Sekce

Galerie

/gallery/bobrodlak.jpg

Bosinko, tahle povídka je věnována TOBĚ, takže zda chceš, nebo nechceš, máš ji plně na svědomí, já si myju ruce... doufám, že si svého bobrodlaka užiješ (a doufám, že je dostatečně sexi, dle tvého přání ;-))


Odkedy sa upíri pekne usadili, aj v La Push bolo všetko v najlepšom poriadku. Jacobovo pripútanie k Nessie síce spôsobilo krehký mier medzi partou vlkodlakmi – meničmi a upírmi, ale nie všetkým to bolo po chuti. Našli sa aj takí, čo brblali za každú cenu. Napríklad Paul alebo Leah. U večne usmiateho šaša Paula to bola tak trochu novinka, zato u Leah sa nikto nečudoval. Stále nabrúsená, pravdepodobne aby nevyšla z cviku.


Aj tak som nikdy nebola typ cukrovej bábiky, premýšľala Leah, ale bratríčkovať sa so studenými čumákmi??? Fuj!

„Čau segra, tak ako?“ Vykročil z izby až nechutne čulý Seth. Plavným krokom sa presunul zo svojej izby k ľadničke.


„Nevybieľ ju zase, kto má stále nakupovať, uvedom si, že peniaze netlačím na kopírke!“ zavrčala Leah


„Zase máš skvelú náladu?“ zaškeril sa Seth a len o chlp uhol pred letiacimi ponožkami.


„Chcelo by to tréning, sestrička, nejako ti to už nejde tak dobre ako za starých dobrých čias,“ neprestával provokovať.


Z izby, ktorú okupovala Leah,  sa ozvalo tlmené vrčanie.


„Vieš ty čo? Potrebuješ chlapa!“ víťazoslávne rozlúštil záhadu Seth. Svoju ohromnú telesnú schránku preniesol od zásobovacieho raja k sestriným dverám. V rukách už držal obrovský sendvič s bravčovým rezňom a obrovským množstvom majonézy a zamilovane na neho vrhal pohľady.  Ležérne sa oprel o veraje chrbtom, zatiaľ čo dlhé nohy prekrížil pri členkoch.


„Vieš čo mi môžeš...“ zavrčala ako odpoveď Leah, ale v kútiku duše vedela, že to je svätosvätá pravda. Potreby jej mladého vyšportovaného tela jej už riadne zamotávali hlavu. Problém bol, že hoci nevyzerala vôbec zle, svojou povahou vždy spoľahlivo odradila každého aspoň trochu prijateľného samca v okolí.


„Ale on ťa asi nikto nechce, čo?“ Zaťal do živého naoko súcitne Seth.


Mala chuť zoškrabnúť mu ten vyškerený úsmev.


„Zmizni mi z očí, skôr než ťa roztrhnem ako žabu, na toto fakt nemám náladu!!“ snažila sa vypoklonkovať svojho podareného bračeka z izby skôr, než zo seba urobí jedináčika.


„Neviem, čo zaberá na sexuálne frustrované ženy, sestrička, ale my, chlapi...“ teatrálne vyčaril drobný, totálne nemužský pukrlík,“... máme overenú studenú sprchu.“ Okamžite po pukrlíku stihol zatrúbiť na ústup a sám si zavelil na bleskovo-rýchly ústup.


Pretočila oči a v duchu sa pýtala stvoriteľa, či si z nej ozaj robí srandu, keď jej ako brata venoval tohto pubertálneho vlka, ale musela si uznať, že na jeho slovách niečo pravdy bolo.


Cíti sa veľmi frustrovaná a to sa jej nepáči.


„Čo bude na obed, sestrička?“ Z myšlienok ju prebral dotieravý hlas jej ešte dotieravejšieho brata.


„Čo si ulovíš, mladý,“ odsekla chladne,“ ja idem von a nečakajte ma!“ Potrebovala si utriediť myšlienky a to rozhodne nebolo na dvadsať minút.


Vyčarila presladený úsmev, keď zbadala jeho vydesený výraz. Aspoň nejaké zadosťučinenie, pomyslela si.


„No čo, máš ručičky, nie si digitálny, tak si niečo uvar.“ Jej hlas znel sladšie než javorový sirup, ale Sethovi to práve ťahalo plomby zo stoličiek.


„Ty si sa fakt zbláznila? Veď umriem od hladu, to by sa ti páčilo čo?“ zakňučal.


Medzitým si už zvesila mikinu z vešiaka a obúvala aj druhú tenisku.


„Tak sa choď najesť k Emily, aj tak ju všetci chodíte pravidelne vyjedať.“


Zamávala mu ešte medzi dverami s kľúčmi v hrsti a už jej nebolo.


Rozmýšľala či bude lepšie ísť sa prejsť pešo, alebo sa zmeniť do vlčej podoby. Rozhodla pre ľudskú. Ktovie kde sa pohybovali ostatní zo svorky a posledné o čo stála bol deň otvorených dverí v jej mysli. Po pol hodine turistického výstupu sa nakoniec predsa len rozhodla pre vlčiu rýchlosť, veď nemusí sa predsa pohybovať len tu v okolí. Už si dlho nezašla niekde k hraniciam s Kanadou. Veľké jazerá ju vždy lákali a teraz bola najlepšia príležitosť.


Bežala ako o život. Vzduch okolo nej svišťal  a ona sa zrazu cítila voľná ako vták. Nič ju netrápilo, žiadny pubertálny brat, žiadna absencia citov a ani žiadna absencia mužských dotykov. Dokelu, už zase na to myslím!!! Hnevala sa sama na seba .


Prudko pribrzdila, až jej hlina a kamienky odfrkávali v silnej spŕške od láb.


Je načase premeniť sa, zakňučala a v zapätí tak aj spravila. Z batôžka priviazaného na nohe vytiahla šortky, tričko bez rukávov a ľahkú mikinu, ktorú si predtým starostlivo uložila. A vydala sa po turistickej značke po vlastných.


Na rázcestí dvoch lesných ciest našla označenie turistickej oblasti aj s obrovskou mapou. Z nej zistila, že sa nachádza v oblasti  Veľkých jazier, konkrétne pri  Hurónskom jazere. Vo vzduchu cítila vôňu vody a počula jej tiché šumenie.  V tej chvíli jej tento nežný zvuk pripadal ako hrejivý balzam na jej boľavú dušu. Pridala do kroku, ale jej netrpezlivosť ju po chvíľke prinútila k behu. Túžila byť pri vode čo najskôr. Túžila sa zobliecť a skočiť hlavičku a nechať zo seba zmyť všetky starosti. Len ona,  voda a božský kľud.


Našla skvelé miesto, pokojné a odtrhnuté od civilizácie, miesto kde sa do Hurónskeho jazera vlieva St. Mary´s River. Od vody ju delila posledná hradba tvorená z kríkov. Už sa takmer triasla od nedočkavosti. Rozhrnula dva tmavozelené konáre a...

Zbadala čosi neuveriteľné. Obrovské zviera pokryté hustou hrdzavo hnedou srsťou a snáď ešte väčším plochý chvostom veľkosti prednej kapoty Jeepu. Gigantické rozmery toho tvora postrčili jej myšlienky k úvahám o tom, či sa v blízkosti nenachádza nejaké laboratórium, z ktorého by mohli unikať nebezpečné látky. A okolitá príroda takto mutovať.


Zrazu sa to zviera, doposiaľ sediace na obrovskej bobrej hrádzi, otočilo a zapichlo do nej svoj pohľad.


Wow, má nádherné oči, napadlo jej. Ale jeho tesáky naopak vzbudzovali rešpekt. Hnaná okamžitým pudom sebazáchovy, vycítila Leah hrozbu od obrovského zvieraťa a skôr než stihla premýšľať, v húštine, kde stála, sa ozvalo hlučné LUP a jej šaty sa rozprskli všade do okolia.


Dopekla!!! Zahromžila vo vlčej mysli, keď si uvedomila, že prišla o kompletné oblečenie. Jedným kútikom oka však neprestávala sledovať obludu, ktorá ladným pohybom vkĺzla pod vodu. Jej telo sa napälo do obrannej pozície, hlava medzi laby a nebezpečne zavrčala. Čakala kým sa  TO opäť vynorí.


Miesto toho zmutovaného bobra však z vody vykukla mužská hlava. Presnejšie povedané, hlava indiána a celkom pekná.


V slnečnom svite vnímala jeho bronzovú pokožku veľmi intenzívne. Kvapky vody lenivo skĺzavali po silných ramenách a ona zacítila chuť sa ich dotknúť.  Pomaly vystupoval na breh, hypotizujúc ju pohľadom a jej očiam sa odhaľoval pohľad na to najkrajšie mužské telo aké kedy videla.  Silné paže zdvihol k hlave, tú zaklonil a s prstami zaseknutými do vlasov, z nich vytriasal vodu. Najsexi póza akú kedy videla na vlastné oči. Hodná reklamy. Vyšportované svalstvo silnej hrude hralo pred jej očami nebezpečnú hru a ona v nej asi víťazom nebude, pokiaľ bude tento Poseidon ďalej vyťahovať tromfy z rukáva. Dychtivo čakala, že urobí ešte ďalší krôčik, keď mu už voda siahala len pár centimetrov pod pupok.  On sa však zastavil. Uhladil si dlhé vlasy farby nočnej oblohy a mučivo pomalým pohybom spustil ruky k pásu. Neponoril ich. Len roztvoril obrovské dlane a zľahka prechádzal po vodnej hladine a vytváral okolo seba synchrónnym pohybom oboch dlaní oblúčiky.


„Ahoj,“ pozdravil ju hrdelným basom, „som Jason a som menič, tak ako ty,“ zapriadol neskutočne zmyselne.


Leah ani netušila kedy, ale opantaná krásou jeho zjavu a účinkom jeho hlasu, zmenila svoju podobu na človeka a nahá ako Eva, vstúpila bosými nohami do vody k NEMU. Ťahaná akýmsi neviditeľným lanom, cítila stále väčšie a väčšie vzrušenie. Musela sa ho dotknúť skôr než exploduje.


Spokojne si ju obzeral, nehanebne a samoľúbo, ale kristepane to je presne TO, po čom ona túži.  Mať pri sebe silného muža. Nielen fyzicky ale aj takého, ktorý vládne svojej duši... i tej jej, ak ju bude chcieť.


Fascinovane zízajúc na jeho nádherné pery, nesmelo zdvihla ruku. Vzrušením trasúce sa prsty sa dotkli jeho vlhkej pokožky na hrudi a ona pomaly sunula ruku nižšie.


Chvíľu ju nechal, ale len dovtedy, kým nedosiahla úrovne vodnej hladiny pod jeho pásom. Prudko jej chytil zápästie a drsne si ju pritiahol k sebe. Nebála sa. Chcela ho. Rovnako ako on chcel ju. A skôr, než stihla zamrkať dlhými mihalnicami, jeho pery plienili tie jej v smrteľnom kŕči vášne.


Zhoreli, aby sa znova narodili ako bájny fénix z popola. A potom znova, znova a znova...


Večer, keď slnko zapadalo nad vodnú hladinu, ležali obaja na brehu prepletení ako veční milenci. On jej odhrnul neposlušnú kader z tváre a zasunul ju za ucho.  Skúmavo sa jej zahľadel do očí.


„Ako sa vlastne voláš, vlčica?“


Milovala jeho hlas, rovnako ako jeho oči, tvár, telo a dotyky.


„Som Leah,“ prezradila.


„Krásne meno pre krásnu ženu,“ zapriadol.


„Tak takéto je teda to pripútanie?“ Položil otázku skôr sebe ako jej. Len sa usmiala.


„Je to osud, s tým už nič nenarobíš ...“  vzdychla mu do pootvorených pier a potom už viac nepadlo ani slova...

 

Zhrnutie

Přidat komentář

Autor:

Text:

Komentáře

1 2 3   »

Twilly

48)  Twilly (06.04.2013 16:32)

Jo, vím, až moc dobře vím, já totiž už půl roku pracuju v polnohospodářském "fachu" , ale myslela jsem spíš po nemoci, víš?

HMR

47)  HMR (06.04.2013 16:25)

promiň zlato, ale ještě jsme ani nezaseli... to ten sníh, víš?

Twilly

46)  Twilly (06.04.2013 16:21)

No nešla, drahoušku, zrovna teď bych z postele nevytáhla chlup ani za zlaté prase, natož abych se použila celým světem (rozuměj bytem) k pc. Ale něco už mám v záloze, jestli te to zajímá, je to moje oblíbená dvojka E+C ... Ale až "po žních"

HMR

45)  HMR (06.04.2013 15:46)

zděšení si nech... mně se "tvůj dřívější styl psaní" líbí... místo rekonstrukcí šla tvořit něco nového, šla, šla...

Twilly

44)  Twilly (06.04.2013 15:40)

Byla by, kdyby to taktika na loudění byla. Ale zrovna teď jsem svym dřívějším "stylem" psaní poněkud zděšená

HMR

43)  HMR (06.04.2013 15:33)

opovaž se!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
hele... dobrá taktika, ale není ti blbý loudit pochvaly tímhle způsobem?

Twilly

42)  Twilly (06.04.2013 15:30)

Právě koukám, jak nedokonalé to je a že by si to zasloužilo doc ela solidní rekonstrukci...

