Sekce

Galerie

/gallery/swanka.jpg

Žeby vzťah na pracovisku?

Rýchlym krokom som smeroval k výťahom a razil si cestu pomedzi húfy ľudí. Môj kufrík sa zadrhával o nohy okoloidúcich, ale ja som ho aj tak tvrdohlavo ťahal za sebou.
Pred sebou som zbadal posuvné dvere, do ktorých sa okamžite natlačili ľudia. Zavreli sa tesne predo mnou.
  „Dohája!“ zahučal som  - a niekto mi robil druhý hlas. Vedľa mňa stála mladá slečna v krátkej sukni a elegantnej blúzke. Keby som nebol džentlmen, asi začnem slintať.
  „Dobrý deň, kráska.“ Žiarivo som sa usmial.
  „Dobrý deň, zviera,“ odpovedala. Úsmev mi povädol. 
  „Ako vás môžem volať?“
  „Myslím, že na to, že sa nepoznáme, Hejty úplne postačí,“ zaškerila sa.
  „Ó, prechádzame k tykaniu, tak to aby som sa predstavil!“ zvolal som žoviálne. Ona sa zaksichtila a stlačila gombík na privolanie výťahu.
  „Edward Cullen, meno moje. A ako smiem oslovovať teba, dievčatko?“ Chytil som ju za ruku a naklonil sa, aby som mohol naznačiť bozk. Keď ale prevrátila očami, naozaj som na sekundu prilepil pery na chrbát jej dlane. Mala hladkú a voňavú kožu.
  „Žiadne dievčatko, som I... Bella.“
  „Bella, meno ako pre princeznú. Hodí sa k vašej dokonalosti.“
  „Zas taká dokonalá nie som.“
Výťah cinkol a otvorili sa dvere. Keď sa z neho začali valiť ľudia, na chvíľu som ju stratil z dohľadu, no keď všetci odišli, nasadil som späť svoj úsmev, aby som ju mohol aj naďalej oslňovať. Ona tam však už nestála. Zmätene som sa otočil k zatvárajúcim sa dverám, spoza ktorých mi Bella zakývala – a rýchlo som medzi ne strčil ruku. Fotobunka zareagovala a ich pohyb sa zastavil.
  „Malo vás tam privrieť,“ povedala, keď sa dvere zase zavreli a my sme boli v priestore sami.
  „Ale no, som si istý, že by vás to poriadne mrzelo.“
  „Ani na okamih,“ zaškerila sa a odvrátila odo mňa tvár.
Šikovným pohybom som si vyhodil kufrík na predlaktie a vytiahol z neho päť ruží v celofáne zviazaných jednoduchou stužkou.
  „Nech sa páči, Bella, čo sa so mnou nechce rozprávať.“ Podal som jej kvety. Vyzerala prekvapene.
  „Nehovorte, že sú pre mňa.“ Napriek svojim slovám si ich ale vzala. „Ktorú dámu som týmto obrala o dar od vašej maličkosti?“ Mykol som ramenom.
  „Iba starú Swanku. Verili by ste, že tá ženská má tridsať a je ešte stále panna?“ Neveriacky som zavrtel hlavou. Popri tom som si uvedomil, že striedavo prechádzame od vykania k tykaniu a späť. Mal by som to nejako ustáliť.
Bella sa zamračila.
  „Pokiaľ viem, nie je až taká stará.“
  „No a čo, ale vlastní obrovskú reklamnú agentúru a ešte stále ju nikto nepre-“ zasekol som sa. O tom by som nemal hovoriť. Oprel som sa jednou rukou o stenu výťahu pri jej tvári a druhou stlačil tlačidlo na jeho zastavenie.
  „Čo robíš dnes poobede?“
  „Olovrantujem.“
  „A potom?“
  „Potom večeriam.“
  „A potom?“
  „Potom raňajkujem.“
  „A nenašla by si si medzi večerou a raňajkami na mňa čas?“ zavrnel som.
  „Asi nie.“ Odsotila ma od seba a spustila výťah.
Keď cinkol na dvanástom poschodí, obaja sme vystúpili.
  „Nehovorte, že tiež idete na pohovor k Swanke. Chcete byť jej sekretárka, alebo čo?“ zasmial som sa. Ona sa iba zaškerila.
  „Niečo na ten spôsob.“
Spoločne sme prešli až do jej kancelárie. Otvoril som dvere a nechal ju vojsť prvú. V otáčacom koženom kresle sedela akási žena s krátkymi hnedými vlasmi, čo sa po našom príchode okamžite postavila a začala koktať ospravedlnenie. Bella okolo nej prešla so slovami:
  „To je v poriadku, Mary.“
A sadla si do kresla.
  „Takže, pán Cullen. Vy ste sa prišli uchádzať o miesto v mojej agentúre? A pre vašu informáciu – mám len dvadsaťsedem.“ Žmurkla na mňa.
Vyvalil som oči a mal som pocit, že jazyk sa mi vykotúľal k jej nohám ako animovanému Tomovi a Jerrymu.
  „Čo?“ vyhabkal som.
  „Isabella Swanová, teší ma. Mám ale radšej, keď mi hovoria Bella. A naozaj vám ďakujem za tie kvety, aj keď ma mrzí, že by ste ich predo mnou dali hocijakej inej slečne.“
  „To- to nie,“ koktal som vykoľajene.
  „Bohužiaľ, to áno. Máte pri sebe svoj životopis?“
Roztrasenými pohybmi som sa snažil otvoriť kufrík, čo sa mi podarilo asi na piaty raz. Vytiahol som z neho zelený obal a podal jej ho ponad stôl. Keď si ho preberala, nedotkla sa ma.
  „Ó, Harvard!“ zamrnčala spokojne. „Koľko mimoškolských aktivít,“ vrtela hlavou. „A tie záujmy...“
Mal som pocit, že sa strašne červenám, a horeli mi uši.
  „Ste prijatý, pán Cullen.“ Zdvihla sa z kresla a prešla okolo mňa k dverám. Keď ich pootvorila, ešte sa otočila ku mne.
  „Večeriam o šiestej a raňajkujem o pol ôsmej. Skúste sa podľa toho zariadiť.“

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

«   1 2 3

Janeba

5)  Janeba (09.12.2011 12:41)

Juli, promiň!!!

julie

4)  julie (09.12.2011 12:37)

Óóóó...krásné,dokonalé,vidím...a sakra, já neměla číst Janebčin komentík, teď jdou moje představy do háje zelenýho...a před očima mám tu kravatu...
aMusko, nádherně jsi mi zvedla náladu

Janeba

3)  Janeba (09.12.2011 12:29)

eMusinko, to bylo dokonalé!!! Proč jen si představuju Bellu na jehlových podpatcích, jak ho táhne za vázanku???? Děkuju za skvělé pobavení, skvělé!!!!!
Děkuji!!!

Twilly

2)  Twilly (09.12.2011 11:57)

eMuš ... neviem, či sa mám rehotať, alebo ti tlieskať alebo... alebo čo! Pobavila som sa tak, že dovidenia :D

Astrid

1)  Astrid (09.12.2011 11:55)

uááááááááááááááááááááááááááááá Emuš, som rozohnená :D stará Swanka nemala chybu a ten Edward... s tými kvetmi to pos*al bolo to dobréééé

"Čo majú všetci s tými výťahmi???" (výňatok z fanfic MOTU:D)

«   1 2 3

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse poster - Volturi