06.01.2013 [00:15], ada1987, Povídky na pokračování, komentováno 11×, zobrazeno 2309×

Kto je Harry? Uzmieri sa Bella konečne s Edwardom?

3. časť

„Bella!“ zakričal ktosi a ja som sa otočila.

Medzi stromami som zazrela akúsi postavu. Bol to mladý muž s krátkymi, čiernymi vlasmi ostrihanými na „ježka“. Bol vysoký a pod riflovou bundou sa mu rysovali svaly. Vedľa neho stála krásna mladá žena s dlhými blond vlasmi zapletenými do vrkoča a prehodenými cez rameno. Bola oblečená v čomsi, čo mi matne pripomínalo starodávny ruský ľudový kroj. Pozrela som sa im do oči a od strachu som zalapala po dychu. Mali čierne dúhovky s jasnou červeňou na okraji.

V okamihu boli pri mne. Upír ma chytil za ruku a usmial sa. Jeho ruky boli prirodzene ľadové.

„Bella, zlatko, čo tu robíš?“ spýtal sa ma. Jeho tvár nadobudla ustarostený výraz.

„Dobre vieš, že sa nesmieš potulovať sama po lese, keď sme na love. Tamara zachytila tvoj pach a rozbehla sa za tebou...“ vysvetľoval upír, zatiaľ čo jeho partnerka zahanbene sklonila hlavu.

„To je v poriadku. Hlavne, že sa nikomu nič nestalo,“ povedala som a povzbudivo som sa na mladú upírku usmiala.

„Tak ja vás, hrdličky moje, nechám, nech si môžete osamote hrkútať. A ty buď dobrý, Harry!“ povedala Tamara a bola preč.

Harry za ňou len vyplazil jazyk a vzal ma do náručia.

„Kam ideme?“ spýtala som sa s obavou.

„Ak by ma chce zabiť, prečo to neurobí tu, ale vlečie ma kamsi preč? A čo mala znamenať Tamarina poznámka o hrdličkách?“ pomyslela som si, zatiaľ čo sme sa upírskou rýchlosťou mihali medzi stromami.

„Na našu lúku,“ povedal, keď sme zastali na obrovskej čistinke, ktorá vyzerala ako zväčšená kopia mojej a Edwardovej lúky. Na lúke rástli kvety všakovakých farieb, vďaka ktorým vyzerala ako pestrofarebný koberec.

Zozadu ma objali studené ruky a vo vlasoch som cítila jemný dotyk jeho úst.

„Krása, však?“ konštatoval, keďže ja som nebola schopná jediného slova, preto som len nemo prikývla.

Otočil si ma k sebe a pohladil ma po tvári. Jeho tvár sa priblížila k mojej, až som cítila jeho sladký dych na svojej tvári. Jeho prsty si začali pohrávať s mojimi vlasmi. Jeho pery sa jemne obtreli o moje a mňa prekvapilo, aké sú jemné. Objala som ho a bozk som začala náruživo oplácať.

„Edward,“ zašepkala som, ale príliš neskoro som si uvedomila svoju chybu.

Harry sa prudko odtiahol a svojou silou mi neúmyselne drvil ramená.

„Ty ho stále miluješ!“ vyštekol s odporom a odsotil ma.

Prudko som dopadla na zem a udrela si hlavu o kameň. Začula som zavrčanie a opatrne som sa dotkla hlavy. Na prstoch som pocítila lepkavú tekutinu, ktorá obrátila môj žalúdok. Uprela som svoj pohľad na Harryho a náhle som mala pocit déjà vu. Rovnako, ako pri mojich osemnástich narodeninách, i teraz na mňa upieral svoj lačný pohľad vyhladnutý upír.

Strhla som sa a prudko som otvorila oči.

„Bella, ako sa cítiš?“ ozval sa vedľa mňa hlas, ktorý by som mala spoznať. Pozrela som sa na fúzatú tvár sympatického muža. Prekvapene som zamrkala. Aha, jasné! Charlie, môj otec!

Pokúsila som sa posadiť, ale to zrejme nebol najlepší nápad, pretože sa mi zatočila hlava, a tak som vyčerpane klesla späť do podušiek.

„Nevstávaj, Bella, ešte si ublížiš!“ povedal Charlie. Hádať sa s ním nemalo zmysel, a tak som si poslušne ľahla. Vtom ma čosi napadlo.

„Ako dopadla operácia?“ opýtala som sa.

Charlie sa zatváril smutne.

„Nádor bol príliš veľký, Carlisle mohol odstrániť len polovicu.“

„A tá druhá polka?“ spýtala som sa zdesene.

„Tú odstráni až o mesiac, keď zosilnieš. Dvakrát si mu odišla,“ dodal vyčítavo.

Zalapala som po dychu. Dlhú chvíľu nik z nás neprehovoril. Nielen pre to, že ani jeden z nás nebol veľký rečník, ale hlavne preto, že sme si obaja uvedomovali vážnosť tejto chvíle.

Bol to napokon Charlie, ktorý prerušil mlčanie.

„Ja už pôjdem, dcérka.“ Vstal a pobozkal ma do vlasov. „Zajtra príde Renée i s Philom,“ dodal, keď odchádzal.

„Charlie!“ zastavila som ho, keď bol už pri dverách. Otočil sa.

„Kto priniesol tie kvety?“ ukázala som rukou na záplavu kvetou v mojej izbe.

„To má na svedomí Edward. Carlisle ti vybavil samostatnú izbu, takže budeš mať súkromie.“

„Edward vylúpil kvetinárstvo?“

Charlie sa usmial.

„Radšej nechcem vedieť, koľko ho tie ruže stáli.“ Usmial sa.

„Ani ja,“ pomyslela som si.

„Dobrú noc, Bella,“ rozlúčil sa Charlie a ja som osamela.

Takmer celú noc som nespala a premýšľala nad upírom zo svojho sna. Kto to bol a prečo ma bozkával? A kto bola tá ruská upírka?

Na JIS-ke som ležala ešte dva týždne, keď ma konečne prepustili do domáceho liečenia. Charlie si chcel kvôli mne zobrať voľno, čo som nemohla dovoliť. Našťastie sa mi podarilo presvedčiť ho, že môžem zostať doma sama. Bola som rada, že už nie som v nemocnici. Každý deň u mňa niekto bol. Či už Jessika, Mike, Angela, Ben alebo Jacob. Len od Cullenovcov neprišiel nik. Samozrejme, ak nerátam Carlislea, ktorý bol mojim ošetrujúcim lekárom.

„Carlisle?“ začala som jedno popoludnie, keď som bola u neho na kontrole.

„Áno?“ Zdvihol zrak a uprel na mňa svoje veľké, zlaté oči, ktoré mi tak veľmi pripomínajú jeho.

„Prečo ma nik z tvojej rodiny ešte nenavštívil?“ vyriekla som otázku, ktorá ma už dlho trápila.

„Myslia si, že ich nenávidíš a že si neželáš návštevu kohokoľvek z nich.“

Odvrátila som zrak. Carlisle ma mal dokonale prečítanú.

„Alebo to tak nie je?“ spýtal sa a doslova ma prepaľoval pohľadom.

Neodvetila som a nervózne som žmolila rožtek prikrývky.

„Tak prečo mi Edward stále posiela kvety?“ snažila som sa zmeniť tému.

Očarujúci úsmev rozjasnil jeho tvár.

„Pretože ťa miluje,“ vysvetlil a ja som sa nezmohla na slovo.

O necelý mesiac som podstúpila druhú operáciu, po ktorej nastala zdĺhavá chemoterapia. Tú som znášala s veľkými problémami, pretože som často zvracala a bola som unavená. Ale rakovinové bunky sa už našťastie neobjavili, a tak Carlisle po ťažkom liečení mohol s čistým svedomím prehlásiť, že som zdravá.

Prirodzene, že som bola šťastná. Vyčerpaná, s občasnými bolesťami hlavy a bez vlasov, ale zdravá. V nemocnici som mala stráviť ešte týždeň na pozorovaní, než ma konečne pustili domov. Celkovo som sa cítila dobre, až na nezvykle silné migrény, ktoré ma trápili počas celej chemoterapie.

Prvú noc som prespala pokojne, vďaka niekoľkým injekciám, čo sa nedá povedať o druhej noci. Vŕtačka znova začala vyvádzať, takže som nemala na výber a musela som zazvoniť na sestru, ktorá mala dnes nočnú službu. Čakala som niekoľko minút. Nič. Zazvonila som znova. Zasa nič. Celkovo som zvonila štyrikrát, vždy v rozpätí desiatych minút, ale žiadna sestra sa na okolí neobjavila. Nezostávalo mi teda nič iné, ako sa pobrať za nimi.

Tackala som sa nemocničnou chodbou, rozmýšľajúc, ako čo najhoršie vynadať dotyčnej sestre. Kto to kedy videl, aby chorý pacient musel sám chodiť za sestrou? A čo by som robila, keby som mala zlomenú nohu, radšej ani nechcem vedieť. Určite tam sedia, podriemkavajú alebo pozerajú nejakú telenovelu a popíjajú kávičku. Ktovie, či by ju Charlie mohol zatknúť za neplnenie si svojich povinností, ktoré ohrozujú život a zdravie pacienta?

Konečne som sa dokymácala k sesterskej izbe, keď som začula hlasy.

Sestra číslo jeden: „Takže odchádzajú už dnes?“

Sestra číslo dva: „Áno, dnes v noci. Doktor Cullen ešte včera slúžil nočnú.“

Sestra číslo jeden: „To je škoda, taký dobrý doktor...“

„A taký krásny chlap..." dodala druhá sestra a obe sa rozosmiali.

Ako v mrákotách som sa oprela o stenu. Takže odchádzajú! Znova!

koniec 3. časti

Prosím, zanechajte komentár. Stačí aj smailík, aby som vedela, že o túto poviedku je záujem.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

7)  Jalle (06.01.2013 11:21)

Ako dobre, že sa Bella uzdravila Snáď sa spamätá a podarí sa jej zastaviť Cullenovcov.

1