Sekce

Galerie

/gallery/james_twilight.jpg

Štokholmský syndróm? Vrah zamilovaný do svojej obeti? Aj to sa môže stať! Veď život je plný prekvapení!


1. časť

Pomaly som sa otočila. Pokojne stál u zadného východu, ruke diaľkové ovládanie. Dlho sme sa na seba dívali.

„Odpusť mi, ale musel som docieliť, aby si prišla sama. Je lepšie, keď do toho nezaťahujeme ostatných.“

Jeho hlas znel nervózne, oči mu behali sem a tam. Nakoniec sa na mňa pozrel a začal si ma premeriavať znaleckým okom. Bola som z jeho pohľadu nervózna, pretože som sa cítila ako pod rendgenom. Akoby som bola tovarom na trhu.

„Si to najkrajšie, čo som za svojich 300 rokov videl,“ povedal a začal okolo mňa krúžiť ako sup.

Začala som sa cítiť čoraz nepríjemnejšie.

„Čo odo mňa chceš?“ spýtala som sa chvejúc sa strachom.

V sekunde stál pri mne, jeho ľadové prsty zvierali moje paže ako kliešte.

„Teba! Len teba!“ zvolal dychtivo a obrátil ma čelom k sebe.

„Nerozumiem...,“ povedala som so slzami na krajíčku.

„Čomu nerozumieš? Chcem teba! Iba teba! Túžim po tebe od prvej chvíle, čo som ťa zazrel na mýtine. Nemôžem ťa dostať z hlavy! Akoby si mi učarovala!“

Jeho tvár bola len pár centimetrov od mojej. Jeho červené oči niesli nádych šialenosti. Nerozumela som jeho rečiam. Myslela som, že ma bude chcieť zabiť, ale teraz som mu nerozumela.

Snažila som sa odtiahnuť, ale nedovolil mi to. Bol príliš silný.

„Nechaj ma!“ vykríkla som v zúfalej, ale hlavne zbytočnej stane o vyslobodenie.

„Nie!!“ skríkol a zúrivosti ma hodil o protiľahlú stenu. Tvrdo som narazila a udrela si hlavu o rúru radiátora.

„Au!“ vzdychla som a chytila si boľavé miesto.

Dúfala som, že som si nerozbila hlavu. Krvácať v prítomnosti hladného a hlavne červeno-okého upíra by nebol zrejme najlepší nápad. Našťastie som žiadnu krv nevidela ani nezacítila (vďaka bohu za moju čudnú schopnosť). James bol okamžite pri mne.

„Prepáč! Bože, to som nechcel,“ povedal ľútostivo a sadol si ku mne. „Si v poriadku?“ povedal starostlivo a pohladil ma po vlasoch.

Šokovane som sa na neho pozrela a nechala sa hladil. Jeho ľadová ruka robila dobre mojej opuchnutej hlave.

Takto sme sedeli niekoľko minút bez jediného slova.

„Vieš,“ začal. „keď som stretol Victoriu, myslel som si, že som stretol lásku svojho života...,“  zarazil sa a pozrel na mňa.

„Pardón, lásku svojej existencie,“ dodal a pokračoval. „A potom,“ urobil dramatickú prestávku, „ som stretol teba. A už mi na ničom nezáležalo.“

Nechápavo som naň pozrela.

„Uvidel som ťa a všetko, čo som cítil k Victorii, bolo preč,“ dodal.

Stále som naňho pozerala s nechápavým výrazom na tvári. Samozrejme mu to neunikla.

„Čomu nerozumieš, Bella?“ povedal a vzal moju tvár do rúk. „Milujem ťa.“

Pozerala som naňho, akoby vravel po japonsky.

„Čo?" spýtala som sa v domnení, že som mu zle rozumela.

„Počuješ dobre. Ľúbim ťa. Od prvej chvíle, ako som ťa uvidel. Myslím na teba každú minútu, každú sekundu!" povedal dychtivo snažiac sa ma presvedčiť o svojej pravde.

Opäť ma schmatol za boľavé ramená. Sykla som od bolesti, ale on si to nevšimol.

„Zostaň so mnou, Bella! Postarám sa o teba. Prinesiem ti, čo budeš chcieť," povedal a jeho ruky drvili moje paže.

Zrejme si neuvedomoval, že mi spôsobuje bolesť.


Zaťala som zuby, keď náhle bolesť prestala. Šokovane som vzhliadla. Díval sa na mňa so súcitom v očiach.

„Prepáč,“ povedal ľútostivo.

„Prestávam sa ovládať, keď si nablízku,“ dodal vyčítavo.

Zrazu ho niečo zaujalo na mojej tvári. Natiahol prst a veľmi jemne mi zotrel z tváre slzu. Díval sa na ňu ako na nejaký zaujímavý objav.

„Ľudská slza. Taká čistá a krehká ako ty,“ povedal a položil si slzu na spodnú peru.

Pripomenulo mi to deň, keď som bola u Cullenovcov prvý raz.

Objal ma opatrne, akoby som bola z porcelánu a začal:

„Život pre tebou bol ako obdobie temna. Videl som hviezdu, ale nič viac.

A potom prišla kométa,“ významne sa na mňa pozrel, „a ja som zrazu nevidel nič iné len ju,“ povedal a vtisol mi ľahučký bozk do vlasov.

Ani som sa nepohla. Bála som sa čo i len dýchať, aby som ho ešte viac nerozčúlila. Zúfalo som sa modlila, aby ma Edward a ostatní našli čo najrýchlejšie.

„A keby kométa zmizla,“ prerušil ma z úvah jeho hlas, s ktorým by mohol pokojne hlásať hlavné správy na CNN, „bol by som úplne slepý.“

Zrejme som sa úplne zbláznila. Ušla som od svojich priateľov a vydala sa napospas krvilačnému upírovi, ktorý miesto toho, aby ma zabil, mi vyznáva lásku.

Jemne ma pobozkal do vlasov a pohladil po tvári.

„Bella, ja ťa veľmi prosím, zostaň pri mne. Urobím, čo budeš chcieť. Vezmem ťa, kam budeš chcieť. Budeme chodiť po svete, cestovať, navštevovať krajiny...“ opakoval vzrušene.

„A... a čo moja rodina?“ spýtala som sa placho. Nechcela som ho rozzúriť.

Pohŕdavo odsekol.

„Tvoja rodina? Tá partia indivíduí, ktorá nedokáže zabiť ani jedného človeka?!“ zatváril sa zhnusene a opäť ma schmatol za ramená.

Radšej nebudem chcieť vidieť tie modriny. To ma naštvalo. Ako sa opovažuje takto hovoriť o mojej rodine? Čo si to dovoľuje?

Do mojich žíl vstúpil adrenalín, ktorý tam priniesol spravodlivý hnev. Striasla som jeho ruky zo seba a postavila sa.

„Ako sa opovažuješ? Čo si o sebe vlastne myslíš? Veď ich vôbec nepoznáš? Edward je ten najlepší priateľ, akého som si mohla priať, Alice je úžasná kamarátka, Esme milujúca matka a Emmett báječný brat. A to nehovorím o Carlisleovi, ktorý každodenne zachraňuje životy na pohotovosti... “ kričala som celá rozčúlená.

Neviem, kde sa vo mne nabralo toľko odvahy. Ešte pred chvíľou som takmer umierala od strachu.

„A to ešte nehovorím o svojej biologickej rodine! O svojich skutočných rodičoch!“ znova som skríkla.

Pozeral na mňa úplne ohromený mojim hnevom. Konečne som sa spamätala, ale teraz som sa začala báť. Chvíľu sme na seba neveriacky pozerali. Následne sa zdvihol zo studenej kamennej dlážky a vydal sa pomalým krokom smerom ku mne.

„Teraz ma určite zabije,“ pomyslela som si a zavrela som oči. V duchu som si vybavila tváre všetkých, ktorých som mala rada. Tu najkrajšiu tvár som si nechala nakoniec.

Na tvári som ucítila ľadový dotyk.

„Si taká krásna,“ zašepkal akýsi hlas a ja som pocítila na svojich perách dotyk.

Dotyk ľahučký ako krídla motýľa. Bozk som opätovala, ale v sekunde mi došlo, že muž, ktorého bozkávam, nie je Edward. Prudko som sa odtiahla, ale nešlo to. Objímal ma a odmietal ma pustiť. Snažila som sa vyslobodiť, ale bolo to márne. Proti jeho sile som nemala šancu. Ale moje bránenie ho rozzúrilo ešte viac. Prudko si ma pritiahol k svojmu ľadovému telu, až mi vyrazilo dych a vášnivo sa prisal k môjmu krku. Čakala som, že ucítim zuby, ako sa mi zahrýzli do krku, ale cítila som len mramorovo hladké pery a jazyk, ktorý sa ľahko kĺzal po tepne môjho krku.


Koniec 1. časti

2. kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

julie

4)  julie (31.07.2011 16:56)

Ou???? Překvápko!!!

3)  Noo Name (29.07.2011 09:15)

No páni.. už se těším na další část..:)

mima19974

2)  mima19974 (27.07.2011 20:50)

Toto by som nečakala!

Bosorka

1)  Bosorka (27.07.2011 20:10)

Tééééda

1

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek