Evelyn, no jo... taková už jsem já, matinko... a taky naše Lis :D

Evelyn

15)  Evelyn (16.03.2011 17:12)

„Hádam si nemyslíš, že moja „liga“ by niekedy mohla zaujať tú tvoju len tak, bez čarov a kúziel!“
Lis je mi čím dál sympatičtější

Linfe

14)  Linfe (16.03.2011 13:41)

Komentář pátý podruhé. Ach jo ten první se mi ztratil, tak já to skusím znovu, ale nevím jestli tam bude všechno. No jako bych to v předchozí kapitolce neříkala, že? Veděla jsem, že si bude myslet, že za to může dar. Věřím, že Nahuel má pravdu a v jeho případě za to dar nemůže, ale ona prostě má víc raději Setha. Tohle bude ještě zajímavé a moc se na to těším :-)

ambra

13)  ambra (10.03.2011 09:18)

Twilly, tím popisem TOHO setkání jsi mi odvařila mozek (o reakcích ostatních částí těl raději slušně pomlčím ). Ale bylo by mi líto nepochválit i úvodní část - zase stačilo pár vět a rozsekala jsi mě (Jasné, staré dobré gény deda Charlieho. )
Kromě toho, že je to skvěle napsané a že zúčastněné osoby vidím a naprosto hltám, se Ti taky daří ohromná věc - VŮBEC netuším, jak se to dál zamotá a jak se příběh nakonec rozsekne. Zatím vím jen vrcholy trojúhelníku (respektive čtyřúhelníku), ale dál? To miluju!

eMuska

12)  eMuska (27.02.2011 19:34)

A do kelu! Cítim sa totálne bláznivo, až sa mi chce smiať! Dora jedna, keby mne niekto niečo také povedal, tak tých očí v mojej hlave môže byť aj tisíc a ja by som na to kašľala! Neuveriteľnééé! Super!

Twilly

11)  Twilly (18.02.2011 00:01)

gucci: ... no jo no

gucci

10)  gucci (12.02.2011 00:16)

....teda ty mi dáváš ...je to božííí...Lis je tvrdohlavá jako blázen...

Twilly

9)  Twilly (08.02.2011 06:48)

Kytičko

kytka

8)  kytka (08.02.2011 00:26)

Nic chytého ze sebe nedostanu, protože ještě teď tu sedím, přihlouple se usmívám a všechno si BARVITĚ představuji.

7)  Lejla (20.01.2011 12:35)

Je velice jednoduche vsechno svadet jenom na dar a proc jsem cela ted nejaka vlacna? Nechapu asi to bude tim, ze vsechny ty slovicka slychavam doma, akorat ze muj muz neni Nahuel, ale jeho jazyk a rec tela ovlada dokonale. Bude to asi tim ze je portugalec. A Lis ma o prvni polibek postarano, tak proc je tam porad nekdo druhy?

Bosorka

6)  Bosorka (09.01.2011 18:22)

Od čeho mám tak vyschlo v krku....

Bye

5)  Bye (06.01.2011 21:55)

Tak Emmett se nakonec dočkal
A je to tady!
Lis nedokáže rozeznat, co je reakce na její dar a co skutečná Nahuelova vůle. A hádám, že u Setha to bude podobný...
No, zdá se, že on si je jistý...
Hele, Twilly, jako uvědomuješ si, že jsi právě velmi dlouze pohovořila o velmi krátké chvilce. A že ta chvilka byla velmi
Nebýt toho, že mě opět každá druhá věta vytrhla z voayerský extáze a uvrhla do extáze čtenářský, byla bych jako pozorovatel na konci kapitoly úplně nepoužitelná!
Jedna za všechny:
"Zvuk, ktorý mi vyšiel z úst, ťal do živého, prišiel mi ako škripot nechta o tabuľu."

Twilly

4)  Twilly (01.01.2011 13:11)

Hmmm tak ďalšia dávka lobotomicky-šťastného výškeru na mojom ksichte

Petík: Ďakujem, určite bude ďalší dielik čo najskôr.
Astrid: No čo už so mnou, jeden ma láka a druhý vábi, no a potom si vyber??? Ale čo ja, ja som nepodstatná, to Lis si bude musieť vybrať :D :D :D
Karolka: Že asasin , ty ma raz fakt zabiješ, drahá... a na ďalšej kapitolke sa už usilovne pracuje

Karolka

3)  Karolka (31.12.2010 21:43)

Twillyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyyy! Ať jsi kde jsi! Právě teď na tebe používám její dar a pobízím tě, najdi nejbližší počítač a přečti si tento komentář!
Co to mělo znamenat???!!! Jsi asasin, nebo co???
Hele, sem tam se mi při čtení stává, že děj vidím, ale abych fyzicky cítila... to... polibky a to ostatní... ííííííííííííííííííííííííííííííííí!!! A kdy bude další???!!!
Ale ano, chápu! Seth je... taky na něj pořád v koutku mysli myslím. Ale tenhle TVŮJ Nahuel... Ježkovy voči!!! A já se vždycky tak snažím psát komentáře, které by autora potěšily!!! Vždyť jsi ze mě udělala totální amébu! Absolutně nedokážu citovat jednotlivé věty, prostě jsem najednou byla plná emocí. A jakých!
A já se tě ptám: kdy bude další???

Astrid

2)  Astrid (31.12.2010 19:51)

Twilly, pekná kapitola. Ja viem že ty len toho Setha vidíš, ale Nahuel je môj typ. A choval sa naozaj, omg sladko.

Toľko metafor a prirovnani v kapitole, pripadám si priam sýta. Košatosť je tvoja parketa.

Petik

1)  Petik (29.12.2010 22:40)

no nemám slov, moc se těším na další kapitolku

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek