17.08.2010 [21:45], nikolienka, ze série Bozk pre šťastie, komentováno 7×, zobrazeno 1970×

Ďalšia kapitolka je tu a s ňou aj prvý menší problém. Najprv som chcela aby sa vzťah s Edwradom vyvinul ľahko ale našťastie som dostala pusinku od múzu a príbeh som troška pozmenila takže dúfam že sa Vám bude páčiť.

 

---

 

Chcela by som poďakovať za komentáre a zároveň o nich poprosiť. Neviem, čo si mám o tom myslieť, keď vidím 80 "zhlédnutí" a iba 2 komentáre. Ak sa Vám môj príbeh nepáči budem rada za kritiku poprípade rady.

Ďakujem Niki :)

46819549-f917-456b-9f9e-b93f38798d82

1.03.01

3. kapitola

Keď sme prišli do učebne, Emmett si šiel sadnúť na svoje miesto. Ja musím čakať na profesorku.  Porozhliadla som sa po miestnosti, či tu neuvidím niekoho z Jessicinej party. Môj pohľad sa zasekol na Mikeovi. Vedľa neho sedel chlapec, ktorého ešte nepoznám. Vyzeral dobre. Nie tak božsky ako Edward, ale bolo vidieť, že sa o svoju postavu stará. Choroba, ktorá je nevyliečiteľná vďaka Charliemu, ale vždy sa pozriem aj na chlapcovu postavu. Mal hnedé vlasy a modré oči. Usmial sa na mňa a na jeho zuboch sa zaiskril strojček. Pomysleli by ste si, že mu to uberie na kráse, ale práve naopak. Úsmev som mu opätovala a nervózne som sa otočila ku dverám a čakala, kedy konečne príde profesorka. Konečne prišla... teda neviem, či sa to dá nazvať chodením. Lepšie povedané dogúľala sa. Bola to staršie pani, z ktorej vyžarovala nadšenie a láska k tejto práci. Bola ako babička a my jej vnúčence. Všetci sa postavili na pozdrav, čím dokázali, že majú taký istý názor ako ja.
,,Dobrý deň. Ja som Isabella Swan. Som tu nová.“ Podala som jej papiere, ktoré mi podpísala.
,,Ahoj. Som profesorka Greenová,“ nachvíľu sa odmlčala a porozhliadla sa po miestnosti.
„Jediné voľné miesto je len pri Emmettovi, takže nech sa páči, sadni si a dávaj pozor."
Tak som si teda sadla vedľa Emmetta. Preberali sme rovnice, ktoré som už dávno vedela, pretože vo Phoenixe som chodila na krúžok, do ktorého ma nanútila mama. Ocko mi povedal, že je to jej sen ešte z detstva. Keď mi to navrhla, pritakala som. Za jej nadšenie mi to stálo. Snažila som sa pre nich urobiť co najviac. Takže som chodila aj na krúžok z matiky aj na všemožné krúžky ohľadne kulturistiky a zdravia. Aspoň som sa nikdy nenudila a mala z toho vždy dobrý pocit, keď som videla ich úsmevy a pohľady nadšenia.
,,Takže, Bella, musím sa ťa niečo spýtať,“ šepkal na mňa Emmett, a tak ma vytrhol z premýšľania. Keď som sa naňho pozrela, začal napínať bicepsy.
,,Mám svaly?“ Tak toto ma vážne prekvapilo a ja som sa musela držať, aby som nevybuchla. Tak som sa len uchcechtla a rýchlo som nasadila masku vážnosti.
,,Áno, máš. Len dúfam, že ti to nestúpne do hlavy ako Jacobovi Blackovi a nebudeš taký namyslený.“ Keď som vyslovila jeho meno, zamračil sa.
,,Ty poznáš Jacoba? Odkiaľ?“ pýtal sa udivene.
,,Veď on je majster sveta,“ povedala som neveriacky. Mal by také veci vedieť, keď sa o to zaujíma.
,,Psisko smradľavé,“ zahundral si. Nevenovala som tomu pozornosť. Nechcem to riešiť, je to ich vec, ale vôbec sa mu nečudujem, že ho nemá rád. Emmett bol celú hodinu ticho a vyzeral akoby nad niečím rozmýšľal.

Celý deň prebehol rýchlo. Na obede som sedela s Jessicou a jej partou. Zistila som, že ten pekný chlapec sa volá Ben. Nie, že bol pekný, ale aj milý.  Spoznala som ešte aj Lauren, ktorá ma nemá moc v láske už teraz. Vypytovali sa ma na Phoenix, a keď som im popravde povedala, že neviem, prečo sme sa presťahovali, už sa viac nepýtali. Asi chceli počuť viac informácií, ale bohužiaľ nie sú žiadne, ktoré by som im mohla ponúknuť. Zahľadela som sa do svojho taniera, kde bol šalát a kuracie mäso. Mathew by už mal plno poznámok k môjmu jedlu tipu - ´Vieš, koľko sliepok musí umrieť kvôli tvojmu obedu a večeri za rok? ´ Nechápala som ho. On mohol tlačiť prasiatka a neviem aké zvieratá. Keď som sa spýtala povedal, že prasiatka sú premnožené.  Nemala som vôbec chuť k jedlu. Tak mi chýbali. Zdvihla som zrak od stala a očami blúdila po jedálni, až sa zasekol pri Cullenovcoch. Sedeli v najvzadnejšom rohu miestnosti a pozerali do prázdna. O tom , že ešte žijú, ma presvedčil fakt, že si Edward prehodil nohu cez nohu a pozrel na Bena a potom na mňa. Rýchlo som vrátila pohľad na tanier a aj keď som nechcela, začervenala sa. Dlho som sa presviedčala, aby som sa tam nepozrela, ale moja zvedavosť ma premohla. Zase sa pozerali do blba, len teraz na inú časť jedálně alebo okna. Pred sebou mali plný tanier jedla, ale akoby sa ho ani nedotkli. Len Edward sa v tom špáral a sem tam niečo dal do úst. Nechápem ako môže vyzerať tak dobre, keď vôbec neje. Ak sa bude pripravovať na súťaž, bude to preňho ťažké. Stále do seba pchať polyesterové chlebíčky. Mňamky! Usmiala som sa sama pre seba. Samozrejme, že nie sú vážne z polyesteru, ale vyzerajú tak. Keď ich jete už pár rokov, tak vám lezú hore krkom a toto pomenovania vymyslel Mathew, keď sa snažil pripraviť na súťaž. Vydržalo mu to neuveriteľný týždeň a nikam nešiel. Uvedomila som si, že ich ešte stále pozorujem, tak som uhla pohľadom. Zrazu sa postavila tá blondínka – Rosalie – a odniesla tácku. Ostatní ju následovali. Náš stôl sa tiež vyprázdňoval.
„Bella, ideš?“ spýtal sa ma Ben a nádherne sa usmial.
„Samozrejme,“ úsmev som mu opätovala.


Posledná hodina. Keď som prišla, mráz mi prešiel po chrbte. Učí nás profesorka Brownová. Ako by povedal Mathew: Koniec mi je! S telesnou som nikdy nemala problémy, ale teraz určite budem.
,,Dobrý deň, dievčatá! Dnes si zahráme volejbal, ale najprv sa rozbehajte a rozcvičte sa,“ privítala nás. Hneď ako to dokončila, všetky baby začali behať kolečká za Lauren, tak som po nich opakovala. Rozcvičku zase určovala Lauren. Všetko som robila podľa nej, i keď niektoré veci mi pripadali úplne zbytočné na rozcvičenie. Ale teraz nejde o správnosť. Brownová ma neznáša. Lauren ma neznáša, takže budem robiť to, čo ostatný.  Rozdelili sme sa do tímov. Vybrala si ma Karen. Hneď mi bolo jasné, že skončím u nej, keďže druhá kapitánka bola Lauren. Všimla som si, že u nás bola aj jedna z Edwardových sestier, Alice. Volejbal išiel v pohode, ale bola som rada, keď som zapadla do šatne a v kľude som sa čo najpomalšie prezliekala.
,,Ahoj, ja som Alice. Som Edwardova sestra,“ ozvalo sa za mnou, keď už posledné dievča odíde zo šatne.
,,Ahoj, ja som Bella,“ otočila som sa na ňu.
„Nejdeš domov?“
„Idem, len som chcela chvíľu počkať, kým sa vyprázdni parkovisko,“ odpovedala som po pravde.
,,Ako si prežila hodinu s Emmettom? Už sa nám chválil. Vraj si mu povedala, že má svaly.“
Pretočila oči.
,,Ale nebolo to také zlé. Len mi začal ukazovať bicepsy a ja som sa musela premáhať, aby som sa nesmiala.“ Keď som si na to spomenula, nevydržala som a smiala som sa, čo mi hlasivky stačili. Alice sa ku mne hneď pridala. Keď jej zvonivý smiech ustal, pozrela sa na mňa a povedala:
„Bella, budeme dobré kamarátky.“ Usmiala som sa na ňu. Asi má pravdu, už teraz mám pocit, že sa poznáme pár rokov. Zahľadela som sa do jej očí. Neverím, že sú adoptovaní. Sú si taký podobní. Tie oči a pokožka.
„Swanová, Alice zatvárame. Pohnite zadkom,“ vletela do miestnosti Brownová. „Nezabudnite odniesť kľúč do kancelárie.“ V tom oslovení bolo očividne počuť, aké city pechováva ku mne a k Alice. Moje meno vyslovila ako nadávku. S povzdychom som sa postavila, zamkla a išla smerom ku kancelárií. Alice išla za mnou.
,,Nemá ma rada. Mám také podozrenie, že kvôli Edwardovi. Sedím s ním a ešte ma chce doučovať francúzštinu,“ posťažovala som sa jej a to sme už stáli pred kanceláriou.
„Nemusíš ma čakať. Musím odovzdať ešte ten papier.“
„Rada ťa počkám. Nemám sa kam ponáhľať.“
Rýchlo som vošla do miestnosti, kde sa za pultom na mňa usmievala sekretárka. Podala som jej papiere aj kľúče.
„Tak ako sa ti u nás páčilo?“ spýtala sa ma milo.
„Ďakujem. Je to tu úžasne,“ zaklamala som a rútila sa za Alice.
,,Vieš, Bella,“ začala, keď už sme boli na parkovisku, „tvoje podozrenie je správne. Na Edwarda má zálusk už odvtedy, ako sme sa sem presťahovali.“
,,Ale predsa ja jej nesiaham ani po päty.“
,,No, v tomto s tebou nemôžem súhlasiť a myslím, že ani Edward by s tým nesúhlasil. Uvidíme sa zajtra. Ahoj!“ Už bola preč. Nechápem, ako to myslela. S nechápavým výrazom som išla k autu. A vydala sa smer La Push.
„Ahoj, Bella, ako ide život?“ privítal ma Billy s prehnaným úsmevom.
„Zdravím! Je Jacob doma?“ nevšímala som si jeho otázku.
„Nie, ešte je v škole, ale môžeš ho počkať.“
„Rada by som, ale ponáhľam sa,“ zaklamala som.
„Odkážete mu, že má v stredu prísť?“
„Jasné.“
„Ďakujem,“ povedala som sucho, keď som sadala do auta.
Už som to tam skoro nevydržala. Ten jeho falošný, blbý úsmev už mám po krk. Radšej som si zapla rádio a všetko vypustila z hlavy. O desať minút som stála pred posilňovňou.
„Bella, musím ti niečo ukázať. Bude sa ti to páčiť!“ kričal na mňa Charlie a vykukoval z dverí. Tešil sa ako malý chlapec.
„Tak to som zvedavá.“ Vošla som dovnútra a môj pohľad spočinul na bare, kde boli povykladané proteínové tyčinky a iné doplnky. Chladnička s pitím tu tiež nemohla chýbať. Pri čiernom bare boli stoličky takej istej farby.
„Fíha, to ste stihli za pól dňa?“ spýtala som sa prekvapene.
„Keď máš dobrých robotníkov,“ usmial sa na jedného z chlapcov, ktorý práve robil tlaky na lavičke.
„Je tu dosť ľudí,“ povedala som prekvapene.
„Vyzerá to tak, že to bola dobra investícia,“ usmial sa Charlie sám pre seba.
„Mohla by si to tu zatiaľ postrážiť?“ spýtal sa, keď do dverí vošiel Ben.
„Jasné, aj tak musím čakať na tú malú,“ odpovedala som a pozrela sa na hodinky. Ashley má prísť až za hodinu. Nevadí, aspoň sa budem mať na čo pozerať.
„Dík, Bells.“ Ponáhľal sa za Benom, ktorý sa na mňa hneď usmial, tak som mu úsmev oplatila. Vošla som za pult, sadla si a pozerala sa na ľudí okolo. Vážne sa bolo na čo pozerať. Pod tričkom boly Benovi vidieť krásne chrbtové svaly. A zadok? Ani nehovorím! Toto bolo trošku úchylné, Bella, nezdá sa ti? Mala by som zájsť k doktorovi. Rozprávam sa sama zo sebou. A to som vo Forkse len pár dní. Čo budem robiť o rok? Celý čas som sa pozerala na Bena. Teda skôr na svaly, ktoré sa rysovali pod jeho tričkom. Sem tam niekto prišiel, tak som mu predala, to čo potreboval. Hodina prešla ani neviem ako. Ben s tréningom skončil a Charlie ku mne doslova priletel z pracovne.
„Bells, Ashley bude meškať. Musela ísť k doktorke,“ prišiel mi oznámiť.
„V pohode, ja to tu vydržím. Zatiaľ si urobím nejaká úlohy,“ pohľadom som skĺzla ku školskej taške.
„Dobre. Ja idem. Prišiel Edward.“ Potrel sa ku dverám a ja som jeho pohľad následovala.
Nechápem, ako som sa mohla hodinu zdržovať s pozeraním sa na Bena. Na Edwarda by som sa mohla pozerať aj celý deň. Aj dva. Na pozdrav sa na mňa usmial, tak som mu úsmev opätovala aj s menším začervenaním. Túto krásnu chvíľku musel pokaziť Emmet, ktorý sa prirútil ku mne, zatiaľ čo Edward s Charliem zapadli v jeho pracovni.
„Ale, kto nám tu slintá! Ja viem, že som krásny, ale som zadaný,“ akože si prehrabol vlasy. Čože? Vážne slintám? Preblesklo mi hlavou a rýchlo som sa pozrela do zrkadla hneď oproti mne. Všetko bolo v poriadku. Ja toho Emmetta raz roztrhám ako hada. Emmett sa smial, div sa neváľal po zemi.
„Čo je tu také vtipné?“ objavil sa pri stole Ben.
„Nič,“ začervenala som sa. Prečo ja musím mať túto hnusnú vlastnosť. Pozrela som sa na Emmetta, ktorý sa už konečne ukludniľ.
„Bella, chcel som sa ťa spýtať, či,“ začal neisto Ben, "či by si nešla dnes večer so mnou, Mikom, Jessicou, Erikom a Angelou do kina.“ Pozrela som sa na Emmetta, ktorý očakával moju odpoveď. Keď idú skoro všetci, prečo by som nešla? Nie je to predsa rande a Reneé bude mať radosť.
„Rada,“ odpovedala som s úsmevom.
„Super! O siedmej pred kinom,“ hovoril potešene a odišiel.
„No, Bella,“ ozval sa Emmett, „si tu prvý deň a hneď ideš na rande.“
„Povedal si, že si zadaný,“ snažila som sa to prevrátiť na žart, no nepomohlo to.
„Nie je to rande. Idú aj ostatní,“ povzdychla som si.
„Stavím sa, že ťa pred kinom bude čakať sám s trápnou výhovorkou.“
„Čo ťa do toho Emmett,“ povedala som už z ostrejšia, pretože sa k nám blížil Edward. Nechcela som, aby to počul. Cítila som sa divne. Ako keby som ho zradila tým, že idem do kina s niekým iným ako s ním. Lenže Emmett musí vyklopiť všetko.
„Braček, už si v keli. Dnes ide na rande s Benom.“
„A čo s tým mám akože robiť?“ spýtal sa s ľahostajnou maskou. Všetko som čakala len toto nie. Neviem, čo som očakávala. Všetky tie úsmevy, pohľady, ponuky na doučovanie. Všetko to bolo len z ľútosti. On už má jasný cieľ – profesorku Brownovú. V škole sa robia, že nič, ale určite sú spolu. Tie hlúpe slová Alice. Chcela ma len utešiť. Prečo som len taká naivná?

2. kapitola ♥ nikolienka ♥ 4. kapitola

Chcela by som poďakovať za komentáre a zároveň o nich poprosiť. Neviem, čo si mám o otm myslieť, keď vidím 80 "zhlédnutí" a iba 2 komentáre. Ak sa Vám môj príbeh nepáči budem rada za kritiku poprípade rady.

Ďakujem Niki :)

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

6)  nikolienka (19.08.2010 14:22)

Ďakujem za komentáre.

A teraz k ďalšej kapitole. Zúfalo sedím už pól dňa pred počítačom a hľadím na obrazovku. Viem čo chcem napísať len nemám na to tie správne slova a mňa to štve. Niečo som napísala, ale nie je to ono.
Takže neviem kedy bude ďalšia kapitola. Mám v hlave všetko lenže, keď to chcem napísať nejde to. Neviem čo sa so mnou deje. Chcela som pridať kapitolu ešte pred víkendom, pretože potom začína príprava do školy a veľké nákupy, no neviem či to stihnem. Každopádne sa budem snažiť.

Niki

5)  nikolka (18.08.2010 20:22)

Nikolienka je to skutočne nádhernééé a ako vždy emmett vedie
rovnako si myslím, že vzájomná podpora nám len a len pomôže

skutočne som zvedavá ako to bude pokračovať a pevne verííím, že Edward sa len pretvaruje.
Krásne

4)  ambra (18.08.2010 15:18)

nikolienka, kapitolu od kapitoly je to lepší! Dokonale pracuješ s detaily, které to nádherně oživují, Bellin vnitřní svět je strašně přesný, Emmett je famózní a ta její nejistota - jistota ohledně přitažlivosti!!!
Tak, a teď sem přidám poznámečku, na kterou odkážu dvě autorky. Berunky, tyhle stránky jsou trošku specifické. Nejsou tu davy a většinu komentů píšou samy autorky. Vám to vyšlo dobře i špatně - odstartovaly jste tu prakticky současně - 3 úžasné slovenské autorky - Gino a nikolko, taky jsem na Vás jukla, ale prostě nemůžu zvládnout kvalitně číst 20 povídek . Moje rada - podpořte se navzájem - nebudete se nudit! - a zároveň na sebe komentáři upozorníte čtenáře. Vložit povídku a čekat, že si Vás lidi všimnou - to moc nefunguje . Tady je dobré být proaktivní. Párkrát se stalo, že skončily i dobré autorky, protože se aktivněji nezapojily a já strašně nechci, aby se to stalo některé z Vás. Držím Vám palce a omlouvám se nikolience, že jí tady dělám sešlost .

3)  Hanetka (18.08.2010 10:16)

Edward se určitě přetvařuje... stojí o ni, jak by ne! Těším se na další dílek, je to moc hezké a pěkně se to čte.

1)  krista81 (17.08.2010 23:23)

hezky napsané, Emmett zase pobavil, těším se na další díl

1