06.08.2011 [20:45], ada1987, Povídky na pokračování, komentováno 3×, zobrazeno 2842×

V tejto časti sa dozviete, kto prišiel zachrániť Bellu, ako naň zareagovala Victoria a či sa vráti Edward alebo niekto z Cullenovcov. Pekné čítanie! Ako sa zachová James? Premení Bellu alebo ju nechá zostarnúť? Stretne sa ešte niekedy s Edwardom?

A návštevník naozaj prišiel. Kdesi v kútiku duše som pocítila sklamanie. Nevedno prečo som dúfala, že by to mohol byť Edward.

„Si v poriadku?“ spýtal sa starostlivo.

Prikývla som.

„Čo tu chceš?“ zavrčal na svoju ex.

„Čo by som tak mohla chcieť?“ spýtala sa tvrdo, ale ja som z jej hlasu pocítila zúfalstvo, aj keď sa ho snažila zakryť. Zúfalstvo zo stratenej lásky.

„Neopováž sa na ňu ani siahnuť!“ vyhrážal sa.

„Lebo čo?“ povedala Victoria a podišla ku mne.

James zavrčal a skočil na ňu.

„Nie!!!“ skríkla som a rozbehla som sa k nim.

„Pusť ju, počuješ, pusť ju!“ kričala som a ťahala Jamesa za ruku.

Viem, pliesť sa do bitky dvoch upíroch, nebol zrejme najlepší nápad, ale niečo som musela urobiť. Za ten čas, ktorý som s Victoriou strávila, som zistila, že v skutočnosti ku mne necíti žiadny druh nenávisti. Jediné, čo cíti, je bolesť a zúfalstvo nad stratou životnej lásky. A to je niečo, čomu veľmi dobre rozumiem!

Prekvapene sa obzrel. „Čože?“

„Pusť ju!“ prikázala som.

„Je len zúfalá, pretože ťa miluje,“ dodala som na vysvetlenie.

Chvíľu sa na mňa pozeral a potom ju odsotil.

„Vypadni!“ štekol po nej.

Victorine oči boli plné zúfalstva.

„Počúvaj ma prosím...“ začala, ale James ju neľútostne prerušil.

„Zmizni!“ prikázal.

Victoria sa obrátila na mňa.

„Pomôž mi! Keď mu prikážeš odísť, vráti sa ku mne!“ prosila, ale ja som pokrútila hlavou.

„Nemôžem, Vicki! On mi pomáha prežiť,“ povedala som ticho, držiac Jamesa za ruku.

„Navždy budeš v mojom srdci,“ zašepkala a pobrala sa na odchod.

V tom ma čosi napadlo!

„Vicki!“ zakričala som na ňu.

Zastala niekoľko desiatok metrov odo mňa, ale neotočila sa.

„Ja ti ho vrátim. Raz určite!“ povedala som.

Victoria sa obrátila a s vďakou na mňa pozrela.

„Ďakujem!“ zašepkala.

A bola preč.

Prešlo zopár ďalších mesiacov. James a ja sme tvorili už oficiálny pár. Jedného dňa, tesne pred maturitou, ma James tak ako vždy viezol do školy.

„Máš tu kamaráta,“ oznámil mi James, keď sme vchádzali na parkovisko.

Nechápavo som naňho pozerala, keď som v tom zazrela Jacoba, ako sa opiera o svoju motorku a čaká na mňa.

Obaja sme vystúpili a podišli k Jackovi.

„Ahoj Bells,“ pozdravil a jeho pohľad sa zastavil na Jamesovi.

„Mohol by som s tebou hovoriť?“ spýtal sa ma.

Prikývla som.

„Osamote,“ dodal, aby bolo každému jasné, kto tu je nevítaný.

„Ja pred Jamesom nemám žiadne tajomstvá.“

Musela som dať Jacobovi jasne najavo, aký je vzťah medzi Jamesom a mnou.

Ale Jacob trval na svojom, a tak sa James pobral preč. Ako prechádzal okolo Jacoba, pošepol mu.

„Budem sa dívať, a ak jej skrivíš čo i len jediný vlas, stiahnem ťa zaživa z kože priamo tu na parkovisku.“

S Jackom sme osameli. Stáli sme oproti sebe na opustenom parkovisku (prvá hodina sa začína až o hodinu).

„Bella,“ začal a ja som čakala, čo múdreho z neho zasa vypadne. V poslednej dobe ma dosť štval, pretože mi jednostaj volal a dožadoval sa môjho rozchodu s Jamesom. To sa načakáš, chlapče!

„Počúvaj ma! S ním nikdy nebudeš šťastná! On nie je človek! Je to netvor!“

„Tak toto prehnal!“ pomyslela som si a spustila som: „Ani ty nie si človek, keď už sme u toho! A druhýkrát láskavo nechaj na mňa, ktorú príšeru si vyberiem.“

„V tom prípade je medzi nami koniec! Už sa nikdy viac nenazývaj mojou priateľkou!“ dodal a odrazu znel jeho hlas zvláštne cudzo.

„Zamýšľa ťa premeniť?“ spýtal sa pri odchode. Pokrčila som plecami.

„Neviem, aké má so mnou zámery, ale ja sa transformácii rozhodne nebránim!“ odvetila som chladne a pokojne.

Jacob sa začal triasť. James bol okamžite pri mne a postavil sa medzi mňa a Jacoba.

„Ak ju premeníš, zabijem ťa!“ zakričal rozčúlene smerom k Jamesovi, ale ten sa len uškrnul a ticho riekol.„Už sa teším!“

Moje priateľstvo s Jackom sa skončilo, ale moja láska k Jamesovi ešte vzrástla. Po skončení strednej sme presťahovali do Archorage na Aljašku, kde sme obaja nastúpili na strednú školu. Roky ubiehali a ja som s Jamesom viedla čoraz častejšie a rozsiahlejšie debaty ohľadom mojej budúcnosti. James sa staval proti akejkoľvek budúcnosti, ktorú by som mohla mať ako upír. Podobal sa na Edwarda vo viacerých ohľadoch, než by sa mi páčilo. Aspoň v jednej otázke nebol tak úzkoprsý ako Edward a nestaval našim dotykom a objatiam veľké hranice, takže sme dosť času trávili v posteli a “hrali poker“. Desať rokov po skončení školy som sa vydala. Za Jamesa! Áno, nie je láskou mojej existencie, ale láskou môjho života určite. A navyše viem, že bude stáť pri vždy pri mne! V dobrom aj v zlom. A to sa počíta!

Epilóg

rok 2060

Fínsko, Helsinki

Sedela som na lavičke v parku, tvár nastavená tým niekoľkým slnečným lúčom, ktoré sa predrali cez mraky. James sedel neďaleko mňa pod vysokým košatým dubom. Bol koniec septembra a my (hlavne ja) sme si vychutnávali posledné slnečné lúče tohto roka, skôr než nastane pravá severská zima.

„Bella, si to ty?“ začula som za sebou hlas, ale nevenovala som mu pozornosť.

To iste hľadá niekoho iného. Ale na druhú stranu, kto iný v tomto obrovskom meste vedel ako sa volám. Lenivo som otvorila oči a obrátila hlavu smerom, ktorým hlas prichádzal. Moja sánka okamžite klesla dolu, keď som vo vetchom starčekovi, ktorý sa ledva držal na nohám, spoznala Mikea.

„Si to ty?“ zopakoval a šokovane si ma prezeral, rovnako ako ja jeho.

„Mike, čo tu robíš?“ spýtala som sa ho prekvapene.

„To isté sa chcem spýtať aj ja teba,“ usmial sa tým typickým „mikeovským“ úsmevom a ja som si až teraz všimla mladú elegantnú blondínku stojacu vedľa neho.

Vyzerala ako Jessica v mladšom vydaní.

„Ach, prepáč, som nezdvorilý,“ ospravedľňoval sa, keď si všimol smer môjho pohľadu.

„Toto je Lucy, moja vnučka, študuje v Helsinkách históriu,“ predstavil nás.

„Toto je Bella, moja spolužiačka zo strednej,“ dodal.

Milo som sa na mladú ženu usmiala. Vyzerala sympaticky.

„S Jess sme sa vzali hneď po strednej. Čakala Lucyinu mamu,“ usmial sa hrdo.

„A Jess..?“ začala som.

Nevedela som, či ešte žije. Bolo to tak dávno. Okrem Angely som nebola v kontakte so žiadnym spolužiakom. A keď Angela s Benom pred štyrmi rokmi zomreli pri autonehode, Forks pre mňa prestalo existovať.

Mike zosmutnel.

„Jess zomrela pri pôrode,“ dodal a oči mu naplnili slzy.

„To ma veľmi mrzí, Mike,“ chlácholivo som mu položila ruku na rameno.

Vo svojich spomienkach som zablúdila naspäť do Forks. Ako som sa s Jess zoznámila, na naše spoločné hodiny trigonometrie, spoločné chvíle v jedálni s ostatnými. Neboli sme síce spriaznené duše, ale puto medzi nami sa mohlo nazvať kamarátstvom.

Zo spomienok ma vytrhol Mike.

„Kto je to?“ povedal a ukázal na mladého muža, ktorý sa k nám blížil.

„To je Jim, môj vnuk,“ povedala som, červenajúc sa.

Počas rokov, ktoré sme spolu strávili som sa nenaučila klamať, aj keď to bolo nevyhnutné. Pred tridsiatimi rokmi začal byť James mojim synom, ale v posledných rokoch sme sa museli posunúť o generáciu ďalej.

James natiahol k Mikeovi ruku a pevne ju stisol. Vzápätí sa predstavil aj Lucy. Mladá žena ním bola doslova očarená (keby nebola, poslala by som ju k najbližšiemu oftalmológovi - veď je to upír, musel sa jej páčiť).

„Vieš niečo o ostatných?“ spýtala som sa, aby som zmenila tému.

Usmial sa.

„Som dobre informovaný,“ dodal pyšne.

„Tyler spoznal svoju ženu na vysokej v Houstone a jeho vnuk teraz kandiduje do kongresu, Lauren sa nikdy nevydala a pokiaľ viem, je v nejakom starobinci, kam ju strčili jej príbuzní, pretože trpí pokročilým Parkinsonom.“

„Chúďa,“ šepla som.

Lauren som nemala rada, ale nepriala som jej taký osud.

„Erik umrel minulý rok na infarkt a Conner sa práve zotavuje z druhej porážky,“ pokračoval.

„No a o Leem už dlho nemám žiadne správy,“ dodal a vzdychol si.

„To vieš, všetci starneme.“ povedal so smutným úsmevom.

„Hej,“ prikývla som, a v duchu dodala. „Takmer všetci.“

Nevedno prečo, moja myseľ zablúdila k jednému môjmu spolužiakovi, ktorý určite nikdy nezostarol.

„A ty nevieš niečo o Edwardovi Cullenovi? Veď ste si boli blízki...“ začal Mike, ale stíchol po Jamesovom výhražnom pohľade.

Sklopila som zrak a odrazu sa veľmi začala zaujímať šnúrka na mojej bunde. Pokrútila som hlavou.

„Od tej noci, čo odišli som viac o nich nepočula...“ povedala som priškrteným hlasom, stále neschopná zdvihnúť oči v obave, že sa rozplačem.

James ma pevne chytil okolo ramien.

„Ani ja nie. Nikomu sa neozvali.“ dodal Mike.

„Prirodzene, Mike, čo si čakal, že ti po päťdesiatich rokoch zaklopú na dvere?!“ pomyslela som si ironicky.

„Ale keď som bol pred dvadsiatimi rokmi v Rusku, videl som dievča, ktoré vyzeralo ako Rosalie Haleová. Pamätáš si na ňu?“ spýtal sa ma.

Prikývla som.

Samozrejme, že som si na Rosalie pamätala. Rosalie - Edwardová staršia sestra, dokonalá krásavica bola jediná z Cullenovcov, ktorá ma nemala rada. Ale to bolo slabé slovo. Rosalie ma neznášala, pretože som bola votrelcom v skrytom živote jej rodiny.

„To dievča vyzeralo presne ako ona. Len mala krátke premelírované vlasy,“ spomínal ďalej Mike a diera v mojej hrudi sa zväčšovala. Dokonca aj pri spomienke na Rosalie.

„Ale to mohla byť jej vnučka. Mohla, ale nemusela,“ zakončil svoje myšlienkové pochody Mike.

Pochybujem, že by si Rose dala ostrihať svoje krásne blond vlasy, ale prečo nie? Móda vtedy určovala mikádo s melírom a Rose musela vždy držať krok s módou.

„Mojej babičke nie je dobre.“ povedal James a ja som sa strhla pri slove „babička“.

Neznášala som toto oslovenie. Mike s Lucy pochopili a rozlúčili sa.

„Bolo pekné znovu ťa vidieť, Bella. Dúfam, že si to čoskoro zopakujeme,“ dodal.

Podľa Lucynho výrazu by som bola vítaná len Jamesom po boku.

„Dovidenia, Mike,“ povedala som schúlená do Jamesovho náručia.

Keď odišli, James sa ma spýtal: „Všetko v poriadku?“

„Je mi dobre. Neboj sa,“ ubezpečovala som ho.

„Určite? Nemám zavolať lekára, alebo doniesť vodu?“ pýtal sa.

Pokrútila som hlavou.

„Som v poriadku.“

Objal ma a ja som sa k nemu pritúlila. Predsa len som mala budúcnosť, akú som si kedysi vysnila. Žila som svoj život s upírom, ktorý ma miloval. A na inom nezáležalo.

Koniec

pozn. autorky- Chcela by som sa poďakovať všetkým, ktorí čítali túto poviedku. Som vďačná za komentáre, ktoré ste mi písali, aj keď ich mohlo byť viac. Ešte raz by som vás chcela poprosiť o komentáre. Nielen k tejto poviedke, ale tiež chcem vedieť váš názor, ktorú poviedku mám písať ako prvú. Ich zoznam nájdete v zhrnutí. Vaša aďa1987

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

1)  Bosorka (06.08.2011 21:09)

Popravdě jsem tak nějak čekala, kdy se objeví Edward. Docela by mě zajímala jeho reakce, kdyby ji viděl zestárlou a s Jamesem.
Bylo to fajn!

1