Sekce

Galerie

/gallery/risk.jpg

Čo sa presne dialo u Cullenovcov pred tým, ako k nim prišla po prvýkrát Bella? To si môžeme len domýšľať. Podľa mňa, to mohlo byť aj takto nejako...


(Inšpiráciu som našla v pesničke od skupiny MUSE - MK Ultra)


 


„Nesúhlasím!“ Znelú akustiku Cullenovskej kuchyne preťal môj rozzúrený hlas. Emmett urobil krok ku mne a snažil sa urobiť to, čo robieval vždy. Snažil sa ma zabaliť do svojho náručia. Ale to mi práve teraz akosi nevyhovovalo. Nepotrebovala som sa upokojiť. Potrebovala som ich presvedčiť. Všetkých! To, čo sa práve chystali urobiť... je to jedna obrovská chyba!


Skôr, než sa mu to podarilo, striasla som jeho dotyk a preventívne zmizla na druhý koniec miestnosti.


„Ale bejby...“ to bolo jediné čo stihol, no... a potom ešte objať to prázdno, ktoré sa mojim útekom tak rýchlo pred ním vytvorilo.


„Je to Edwardovo dievča, Rose, má ju rád. Konečne po toľkých rokoch nie je sám...“ oponoval Carlisle.


„Je to ČLOVEK!!!“ Bola som možno priostrá, ale čo ozaj nikto nechápal, ako to myslím? Vždy, keď som mohla byť stredobodom pozornosti pre svoj výzor, bola som tomu len rada. Je to aspoň nejaké uznanie, ale byť v centre pozornosti vlastnej rodiny z dôvodu ťažko ukrývanej hystérie? Ok, už ju vlastne vôbec neskrývam. Aj tak by to ničomu nepomohlo.


„Rosalie!“ Hádam po prvýkrát v živote Esme zvýšila hlas. Takže oni ju vážne mienia ochraňovať? Oni sa postavili proti mne?! Aj napriek tomu, že som sa práve cítila, akoby mi niekto vrazil päsťou do tváre, neodpustila som si ďalší hysterický výstup.


„ČO?! To som tu ozaj jediná, ktorá vidí, o čo všetko si koledujeme? Pár litríkov krvi zamotalo môjmu bračekovi  hlavu a vám tiež pekne vymylo mozgy...“ Vrhala som po nich svoje slová, akoby to boli otrávené šípy.


„To by už hádam stačilo, Rosie, nemyslíš?“ Zapojil sa do debaty ten, od ktorého by som to asi najmenej čakala. Jeho zvyčajná maska riadne prerasteného teenagera bola preč. Prirovnať ho k čínskemu bohovi pomsty, by bolo v tejto chvíli určite výstižnejšie. Problém bol, že ma tým vykolajil. Až teraz som mala pocit, pekne rozbitého nosa. Rozbila som si ho o svojho vlastného milovaného manžela.


„Aha, no jasné! Si na ich strane. Aké typické!“ Bolo jednoduchšie ukryť svoje ranené city za jed a iróniu. Ešte šťastie, že upír nemôže plakať!


Cítila som sa strašne, zrada a ignorácia. Dve najhoršie veci, ktoré ma mohli stretnúť. A to z radov vlastnej rodiny. Nepočúvali ma. Nechceli vidieť čo je zrejmé. Veď to ľudské dievča je nebezpečné. Je to chodiaca rozbuška. Edwardovi jej krv spieva. Môže ju kedykoľvek zabiť. Znamenalo by to opäť všetko opustiť. Sťahovanie, zoznamovanie, zvykanie si na nové pohľady, na nové tváre... akoby ich už aj tak nebolo dosť v našich hlavách. Emóciami preplnených pamätiach. Zničí nás. Všetkých do jedného. Ona  a jej chybný pud sebazáchovy. Veď, kto to kedy počul, randiť s upírom? Buď je úplne zabednená, alebo nezdravo romantická. Ale čo je romantické na tom, chodiť so svojim vrahom? Mala by mu dať pokoj. Chodiť z niektorým z tých nadržaných sopliakov, žiť svoj šťastný ľudský život so všetkým, čo má k dispozícii. Pri predstave, že by všetko tak ľahkovážne zahodila a dobrovoľne zostala s Edwardom, mi prišlo doslova nevoľno. Hádam len nie je až tak sprostá, aby sa nechala premeniť, alebo...? Nemôže byť ako ja. Nesmie! Nemá na to právo! Nemôže zostať taká ako ja... prázdna schránka na zvieraciu krv, ktorá nedá svojej láske ani dieťa... nikdy...


Boli časy, keď ma mrzelo, že Edward mojim kvalitám odolal. Ja viem, mám Emmetta, ale Edward pasuje k môjmu výzoru viac. Vedela som to vtedy a viem to aj teraz. A aj napriek tomu by som ho za Emmetta nevymenila. JA ho ľúbim a on ma zrádza... rovnako ako oni.


„Áno, som na ich strane!“ prerušil moje rozjímanie Emmett. Chvíľu mi trvalo, kým som sa zorientovala vo vlastných myšlienkach. Prekvapil ma. Zvyčajne držal so mnou...


„Fajn! Buď proti mne! Mne je to jedno!“ zlosť vo mne opäť bublala ako vrelá voda v hrnci. „Ak to nikto z vás nechce vidieť, je to Vaša vec, ale mysleli ste už na Volturiovcov? Čo keď sa o nej dozvedia? Bude po nás! Porušujeme všetky pravidlá a strácame nad touto príšernou hrou kontrolu!“ Hodila som odistený granát a dúfala som, že zaberie. Že to aspoň niekomu otvorí oči.


Esme len mykla ramenom a naďalej pripravovala tú smradľavú ľudskú gebuzinu, ktorou chceli pohostiť tú ľudskú nulu.  Carlisle stál za jej chrbtom a tváril sa neurčito. Znamenalo to, že je naštvaný viac než dosť. Bol to jeho spôsob vyjadrenia hnevu. No najhorší bol pohľad na Emmetta. Za normálnych okolností býval večne vysmiaty. Samý vtip a špás, humor mu tiekol aj ušami. Teraz mal oči ako čierne uhlíky, ale vášeň som v nich veru nevidela.


„Odkedy ťa zaujímajú tí voskoví panáci?“ V tvári sa mu objavil vzácny, ironický úškrn. „Ak by sa niečo dialo, rozhodne by to Alice videla, takže načo toľká paranoja, Rose?“ pokračoval.



Rose? Povedal mi Rose?! Tak mi predsa nikdy nehovorí! Volá ma Bejby, šelmička, levica, dračica... to všetko má v repertoári, ale rozhodne nie ROSE! premýšľala som.


„Ja ju tu jednoducho nechcem, a hotovo!“ trvala som na svojom, pričom som sa odmietala zapojiť do Emmettovej debaty. „Nechcem ju tu ani len cítiť. Mám jej pachu dosť aj v škole!“ Narazila som na hradbu silného mlčania. Urazilo ma to.


„No jasné, kto by už len počúval blbú blondínu, čo?!“ Otočila som sa tak, že sa mi dlhý vodopád mojich zlatých  vlasov vytvoril pôsobivý vejár na chrbte a ľudským krokom som sa rozhodla z tejto debaty odísť nadobro.


„Ale no tak, Rose, nerob scény,“ okríkol ma Carlisle.


To ma prinútilo zastať.


„Žiadne predsa nerobím...“ Zuby mi takmer škrípali a ak by som mala niečo v rukách, určite by to bolo rozdrvené na prášok.


„Tak ju teda privítaj s nami. Zaslúži si to.“ Myslela som, že zle počujem. To snáď ani nemohla povedať Esme, alebo áno? „Rosalie, Bella je možno človek, ale dokázala to, čo sa nám všetkým za desaťročia nepodarilo. Edward je šťastný. Ver, že by som ju prijala, aj keby mala tri hlavy a štyri ruky. Bolo by mi to jedno, dôležité je len jedno, aby bolo jedno z mojich detí šťastné.“ Musela som uznať, že Esme nehrala práve najčistejšiu hru. Vedela, že na toto nenájdem protiargument a tak som sa pokorne vrátila na svoje miesto. Jej srdce sa blížilo rýchlo. Počuli sme ho všetci. Bolo to také zvláštne, mať doma živé bijúce srdce, živého človeka...


„Aj tak ju nemám rada!“ zamumlala som naštvane a nechala som sa objať medvedím objatím svojho manžela.


„Dobré dievčatko!“ zašepkal do mojich vlasov a ja som sa aj napriek naštvanej nálade usmiala...



Zhrnutie

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1

HMR

17)  HMR (06.12.2011 21:51)

No a navíc by tím i porušili smlouvu, ne? Takže by po nich šli i vlci... a Charlie by do toho asi taky měl co říct,
jo a pak že Edward není sobec, riskovat životy celé rodiny kvůli nezdravě romantické rozbušce...

Bosorka

16)  Bosorka (06.12.2011 21:27)

Dala jsem si repeté a jo ona měla recht! Jak to, že to nikdo neviděl? Jak to, že je Edward všechny tak zmanipuloval?

nikolka

15)  nikolka (06.12.2011 21:24)

spravila by chybu a všetci by za to zaplatili? prečo to okrem Rosalie nevidel? Priznávam, ani ja sama ...

Twilly

14)  Twilly (06.12.2011 17:41)

hele Ami, je ti jasné, že tohle je na srdeční zástavu

Amisha

13)  Amisha (06.12.2011 13:24)

Je vtipné, že tuhle postavu nikdo nedocenil. A ona má navíc pravdu!
Úplně to z toho na mě sálalo. Jsi neobyčejně talentovaná. Normálně jsi mě posadila na zadek a otočila na ruby.

Twilly

12)  Twilly (06.12.2011 09:23)

Ambři, mně zase mrazí, když někdo, kdo si přečte mou povídečku, v ní najde to, co jsem v ní viděla u psaní já... je to ako malý zázrak, podat své myšlenky dál a dočkat se pochopení ve formě komentu. Děkuju mooooc

Janičko, Leni,Mišutko a ostatní holky ...

ambra

11)  ambra (06.12.2011 09:09)

Twilly, tak tohle je bomba . Mrazí mě z toho - jednak jsi opět dokonale přesně vystihla charaktery, jednak jsi opět vyhmátla ty nejbolavější myšlenky další z postav a jednak mi až u téhle povídky (vlastně spíš sondy do duše v určité chvíli) došlo, že Rose měla od začátku pravdu! Kdyby Bella náhodou neměla štít, všichni by o pár měsíců později zemřeli... Úžasné!

Janeba

10)  Janeba (05.12.2011 18:31)

Verýšku , naprosto skvělá Rose!!! Hysterická, rozlobená , ale i vášnivá a neodolatelná! Chvilinku jak holka malá a vzápětí jak lvice hravá! ;) Paradoxně se mi líbilo, jak zaníceně obhajuje svůj názor!!! Skvělá rodina!!!!

Děkuji!!!

MisaBells

9)  MisaBells (05.12.2011 18:04)

Standing ovacion! Superiózní! Tak takhle jsem si to představovala i já! Čti mi myšlenky, čti mi... ehm, pardon...
Papul! Mazec!

Lenka326

8)  Lenka326 (04.12.2011 22:22)

JO! to je přesně Rose! Mele se v ní strach o rodinu s nutkavou touhou být středem pozornosti. Skvěle jsi to popsala, moc se mi to líbí. I to, jak to s ní Emmet koulí. Sice s ní nesouhlasí, ale pořád ji ochraňuje. Díky

KatariEsmeCullen

7)  KatariEsmeCullen (04.12.2011 21:46)

Jopík... skvělé...!

eMuska

6)  eMuska (04.12.2011 21:15)

oujé, chudák Rose... ale veľmo dobre napísané, normálne mi voľačo napadlo... Taká Bella s troma hlavami a štyrmi rukami... jéé!

Twilly

5)  Twilly (04.12.2011 21:01)

Jsem ráda holky, že se vám to líbilo. A děkuju moc.

Macku, tyhle moje dvě povídky mám v hlavě už kolem půl roku. Je to spíš hanba, že ještě neuzřely světlo wordu :D

Bosorka

4)  Bosorka (04.12.2011 20:18)

Můžeš mi prozradit ségra, kde bereš energii a nápady?
Skvělý nápad i zpracování!

3)  ada1987 (04.12.2011 19:43)

kytka

2)  kytka (04.12.2011 19:00)

Hezká sonda do duše Rose. A písnička je skvělá. Díky Verunko za hezké čtení.

Kamci

1)  Kamci (04.12.2011 18:20)

jo umím si představit, že tak nějak se Rose cítila. tvoje pohledy do duší těch postav jsou jako by je psala sama Steph
nebo ještě lepší
super

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek