Sekce

Galerie

/gallery/Heidi Volturi.jpg

Aký bol ľudský život Heidi Volturi? Mala šťastný život alebo bola pre ňu premena vyslobodením? Poprosím o komentáre

Pohľad Heidi

 

Sedela som pred zrkadlom a skrášľovala sa. Tak ako vždy pred lovom. Dnes musím byť obzvlášť krásna. Aro má narodeniny a ja mu musím priniesť šťavnatú „pochúťku“.

 

Pozrela som sa do zrkadla, ale namiesto krásnej upírky som tam zazrela mladé vychudnuté dievča s prepadnutými lícami a obrovskými zelenými očami, ktoré smutne hľadeli na svet. Zamrkala som, ale obraz nezmizol. Namiesto toho som sa náhle ocitla pred bránou s cynickým nápisom „Arbeit macht frei“. Po mojom boku stáli rodičia, ktorým akísi muži v tmavomodrých uniformách brali kufre s našimi osobnými vecami. Vydesene som sa chytila za matkinu ruku. Bola už síce dospelá, ale aj tak sa bála. Všade navôkol sa ozýval krik a rozkazy: „Schnell! Schnell!“

Museli sme sa zaradiť do jedného z mnohých radov, ktoré sa tiahli celou prístupovou cestou. Postavila sa pred stôl, za ktorým sedel muž v SS-áckej uniforme a nahlásila svoje údaje.

„Heidi Hammlerová, 17 rokov, Nemecko.“

 

Zrejme sa pýtate, čo také strašné som urobila, keď som sa dostala na také strašné miesto. Pravda je taká, že nič. Bola som len židovka! A to bolo v roku 1943 zločin!

V najbližších dňoch som rýchlo pochopila, ako to v tábore chodí. Aj keď sa väzni snažili spočiatku držať pospolu, predsa len napokon zvíťazil pud sebazáchovy a najmä zúfalstvo. Nováčikovia boli často oklamaní či okradnutí skúsenejšími obyvateľmi tábora.

Najhoršie časy nastali pri vydávaní jedla. Ľudia sa doslova bili o každý hlt. Na každého človeka bola jedna šálka kávy, krajec chleba a miska polievky na deň. Veľmi málo pre deti, nieto dospelého človeka.

Všade navôkol vládol strach. A smrť. Každý večer vzali dozorcovia veľkú skupinu ľudí do tak zvanej umyvárne. Nikoho z nich sme viac už nevideli. Na druhý deň ráno tábor zahalil hustý čierny dym. Vedela som, čo to znamená, aj keď mi nikto nič nepovedal. Vedela som, že raz takto skončím aj ja.

 

 

Pohľad Demetriho

 

26. 1. 1945

 

Deň pred príchodom Červenej armády

 

Vždy som si myslel, že upíri sú beštie. Až doteraz! S Felixom sme otvorili dvere akejsi budovy, ktorá vyzerala ako stodola. Uprostred nej boli na obrovskej kope nahádzané ľudské telá. Zdesene som podišiel bližšie. Tieto tvory sa vôbec nepodobali na ľudí. Boli to len kostry potiahnuté kožou.

„Bože!“ uniklo mi.

Pohľad bol príliš desivý aj pre takmer dvestoročného upíra. Ale jednako som od tej hrôzy nemohol odtrhnúť oči. Nechcel som si ani predstaviť, akým peklom museli prejsť títo ľudia. Nie som príliš útlocitný, ale toto bolo aj pre mňa príliš.

„Poďme preč! Prišli sme neskoro. Asi je už mŕtvy,“ ozval sa Felix.

Mal pravdu. Človek, ktorého si Aro vyhliadol do svojej gardy, je už dávno po smrti. Pobral som sa k východu.

Zrazu ma čosi zastavilo. Niečo som počul. Slabý šuchot! Najskôr som si myslel, že ide o nejakého vtáka, ale ten zvuk išiel z tej kopy tiel. Rozbehol som sa naspäť.

 

Pohľad Heidi

 

Už je to tu! Sovieti sa blížia. Vo vzduchu cítiť slobodu. Ale Nemci vedia, že prehrali. V to ráno nahnali tých, čo prežili, k Stene smrti. Potom som už len začula paľbu. Zbohom, mami, zbohom, oci! Uvidíme sa v nebi!

Odrazu som zacítila obrovskú bolesť. Toto má byť to nebo? Snáď nie! Pokúšala som sa spomenúť si, pre aké hriechy by som mala skončiť v pekle, ale na nič som neprišla. Ale ak som ja tu, kde sú potom naši dozorcovia? V nebi? Kde je spravodlivosť?

 

Ale potom bolesť prestala a ja som otvorila oči. Zarazilo ma svetlo, farby, ktoré ma obklopovali. Nikdy som nič podobné nevidela. Žeby som bola v nebi? Tak kde sú potom moji rodičia? Prečo nie som s nimi?

Prudko som sa posadila a zazrela som päticu mladých ľudí s kriedovo bielou pokožkou a zvláštnymi krvavo červenými očami. Žeby takto vyzerali anjeli? Asi sotva! Vyzerali príliš desivo.

Jeden z nich podišiel ku mne a posadil sa na posteľ, na ktorej som ležala.

„Ako sa voláš?“ opýtal sa ma.

„Heidi.“

„Ja som Demetri,“ povedal a obdaril ma tým najkrajším úsmevom.

 

Zavrela som oči a keď som ich znova otvorila, obraz bol preč. Striasla som sa. Nerada spomínam na svoj ľudský život.

Z premýšľania ma vyrušilo zaklopanie.

„Heidi, pohni si! Vládcovia čakajú,“ ozvala sa Renata, Arov osobný strážca.

„Už idem,“ odvetila som.

Posledný pohľad do zrkadla a vybehla som z izby. Vládcovia čakajú.

 

Práve som si umývala ruky od krvi mojich obetí, keď som začula otváranie dverí. Nemusela som ani zodvihnúť hlavu, aby som zistila, kto je to. Andrea, nový člen gardy a Caiov osobný bodyguard. Jej talent pohybovať predmetmi bol rovnako desivý ako očarujúci. Pustila si vodu a zmývala krv rovnako ako ja. Odrazu som si čosi všimla na jej predlaktí. Akési čísla - 256913! Tie čísla by som poznala kdekoľvek a kedykoľvek.

Vyhrnula som rukáv a ukázala podobné „tetovanie“.

„Oswienčim!“ povedala som.

Venovala mi pohľad, ktorý vzápätí skĺzol na moju ruku.

„Treblinka!“

 

Koniec

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

6)  Infinita Tenebrae (22.03.2011 19:39)

konečně někdo, kdo nepíše jen o hloupostech

Alda

5)  Alda (21.03.2011 15:49)

Wow !! To bylo.... ani nevím jak to popsat. Tak já to řeknu takhle, bylo to moc pěkný a to zdaleka není všechno, na tvém shrnutí máš ode mne komentář. Žádný si tam neměla, tak abys nebyla smutná máš ho tam. Stačí se na něj podívat. Teďka jdu od tebe číst BABIČKU. Spoléhám na to, že se na ten komentář mrkneš a moc děkuju !!!

4)  Tery (20.03.2011 23:43)

Páni ikdyž jsem tedy nečekala, že by Volturiovi udelovali nekomu takový život jen tak musím se poklonit, bylo to užasné, chudák holky vážne....... skvěle popsané moc se mi to líbilo:)

Janeba

3)  Janeba (20.03.2011 22:57)

Aduško, wau, tak tos mě dostala! Šokující prožitek lidského života Heidi i Andrei! Vážně jsem si nemyslela, že někdo od Volturiových může působit jako největší záchrana z pekla, ve kterém se obě nacházely! Skvělé!!
Děkuji!!

Nerissa

2)  Nerissa (20.03.2011 21:45)

Ty kráááso! Tak tohle by mě nenapadlo, ale k Heidi to sedí.

1)  M. (20.03.2011 21:14)

Wow, úžasné

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Edward - EC promo