Sekce

Galerie

http://www.stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/Aurora%20b.jpg

„Láska je začiatok všetkých veľkých činov.“ -Kolár

4.kapitola

„Láska je začiatok všetkých veľkých činov.“
Kolár

„Ideme po nášho anjelika,“ navrhol, „nech sme komplet.“

Súhlasne som kývla a rýchlo sa obliekla. Cestou som premýšľala, ako ľahko som schopná zabudnúť na svet okolo seba, keď som v Edwardovom náručí. Pozrela som mu do očí a stratila sa v tej hĺbke, silno pritisol moje brniace sa telo plné spomienok s nedávneho zážitku.

Pred dverami sme zastali, slnko už zapadlo,  ešte mi venoval letmí úsmev, preplietol naše prsty a vošli sme do domu.

„Mami, mami, pozri čo som ti vyrobila!“ rozbehla sa Reneesme a vrhla sa mi do náručia. V rúčkach mala výkres s kresbičkou štyroch postáv.

„Toto si ty,“ vysvetľovala dôležito, „toto je ocko, toto som ja a to je Jake.“ Ukazovala na každú postavu a ja som plná dojatia pozrela Edwardovi do tváre, ktorý stál nad nami so zamysleným pohľadom.

„Je to nádherné srdiečko,“ chválila som ju, hľadiac pri tom na Edwarda, ktorý nás ešte stále nevnímal.

„Doma, pred tým ako pôjdeme do postieľky pohľadáme tomu obrázku miesto! Čo povieš?“ navrhla som a Reneesme radostne pokývala hlavou a šla všetkým popriať dobrú noc.

Rozlúčili sme sa a chystali sa na odchod, keď som si všimla že Edward sa vlastne celý ten čas ani nepohol. Čo sa to s ním deje? Hľadiac na neho s otázkou v očiach som čakala na odpoveď.

Prebral sa so zamyslenia a nesmelo sa usmial, snažiac sa tváriť akoby sa nič nedialo.

„Tak čo pripravené?“ s úsmevom nám otváral dvere. Vzal Reneesme na ruky a bežali sme domov. Pred chalúpkou sme spomalili na ľudskú rýchlosť a ja som prelomila to neznesiteľné ticho, ktoré nás sprevádzalo cestou.

„Edward, nad čím tak úpenlivo premýšľaš?“

„Čo keby si uložila Reneesme dnes sama?“ povedal polohlasno.

Zoskočene som čakala na vysvetlenie jeho návrhu. Toto sa ešte nikdy nestalo. Môj štít sa otriasol pod vlnou strachu, ktorá mnou prešla. Panebože čo sa stalo!

„Chcel by som sa s Carlilom pozhovárať o Reneesminých snoch,“ šepkal aby nás nepočula, „vraj našiel spôsob ako to vyriešiť.“

Aha, tam bol pes zakopaný! Obrovský balvan mi spadol zo srdca a ja som s úsmevom súhlasila. Je taký starostlivý, neznesie aby sa jej mladá dušička trápila a ak ho dobre poznám, určite si to dáva aj poriadne za vinu. Pohladila som ho po tvári, s Reneesme sme mu zakývali a vošli domov.

Stál tam kým sme nezatvorili dvere a v očiach mal čosi čudné, bol to veľmi známy pohľad, no predsa tak vzdialený.

+++

Zatvorila dvere na chalúpke, a ja som vedel že musím konať rýchlo. Pred očami som mal stále Alicinu víziu. Bežal som naspäť do domu, vpálil som rovno do Carlislovej pracovne, plný strachu a otázok som zastal pred celou rodinou.

„Prečo Alice, prečo?“ kričal som na ňu zúfalo lapajúc po vysvetlení.

„Neviem Edward,“  zmučene krútila hlavou, „ja, neviem si to vysvetliť!“

„Poviete nám prosím vás vy dvaja, čo sa tu deje?“ skočil nám do reči Carlisle snažiac sa upokojiť napätú situáciu.

„Mala som víziu,“ Alice začala vysvetľovať, ja som ju počúval prechádzajúc sa hore dolu po pracovni. Nemohol som len tak stáť a nič nerobiť.

„ Videla som ako Edward s Bellou a malou Reneesme utekajú z domu.“ vysvetľovala.

„Prečo?“ spýtali sa jednohlasne.

Nevšímal som si ich. Hlava mi šla prasknúť od premýšľania, no nevedel som prísť na to, čo za tým je, alebo kto za tým je. Vedel som len jedno, Bellu tým nesmiem zaťažovať a už vôbec nie našu dcérku. Ešte sa nespamätala s nedávneho zážitku a už sa na nás valí niečo nové . Chcel som to vyriešiť a zabrániť tej pohrome bez ich vedomia, pri pomyslení ako by zasa trápili ma striaslo. Nedopustím to!

Esme sa mi postavila do mojej nervóznej chôdze a prerušila mi tok myšlienok.

„Neboj sa Edward,“ chytila ma z plecia a hľadela mi rovno do očí, „nedovolíme aby sa vám niečo stalo, máš nás a na to sa môžeš spoľahnúť.“

Objímajúc mi v duchu dokončila, „Všetko bude dobré, vyrieši sa to synček uvidíš.“

„Ďakujem ti.“ Letmo som sa usmial, no moje obavy to nezmiernilo.

„Alice, povedz prosím presne čo si videla,“  žiadal Carlisle.

„Dobre,“ zatvorila oči, aby sa lepšie sústredila.

“Edward a Bella si balia v chalúpke veci, veľmi sa ponáhľajú. Edward je rozmazaný, lebo drží Reneesme v náručí a Bella kontroluje letenky.“

„Počkať!“ skríkol som dúfajúc, že čo som si v jej mysli všimol, sa mi iba zdalo.

„Alice, koľko bolo tých leteniek?“ hľadeli sme na seba bez pohnutia.

„Štyri.“ Potvrdila môj postreh šokovaná rovnako ako ja. Prečo štyri?

„Kam sú tie letenky Alice?“ naliehavo sa spýtal Jasper držiac ju okolo pliec.

„Je to hrozne ťažké, nepamätám sa. Musím sa sústrediť.“ Krútila hlavou a držala sa za spánky.

„Skús si spomenúť,“ povzbudzoval ju a posielal jej upokojujúce emócie.

„Do Brazílie!“ vyhŕkla odrazu, „dve sú do Brazílie.“

„Dve?“ spýtala sa Esme a chytila Carlisla za ruku.

„Ďalšie dve sú inam,“ nechápavo krútila hlavou a žmúrila, akoby sa snažila zaostriť.

Zrazu sa nám vyjasnilo, v jej mysli sa vynorila krištáľovo čistá spomienka na víziu. Videli sme to s Alice spoločne a jasne. Bella držala dve letenky do Brazílie a dve letenky...

„Do Talianska,“ šepli sme jednohlasne hľadiac si pri tom do očí. Prešla mi telom vlna strachu a roztrasené ruky som inštinktívne zovrel v päsť. To nedovolím! Nikdy!

V hlave mi hučalo s návalu myšlienok, ktorý prúdil pracovňou. Všetci úpenlivo premýšľali nad blížiacou sa skutočnosťou.

„Ale veď sleduješ Arovu budúcnosť!“ vyhŕkla Rosalie rozčúlene, ktorá neprestajne myslela na Reneesme. Fakt že by ju mala opustiť proste neprichádzal do úvahy, nemienila sa vzdať niečoho po čom túžila skoro sto rokov.

„Ja viem Rosalie, a nič zvláštne sa tam nedeje,“ oponovala jej Alice „aj keď je pravda, že jeho budúcnosť nie je taká jasná ako včera. Mám pocit, že sa tam chystá nejaká vzbura alebo čo, preto ho nevidím tak jasno ako inokedy.“

„Ako je potom možné že do Talianska?“ čudoval sa Carlisle a upokojujúco hladil Esme po chrbte, ktorá na mňa hľadela s naklonenou hlavou na bok a hrýzla si pri tom do pery. Neznášal som tento jej pohľad, bol plný strachu a obáv, prežívala to rovnako so mnou a to ma deptalo ešte viac. Nenávidel som sa za to, ako ubližujem ľudom ktorých milujem. Ako ubližujem svojej matke, ktorá je tou najlepšou mamou akú si človek môže priať. A Belle, mojej drahej Belle, zasa sa má trápiť?  Čo za život to so mnou má? A Reneesme, naše malé dievčatko. Vari si nezaslúži normálne detstvo? Krv mi vrela v žilách od bezmocnosti a príval adrenalínu mi vyhnal z hrdla vrčanie. Nie! Toto si ani jedna z nich nezaslúži! Musím niečo vymyslieť, ako ich s toho vynechať.

Alice prepadla ďalšia vízia, pričom sa Jaspera kŕčovito držala za ruku.

...bežali sme s Carlislom a Jasperom hodnú chvíľu cez les, keď sme dorazili do cieľa. Zastali sme pred domom nám veľmi známym s ktorého nás vyšli privítať hostitelia. Eleazar, Carmen, Kate a Tanya. Celý Denalský klan, teda to, čo z neho zostalo...

Pretlmočili sme víziu rodine a mňa v tej chvíli niečo napadlo.

<3; 5;>

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Quappa

3)  Quappa (28.04.2010 20:02)

Neb si zlatíčko, mne to vôbec neprekáža, len opravuj kľudne ďalej a ja sa za to budem snažiť so všetkých síl nezabúdať na medzery. Hamba mi. No a samozrejme ďakujem za pochvalu, som dojatá :D

Nebraska

2)  Nebraska (28.04.2010 16:12)

Quappo, omlouvám se, že ti opravuju ty středníky v nadpisu, ale na rovinu přiznávám, že mi tam prostě překážej :-D
A prosím prosím, hlídej si mezery, mezery jsou dobré, ty mám ráda, ale míváš jich tam moc ;-) Většinou mezi počátečními uvozovkami a prvním slovem.
Jo, a, ehm, konečně komentář, jo? Já to vždycky zhltnu a když pak nastavuju publikaci, zas mě to vytrhne a zapomenu na ně, jsem ostuda...
Moc se mi to líbí! A teď je to navíc tak napínavý, ááá :-) Jsem zvědavá, co na ně chystáš, a těším se :-)

sakraprace

1)  sakraprace (27.04.2010 20:31)

Ani jsem se odtrhnout nemohla a najednou konec. Mám víc otázek než odpovědí:) jdu na další, tak zatím.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek