Sekce

Galerie

http://stmivani-ff.cz/gallery/thumbs/1011%5B1%5D.jpg

Otázky a odpovede

Vysvetľovanie

 

Sedím na kraji malého jazierka pri zrúcaninách akejsi chalúpky neďaleko jeho domu. Pozerám sa do belasej vody, pokrytej ružovými leknami. Pravidelné prúdenie vody a okolité ticho mi prinášajú pokoj.

Nevnímam utekajúci čas. Musela som z čistinky odísť. Potrebujem byť sama a rozmýšľať nad životom, ktorý ma teraz čaká.

Tri mesiace. Otcove slová opakujúce sa dookola v mojej mysli. Dni, týždne tak dlhé a zároveň tak krátke. Dlhé na čakanie osudného dňa a prikrátke na stratu slobody. Bojím sa, čo mi to prinesie. V kútiku duše sa aj teším. Zbožňujem tajné a nepoznané veci.

Moje rozhodnutie bolo akokoľvek ťažké, ale správne. Nemohla som nechať dávno vyrieknuté slová. Postupom času by sa prebudili zo svojho spánku a udreli v nesmiernej sile.Musím čeliť konaniam mojej nerozvážnosti. Musím sa postaviť v ústrety osudu a privítať ho najlepšie, ako viem.

Nedovolím, aby sa ľudia okolo mňa trápili. Preto sa budem snažiť čo najviac, aby bolo moje správanie najvhodnejšie pre postavenie, ktoré získam. Nikdy neukážem, aká slabá v skutočnosti som. Treba sa pobrať ďalej.

S týmito myšlienkami som vstala a pobrala sa k domu, ktorý budem čoskoro nazývať domovom. Došla som k nemu a z jeho vnútra bolo počuť netrpezlivé hlasy. Asi trošičku meškám. V blízkom kroví čosi zašušťalo. Pravdaže, že vlci.

Vošla som dnu a poobzerala sa. Vnútro ako aj zovňajšok bol prekrásny. Presne odzrkadľoval Carlislovu povahu.
Biele steny tvorili asi polovicu domu. Ostatok bolo číre sklo, vsadené do drevených rámov. Spolu vytvárali nádhernú symbiózu. Pohovka a pridružené kreslá z kože boli svetlej farby. Tmavý stôl, poličky na stenách, predpokladám z ebenu, sa navzájom dopĺňali a vytvárali kontrast s okolitými bielymi stenami. V rohu miestnosti na menšej vyvýšenine stál klavír, taktiež tmavej farby. Steny boly pokryté obrazmi svetoznámych ale aj celkom neznámych umelcov.

Vošla som do provizórnej jedálne, ktorá bola rovnako vkusne zariadená. Všetci tam už na mňa čakali.

„Konečne!“ vykríkol Emmett a usadil sa za stôl vedľa Belly. Nevnímal, že za veľkým tmavým stolom bol jediný svojho druhu.

Edward vyšiel z kuchyne. Čo tam on robil? Usmial sa a podal mi pohár s vodou. Akoby vedel, že ho budem potrebovať. Napila som sa z pohára.

„Ďakujem.“

„Neurobilo mi to žiadne starosti,“ objal ma ochranársky okolo pása.

Bella sa na nás pozrela. Videla, ako ma drží za pás, a nebolo jej to celkom ľahostajné, hoci sa tvárila, že jej na tom vonkoncom nezáleží. Ako sa hovorí: Stará láska nehrdzavie.

Ona nevie, že my dvaja sme...," pomyslela som si. Záporne pokýval hlavou.

A ostatní?"

„Poznajú to, čo poznali predtým.“

Jasper stál na kraji miestnosti v pozore, aby mohol v prípade potreby kedykoľvek zasiahnuť. Alice sa mimovoľne postavila vedľa mňa z druhej strany a Rosalie si zastala za svojím manželom. Netvárila sa nadšená pre miesto, kde stála. Nos mala prikrčený, úzke pery stiahnuté do tenkej rovnej čiary. Carlisle sa postavil zo soličky pri pulte, ktorý oddeľoval kuchyňu od jedálne.

„Keďže sme sa tu už všetci zišli, dovoľte mi, aby som vás najprv zoznámil.“  Dlhočizné vysvetľovanie vlkom sa môže začať. Som priam nadšená!

„Táto mladá žena sa čoskoro stane novou členkou našej rodiny. Volá sa Annie.“  Mohol si odpustiť omáčky okolo môjho predstavovania.

Jacob sa usmial. Pravdaže, myslí si, že stráca soka v láske, keď vidí, ako ma Edward drží. Lenže je na obrovskom omyle. Stanem sa manželkou iného slobodného muža v tejto rodine.

„Toto je Sam,“ ukázal na mladého indiána oproti seba, sediaceho za vrch stolom.

„Sam je alfou svorky. Znamená to, že ich riadi a stará so o ich bezpečnosť, najmä keď sú vo vlčej podobe. Po jeho ľavej ruke je Paul, Jared a Embry. Po pravej ruke, ako už poznáš, je Jacob a Bella,“ ako menoval, zároveň ukazoval na majiteľa daného mena.

„Vonku pred domom si mohla vidieť Quila, Setha a Leah.“

Ako správny vodca sa Sam opýtal: „Pozná dohodu?“

„Dohodu medzi vami a Cullenovcami poznám úplne dopodrobna. Viem o nej všetko dôležité. Nemusíte sa báť, že by som ju v ktoromkoľvek bode porušila.“

„Naozaj? To ti máme veriť? Veď si bastard! Navyše bastard tých pijavíc z dopoludnia,“ ozval sa Paul. Sam ho spražil pohľadom. Obaja sa na seba hľadeli veľmi prísno.

Nenávidím, keď ma tak nazývajú. Vyvoláva to pocit nepatričnosti. Pripadám si, ako by som bola nikto. Nikto dôležitý. Zraňuje ma to.

Edward sa nahol k môjmu uchu. „Patríš ku mne. Si moja malá sestrička,“ zašepkal mi to tak, aby som jeho slová počula jedine ja.

Vždy taký ohľaduplný a milý. Nezáleží mu na sebe, ale na druhých, na tom, čo si myslia, a snaží sa to napraviť.
Jeho slová mi dodali určitú silu pokračovať ďalej bez toho, aby som neutiekla, alebo sa nenazlostila.

„Možno som spríbuznená s Volturiovcami. Pokiaľ však viem, vo vašich starých legendách existujú zmienky o takých ako som ja, o polovičných. Deťoch upíra a ľudskej ženy. Napoly človek, napoly upír. Schopnosti zdedené po otcoch a telesné funkcie po matkách. Tak musíte vedieť, že ženy poloupírky nemajú v obľube ľudskú krv narozdiel od mužov, ktorým vonkoncom ľudská krv nevadí. Navyše sa živíme podľa výberu aj obyčajnou ľudskou stravou.“

Pozreli sa na mňa s pochybnosťami v očiach. Ich legendy o tom hovorili, lenže nemôžu si to preveriť. V Belliných očiach bolo vidno zase prekvapenie. Pravdepodobne sa nezmienili, že sú aj polovičný.

„Áno, vieme aj o tejto časti našich historiek,“ potvrdil moje slová. Pohľad mu stvrdol a celý jeho postoj akosi sprísnel.

„Povedz nám všetko. Kto si, ako si sa dozvedela o dnešku, a prečo si sa pridala na našu stranu, keď si spríbuznená s tou veliteľskou pijavicou. Jednoducho všetko.“

Nevedela som, ako začať, čo mám povedať ako prvé.

„Kto som? To už viete. Svoj život som viedla v ústraní. Neplietla som sa do podobných záležitostí, akou je táto. Žila som slobodný a pohodový život.“

Sam nadvihol jedno obočie. Musel si všimnúť minulý čas, ktorý som použila. Život v zabudnutí patril do minulosti. Teraz prišla budúcnosť a pojala ma do neznáma.

„Prečo si žila v ústraní? Stalo sa niečo?“ zneli ďalšie otázky od vodcu psov.

Opýtal sa tú najťažšiu a najzložitejšiu otázku. Ako mu mám odpovedať, keď vedľa mňa stojí môj brat? Keď Edward bude počuť odpoveď, odtrhne Carlislovi hlavu a zahodí ju niekde ďaleko, aby sa už nemohla spojiť s telom.

Carlisle sa na mňa zahľadel. Nepatrne prikývol na znak súhlasu, že už je čas, aby sa prezradilo naše malé tajomstvo, ktoré sme tak pevne skrývali pred osobou vedľa mňa.

Zopárkrát som sa zhlboka nadýchla. Musela som nejako nabrať odvahu pred výbuchom menšej sopky. Úplne som sa sústredila. Nádych a výdych. Nádych. Nie, ja to nedokážem.

Vlci začali byť trošku nervózny, ale čo mám robiť, keď sa bojím priznať pred vlastným bratom, že som sa... No fajn. Raz to muselo prísť.

Radšej som sa vzdialila od Edwarda a postavila sa vedľa Carlisla. Nechcem byť blízko epicentra zúrivosti. Carlisle mi položil svoju ruku na plece. Sme pripravení.

„Som dedička a patrične sa kvôli tomu ku mne všetci správali. Môj život vo Volterre bol úžasný. Od prvého okamžiku, ako som zbadala hrad, keď si ma doviedol domov môj otec. Bola som pre nich... znamenám pre nich poklad, ktorý treba strážiť. Žila som si ako vo vatičke. Čo mi videli na očiach, okamžite to bolo splnené. Nech to malo akúkoľvek cenu. Ich prioritou bola moja bezpečnosť a hlavne spokojnosť.“

Chvíľu som sa odmlčala. Všetci v jedálni počúvali veľmi pozorne. Až na Carlisla. Jeho až príliš zaujímali špičky na topánkach. Vedel, že sa k tomu už pomaličky blížim. Týkalo sa ho to rovnako ako aj mňa. Znovu som sa zhlboka nadýchla, aby som mohla pokračovať.

„Raz na návštevu prišiel jeden otcov dobrý priateľ.“

Vlci nemusia poznať meno. Edward spozornel a začal sa mračiť. Istotne nechápal, kam smerujem. Carlisle sa nadýchol a zovrel do ruky kraj pultu.

Nemala som odvahu ďalej pokračovať, ale bolo nutné to dorozprávať celé.

„Otcovho známeho som nemala rada, pretože mi bral všetko, na čo som bola zvyknutá. Žiarlila som naňho a naše hádky sa stali pravidelnosťou.“

Srdce mi začalo splašene biť. Vedelo, že to každú chvíľu má prísť.

„V jeden deň som naň dostala amok alebo čo. Vošla som do jeho komnaty a začala naň kričať ako bláznivá. V úplnej zúrivosti som brala do rúk všetky veci, čo boli naokolo a hádzala ich po ňom. On sa začal smiať a rovnako mi povedal isté veci. Jeho reakcia ešte viacej priliala olej do môjho hnevu. V tom ma pobozkal...“ moje rozprávanie prerušil rachot z miesta, kde stál Edward.

Radšej som sa pozrela na svoje prsty na rukách. Ak takto zareagoval pri jednom bozku, nemám tušenie, čo vykoná, keď sa dozvie aj zvyšok rozprávania. Jedným okom som sa odvážila naňho pozrieť. Nebolo to len mračenie. On nás doslova prepaľoval pohľadom a zúrivosť z neho priam sršala. Chudák Jasper. Aspoň je v poriadku, keď nestojí tak blízko. Ostatní boli z Edwarda v šoku.

„Nemohla som dovoliť, aby sa tak ku mne správal  a dala som mu facku,“ pokračovala som. Edward sa trochu upokojil.

„Absolútne ma ignoroval a znovu ma pobozkal. To ma úplne odzbrojilo a nechala som sa opantať vášňou, ktorá mnou lomcovala. Čo sa dialo potom, bolo niečo neskutočné a úžasné.
Na druhý deň nás otec načapal. Viete si predstaviť, ako zareagoval, keď ma uvidel nahú ležať v posteli v objatí s jeho dobrým priateľom.“

Už to nevydržali. Moje posledné slová boli posledným pribitým klinčekom do Edwardovej zúrivosti. Rozbil, čo mu bolo najbližšie, a ako hurikán vyletel von. Bolo počuť, ako sa lámu stromy, jeho vrčanie a mrmlanie, že Carlisla zaškrtí.

Vlci ostali v prekvapení a ostatné osadenstvo si ľahko domyslelo ostatok. Emmett sa rozrehotal, Rosali utekali kútiky pier, Alice objala s úsmevom svojho manžela, ktorý sa snažil celú situáciu upokojiť. S Carlisom sme mali zvesené hlavy a čakali na popravu, alebo kým sa Edward neupokojí.

Po piatich minútach sa vrátil. Žiadny pocit sa na ňom nezračil. Mal kamennú tvár.

„Prepáčte. A ty pokračuj!“ povedal ostro.

Chvíľu som radšej počkala, aby som sa presvedčila a uistila, že už naozaj môžem pokračovať.

„Otec vydal rozkaz, s ktorým som nesúhlasila. Po dlhom prehováraní mi dal dve možnosti. Buď ústranie, alebo jeho rozkaz. Netúžila som splniť otcovo rozhodnutie a radšej som si vybrala slobodu aj za cenu opustiť svet upírov a všetkého okolo toho,“ rýchlo som dokončila.

Sam vstrebával moje slová. Bola som skutočne rada, že nijak nezareagoval na Edwardovo menšie počínanie.

„Prečo si sa nakoniec vrátila? Nečaká ťa ten rozkaz?“ opýtal sa nakoniec.

„Áno, čaká, ale už som nemohla nechať svojho otca, aby páchal skutky, ktoré sa mi protivia a zároveň sa ma dotýkajú.“ Bola to pravda. Už viac nie! Keď ma Carlisle žiadal o pomoc, neváhala som. Záležitosť s Bellou sa týkala Edwarda a v tom prípade aj mňa.

„Ako si sa dozvedela?“

„Carlisle ma upozornil...“

„Prišla si, aj keď si ma nepoznala? Postavila si sa Arovi a pritom nevedela, či som tvojej pomoci hodná?“ prerušila ma Bella. V hlase jej znelo neporozumenie.

„Edward ťa miluje. Cení si ťa viac ako svoj vlastný život. Hoci už nie ste spolu, stále mu na tebe záleží. Preto som vedela, že si hodná všetkého. Kvôli tomu som sa vrátila.“

„Ale Aro je tvoj...“

„Otec. Zbožňujem ho, to nepopieram, ale Edward znamená pre mňa niečo viac hodnotné.“

Sam sa pýtal ešte mnoho ďalších otázok, týkajúcich sa môjho života a vzbury proti otcovi. Rovnako sa pýtal Carlisla. Snažili sme sa mu odpovedať pravdivo. Časť pravdy sme si ale nechávali pre seba. Všetko sa dozvedia v ten pravý čas.

V miestnosti bolo ticho. Všeci počúvali veľmi pozorne. Pre niekoho boli informácie novinkou, pre niekoho nie. Vysvetľovanie nemalo konca kraja. Vždy, keď som si myslela, že som odpovedala posledný krát, našiel sa niekto, aby sa opýtal znovu. Otázky boli stále ťažšie a ťažšie.

Pochopila som, prečo je svorka vlkov zodpovedná, nedôverčivá a ostražitá. Ochraňujú ľudskú podstatu. Je to ich poslanie. Položia aj život, aby zachránili len jedného človeka. Toto mal Carlisle na mysli, keď mi o nich v telefóne rozprával.

Rozhodne to bol dlhý a nekonečný večer. Nie je to však nič v porovnaní s tým, čo ma čaká. Dúfam, že to zvládnem rovnako ako tento večer. Jedným si môžem byť istá. Edward bude odteraz pri mne stáť v každej situácii. Už navždy. To sa nezmení za žiadnych okolností. No, najprv sa musí upokojiť a vstrebať dnešné informácie.

 

 


 

 

nikolka

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

nikolka

17)  nikolka (28.08.2010 12:47)

nikolienka Ďakujem:) :) :)

a dopredu nič neprezradím.
Všetko má svoj čas a budeš si musieť počkať. Aj ja som z toho prekvapená a som zvedavá ako sa to vyvinie

16)   (27.08.2010 21:16)

nikolka:
:) Som rada, že som sa ťa nijako nedotkla. Keby niečo, môj mail vieš

nikolienka

15)  nikolienka (27.08.2010 16:18)

konečne som sa dostala k ďalším dielom a zhltla som ich zs 5 sekúnd... Edward je silnoo zlatý keď ochraňuje svoju malú sestričku... ale nemyslíš že Edward a Bella by mali byť spolu? Klasika je najlepšia nie?

nikolka

14)  nikolka (26.08.2010 15:03)

jarusinka,, to je samozrejmé, že chcem
neberiem tvoje upozornenia ako kritiku ale ako veľmi dobrú radu.

13)   (25.08.2010 21:49)

Silvaren:
Nič nevyčítam;) Chápem, že gramatické zvraty v slovenčine sú pre teba taká "španielska dedina" ako niektoré české pre mňa. Napríklad u vás sa slovesá zvyknú končievať ypsilonom a u nás zas mäkkým I. Za to nemôže nikto, iba ten kto to ustanovil a my to bohužiaľ musíme dodržiavať:D
Isteže, mohla by som nikolke pomôcť, ak by mala záujem


NIKOLKA:
Takže ako som už vyššie pre Silvaren spomenula- ak chceš, môžem ti s tým pomôcť- aspoň sa pokúsiť. Takisto si "nemusíš mlátiť hlavu o stenu" za tie chybičky, ktoré som ti vytkla. Stane sa to každému a upozorňujem ťa na to preto, lebo verím, že chceš svoje písanie a gramatiku vylepšiť a časom to pôjde aj bez chýb. Mne to veľmi bije do očí najmä preto, že odkedy som na gympli tak naša pani profesorka slovenčiny náš tú slovenčinu učí naozaj poriadne.Tlačí nám do hlavy všetky dôležité veci, ktoré sa nám zídu aj pri písaní hocakého základného textu.
A je fajn, že aj Silvaren ti kontroluje poviedku- čiarky, s ktorými by som zas mala problém ja. Takže pokiaľ by si teda chcela, ozvi sa na môj mail( twilight_h@post.sk);) Rada ti pomôžem s gramatikou a prípadne aj štylistikou, ak to bude v mojich silách.

nikolka

12)  nikolka (25.08.2010 21:04)

silvaren nemusí ťa to trápiť
som rada, že mi chceš pomôcť,, a neboj na kontrolu čiarok budeš stále ty ;) ;)

nikolka

11)  nikolka (25.08.2010 21:01)

ja to nehovorím zo srandy.. nikdy nič..

už dva ni hľadám a stále nič :'-( :'-( :'-( :'-( :'-(

Silvaren

10)  Silvaren (25.08.2010 20:58)

Nikolko, důležité upozornění: PÍŠEŠ NAPROSTO ÚŽASNĚ!!!
Jen jsem si myslela, že by ti Jarusinka mohla pomoct se slovenským pravopisem, který je pro mě španělskou vesnicí. Kontroly čárek se v žádném případě nezříkám.;)

ambra

9)  ambra (25.08.2010 20:55)

nikolka, to mi neříkej ani ze srandy!!!

nikolka

8)  nikolka (25.08.2010 20:55)

ja za to nemôžem sa mi prehodí zopár slov
skutočneee ,,, mňa to veľmi ale veľmi mrzíííí :'-( :'-( :'-( :'-(

nikolka

7)  nikolka (25.08.2010 20:53)


ambra - uvidím ako sa to vyvinie, najprv sa musí nájsť Muzák, ktorý sa stratil :'-( :'-( :'-(

Ďakujem!!!!!!:D :D :D

:) :) :) :) :) :)

Silvaren

6)  Silvaren (25.08.2010 20:52)

Jarusinka: Dělám Nikolce korekturu, ale pouze čárky, které jsou v obou jazycích stejné, ale zbytek (včetně slovosledu, jímž si ve slovenštině opravdu nejsem jistá) skutečně zkontrolovat nemohu. Ne, že bych se jí chtěla zbavit, ale popřemýšlela bys prosím o tom, že bys jí tu korekturu dělala ty? díky

ambra

5)  ambra (25.08.2010 19:21)

Aaaach!!!! Tak to jsem zvědavá, co je to s tou podmínkou! Že by byl Aro tak staromódní a trval na tom, že se musí s Carlislem vzít?:D Ale to by bylo moc jednoduché!!! Líbí se mi, že Bella žárlí, i když zbytečně:D . Opět - moc hezky napsané!!! Zajímavý příběh!!!

nikolka

4)  nikolka (25.08.2010 14:19)

a samozrejme Carlisle. Tiež pozná pravdu

nikolka

3)  nikolka (24.08.2010 16:01)

ajjinka už sa stalo, len čakám na schválenie
Jarusinka : Ja viem! ja sa hlboko ospravedlňujem, človek to po sebe aj tri razy prečíta a nevidí to tam. Naozaj chyby nerobím naschvál

to, že sú súrodenci vie len Alice, keďže pred ňou nikto nič neskryje. (také menšie prezradené tajomstvo),,,,

2)   (24.08.2010 13:48)

„A ostatný?"- opäť množné číslo, čižeee??? Áno správne. Má tam byť Mäkké I.;)

„Poznajú to, čo poznali predtým.“- hmmm táta veat sama o sebe nie je zlá, ibaže mne pripadá zvláštna. Čo takto: Vedia to, čo vedeli predtým/doteraz. Hm? ČO myslíš? Možno je to iba vec vkusu ale...

Žiarlila som naň a naše hádky sa stali pravidelnosťou.“- opäť to naň naň naň a každé naň, ktoré má byť NAŇHO. Naň sa poukazuje na veci, neživé predmety... ono síce to by sa dalo diskutovať, kedže upír možno patrí tiež medzi neživých alebo skôr nemŕtvych? No v kažom prípade, tam rozhodne má byť NAŇHO.

„Nemohla som dovoliť, aby sa tak správal ku mne a dala som mu facku,“- trošku štylistický detail, usporiadanie slov. ..., aby sa tak KU MNE SPRÁVAL a dala som mu facku/ niekoľko prehodených slov dokáže robiť divy;)

Opäť dúfam, že ťa môj komentár neurazí ale pomôže ti vyvarovať sa spomínaných chybičiek.

K príbehu... je to dosť zaujímavé.. aj v predošlej kapitole, zmienka o Marcusovi. Veľmi dobre. Dnes... Edward... že im oni ešte nepovedali, že je to jej brat?! Saaakriš:D A čo tá podmienka? Čo to bude? ČO Bella? ČO Edward? Čo všetci???????
AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA
Pokračuj

Ajjinka

1)  Ajjinka (24.08.2010 00:29)

Ahoj, prosím tě, vytvoř si vlastní sérii a tento i předchozí díly do ní dej, děkuju
Kdybys potřebovala poradit, stačí napsat ;)

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek