Sekce

Galerie

/gallery/tucet_a_dosť.jpeg

Nessie s Jacobom boli na stanovačke. Čo sa tam udialo a ako na to bude reagovať Edward s Bellou? A čo Alice? Bude pre ňu táto kapitola plná sklamania či radosti?

Bella:

Sedeli sme v obývačke, všetci poskladaní na gauči a vo fotelkách, očakávajúc príchod Jacoba a Nessie. Nevedela som sa dočkať, kedy ich opäť uvidím, som zvedavá, čo robili. Edward sa vedľa mňa nepríjemne zamrvil.
„Prerazím mu všetky kosti v tele,“ zasyčal.
„Čo sa stalo?“ spýtala som sa nedočkavo.
„Nech ti to povedia sami,“ precedil skrz zuby. Otočila som sa preto v očakávaní ku dverám. Dnu ako na zavolanie vletel vysmiaty pár. Bol na nich krásny pohľad, musela som si povzdychnúť. Keď som si spomenula, ako som vyzerala ja po boku Edwarda, hm, nebolo mi všetko dvakrát jedno. Ale oni boli spolu krásni.
„Eh... mami, ocko, starkí, ujovia, tety,“ oslovila všetkých v izbe neistým hlasom moja dcéra. „My s Jacobom by... sme vám... ehm... chceli...“ zadrhávala sa skoro po každom slove.
„Proste sa s Nessie chceme vziať,“ vychrlil Jacob tým „svojím“ spôsobom.
„Áno!“
„Nie!“ vyhŕkli sme spolu s Edwardom naraz.
„Áno!“ zopakovala som s pohľadom prišpendleným v manželových očiach.
„Nie,“ stál si za svojím.
„Ale áno,“ povedala som dôrazne.
„Myslím, že by sme to mali nechať na hlavu rodiny,“ založil si ruky na prsiach a víťazne sa zaškeril.
„Carlisle?“ otočila som sa menovaného.
„Hej!“ ozvalo sa vedľa mňa ukrivdene.
„Edward, včera som ti niečo hovorila. Tu nejde o tú časť Renesmé, v ktorej má len sedem! Ona je už vlastne prakticky dospelá! Za Jakea sa môže vydať! Prečo im nedopraješ?“ naliehala som naňho. „Požiadal ju o ruku. Nespali spolu!“
„No...“ zatiahla Ness.
„Spali?“ otočila som sa na ňu.
„Nie, ale...“
„Tak je to vo pohode,“ skočila som jej do reči.
„Opovážili by sa!“ sykol Edward. Zmučene som mu položila hlavu na hruď.
„Poď so mnou,“ vstala som a vytiahla ho na nohy.
„Kam to ideme?“ povedal nedôverčivým hlasom s podtónom strachu. Sama pre seba som sa musela usmiať.
„Neboj sa, poznáš to tam.“

Po chvíli behu spoznal cestu. Už vedel, že ideme na našu lúku.
„Prečo sme prišli sem?“ nechápal.
„Je to naše miesto, tu sme si vyznali lásku, priznali sme svoje city k tomu druhému. Tu sa to všetko stalo, pamätáš sa?“ vysvetľovala som. Prikývol. Samozrejme, že sa pamätal, no stále nechápal, prečo sme prišli práve sem. Povzdychla som si. „Edward, chcela som ťa doviesť na miesto, kde je to len naše, kde ostávajú naše tajomstvá uzamknuté... pokiaľ nerátam Alice,“ dodala som. „Ale o ňu teraz nejde. Chcem ti vysvetliť svoj pohľad na vec.“
„Bella, ale Renesmé je primladá na vydaj,“ skočil mi do reči.
„A ja som akože nebola?“ spustila som vysokým hlasom. „Bola som rovnako vysoká, rovnako inteligentná, rovnako fyzicky i psychicky vyzretá ako naša dcéra, tak nechápem, prečo by sa nemala vydať! Ja som sa mohla, pretože to bolo pre tvoje dobro, ale ona nie, pretože je to pre dobro niekoho iného?“ drmolila som vysokým hlasom.
„Bella, ja mám strach,“ zašepkal.
„Strach? Ten zvyknú mať skôr matky, nie?“ snažila som sa udržať si vážnu tvár.
„Ja... chápem tvoj pohľad na vec, možno máš aj pravdu, len... Je to moja dcéra. Bola tu len sedem rokov! Vieš, aká je to pre upíra krátka doba? Akoby som ju len včera...“ zhlboka sa nadýchol „...len včera držal v rukách a prvý raz hľadel do jej orieškových očí. Po tebe,“ dodal ticho.
„Edward, ale ty ju nestratíš! Stále to bude naše malé dievčatko, len bude mať po boku muža, ktorý sa o ňu dokáže, chce postarať,“ dohovárala som mu. Prišla som k nemu a ruky si položila na jeho hruď. „Bude to dobré,“ šepla som a zamotala si prsty do jeho vlasov. So širokým úsmevom sa nahol až k mojím perám...

Alice:

Pozorne so hľadela do budúcnosti a hľadala akúkoľvek škárku, čokoľvek, čokoľvek, čo by donútilo novopečených snúbencov, aby som im zariadila svadbu.
„Prosím, prosím, prosím!“ poskakovala som okolo nich ako najatá.
„Teta Alice, veď vieš, ako to dopadlo posledne na moje narodeniny,“ pripomenula mi Nessie.
„Tak tentoraz budeme držať Emmetta od všetkého horľavého,“ naliehala som.
„A ešte rok dozadu?“ nadvihla jedno obočie.
„Tak ho budeme držať od všetkých koláčov a všetkého so šľahačkou a krémom!“ zo zoznamu som si vyškrtla obrovskú tortu.
„Ešte jeden rok dozadu?“ začala si poklepkávať nohou.
„Tak ho nepozveme,“ navrhla som najideálnejšie riešenie.
„Hej!“ skríkol Emmett ukrivdene. Okolo pása sa mi omotali pevné paže môjho manžela.
„Nechaj to tak,“ šepkal mi do ucha.
„Ale veď je to oslava! Svadba!“ protestovala som.
„Teta Alice,“ prišla ku mne Nessiea objala ma. „Nenechám ťa zariadiť celú svadbu. Len... väčšiu časť?“ navrhla. Väčšia časť je viac ako nič, to rozhodne.
„Jupí!“ zvýskla som, až všetci v izbe podskočili.
„Len sa neteš, ešte sme nedostali schválenie od našich,“ posmutnela. Zahľadela som sa do budúcnosti a uvidela ich... ehm...
„Bella má svoje donucovacie prostriedky,“ prehlásila som, na čo reagoval Emmet hlasným smiechom.

Esmé:

Hľadela som na všetky svoje deti. Koľko šťastia nás postretlo, staneme sa svedkami večnej lásky dvoch mladých ľudí, mojej vnučky a chlapca, ktorý sa do nej bezbreho zamiloval. Šťastne som sa na nich usmiala. Keby ešte Edward nebol taký dudroš, bolo by všetko úplne dokonalé. Ale chápem ho, aj mne by nebolo všetko jedno, keby moje malé dievčatko dospelo rýchlejšie ako ostatné deti. No vzhľadom na to, že je to Jacob, ten Jacob, ktorý sa dokázal postaral o Bellu a odišiel od svorky, aby ju ochránil, musím uznať, že to preháňa. Teraz ho Bell niekam vytiahla, som zvedavá, čo mu povie.

Netrvalo dlho a obaja vošli do dverí. Deti ešte stále neisto postávali pred nami, keď ich Bella oboch objala.
„Prajem vám veľa šťastia,“ zašepkala k nim.
„Eh... Jake, Nessie, máte... no, veď viete... dávam vám požehnanie,“ keby sa mohol červenať, od rajčiny ho rozoznáme jedine podľa tvaru. Tí dvaja naňho len pozerali s vypúlenými očami. Podal Jakeovi ruku a Nessie objal. „Prajem ti veľa šťastia, dievčatko,“ zašepkal jej do vlasov. Neviem síce, čo s ním Bella robila, no spravila to super!

Všetci sme sedeli v obývačke a plánovali svadbu. Keďže Renesmé nenechala Alice voľnú ruku, pomáhali sme všetci. Bella s Rose a budúcou nevestou vyberali šaty, Alice výzdobu, ja s Jacobom miesto. Ostatní chlapi len s úsmevom hľadeli na svoje polovičky a boli radi, že od nich nič nechceme. Ts, muži!

Okolo druhej ráno, keď Jake vedľa mňa chrápal ako výkonná reťazová píla, sa aj Ness odporúčala s prianím sladkých snov (neviem prečo, možno len zo zvyku, keďže u nás spí len ona a jej nastávajúci) vybrala do postele. Ku mne si prisadol Carlisle. Objal ma, ja som si zložila hlavu na jeho hruď.
„Verila by si tomu, že sa naša vnučka vydáva?“
„Pravdu povediac nie, ale som spokojná a nadmieru šťastná,“ usmiala som sa.
„To som rád,“ šepol mi do ucha.

Renesmé:

Ráno som celá natešená zbehla dole na raňajky. Cestou som minula Esmé.
„Dobré ránko, babi!“ vlepila som jej pusu na líce a letela s vetrom o preteky do kuchyne. Vystačila som si s obyčajnými hriankami a niekoľko som ich spravila aj Jacobovi.
„Čau, láska!“ objal ma zozadu. Ani som nepostrehla, kedy sa tu objavil.
„Ahoj, spravila som ti hrianky," položila som na stôl obrovský tanier a vedľa neho položila masleničku. Nechápem, prečo bola na nej rajčina, podľa mňa by tam malo byť skôr maslo, no to je fuk.
Odhryzávala som z opečeného chleba a hľadela na Jakea. Mal neprítomný pohľad.
„Hej! Zem volá Jacoba! Houston! Máme problém!“ triasla som ním.
„Čo? Čo sa deje?“ vyzeral, akoby som ho práve obliala vedrom studenej vody.
„Vnímaš?“ nadvihla som jedno obočie.
„J-jasné, hovorila si niečo?“ spýtal sa.
„Nie, ale chcem ti niečo ukázať," vzala som ho za ruku a ťahala od nedojedených raňajok.
„Včera sme s mamkou a tetou Rose vybrali dvoje svadobných šiat. Chcem, aby si rozhodol, ktoré z nich si mám vziať.
„Ale, láska, mne je úplne jedno, v čom pôjdeš,“ zastavil sa a stiahol ma k sebe do náručia.
„Ale mne nie, takže mi teraz vyberieš šaty,“ nakázala som a vymanila sa z jeho pevného zovretia. Položila som pre neho na stôl dva obrázky. Na prvom boli dlhé biele šaty s jednoduchou vlečkou. Strašne mi pripomínali šaty gréckych bohýň, tie tiež mali takéto podobné rúcha. Pôsobili veľmi vznešene, no zároveň jemne a jednoducho. Druhé boli tiež veľmi jednoduché, s korzetom a striebornou výšivkou pod prsiami.
„Tak, ktoré si si vybral?“ poskakovala som nedočkavo okolo gauča, na ktorý som ho posadila.
„Si si istá, že ich mám vybrať ja? Nemám žiaden vkus pre módu, mala by si o to požiadať skôr Alice,“ zdráhal sa.
„Jake, ja sa nechcem v náš veľký deň páčiť Alice, ale tebe,“ pohladila som ho po vlasoch.
„Hm. Tak potom tieto,“ rozhodol.



předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

4)   (01.09.2010 17:23)

:D :D :D :D Páni

Silvaren

3)  Silvaren (31.08.2010 22:43)

Je to veselé a vtipné. A úplně nejhezčí je předposlední věta.

sfinga

2)  sfinga (31.08.2010 17:27)

Nojo, Edward s těmi jeho ochranitelskými sklony
Chudáci ti dva, ti si ještě užijí, co?
eMusko

Hope

1)  Hope (31.08.2010 17:19)

Jé, ďalšia kapitola!
Je to krásne, čo najrýchlejšie pokračovanie.

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek