Sekce

Galerie

http://www.jellymuffin.com/icons/kiss/images/icon007.png

Takže druhá kapitola je na svete. Koho si Bella vyberie. Bolo to dobré rozhodnutie?

Chcela by som poďakovať ambre, ktorá mi napísala komentár s povzbudzujícimi slovami k prvej kapitole.

Prosím o komentáre každého druhu či z kritikou alebo nápadmi.


Ďakujem Niki :)

2. kapitola

,,Ja...  skúsim to s Jacobom,“ rozhodla som sa. Ktovie, čo bude ten Edward zač.

,,No, to som rád, pretože neviem v akej forme je Edward. Ďalšia súťaž je už o týždeň v sobotu. Je to nominácia na majstrovstvá Ameriky a odtiaľ sa nominuje na majstrovstvá sveta. Tento rok sú v Paríži,“ informoval ma ďalej. No, do Paríža by som sa išla pozrieť. Dúfam, že to dievčatko bude šikovné.

,,Teraz ma napadlo... Ako sa to dievča volá? Koľko ma rokov?“ spýtala som sa.

,,Volá sa Ashley. Priezvisko si už nepamätám,“ povedal zahanbene.

„Má trinásť, takže ešte patrí do fitness detí.“

„Fíha, taká malá? Teda ja mám veľmi rada malé deti, ale toto už je puberťáčka,“ povedala som s obavami v hlase a spomínala, čo všetko sme s Melanie, Cory a Mathewom v tých rokoch porobili. Och, ako mi len chýbajú.  Hneď ako prídem, im musím zavolať.

„Neviem aká je. Rozprával som sa s ňou iba cez telefón, ale z počutia bola normálna. Určite nemá  pláne rozbiť okno kameňom ani nič podobné,“ povedal naštvane. Nikdy na to nezabudne.

„Oci, to nebol môj nápad. Ja som ten kameň ani v ruke nedržala,“ obhajovala som sa, ako už dobré štyri roky. Mathew rozbil okno na starom opustenom dome. Samozrejme, že ja, Melanie a Cory sme boli pri tom. Prišli policajti, zobrali nás do školy a tam zavolali aj našich rodičov. Keď Charlie prišiel, bol tak naštvaný, že skoro ozelenel. Nadával mi, prečo rozbíjam okná miesto toho, aby som bola v škole. Musel za mňa zaplatiť aj nejakú pokutu, či čo to bolo. Dostala som zaracha a s babami ani s Mathewom som sa nemohla baviť. Dlho to nevydržalo, ale už sme neozbíjali okná. Pár dní sme boli v škole na posmech, ale za tú srandu to stálo. Teraz sa na tom už iba smejeme.

„Mala by si si nájst nejakú novú výhovorku, toto mi hovoríš už štyri roky,“ povedal žartovne.

„Keby sa to nestalo, nemáme na čo spomínať,“ usmiala som sa a želala si, aby sa to všetko vrátilo späť.

„Krásne spomienky,“ povedal ironicky.

,,Zase preberáte hádzanie kameňa do okna?“ Reneé  prišla za nami.

„Už poďte. Ešte musíme uvariť večeru a Bella, ty sa musíš pripraviť na prvý deň v škole.“

„Zdá sa mi, že sa na to tešíš viac než ja.“ Vlastne ja sa vôbec neteším, radšej by som zostala doma. Ale to som si nechala pre seba.

Vybrali sme sa teda domov, kde sme sa navečerali.

„Idem zavolať babám,“ zakričala som zo schodiska  na rodičov, ktorý sedeli pri televízore.

„Ale nie dlho. Ráno nevstaneš!“ kričala spať mama.

„Nemám päť,“ zašomrala som si už pre seba. Často na to zabúdajú.

Otvorila som dvere do mojej novej izby a sadla za počítač. Zapla som skype, mikrofón, kameru a čakala kým Melanie príjme hovor.  Nikto iný tam nebol.

„Ahoj! Vieš, ako mi chýbaš? Práve teraz som na teba myslela,“ vyhŕkla hneď zo slzami v očiach.

„Neplač lebo budem aj ja. Aj ty mi chýbaš, všetci mi chýbate. Čo nového?“

„Mathew tu nie je preto, lebo má rande, a Cory sa musí starať o Petera. Kebyže si tu, tak aspoň mám ísť s kým von, ale takto...“ hovorila smutne. Peter je Coryn mladší osemročný brat. V poslednom čase sa oňho musí dosť často starať. Ale mňa skôr prekvapila tá druhá informácia.

„Čože? Mathew má rande? Zase? A čo tá jeho Nataly?“ pýtala som sa prekvapene. Mathew striedal baby ako ponožky.

„S tou sa rozišiel. Teraz je s nejakou roztlieskavačkou z West High.“

„Hmmm, chlapec si našiel roztlieskavačku. Som zvedavá koľko im to vydrží. Týždeň? Mesiac? A prečo sa rozišiel s Nataly?“

„Keď sme sa ho na to pýtali, povedal, že smrdí. Preto sa s ňou rozišiel.“ V tom sme obidve vybuchli. Smiala som sa tak, že mi slzy tiekli.

„Melanie už musím ísť. Pozdravuj!“

„Chýbaš nám. Ahoj!“ Teraz sa tie slzy smiechu premenili na slzy smútku. Zaklapla som notebook. Osprchovala som sa. A v slzách po nekonečnej hodine som zaspala.

***

,,Bella, zlato, vstávaj!“ budila ma mama.

,,Mami, mne sa nechce!“

„Musíš. Čaká ťa prvý deň v novej škole. Nemôžeš prísť neskoro,“ presviedčala ma.

„Mne sa do tej hlúpej školy nechce ísť. Chcem ísť späť do Phoenixu,“ hovorila som ako malé decko.

„Myslela som si, že si sa potešila, keď  sme ti kúpili auto a máš vlastnú kúpelňu. Myslela som si, že si šťastná.“

Rýchlo som sa posadila na posteli a spustila s výčitkami na mamu:

„Myslela si si, že keď mi kúpite auto a kúpelňu na všetko zabudnem? Len tak? Na strýka Brandona, Cory, Mathewa, Melanie? Vážne si si to myslelela?“

„Vyzerala si šťastne,“ zamumlala už trošku zahanbene.

„Prepáč mami, že som tak vybuchla, ale veľmi mi chýbajú,“ sklonila som hlavu. Nedokázala som sa na ňu pozrieť.

„To je v poriadku, ale vážne by si mala vstávať. Ja už musím ísť a oco ešte spí,“ vstávala. Až teraz som si všimla, že má oblečený elegantný, sukňový kostým lososovej farby, ktorý som jej darovala k narodeninám. Mama si potrpí na prvý dojem.

„Mami, vyzeráš nádherne. Určite zaboduješ,“ pochválila som ju.

„Ďakujem,“ povedala a upravila si limček.

,,Bella, ja už idem, ak by sa niečo stalo, ihneď mi volaj!“ prikázala mi, keď som jedla raňajky a ona si obula vysoké lodičky. Nechápem, ako v tom môže chodiť.

,,Áno, neboj sa. Veľa šťastia.“

,,Aj tebe.“ No, tak to budem isto potrebovať.

Po rannej hygiene som si na sebe natiahla džínsy a nejaké tričko. Nechcela som oblečením budiť zbytočnú pozornosť, i keď mi bolo jasné, že dnes budem témou číslo jedna.

Rýchlo som si dala na seba čierny kabátik a sadla do môjho nového autíčka. Vôbec sa mi tam nechcelo ísť. Chcela by som byť neviditeľná. Určite všetci budú ukazovať prstom a pozerať sa na mňa, presne tak, ako to bolo zo začiatku vo Pheonixe.

Tak som sa ponorila do svojich myšlienok, že už som na parkovisku školy. Zaparkovala som ďalej od budovy. Moje auto tu vynikalo. Vo Phoenixe bolo toto auto normálne, alebo skôr patrilo k tým horším. Tu boli na parkovisku stará škodovice. Ak by prišli do mojej bývalej školy s takým autom, vysmiali by ich ešte aj učitelia. Nedalo sa tu prehliadnuť krásne strieborné volvo a červený kabriolet. Určite to budú pekne namyslení majitelia. Nuž, aj takí ľudia musia byť. Síce aj o mne si to môže myslieť. Ale už mi to je jedno. Naučila som si nevšímať, to, čo si o mne druhý hovoria.

Prišla som pred školu, ale vôbec som nemala poňatia, kde je kancelária. Zastavila som u blondínky, ktorá vyzerala na školskú klebetnicu tipu: Všetko viem a čo neviem, to sa nestalo.

,,Ahoj. Prosím ťa, mohla by si mi ukázať, kde je kancelária?“ oslovila som ju milo.

,,Ahoj. Ty si tá nová Isabella? Ja som Jessica. Ak by si čokoľvek potrebovala, obráť sa na mňa.“ Moja predtucha sa usvedčila.

,,Len Bella a ďakujem,“ povedala som, keď ma viedla do školy.

Každý sa na mňa pozeral, tak som radšej sklopila hlavu a nasledovala Jessicu.

,,Tu je to. Počkám ťa vonku,“ povedala, keď sme zastavili pri presklených dverách.

Vošla som dnu. Bola to malá miestnosť v strede s pultom, za ktorým sedela staršia pani.

,,Dobrý deň, ja som Isabella Swan. Som tu nová,“ predstavila som sa.

,,Ahoj. Áno už ťa čakám,“ ihneď sa začala hrabať v papieroch.

,,Toto je rozvrh, sem sa ti podpíšu všetci profesori. Po škole mi to prinesieš,“ podávala mi papiere.

,,Ďakujem.“

,,Dúfam, že sa ti tu u nás bude páčiť,“ usmiala sa.

Vyšla som von, kde ma čakala Jessica. Pribudlo k nej jedno dievča a dvaja chlapci.

„Bella, toto sú moji kamoši a naši spolužiaci. Toto je Mike,“ ukázala na chlapca, ktorý mi pripomínal Mathewa. Mal bacuľatú tvár a na jej vrchu ju zdobili blonďavé vlasy. Len oči mal iné. Mal ich modrej farby, zatiaľ čo Mathew zelenej.

„Toto je Eric,“ ukázala na ďalšieho chlapca, ktorý držal za ruku ešte neznámou babou. Mal čierne vlasy a hnedé úzke oči, ktorými si ma premeral. To dievča sa naňho dosť podobalo. Mala čierne vlasy aj oči. Na nose sa týčili okuliare. Vyzerala veľmi milo.

„A toto Angela,“ ukázala na Ericovu frajerku.

,,Teší ma,“ na každého som sa pozrela a usmiala.

Náhle sa aj Mike chytil Jessici a ona sa naňho zbožne usmiala. Takže Mike chodí s Jessicou. Každý má niekoho, len ja som ešte bola sama. Asi by som mala zbaliť každého, ktorý sa na mňa pozrie. Ale to by bolo veľmi ťažké. Pretože sa na mňa nikto nepozrie. Jedine tak Jaocb Black. Ďakujem, neprosím. Radšej  zostanem sama. Niekedy mi to pripadá... čudné? Neviem to popísať slovami. Niekedy sa cítim prázdna. Áno, to je to slovo. Prázdna.

Z premýšľania ma vytrhlo až buchnutie do môjho ramena a následný pád. Už už som sa pripravovala na stretnutie s tvrdou zemou, ale niekto ma zachytil. Pozrela som sa na môjho záchrancu alebo skôr anjela? Mal krásne zlaté oči a bledú pokožku. Bronzové vlasy mal rozcuchané do všetkých strán. Ja asi snívam.

„Prepáč!“ ospravedlnil sa mi krásnym melodickým hlasom. Okamžite ma zaliala červeň.

„Nie, ty prepáč,“ zamyslela som sa.

„Mala som dávať väčší pozor,“ ospravedlňovala som sa teraz ja. Pomohol mi postaviť sa a iba sa usmial. Moje srdce začalo búšiť na plné obrátky. Akoby to počul, usmial sa ešte viac. Myslím, že teraz mi pár úderov vynechalo. Nič nepovedal, iba odišiel ladnou chôdzou. Chcela som vedieť jeho meno.

,,Kto... ?“ nedopovedala som, pretože sa na chodbe objavili ďalší anjeli.

,,To sú Cullenovci. Sú to adoptované deti doktora Cullena a jeho ženy Esme,“ začala hovoriť Jessica. Cullen? To meno som už niekde počula.

,,Sú divní,“ vložil sa do toho Mike, „nikto sa s nimi nebaví.“ Mne divní nepripadajú, iba nesmierne krásni. Ale to som radšej nahlas nepovedala. Síce je pravda, že v dave vynikali ich bledou pokožkou. Každý tu mal bledú pokožku, ale tá jejich ako by žiarila.

,,Všetci sú spolu. Ako myslím spolu, ako spolu. Ten veľký svalovec je Emmett a chodí s tou blondínou, ktorá vyzerá ako bohyňa. Volá sa Rosalií. Tá malá čiernovlasá, podobá sa na elfa, sa volá Alice. Ona chodí s Jasperom. To je ten blonďák, čo vyzerá ako lev,“ pokračovala Angela.

,,Len Edward je sám. To je ten, čo do teba narazil,“ hovorila Jessica so žiarlivým podtónom v hlase. Nechápala som to. Veď do mňa iba narazil. A okrem toho má Mikea.

Edward Cullen? Niečo mi to meno hovorilo, určite som ho už niekde počula. Ale kebyže ho vidím, to by som si určite zapamätala. Môj mozog začal pracovať na plné obrátky. Edwrad Cullen.

„Och!“ vypadlo zo mňa. Edwrad Cullen je ten chalan, s ktorého som mohla trénovať. Ja som taká trúba. Miesto tohto krásneho boha som si vybrala slizkého Jacoba Blacka. Tomu sa hovorí šťastie, Bella.

„Čo sa stalo?“ zaujímal sa hneď Mike.

„Nič. V pohode,“ usmiala som sa.

,,Čo máš prvú hodinu?“ ozvala sa Jess. Pozrela som sa do rozvrhu.

,,Francúzštinu,“ poznamenala som s viditeľnou nechuťou v hlase. Francúzština nebola moja silná stránka.

,,Super, tú máš so mnou,“ ozval sa Mike.

,,Dobre, aspoň to tu nemusím hľadať. Tak poďme, aby sme neprišli neskoro.“

S týmito slovami sme sa vybrali do učebne.

Na hodinu sme prišli, keď zazvonilo, ale učiteľka tam už bola. Vyzerala milo a bola nesmierne krásna. Teda nie krásna ako Cullenovci, ale krásna na normálne predpoklady. Chcela som povedať ako človek, ale Cullenovci sú tiež ľudia, i keď akoby vystrihnutý z časopisu.

,,Dobrý deň, ja som Isabella Swan. Som tu nová,“ predstavila som sa slušne, kým si Mike sadal na miesto.

,,Ahoj! Ja som profesorka Brownová,“ milo sa na mňa usmiala. Podala som jej papier, ktorý mi podpísala.

,,Takže môžeš si sadnúť...“ pozerala sa po triede. Voľné miesto bolo iba vedľa Edwarda a dievčaťa,

ktorého meno neviem. Počkať Edward. On je so mnou v triede. Dúfam, že ma k nemu neposadí. Aj keď niečo v mojom vnútri chcelo, aby som si k nemu sadla.

,,Vedľa Karen,“ povedala. Takže žiaden Edward. Jedna strana môjho ja bola rada, druhá smutná.

,,Dobré ráno, pani profesorka. Prepáčte, zaspala som,“ ozvalo sa za mnou. Otočila som sa. Bolo to dievča s hnedými vlasmi a modrými očami. So sklopenou hlavou sa išla posadiť na miesto vedľa Karen.

,,Som rada, že si sa ráčila nám ukázať Lili,“ povedala s radosťou v hlase.

,,Takže budeš si musieť sadnúť vedľa Edwarda,“ povedala a zamračila sa na mňa. Moje srdce sa ihneď rozbúchalo. Preboha Bella, čo je to s tebou? Poznáš ho len desať minút. Profesorka začala niečo rozprávať po Francúzsky. Nič som jej nerozumela. Výborne!

,,Ahoj, som Edward Cullen,“ ozval sa pri mne zrazu zametový hlas, pri ktorom sa mi rozbúšilo srdce.

,,Ahoj, ja som Bella,“ odpovedala som mu prosto.

„Ako sa ti tu páči?“ pýtal sa ma ďalej. Chcela som povedať, aby sklapol. Nechcem byť hneď vyhlásená za lúzerku, ale keď som sa pozrela do tých krásnych karamelových očí, neodolala som.

„Hrozne,“ povedala som popravde.

,,Tak prečo ste sa presťahovali do Forks?“ divil sa.

,,Vieš, že ani sama neviem? Mame a Charliemu sa tu páči,“ chcela som ešte dodať, že Charlie tu bude mať bližšie Jacoba Blacka, ale to som si už radšej nechala pre seba.

,,Ty si sem chcela ísť?“ dal mi ďalšiu otázku.

,,Neviem. Aj áno aj nie. Ale keď sa oni majú dobre...“ nenechala ma dopovedať profesorka Brownová.

,,Takže napríklad Swanová?!“ otočila sa na mňa s nasupeným výrazom.

,,Prepáčte, ja... “

,,Čo keby si tu nezabávala Edwarda a venovala sa mne?“

,,Myslím, že to nie je jej chyba,“ vložil sa do toho Edward. Úplne to odignorovala a ďalej pokračovala. Zase sa ma niečo opýtala.

,,Prepáčte, nerozumiem,“ čo som jej mala povedať?

,,Myslím, že Isabella bude potrebovať doučovanie. Kto jej pomôže?“ Nie, ja nechcem doučovanie od nikoho.

,,Ja jej pomôžem!“ ozval sa náhle Edward.

,,Niekto iný?“ spýtala sa, ale nikto sa nehlásil.

,,Ja,“ povedal autoritne.

,,To je v poriadku, nájdem si niekoho iného,“ povedala som, keď som videla jej nasupený pohľad.

,,To budem rada,“ odpovedala ticho.

Zvyšok hodiny značne flirtovala s Edwardom. Mala som chuť jej za to odtrhnúť hlavu. Bože, čo to

rozprávam?! Edward nie je môj. Kiežby bol. Bella, ukľudni sa. Nádych, výdych. Na čo to myslíš?! Nesiaham jej ani po päty. Konečne zazvonilo. Pobalila som si veci a vyšla som z triedy. Niekto ma na chodba chytil za ruku. Ten dotyk bol nežný, ale pevný a... studený?! Otočila som sa. Bol to Edward.

,,Preboha, Edward! Nie je ti zima? Nie si chorý?  Si úplne ľadový.“

,,Nie,“ na sekundu sa zamračil, ale potom pokračoval.

„Bella, ak chceš, ja ti s tým môžem pomôcť,“ usmial sa na mňa. Ihneď sa mi rozbúšilo srdce. Mala by som ísť k doktorovi.

,,Edward, ja neviem... Mne stačí, keď prejdem, a to zvládnem hádam aj sama.“

,,Ak nechceš, aby som to bol ja, kľudne ti môže pomôcť moja sestra Alice,“ povedal s takým zvláštnym podtextom. Akoby smutným. Ale to som si len nahovárala.

,,Nie, tu nejde o teba, ale o ňu.“ Určite vedel, na koho narážam. Učiteľka Brownová ma nemá už teraz v láske.

,,Po obede sa ešte dohodneme,“ povedal s úsmevom.

,,Náš Edík má babu,“ ozvalo sa z druhej strany chodby. Až sa začali obzerať. Okamžite som sa začala červenať.

,,To je môj brat Emmet. Nevšímaj si ho. Snaží sa byť vtipný.“

,,Ja sa nesnažím, ja som.“  Svojou povahou mi pripomínal Mathewa. Aj on bol taký šašo. Och, všetko mi to tu pripomína iba ich troch.

,,Čau! Ja som Emmet. Ako sa voláš, Edwardova baba?“ spýtal sa ma.

,,Bella,“ povedala som celá červená.

,,Emmet, ona nie je moje dievča,“ povedal Edward. Kiežby som bola. Bella! Dnes som sa napomenula už no... niekoľký rát.

,,Ano?! Tak prečo sa držíte za ručičky?“ Edward ma pustil. Jeho dotyk bol taký príjemný, až som naň zabudla.

,,Ty si tá nová, že? Dnes ťa prídeme pozrieť do posilky,“ povedal a pozrel sa na Edwarda, ktorý ho zmrazil pohľadom. Nepochopila som, čo to malo znamenať, al nestrala som sa do toho, je to ich vec. Radšej som odpovedala:

,,Ja viem. No, rada som ťa spoznala, ale už musím ísť,“ povedala som smerom k Emmetovi. Tajne som dúfala, že Edward bude mať hodinu so mnou.

,,Čo máš?“ spýtal sa ma Edward.

,,Matiku.“

,,Super, tú máš so mnou!“ ozval sa Emmet.

,,Tak sa uvidíme! Ahoj!“ rozlúčil sa Edward a rýchlo zmizol.

,,Ahoj!“  povedala som do prázdna.

,,Ten môj brat je hrozný, však? Žiadna pusa na rozlúčku,“ krútil hlavou Emmet. To som radšej nekomentovala, pretože som bola celá červená. Ako vidím, s Emmetom sa budem dosť červenať. Tento deň sa začína teda veľmi dobre.


Páčilo sa? Prosím každého, kto si ot prečíta o komentár či mám vôbec pokračovať. Ďakujem :)

1. kapitolanikolienka3. kapitola


předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Jalle

9)  Jalle (08.09.2012 22:41)

8)  tanicka (18.10.2010 17:46)

umrem z emmeta! skvela kapitola :)

7)  Lejla (01.09.2010 15:51)

Emmetek zase zaperlil. Je to skvele Belly myslenkove pochody me dostavaji do kolen.:) :) :)

nikolka

6)  nikolka (18.08.2010 19:26)

chuďa Bella, tá si s Emmettom cez matematiku užije.
krásne

Hanetka

5)  Hanetka (18.08.2010 10:11)

Jen tak dál! A doufám, že Emmetta za ty jeho poznámky praští alespoń činkou po hlavě! A co kdyby řekal Charliemu, že si to rozmyslela a bude připravovat Eda místo Jacoba? Tak, honem jdu dál...

krista81

4)  krista81 (17.08.2010 23:16)

moc pěkný, pokračuj

nikolienka

3)  nikolienka (14.08.2010 22:59)

Ďakujem za krásne komentáre! Veľmi ma potešili po dnešnom neskutočne dlhom dni

ambra

2)  ambra (14.08.2010 22:28)

Niki, zlatíčko, MUSÍŠ pokračovat!!! Je to úžasně čtivé, vtipné a skvěle vymyšlené. Některé Tvoje - Belliny poznámky mě naprosto kácí - tahle lehce sarkastická Bellinka je skvělá!!!:D Mám ráda Jacoba, ale ona má jiný názor:D . No, na to jejich společné cvičení se fakt těším . S Edwardem to hned od začátku krááááásně jiskří . No a Emmettek - nemám slov Paráda!!!

1)  elie_darrem (14.08.2010 22:22)

je to super, Emm je boží:-))

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still