Sekce

Galerie

/gallery/cesta-za-stastim.jpg

20. kapitola - Mačička


pre kľud duše +18

 

 

 

Sledovala som z okna. Bavili sa spolu celkom srdečne, ako starí priatelia. Odfrkla som si a rýchlo som odstúpila od svojej pozorovacej stanice. No neubehla ani minúta a už opäť stála na tom istom mieste a šmírovala  Edwarda s Aurelom.


Edward.


Moja prehra, jediná prehra!


Pod jej pestovanými prstami sa rozdrolil kus parapetu.


„Dočerta!“ zahrešila polohlasom.  Poodstúpila radšej od toho blbého okna, ale stále tak, aby dovidela.


„Dočerta!“ zopakovala, tentoraz tichulinko, len pre seba. Tentoraz to však s parapetnou doskou nemalo nič spoločného. Len s tmavovlasým upírom, ktorý tak usilovne zamestnával jej myseľ v poslednej dobe viac, než jej bolo milé.


Nespúšťala oči z jeho vysokej postavy. Samú seba presvedčovala, že potrebuje mať LEN prehľad o jeho pohybe, aby mohla mať dostatočnú prevahu. V skutočnosti jej ten pohľad na jeho pevné svaly pod tričkom lichotil a rozochvieval na tých najsprávnejších miestach. Pohľad na neho ju omračoval, tešil, nútil snívať s otvorenými očami. Snívať o tom, ako ho poníži, ako ho zvedie a nechá tak. Snívať, ako on zvedie ju. Ako sa budú navzájom pri tom zvádzaní dotýkať. A kde všade sa dotkne on jej. Určite bude prechádzať svojimi veľkými mozoľnatými dlaňami  po jej tele, tvári, doslova cítila jeho prsty vo svojich vlasoch.


Slastne zavrela oči a nechala sa unášať predstavou. Áno, presne si dokázala vybaviť jeho  zemitú vôňu. Odtieň vlasom, nad skráňami jemnulinko prešedivených. Pred očami jej tancovali jemné vejáriky okolo zlatých očí, v ušiach jej zvonil jeho smiech. A tie ústa...


Lačne preglgla vzrušenie a olizla si vysušenú spodnú peru. V tom sa zarazila, doširoka roztvorila prekvapené oči a opäť neslušne zakliala.


Čo to dopekla robím? Chcem trápiť jeho a nie dopustiť, aby on trápil mňa! Preletelo jej mysľou. Zdesená si uvedomila, že ju ten blázon priťahuje. A čo bolo možno ešte horšie, túžila po tom, aby priťahovala aj ona jeho. A nie kvôli pomste. Chcela, aby ju mal... rád!


Doprdele! Doprdele! A ešte raz doprdele!


Za obeť padla malá vázička, ktorá sa rozprskla po náprotivnej stene potom, čo ju tam Tanya hodila. Nechcela myslieť na Esme a na to, ako jej to celé bude vysvetľovať. Parapet aj túto serepetičku.


Takto mnou nebude mávať žiaden mužský prívesok! To teda nie! Nad citmi nech sa rozplýva pekne Bellinka. Zúrivo som lietala po izbe ako zmyslov zbavená.


Nemala som sem vôbec chodiť.


Hnev v nej narastal do závratných výšin. Snažila sa vsugerovať si, že sa hnevá na neho. Na Aurela. Bože Aurel, čo je to vôbec za predpotopné meno... Zasmiala sa nahlas a sama sebe znela ako šialenec. Ak by ju teraz niekto pozoroval, určite by sa nasmial.


Zúfalo klesla na kolená uprostred svojej izby a tvár si skryla do dlaní. Túžila po tom, aby mohla všetok tento nezmyselný tlak na jej mŕtve srdce vypustiť. Márne. Odkedy začala existovať, všetky jej slzy naveky vyschli.

* * *


Alice sa pokúšala nahliadnuť do budúcnosti, ale pred očami videla len čierno-čiernu tmu. Nespokojne si odfrkla. Vlci! Vždy, keď je ich veľa, vidí akurát tak veľké... nevidí vôbec nič.

„Deje sa niečo, zlato?“ Usmial sa Jasper tým svojim typickým južanským lenivým spôsobom. Rozhodne sexi spôsobom. Potom sa jednoducho zviezol z polohy ležmo na boku na chrbát. Ruku, ktorou sa dovtedy podopieral, premiestnil za hlavu.


„Nič, nevidím, asi je tu príliš veľa vlkov,“ zaúpela a zafňukala.


Jasper k nej natiahol ruku a naznačil to celosvetovo známe gesto: POĎ KU MNE! Potom tou istou rukou poklepkal na vankúš,  na ktorom ležal. Volal ju. Vábil ju. A ona mienila podľahnúť.


„Tak sa tým už netráp zlato a poď sem, žena.“ Usmial sa a predviedol jej tak svoj perfektný chrup.


Alicina dovtedajšia snaha – použiť svoj dar na šmírovanie budúcnosti jednotlivých členov celého Cullenovského klanu – sa rozplynula ako para nad hrncom vo chvíli, keď padla Jasperova tichá ponuka. Oči jej sčerneli túžbou a ona, ako malé pojašené dievčatko, vyskočila na posteľ, rovno do náručia svojho manžela.


* * *


Pripadal som si ako feťák a ona predstavovala môj fet. Blonďavá siréna, ktorú som už pomaly prenasledoval na každom kroku. To, že jej leziem na nervy, nijako nezakrývala a ja som jej to ani nemal za zlé. Prskala na mňa ako dajaká nádherná divoká šelma. Rozhodne vtedy, keď sme pri našom stretnutí mávali spoločnosť. Keď sme sa nejakým nedopatrením ocitli niekedy niekde spolu samí, bola úplne iná. Dívala sa na mňa placho ako laň. Bola krotká, vystrašená. Netuším, prečo potrebuje ku spokojnosti tú šarádu. Bola iná, než akou sa naschvál robila. Tým som si bol stopercentne istý. Bola iná! Bola krásna,  bola inteligentná. Bola...


„Uhni!“ Snažila sa popri mne prebehnúť a popritom do mňa strčila takou silou, že som musel cúvnuť dva kroky, aby som našiel rovnováhu.


... hrubá ako dajaký odporný drevorubač.


„Tanya!“ Carlislovi pravdepodobne došla  trpezlivosť. So šokovaným výrazom v očiach sa ju snažil umravniť.


„Čo? Stál mi v ceste!“ Odsekla.


Takže Carlislov pokus bol na dve veci. Ale to ho nezastavilo:


„Ocenil by som, keby si sa chovala v mojom dome slušne. Ak chceš, aby sa ti Aurel odstúpil, som si istý, že stačí slušne požiadať a on ti určite rád vyhovie.“ V priebehu svojho siahodlhého preslovu pravdepodobne nadobudol aj svoj povestný pokoj. Už totiž nevyzeral tak šokovane, ale obliekol si masku zhovievavého profesionála.


„No to teda určite!“ Štekala po ňom a snažila sa tváriť maximálne otrávene. Ako keby to bola len rozmaznaná pubiška. Všimol som si však, že môjmu pohľadu sa svedomito vyhýbala.


„Myslíš, že by som ti odhryzol z nosa, srdiečko?“ zapojil som sa tiež do debaty. Ruky som  medzitým zamestnával listovaním v jednej z Carlislových kníh, ktoré mi požičal zo svojej ohromnej súkromnej knižnice.


Pohrdlivo si odfrkla a tvárila sa, že jej nestojím ani za odpoveď. Chvíľu to dokonca vyzeralo, že by si bola schopná predo mnou ešte aj odpľuť. Ale keďže sa s nami v jednej  miestnosti nachádzal aj pán domu, myslím, že nejaká štipka zábrany sa u nej predsa len našla.


„Nie, z nosa určite nie. Radšej hryzkám do iných partií.“ Dostal som chuť trochu ju potrápiť. Túto hru predsa môžeme hrať aj dvaja, sóla si užila už viac než dosť. Odložil som knihu na stôl.


Trochu sa mračila, keď zistila, že na jej invektívy mienim reagovať a nebudem pravdepodobne pasívny. A ja som so zvláštnym zadosťučinením zistil, že ma táto jej uštipačná póza zlého dievčatka neuveriteľne vzrušuje. Ako by toto všetko bola iba akási predohra. Pekne zvrhlá predohra.


To zistenie ma teda riadne prekvapilo.


„Napríklad uško, pekný ženský lalôčik... taký...“ spražil som ju znechuteným pohľadom – predpokladám, že som bol ťažký ašpirant na Oskara – a pomaly pokračoval: „... proste sexi a nie ako ten tvoj. Prepáč, ale ani keby si mi do postele spadla, nechcel by som ťa tam.“ Nejakým zázrakom som si dokázal udržať normálnu tvár.


Zato ona nie. Zúrila. Oči jej sčerneli vražednou túžbou škrtnúť podo mnou zápalku a ja? Mal som sto chutí ju schmatnúť a zbozkávať. Navzdory tomu, čo som hovoril, v mojej posteli som ju jednoznačne CHCEL!


„Klameš!“ Prekvapilo ma, že aj jej sa podarilo dostať hlas pod kontrolu. Bol až nebezpečne pokojný.


Takže mačička bude vystrkovať pazúriky? No tak poď, moja, poď, či číííí.

„Myslíš?“ nadvihol som skepticky jedno obočie. Chcem druhého Oskara!


„Stopercentne. Akurát neviem, či tušíš, čo sa s takou ženou v posteli vôbec robí.“ Ďalší útok? No prosím!


Neudržala jeden zo svojich čarovných kútikov a unikol jej drobný úsmev. Si zlá herečka, mačička. Krásna, ale zlá.

„To teba nemusí zaujímať, ty to aj tak nikdy nezistíš.“ Pokračoval som mäkko.


Nasral som ju. Na milión percent! Zaťala zuby a tým sa prezradila. Našiel som to miesto. Našiel som jej ranku. Ona chce byť v mojej posteli? Wow, zaujímavé.


„Ty, ty...“ jachtala, zúrila, „impotentný debil, neschopný...“ strieľala svoje štipľavé slová ako šípky s hrotmi namočenými v kurare.


„Tak to už by snáď stačilo!“ skočil jej do reči nahnevaný Carlisle.


„Ak sa mieniš chovať ako nevychovaná fúria, tak prosím, ale nie TU. Sú tu deti a majú uši, preboha. Vypadnite sa hádať okamžite inde! Obaja! Von!“


Prekvapil ma. Prekvapil aj ju. Obaja sme stáli a zízali na tohto ultra milého gentlemana, ako sa tu priam zadúša od zlosti.


Netuším, kde sa to vo mne vzalo, ale zareagoval som, aj napriek šoku z Carlisla – aj keď som ho ešte príliš nepoznal, toto určite nebolo jeho prirodzené chovanie – som začal konať.


Schmatol som Tanyu za predlaktie a nedal som jej šancu. Letela za mnou ako štandarda. Ešte vo dverách som po nasratom Carlislovi pípol ospravedlnenie, ale to už sme boli takmer v polke schodišťa.


Neprotestovala. Buď ma mala tam, kde ma chcela mať, alebo bola vo väčšom šoku než ja sám. Mal som ju v tesnom závese. Bodaj by nie, keď som ju stále držal za to prekliate predlaktie a vliekol ju doslova za sebou. Na tri moje a šesť jej krokov, sme sa ocitli pri mojej izbe. Rozrazil som dvere a vsotil ju dnu. Odletela odo mňa ako bowlingová guľa.


Keď na mňa konečne nasrato pozrela, druhou rukou si rozmasírovávala miesto, za ktoré som ju držal.


Nekomentoval som to. Vošiel som a zatresol za sebou dvere. Mlčali sme, len sme obaja sťažka odfukovali. Ako keby sme boli po maratónskom behu či čo. A rozhodne sme nespúšťali jeden druhého z očí.


Vzrušenie, ktoré sa miesilo s hnevom a zúrivosťou by sa dalo určite aj krájať, vážiť či predávať na kusy. Bol by to určite zaujímavý artikel.


„Spokojný?“ štekla na mňa spoza dlhočizných mihalníc.


„Ja? To ty si vyvolala túto nechutnosť? Čo ti vadí? Že ti neleziem pod sukne?!“ Zatiaľ...


Pohrdlivo si odfrkla.


„Nie som zúfalá!“ oponovala. „Ja si môžem vyberať, nemusím sa uspokojovať s odpadom...“ Podľa jej spokojného výrazu sa zdalo, že sa opäť vyšvihla tam, kde chcela byť. Ale mňa to len rozosmialo. Hlasným, burácavým smiechom.


„Ja o štetky nemám záujem, mačička.“ Oponoval som jej teraz už uvoľneným, štýlom. Ten smiech mi pomohol dostať svoj hnev pod kontrolu.


Oči jej opäť sčerneli a skôr, než som si stihol uvedomiť, vyrazila oproti mne. Čosi presvišťalo vzduchom a ja som dostal... facku.


V hlave sa mi zoplo akési zariadenie a ja som konal takmer proti svojej vôli. Tlak v nohaviciach mi bolestivo tepal a narúšal moje kruhy.


Za tú ruku som ju priam zdrapil, vykonal som s ňou efektnú otočku, so zadunením som ju prirazil k stene a zúrivo bozkával ako o život. Ako keby som to ani nebol ja. Taký násilný som v živote nebol. Teraz som sa ju snažil vyplieniť. Krásnu, hrdú, sprostú ako dlaždič... mäkkú, nepoddajnú, bojovnú... Tanyu.


Áno bojovnú. Bojovala ako levica. Útočila na moje ústa s rovnakou intenzitou. Od romantiky táto bitka nemohla mať veru ďalej.


Surovo som jej prechádzal každú krivku a keď som sa dostal pod zadoček, zodvihol som ju jednou rukou, zakliesnenou práve pod tým zázrakom, do luftu. Druhou som ešte stále zvieral jej zápästie a tlačil ho ku stene. Ovinula si okolo mňa nohy a to ma rozpálilo ešte viac. Moje vzrušenie aj zúfalstvo boli v červených číslach. Ešte chvíľu a vybuchnem. Voľnou rukou mi zašla do vlasov a ťahala. Bolo to... wow vzrušujúce. Odtrhol som sa od jej tvrdých úst a presunul som sa na jej krk. Zúfalo som ho okusoval a ona vydávala zvuky, ktoré ma dostávali niekam mimo realitu.


Znovu sa ozvalo tepanie na oných miestach. To ma prinútilo uvoľniť jej zápästie, vydolovať svoje náčinie a dostať ho tam, kam sa po celý čas tak urputne štveralo. Do nej. Z pier jej unikla slastná úľava tesne po tom, ako som to urobil. Z nejakého zvláštneho dôvodu ma to popudilo. Chcel som ju strestať a ona si to celé miesto trestu užívala. Pritvrdil som v úderoch. Pripadal som si ako pneumatické kladivo, s akou vervou som pohyboval panvou. Vzdychala. Nádherne, slastne, vzrušene. A aj keď sa mi to páčilo počúvať, musel som to zaraziť. Iný spôsob ako utlmiť jej zvuky ako bozkom, som nenašiel. A tak sme splynuli úplne.


Po tom, ako naše záchvevy ustali, zošuchol som ju k zemi a ona sa postavila na roztrasené kolená. Mačiatko. Otvorené pery, toľkokrát pošpinené zúrivými bozkami, pootvorila do prekvapeného „o“ a upierala na mňa neprítomné oči. Bola ešte tam... pri našom „útoku“. Spomínala, premietala, vstrebávala.


Bola nádherná. Mal som chuť, klesnúť jej k nohám a kajať sa za tú spúšť, čo som na nej práve vykonal. Akurát v tejto chvíli, by som bol jej ochotným otrokom. Mohla by si so mnou robiť, čo by len chcela. Ona by smela všetko... keby..


„Si štetka!“ s prekvapením som vnímal vlastný hlas. TOTO som predsa nemohol povedať ja? To nebolo v pláne! Zhrozilo sa moje podvedomie. Netuším, prečo som to povedal. Hádam, keď si tak rajcovne oblizla poplienené pery. NIE! To nie je dôvod.


Zabolel ma výraz v jej očiach. Mihla sa v nich bolesť, pretože som ju zranil. Viac, než týmto zbesilým fyzickým útokom. Jasne som videl moment, kedy jej duša stvrdla na kameň.


„Ale v tvojej izbe som bola! A to si tvrdil...“ naklonila hlavu a jej hlas velil protiútok.


„Povedal som, že ťa nechcem v posteli, nie, že mi nemôžeš poslúžiť.“ Nedokázal som nehovoriť tie sprostosti.


Kameň sa opäť premenil na srdce a oči nadobudli zranený výraz. Zlomil som ju.


„Idiot!“ zašepkala, podkasala si sukňu a vyletela ako strela z mojej izby.


Ostal som tam stáť ako taký korunovaný debil.



Zhrnutie





předchozí kapitoladalší kapitola

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

AMO

12)  AMO (29.12.2011 09:13)

Takže to je ta kočička? Jupí nová inspirace...

Ale ještě tam mám jinou robotu.
A Edward je tady také fajnovej :D :D

Twilly

11)  Twilly (27.12.2011 14:06)

Kristiiiiii, ty jsi byla u mě na návštěvě???? Zlato, vítej

Kristiana

10)  Kristiana (26.12.2011 13:54)

Aurel se choval hrubě, ale Tanye to svým způsobem patří. Aspoň okusila to co léta dělala i z té druhé stránky.

kytka

9)  kytka (22.08.2011 13:51)

Jsem z toho hrozně vyvalená. Proč byl takový hrubý? Překvapilo to. Skvělě napsané Veru.

monikola

8)  monikola (01.08.2011 22:54)

carlisle bol skvelý...konečne som ho "videla" nasraného :D :D :D a to rodeo potom... uuuuuuuaaaaa to bolo hot...very very hot...

Lenka326

7)  Lenka326 (01.08.2011 19:37)

No, tak tomu se říká erotické dusno. Až je musel Carlisle krotit, to se teda hned tak nevidí.
Nějak je nechápu, on ji chce, v duchu se jí chce na kolenou omlouvat a pak z něj vyletí takové svinstvo. Proč? To jsem od něj fakt nečekala.
A Tanyi se to dotklo, troufám si říct, že víc, než kdysi před lety Edwardovo odmítnutí.

Twilly

6)  Twilly (24.07.2011 20:42)

Bebuli CMUUUUUUUUUUUUUK

5)  Beatrix (24.07.2011 17:44)

Da sa :-)) C17 bola ok ale 19&20 ma uplne grady !! well done.. xxx

Twilly

4)  Twilly (24.07.2011 13:07)

To víš, Juli, nějak se mi - chlap jeden ušatej - vymknul z kontroly

Jula

3)  Jula (24.07.2011 12:42)

No tedy, Aurel se nezdá

Twilly

2)  Twilly (24.07.2011 12:11)

Beba ty si fakt koza

1)  Beatrix (24.07.2011 11:48)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek