Sekce

Galerie

/gallery/ZZZ.jpg

Kim sa vydáva späť do La Push. Čo tam nájde? Ako ju prijmu vlci? A ako sa zachová Jared? Zostane napokon s Cullenovcami?

Cestou domov (pretože dom Cullenovcov som za domov nepovažovala) rýchlo ukradla nejaké auto, stojace osamote na parkovisku. Šťastie jej prialo. Kľúče boli v zapaľovaní.

Snažila sa nedýchať, pretože ľudská vôňa vznášajúca sa v aute prebúdzala monštrum v nej.

Konečne dorazila do La Push. Rozhodla sa ísť k Jaredovi priamo domov. Bolo jej jedno, či ju zabije alebo nie. Život bez neho už nemal zmysel.

Jaredov dom stál na druhom konci rezervácie, takže musela prejsť krížom cez celú osadu. Zrazu ju čosi upútalo. Pri presbyteriánskom kostole zazrela vychádzať hlúčik ľudí. Zastavila auto, keď niektorých ľudí spoznala. Jacob Black, jeho otec Billy, Sam s Emily, ktorá bola v pokročilom štádiu tehotenstva. To Kim rozosmutnilo. Ona nikdy nebude môcť mať deti. Nikdy nebude držať v náručí ten malilinký uzlíček šťastia. Nikdy nebude môcť dať Jaredovi dieťa. Už nikdy!

Zatajil sa jej dych, keď všetci ľudia začali tlieskať a z kostola vyšiel mladý pár. Kim sa zdalo, akoby jej niekto vrazil do srdca nôž. Z kostola vyšiel Jared a za ruku viedol mladú ženu. Kim v nej spoznala Veronicu Cendalovú, spolužiačku zo strednej, ktorá s ňou sedávala na hodinách španielčiny.

Všetci tlieskali a priali im veľa šťastia. Veronica hodila kyticu, ktorú chytila Leah. Quil držal za ruku malú Clair.

Náhle ňou prešla obrovská vlna bolesti. Chytila sa volantu ako záchranného lana, pričom ho zlomila na dvoje.

Zrazu Jaredov zrak spočinul na nej a Kim si zúfalo priala, aby v jeho očiach našla aspoň kúsok lásky, ktorý k nej kedysi cítil. Nenašla však nič. Jared sa odvrátil a pomohol svojej neveste nasadnúť do auta.

Zdrvená Kim naštartovala auto a vydala sa smerom domov. Do jej jediného domova, ktorý jej zostal.

 

Vbehla do domu, kde sa nachádzali Carlisle s Edwardom v družnej debate.

„PREČO?“ vykríkla. „Prečo ste mi to nepovedali?“ Cullenovci na ňu vyjavene pozerali.

„Čo-“ začala Esme, ale Edward ju prerušil.

„Vie to!“

„Kim, musíš nás vypočuť...“ povedala Esme, ale Kim ju ostro prerušila.

„Ja že musím?! Ja nemusím vôbec nič! Nie ste moja rodina, aby ste mi rozkazovali. Čo si vlastne o sebe myslíte?“ skríkla, podišla k Esme a udrela ju. Všetci zhíkli. Vzápätí Rose priskočila ku Kim a udrela ju tak silno, až spadla.

„Čo si dočerta o sebe myslíš TY? Že budeš mlátiť našu matku? Prijali sme ťa do našej rodiny, do nášho domu a ty sa nám odvďačuješ takto?!“ Rose zavrčala a dodala: „Nemysli si, že si jediná, ktorej sa v sekunde zmenil život.“

Kim jej skočila do reči: „Čo ty o tom môžeš vedieť?“

„Viac ako si myslíš,“ povedala Rose a očami jej prebehol záblesk smútku a nostalgie. Jej myšlienky sa opäť vrátili do tej osudovej noci pred mnohými rokmi, o ktorej raz rozprávala Belle.

„Môj snúbenec ma znásilnil týždeň pred svadbou spolu s bandou svojich kamarátov, a potom ma nechal uprostred studenej noci ležať na zemi a umierať. Carlisle ma zachránil. O dva roky neskôr som našla Emmetta a odvtedy sme spolu,“ povedala a usmiala sa na svojho druha. Vzápätí svoj pohľad venovala Kim.

„Dlho som nenávidela samu seba za to, čo som. Ale neskôr som sa naučila prijímať nevyhnutné. Ako jeden múdry upír povedal: Peklo nie je tak hrozné, pokiaľ máš so sebou anjela, ktorý s tebou zostane.“ Opäť venovala Emmettovi okúzľujúci úsmev.

„Máš čas do zajtra. Buď zostaneš s nami a budeš sa snažiť získať nad sebou kontrolu alebo odtiaľto odídeš! My chápeme, že prechádzaš ťažkým obdobím, ale ty sa vôbec nesnažíš ho zvládnuť! Len sa ľutuješ! A my za tebou nemôžeme donekonečna zametať stopy. Zanedlho prídu Volturiovy skontrolovať Bellu, ale ty nás ohrozuješ. Nemôžeme ju priviesť sem a premeniť, kým sa nedokážeš ovládať. Nemôžeme dovoliť, aby si spôsobila náš pád. Rozhodnutie je na tebe!“

Kim na nich zdesene pozerala. Pohľadom prebehla po každej tvári v miestnosti a hľadala čokoľvek, čo by ju pútalo k tomuto miestu. K týmto „ľuďom“. Ale nenašla nič. Napriek uplynulým dvom rokom si k nim nevybudovala žiadny vzťah. Pre ňu boli len siedmi neznámi ľudia, s ktorými nemala nič spoločné. Okrem jediného. Rovnako ako oni bola upír.

Ako premýšľala, všimla si, ako Edward sklonil hlavu v porazeneckom geste. Alicine kútiky úst klesli nadol. Vedeli, čo sa odohráva v jej hlave a videli budúcnosť. Bez nej.

 

o 60 rokov neskôr

 

Boston

 

Esme sa vracala neskoro večer z akejsi výstavy umenia, keď nad sebou začula kroky. Bol to nepochybne upír, pretože nik iný by sa nevedel pohybovať tak ticho a nečujne po streche ako príslušník jej druhu. Nechcela budiť prílišnú pozornosť, preto odbočila do tmavej uličky. Vietor vial opačným smerom, preto nedokázala určiť, koľko útočníkov môže byť. Dúfala, že len jeden. Esme nebola bojovník, pretože sama nikdy nebojovala a tiež preto, že v prípade nutnosti ju chránil niektorý z jej „synov“. Ale teraz bola sama. Alice s Jasperom boli na prázdninách u Tanyinej rodiny, preto ostatných nikto neinformoval o jej problémoch. Bude sa musieť spoľahnúť sama na seba.

Vietor sa náhle otočil a ona ucítila dvoch upírov. Odľahlo jej. Možno dvoch zvládne, pokiaľ by stroskotala i diplomacia. Opäť zavetrila. Jeden z pachov jej bol akýsi povedomý. Bola si istá, že dotyčného upíra už stretla. Ale druhý pach bol úplne neznámy.

Zavetrila opäť. Prvý upír sa blížil, pretože jeho pach bol zreteľnejší. Začula dva páry nôh, ktoré nehlučne dopadli na zem. Obyčajný človek by ich nepostrehol, ale Esme nebola človek a jej výborný upírí sluch ju upozornil na príchod útočníkov.

Esme sa otočila a ocitla sa tvárou v tvár upírom. Na okamih mala dojem, akoby ju ktosi udrel kladivom po hlave. Oproti nej stála žena, ktorú po prvýkrát videla pred takmer šesťdesiatimi dvoma rokmi vo Forks. Bola to Victoria!

Niekoľko sekúnd na seba obe upírky bez slova hľadeli. Následne Esmine oči spočinuli na druhom upírovi. Bol mladý, mal plavé vlasy a, samozrejme, červené oči. Nebol novonarodenec, ale určite nemal viac ako sto rokov. Podľa spôsobu, akým sa na Victoriu díval, musela byť jeho stvoriteľka alebo družka. Alebo oboje.

„Čo chceš, Victoria?“ spýtala sa Esme bezvýrazným hlasom. Victoria sa uškrnula.

„Bellu, čo iné?“

„Ideš neskoro. Bella je mŕtva,“ dodala Esme.

„Tak zabijem teba! Namiesto nej,“ skríkla Victoria a vrhla sa na žltookú upírku. V skoku ju zasiahol akýsi elektrický výboj rovnako ako jej partnera. Obaja skončili na zemi. Victoria sa rýchlo pozbierala, ale bola dosť inteligentná na to, aby spozorovala, že Esme chráni silnejší upír ako ona.

„Ešte sa uvidíme.“ Zamávala výhražne päsťou a s Rileyim zmizli v rušných uliciach Bostonu.

„Tak to by sme mali,“ zaznel tmou dievčenský hlas a vzápätí upírku zalialo svetlo z pouličnej lampy. Esme mala už druhýkrát v priebehu piatich minút dojem, akoby spadla z mesiaca. Oproti nej, na mieste, kde pred chvíľou stála Victoria, bola Kim.

„Ahoj!“ pozdravila. Esme spamätávajúc sa zo šoku jej odvetila na pozdrav.

„Čo tu robíš?“ spýtala sa staršia upírka.

„Práve som bola na ,večeri´.“ Usmiala sa, keď zbadala na Esminej tvári zdesený výraz.

„A potom som zazrela, že máš problémy.“ Dodala a utrela si kútik úst, ktorý mala od krvi.

„Ďakujem.“ Povedala Esme a chystala sa odísť.

„Počkaj!“ zastavila ju Kim.

„Poďme sa poprechádzať do parku, ktorý je nablízku. Chcem vedieť, ako sa darí ostatným.“

Samozrejme, Kim nebola zvedavá na osudy Cullenovcov. Chcela vedieť, ako sa darí obyvateľom rezervácie, ale Esme ju sklamala.

„Z Forks sme odišli hneď po tvojom odchode. Do New Hampshire a neskôr do Denali k našim priateľom. O vlkoch sme viackrát nepočuli.“ Dodala Esme so smútkom v hlase a Kim premýšľala, prečo je tomu tak.

„Prečo vlastne vedieš takýto život, Kim?“ spýtala sa jej odrazu.

„Neustále sťahovanie, zabíjanie ľudí a tak? Je to naozaj nutné? Stále sa k nám môžeš vrátiť. Kedykoľvek!“ Kim mala pocit, akoby ju bodla osa a jej čelo sa zvraštilo zlosťou.

„Určite! A dívať sa na vás, ako sa cukrujete?! Ty s Carlisleom, Rose s Emmettom, Jasper s Alice a Edward s Bellou! Nie, ďakujem! Možno som krvilačný upír, ale nie som sadista.“ Vyprskla s pohŕdaním.

„Ale...“ začala Esme, ale Kim ju prerušila.

„Nie, nechcem nič počuť. Žiadne presviedčanie! Začínam ľutovať, že som ti pomohla, Esme Cullenová. Radšej som mala nechať tých dvoch, aby ťa dorazili.“ S týmito slovami sa otočila a rozbehla preč.

 

koniec 4. časti

3. kapitola 5. kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

Michangela

1)  Michangela (11.10.2011 16:14)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek