Sekce

Galerie

/gallery/Myšák.jpg

Téma: Vánoce v Paříži

Autor: monikola

Počet bodů: 37

„Jacob toto mu musí vyjsť!“ snažila som sa ho presvedčiť o svojej pravde už asi po stý raz. Moja noha freneticky poklepkávala po gumovej podložke v jeho Rabbitkovi. Ach, auto, ktoré vyzeralo na prvý pohľad hrozne. Dobre, dobre, viem, že i na ten druhý. Ale v rukách, v sexi silných snedých rukách môjho vĺčka automechanika šliapalo ako švajčiarske hodinky. Škoda, že vkus ostatných členov rodiny sa s touto jazdiacou kopou plechu nevie stotožniť.

 

Keď mu Emmett pred rokom postavil na kraji pozemku extra garáž, bola som v siedmom nebi. Bolo to totiž dostatočne ďaleko od upírieho zraku i sluchu a tak som si myslela, že môj milovaný strýko, ako jediný, pochopil, v akom stave sa nachádzajú moje hormóny. Považovala som tento akt staviteľstva za prejav bezbrehej lásky ku svojej neteri a že nám vlastne postavil hniezdočko, či v Jackobovom prípade pelech, v ktorom sa mohol Jacob konečne prejaviť.

 

Mohol. A pri tom slove to ostalo.

 

Ach, Jacob. Môj parťák pri stavaní bábovečiek. Kamarát do dažďa. Priateľ na telefón. Domáce zvieratko a osobný strážca v jednom. Môj osud. A trdlo. Moje totálne natvrdlé trdlo. Skúšala som všetko. Psie oči. Špúlenie pier. Ohmatkávanie jeho. Ohmatkávanie seba. Veľký výstrih. Krátka sukňa. Namotávanie si prameňu vlasov okolo prstu. Nenápadne pády do jeho náručia. Nechcite poznať jeho reakcie. Ja som na ne radšej už zabudla.

 

A to chcem iba bozk. Jeden bozk. Nie! Nie, jeden, ale prvý bozk! Ten. Prvý. Bozk...

 

Neskôr som pochopila, že na to musím ísť inak. Chcelo to nečakaný, priamy, no hlavne romantický útok.

 

Ale vidina všepočujúceho tatíka za zadkom (no vážne, skúste si to predstaviť... ste v puberte a otec vám vie čítať myšlienky... peklo, čisté peklo...), mamky s jej vševediacim pohľadom (predpokladám, že toto platí všade rovnako... mamky proste vždy všetko vedia), starých rodičov, ktorých morálka útočí na svedomie rýchlejšie než tatík na pumu. Samozrejme nie je možné vynechať tetu Alice so vševidiacim darom, strýčka Jaspera s všecítiacim darom. Pridajme k tomu tetu Rosalie a jej ochranárske sklony o sile príkonu vesmírnych raketoplánov prekonávajúcich zemskú atmosféru a strýčka Emmetta, človeka... ehm, pardón, upíra, ktorý zavetrí každú neplechu v okruhu tridsiatich míľ. Ešte väčší rozsah má jeho schopnosť zacítiť medveďa, ale to môj plán našťastie nijako neohrozuje.

 

Aha! A som zase tam, kde som začala. Môj plán: „Jacob. Ver mi. Je to skvelý nápad. Budú nadšení a vďaka tvojej úžasnej vlčej genetike nám na to Alice nepríde. Len musíme oblafnúť otca. A neboj i na to mám plán.“

 

„Nessie. Ja neviem. Nie je to predsa len príliš veľká akcia? Vonné sviečky, rámik na fotografiu, pero s monogramom. To sú darčeky, ktoré očakávajú.“

 

„Veď práve o to ide. Oni si myslia, že ich už nič nemôže prekvapiť. Ale ja mám teba. A vďaka tebe na to neprídu. Všetko vybavím sama, len potrebujem, aby si so mnou všade išiel. Tak Alice nezistí, čo plánujeme.“

 

„Ale Paríž? Fakt to musí byť až Paríž?“ nechcel sa nechať ten zadubenec presvedčiť. Však počkaj. Ja som to nechcela použiť, ale nemám na výber. Kým by si sa ty rozhýbal bola by som nepobozkaná hádam dlhšie než... než môj otec. Brr! Hrôza!

 

Smutný pohľad spod mihalníc. „Keď... keď ja som si istá, že by sa im to páčilo. Oni... všetci pre mňa riskovali život. Pre mňa a pre teba. Mali sme ujsť, dali nám šancu a oni sami by sa obetovali. Čo si to nepamätáš? Len sa im chcem odvďačiť.“

 

Výborne Nessie, teraz odvráť od neho hlavu, ale len tak, aby stále videl tvoj profil a najmä tvoju bradu. Jemne ňou zatriasť akoby si zadržiavala plač. Teraz pusti jeden vzlyk do éteru. Fajn. Už sa chytá. Trošku sa nakloň k tomu fúkaču, ten teplý vzduch do očí pomôže. Ešte chvíľku. Áno! A je to! Slza! A zo správneho oka. Skvelé!!!

 

Tak Jacob, teraz mi povedz nie.

 

„Nessie, preboha Nessie. Neplač princezná. Dobre, dobre. Zajtra pôjdeme do Seattlu a všetko vybavíme.“ A okamžite sa ocitám v jeho náručí. Akcia Paríž, mohla začať.

 

A začala, hneď v ten večer. Ako prvé som potrebovala nahovoriť mamku, aby sa stala nepriamou pomocníčkou v mojom pláne.

 

„Mamí?“ zvolanie, ktoré nikdy neomrzí deti rozprávať a matky počúvať.

 

„Áno, Nessie? Čo by si rada?“ objaví sa hneď vedľa mňa.

 

„Zajtra idem s Jacobom nakupovať vianočné darčeky. Tak ich neuvidí Alice. Len s otcom to bude zase na figu. Nemohla by si ma zaštítiť?“ Prosíkam a nahodím k tomu pohľad alá kocúrik zo Shreka.

 

„Jasné miláčik. Stalo sa. A neprezradíš mi, čo máš v pláne kúpiť?“ skúša kocúrika mamka. A že po kom to mám.

 

„To v žiadnom prípade. Ja ťa poznám. Otec má na teba páky, on by to z teba vytiahol.“

 

„Ďakujem za dôveru.“ Odpovie mi naoko rozhorčene.

 

„Ozaj a zaštítiš aj Jacoba?“ poviem to akoby mimo reči, okusovanie neexistujúceho záderu na nechtíku, oprášenie neviditeľnej smietky zo sedačky.

 

„Nessie...?“ Ach, mamka! Už niečo tuší. Ako to len tie matky robia?

 

„Ale, mami. Bez toho to je úplne zbytočné. Dobre vieš, že Jacob nevie zadržiavať myšlienky. On je personifikáciou tvrdenia „Nemysli na ružového slona“! Ak mi neveríš, tak zaštíť iba jeho. Ja si už s otcom nejako poradím.“

 

„Dobre, verím ti. Si moje rozumné dievčatko. Tak a je zaštítený i on.“

 

„Otec bude vrčať, že?“ zaškerím sa.

 

„Bude, ale toto ho rozptýli.“ Povie mamka s tajomným úsmevom a ukáže na veľké papierové tašky s nápisom Victoria´s Secret.

 

Od tohto momentu už išlo všetko ako po masle. Moja zlatá kreditka ešte nikdy nedostala tak zabrať, ale prvý bozk za to stojí. Paríž dokonalo ponúkal všetko čo som potrebovala. Za prvé tu existuje najviac možností ako sa zbaviť... ehm, pardon, ako zabaviť mojich upírov tak, že mi to nielenže nebudú vyčítať, naopak, ešte mi poďakujú. A za druhé... no je to proste stráááááášne romantické mesto a ktorá by nechcela dostať svoj prvý bozk pod Eiffelovkou?

 

A tak sa stalo, že som ráno dvadsiateho tretieho decembra zvolala rodinnú poradu.

 

„Milá rodina. Toto sú už siedme Vianoce, ktoré spolu trávime. Všetci dobre viete, že pre nás tieto sviatky znamenajú čosi viac. To, čo teraz mám, je vaša zásluha. Stáli ste pri mne, pri mojich rodičoch a pri mojom Jacobovi. Rozhodla som sa, že tento rok sa vám za to odvďačím.“

 

Keď som videla tie úsmevy a rozžiarené očká, až mi pukalo srdce. Čo to robím? Veď to je všetko vlastne podvod. Chcem sa ich zbaviť na dvadsaťštyri hodín, aby som mohla intenzívne útočiť na testosterón môjho otisknutého chlapca a vymámila z neho prvý bozk. Aha, dobre, že som si to pripomenula. Takže pokračujeme ďalej.

 

„Preto vás prosím, dôverujte mi. Zbaľte sa na dva dni. Odlietame o pár hodín. Cieľom našej cesty je Paríž.“

 

Očakávala som, že ma zavalia otázkami, protestmi ale prekvapivo sa neozvalo nič také. Ani nie za hodinu stálo osem upírov, jedno poloupírča a vlkodlak pred domom a pokúšalo sa narvať štyri obrovské Alicine kufre do jej kanárikového Ferarri. Keďže v Emmettovom Jeepe už mala ďalšie štyri situácia bola skutočne kritická.

 

„Dobre, nepozerajte sa na mňa tak. Ja viem. Duch Vianoc. Pohoda, klídek, tabáček. Ja to chápem. Proste som sa nevedela zbaliť, keď nič nevidím.“ Poslednú vetu zavrčala s pohľadom upretým na Jacoba. Ten sa iba uškrnul, čo Alice ešte viac naštvalo. Situáciu zachránil Jasper.

 

„Láska, čokoľvek ti bude chýbať si kúpiš. A bude to nové, krajšie a z Paríža.“

 

Kríza bola zažehnaná a mohli sme vyraziť. Cesta prebehla až podozrivo pokojne. Nikto, dokonca ani Alice, nenamietal, že nič nevie. Uspokojili sa s tým, že som všetko zariadila za nich.

 

Súkromné lietadlo nás s medzipristátím v New Yorku donieslo do Paríža za 13 hodín. Pôvodne som mala v pláne prespať tento let, ale moja upíria rodinka si cestu a prekvapenie tak užívala, že sa celý let zvrhol na vianočnú párty. Spievali sme koledy, hrali rôzne hry, rozprávali vianočné príbehy a ja s Jacobom i konzumovali množstvo vianočných koláčov a hektolitre punču, ktorý Esme pripravila a prezieravo zabalila na cestu.

 

Keď sme k trinástim hodinám letu pripočítali i časový posun deväť hodín ocitli sme sa v Paríži o ôsmej ráno na Štedrí deň. Celá moja rodina sa za mnou tlačila s výrazom dieťaťa plného očakávania a ja som si skutočne pripadala ako Santa Claus. Z letiska naša cesta viedla do, od Parížu len pár kilometrov vzdialeného, poľovníckeho zámku Fontainebleau, ktorý dnes patril iba nám. Dodnes sa v lesnom parku, ktorý k zámku prilieha, konajú poľovnícke hony na vysokú a dnes ráno tomu nebolo inak. I keď my sme na ne nepoužili strelné zbrane. Keď sa stav jeleňou znížil o nejaký ten tucet, prišiel čas rozdávania vianočných darčekov.

 

„Mami, tati. Toto je pre vás.“ Povedala som a odovzdala som im do rúk veľký kovový kľúč oviazaný červenou mašľou. Obaja, podčiarkujem slovo obaja, na mňa nechápavo pozerali. Ach, ako krásne je mať zablokované myšlienky. „Nech sa páči. Zoberte si to. Je to symbolický kľúč od tohto zámku. Je prenajatý na celý deň len a len pre vás. Chcem, aby ste sa mali ako v rozprávke a užili si jeden druhého.“

 

Vedela som, že im dvom môžem najväčšiu radosť urobiť tým, že ich nechám spolu. Sú pre seba stvorení a ich vzájomná láska je bezhraničná. A tu majú štyridsaťdva miestností na to, aby si ju ukázali.

 

Ďakovanie, lúčenie, mávanie. Fajn. Prvých dvoch mám z krku. Ďalšia prišla na pretras Alice. Tá dostala VIP vstup do dielní piatich parížskych návrhárov. Toto netreba viac komentovať. Iste chápete.

 

Potom sme sa presunuli do Disneylandu. Áno, počujete dobre. Táto zábavná inštitúcia mi umožnila zbaviť sa na celý deň rovno troch rodinných príslušníkov.

 

Rosalie som vybavila rolu Popolušky v tom príšerne gýčovom zámku. Prečo? Budú sa na ňu vrhať stovky detí niekoľko hodín v kuse. Bude zabrindaná, obpatlaná, za vlasy vyťahaná a totálne šťastná.

 

Emmett si tiež bude užívať radosti hereckého umenia. Hoci v jeho prípade sa dá povedať, že konečne nič nebude predstierať. Získal totiž úlohu kniežaťa Draculy v tunajšom strašidelnom hrade. Keď držal v rukách kostým a dokonca i umelé zuby, myslela som, že uvidím prvého omdletého upíra na svete.

 

Ako tretí obdarovaný bol Jasper. Jeho darček pozostával z toho, že dostal vstupenku. Zdá sa vám to slabé? Skúste ísť na horskú dráhu a cíťte to čo cítia všetci okolo vás. Ten sa s tých emócií určite pos... skladá.

 

A tak mi ostali už len Carlisle a Esme. Čo myslíte? Vstupenky do Louvru, Musee de´Orsay, prístup do knižníc univerzity Sorbonna? Ale kdeže. Chcete vedieť čo má spoločné tretia zásuvka v pravo Carlislovho stolu so škatuľou od topánok Jimmi Choo v Esmeinej šatni? Obe miesta obsahujú tlačový materiál obdivujúci krásu ľudského tela odetú do jemných čipiek, saténov a malinkých, skutočne miniatúrnych boxeriek. Musí uznať, že Esmeinu zbierku mám naštudovanú detailnejšie. Takže kurz kankánu pre Esme ukončený súkromným vystúpením pre Carlisla a večerná show v Moulin Rouge vo VIP salóniku bola jednoznačná voľba.

 

Priznávam sa, keď som ich zanechávala na Boulevard de Clichy v objatí všetkých tých vysvietených neónov, červenala som sa i za nich. A vlastne až pohľad na tie blikajúce neóny mi pomohol uvedomiť si, že už je tma. Odovzdávanie darčekov trvalo dlhšie, než som čakala.

 

A tak som ostala s Jacobom sama. Od chronicky známeho červeného mlynu kabaretu Moulin Rouge to bolo už len na skok na Montmartre, úžasne romantickú štvrť Paríža. Samom vrchu tejto štvrti kraľuje snehovo biely chrám Sacré Coeur, kam sme sa vybrali. Ruku v ruke sme kráčali hore až kým sa nám neotvoril pohľad na celú Paríž rozsvietenú ako ten najkrajší vianočný stromček na svete. A ako hviezda na jeho vrchole sa v diaľke vynímala ona. Eiffelova veža.

 

Z úst sa mi vydral vzdych. Bola taká krásna. Vysvietená snáď miliónom žiaroviek. Obrátila som sa k Jacobovi a pozrela sa mu do očí a srdce sa mi zastavilo. Jeho oči žiarili hádam ešte jasnejšie. Videla som v nich všetku tú lásku, oddanosť a... áno, bola tam i vášeň. Konečne tam bolo všetko, čo som v nich potrebovala vidieť. Už sa na mňa nepozeral ako na malú Nessie. Bola som Renesmee. Žena. Jeho žena.

 

Naše pohľady sa približovali a ja som si uvedomila, že takto to nebolo v pláne. Teda bolo, ale nie tu. Má sa to stať pod Eiffelovkou. Snívala som o tom tak dlho, teraz to nechcem pokaziť. Schmatla som ho za ruku a utekala dole Montmartrom.

 

„Nessie, čo sa stalo. Kam bežíme.“ Ozvalo sa za mnou prestrašene.

 

„K Eiffelovke. Musím ju vidieť. Musím.“

 

„V poriadku. Spomaľ. Budeš mať svoju Eiffelovku. Pozri tamto je metro. Budeme tam za pár minút.“ Upokojoval ma a vtiahol do svojho náručia. Zabalená jeho teplom a vôňou sme vošli na stanicu metra. Akoby zázrakom sme trafili linku, ktorá pretínala náš ciel a tak sme sa vyhli prestupom. Keď prišiel náš vlak bol takmer prázdny. Nebolo sa čo čudovať. O tomto čase väčšina ľudí sedelo doma okolo vianočného stola a užívalo si jeden druhého. A ja som si užívala Jacoba a jeho medvedej, či vlastne vlčej náruče. Teplo a monotónna jazda ma akosi unavili a tak som sa k nemu stúlila ešte viac a so slovami: „Na chvíľku si odpočiniem.“ som zavrela oči a...

 

 

Držal som ju v náručí. To bol najkrajší darček aký som mohol dostať. Keď sme mali vystupovať, už tvrdo spala. Nechcel som ju budiť a tak som ju niesol na rukách. Hneď, ako som vystúpil zo stanice von, objavila sa pred nami Eiffelovka. Bola nádherná, ale ani zďaleka sa krásou nerovnala mojej láske.

 

Koľko námahy si dala, aby... aby sme boli spolu. Sami. Vedel som to od začiatku. Už dlho sa ma pokúšala „zbaliť“, ale ja som nechcel, aby k nášmu prvému bozku došlo niekde v garáži, či vlhkom lese na love. Chcel som, aby to bolo výnimočné miesto a skôr, ako som mohol niečo vymyslieť, prišla ona s týmto vianočným plánom.

 

Musím uznať že bol takmer bez chybičky. Vlastne. Pozrel som sa na ňu. Nádherné vlasy ukryté rozkošnou čiapkou s veľkým bombrlcom. Líčka vyštípané od mrazu. Dlhé riasy, teraz skrývajúce dve čokoládové studničky do duše. Plné pery, dokonalé, určené pre tie najnežnejšie bozky. Privinul som si ju bližšie a spojil ich s mojimi. Jemne my vzdychla do úst a pritiahla sa ešte bližšie ku mne, akoby ma chcela celého pre seba. Ach, láska, mňa už máš celého. Telo, srdce i dušu.

 

Neprebudila sa. Otočil som sa tej žiarivej veži chrbtom a vybral som sa do hotela. Rezervovali sme apartmány iba pár metrov odtiaľto a tak som ju už o desať minút ukladal do hebkých perín postele.

 

Neviem, ako dlho som stál nad ňou a pozoroval, ako dýcha, ako sa prevaľuje zo strany na stranu, ako si poškrabká ten krásny malý nosík, ako vyslovuje moje meno. Bolo mi to jedno. Dokázal by som tak stáť roky, stáročia.

 

Zrazu mi pristála ruka na rameni. Bella. Otočil som sa a i s ňou vyšiel z izby. Boli tam všetci. Edward, Esme s Carlislom, Alice, Jasper, Emmett i Rosalie. Nevedel som nájsť vhodné slová, ale nebolo ich treba. Edward ku mne pristúpil a objal ma. Bella asi odložila náš štít a on si všetko našiel v mojej hlave.

 

„Nie, Jacob, ona štít neodložila. Ona vás nikdy ani nezaštítila.“ Povedal mi Edward, keď sme od seba odstúpili.

 

„Ako to? Vy ste teda celý čas vedeli čo máme..., čo má Nessie v pláne?“ pýtal som sa úplne prekvapený.

 

„Áno, aspoň ja a Bella. Ostatný dostali len toľko informácii, aby vaše darčeky ostali prekvapením, ale o akcii „Paríž“ vedeli.“

 

„A nevadí vám to? Veď viete. Ja a ona... My...“ cítil som sa hrozne. Veď ja sám som bol strašne zmätený z pocitu, že sa na Nessie už nepozerám ako na dieťa. Že po nej túžim.

 

„Netvrdím, že len s ťažkosťami odolávam otcovskej potrebe nakopať ťa do zadku, ale...“ odmlčal sa, ale len preto, aby pristúpil Belle a chytil ju za ruku. „...ale i tak ste ten najkrajší vianočný darček aký sme mohli dostať.

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

SestraTwilly

13)  SestraTwilly (02.12.2013 21:04)

Krásna poviedka,dobre som sa pobavila a zasmiala.
Edward ako starostlivý tatko ma stále fascinuje.

monikola

12)  monikola (11.01.2012 16:05)

jeeeej ambríčku som si ani nevšimla, že si mi tu písala :) kujem kujem som rada, že sa ti to páčilo a veľmi si ma potešila

ambra

11)  ambra (06.01.2012 22:20)

OMG!!! Moni!!! Už pár minut se snažím vybrat, co mě rozsekalo nejvíc, ale nejsem schopná - chechtala jsem se od začátku až skoro do konce. :D :D :D :D Skoro, protože ta závěrečná část mě normálně rozbulela, ale je mi z toho hrozně hezky. Popsat potolikáté Jacobovu lásku je pekelný úkol, ale ty jsi to zvládla fantasticky. Nicméně Esme tančící kankán a Jaspera na horské dráze opravdu dlouho nedostanu z hlavy . Skvělé!

monikola

10)  monikola (05.01.2012 16:29)

jeeeeeeeej Ivuš to som rada, že sa ti to páčilo a že som ti urobila radosť ani nevieš ako vlastne i ten tvoj komentár zase pomohol mne... dnes ma niekto hroooozne nas..štval ale ty si ma príjemne upokojila...kujem miláčik

Astrid

9)  Astrid (05.01.2012 02:05)

Ten odstavec s každého schopnosťami, to nemalo chybu, Moni :D
áááá z Jacoba aký ťuťmák, to sedí:D :D :D dobre dobre, ideme a Bella mamka 100% tie ťašky Victoria secret ťoťo sa mi páááči, jichichi
neviem si vybrať ktorý darček, ale čo to mal Carlisle v šuflíku, sakra a Rosalie poplušou, inak svojho syna by som do Disneylandu určite nepustila v ten deň, istota je gulomet
Proste akcia Paríž bola dobrá, to finále ma potešilo, milujem Edwarda zhovievavého otca a, do prdele, dnes mám blbý deň a ťoťo sa mi páči a urobilo mi to radosť. *xmas* *xmas* *xmas*

monikola

8)  monikola (03.01.2012 19:32)

hela ďakujem
Bye... tak technika rozplakania, tú využívam často...môj chlap sa vzdáva rýchlosťou blesku som veľmi rada, že sa ti to páčilo, pretože to bola vlastne iba taká hlúpostička a zábavka táto moja poviedka :)
Kamči kujééém
Marvi neviem či to posuniem niekam inam... mne sa páčilo to, že svoj bozk získala i keď ho, chuderka, prespala :D

7)  hela (01.01.2012 11:18)

naprosto dokonalé

Bye

6)  Bye (31.12.2011 22:16)

"Ohmatkávanie jeho. Ohmatkávanie seba. " Ty seš číslo, moni!
Kristepane! A ten nápad, jak dostat Jacoba do Paříže!
A ta technika rozbrečení! :D :D :D
Fontainebleau... Ty kráso! Jeleni z obory
Ty dárky!!! Nejvíc mě snad dostal ten Jasperův
Paříž znám, já bych chtěla tu pusu už na Montmartru
A ten konec...
Velmi povedené!

Kamci

5)  Kamci (31.12.2011 19:28)

Marvi

4)  Marvi (31.12.2011 15:11)

Krásně to Nessie a Jacob pro ně naplánovali, jen to překvapení na konci, že to všem věděli. No jestli se to Nessie dozví bude řádit, ale to je třeba jiný příběh. Moc se mi to líbilo

monikola

3)  monikola (31.12.2011 13:44)

Janebo, ďakujem veľmi pekne za pochvalu som rada, že sa to páčilo :)
Nosska...veď Jacob bol vždy splachovací a Nessie sa ešte nezobudila... ona sa nakrknúť mohla :D

Nosska

2)  Nosska (30.12.2011 23:58)

No, to by mě, na jejich místě, docela nakrklo, že to velký překvapení, vlastně žádný překvapení nebylo...

Janeba

1)  Janeba (30.12.2011 22:15)

monikola, tahle povídka se mi velmi líbila, pro svůj skvělý nápad!!! Nessie to měla perfektně zorganizované a promyšlené!!! Jednička!!! Skvělé!!! ;)
Děkuji!!!

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek

Eclipse still