HMR

41)  HMR (06.04.2013 15:23)

Twiluše, viš ty vůbec, jaká je to nádhera? takhle poskládaná písmenka... to je úplně áááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá

Twilly

40)  Twilly (06.04.2013 15:18)

Klidně, Čičinko

HMR

39)  HMR (06.04.2013 15:15)

ach jo... si tu trochu slintnu, jo?

Twilly

38)  Twilly (06.05.2012 20:25)

Macku, tak tímto kalibrem jsi mě málem zabila a ten "tvůj" bobr může být příště bez uvozovek. On byl, je a bude tvůj, dyť přece víš, prďko :D

Bosorka

37)  Bosorka (06.05.2012 20:08)

Tak jsem si dala zase "svého" bobra ;) a opět se mi při větě "Kvapky vody lenivo skĺzavali po silných ramenách" rozklepala kolena jako ten náš sulc Kurnik, já chci být taky kvapka! CHci stékat po těch silných ramenou, přes hladkou kůži svalnatého hrudníka a buchotidního břicha až dolů...až tam, kde..http://www.youtube.com/watch?v=FRsUoBmTEoY řečeno slovy písně...Prostě tak, no

Twilly

36)  Twilly (04.05.2012 13:02)

Hele, poděkuj se Bosi, chtěla vědět, jestli udělám žhavého chlapa i z bobra, tak jsem jí ho napsala. Prostě na objednávku ale k věci, mě nevaděj ty výbuchy vášně, mě vadí to načasování vždycky ausgerechnet naraz :D :D :D :D .... děkujuuuuuuuuuu (a neboj, jestli se louskáš, tak se k Jasperovi a Carlouškovi dolouskáš )

kajka

35)  kajka (04.05.2012 10:51)

NEUVĚŘITELNÝ!!!!! Bosi, díkes!
Twillýsku, vzhledem k předchozí konverzaci jsem čekala, kdy Leah narazí na Jaspera při bojovém tréningu nebo Carlislea na procházce a on tam žádoucí rudokožec! O víkendu jdu se synem do zoo a děkuju prozřetelnosti, že nemají v expozici bobry, protože by to nebohé zvířátko vzplálo pod mým lačným pohledem. Opravdu jsem se zuby nehty snažila si nic nepředstavovat, ale takovej morál nemám. Kvapky vody lenivo skĺzavali po silných ramenách.....Silné paže zdvihol k hlave, tú zaklonil a s prstami zaseknutými do vlasov, z nich vytriasal vodu. To se nedá! V rukou držím asi dvacet kapesníků a místo smrkání (mám rýmu) jima zuřivě máchám při snaze alespoň nepatrně se zchladit!
Pěkně děkuju, za manželem se před chvilinkou zaklaply dveře a co já teď jako....., ha?
Hele, divoženko erotická, ty si stěžuješ na "společný výbuchy" a sama napíšeš: A potom znova, znova a znova... . A to ani nezmiňuju to předtím a to potom. Tohle bych zas chtěla někdy vidět/zažít já.

Empress

34)  Empress (20.02.2012 22:36)

Vy ma raz odrovnáte!! Bobrodlakom

Bosorka

33)  Bosorka (08.05.2011 15:08)

Kris - to opravdu netuším.... :D :D

Kristiana

32)  Kristiana (08.05.2011 15:02)

Twilly, bobrodlaka jsem si nemohla nechat ujít a tak trochu ho Bosorce závidím.
Jop, tvé "tvarovatelnosti" jsem si všimla a je to skutečně dobrá vlastnost. Každá tvoje povídka je díky ní jiná, originální a nikdy nevím, co od tebe čekat. ;)

Bos, proč mám pocit, že tady vůbec není řeč o zmrzlině, ale o něčem úplně jiném?

SarkaS

31)  SarkaS (08.05.2011 14:54)

Bobr? Fakt obrovský bobr? Božínku, nikdy by mě nenapadlo že to řeknu, ale to jsou hrozně sexy zvířátka... Hlavně tohle jedno Twilluško, to byla skvělá povídka, ovšem už slyším takového Paula, jak si z ní utahuje, že si našla zrovna bobra

Bosorka

30)  Bosorka (08.05.2011 14:31)

Tak tedy - jako máme zmrzlinu VANILKOVOU ;) , tak je i zmrzlina PISTÁCIOVÁ, jež by se dala považovat za její opak...
viz. pan Generální.....

Twilly

29)  Twilly (08.05.2011 14:15)

Furt ne... nezapomínej na moje vedení... dlooooouhééééé... tak alespoň napověz, odkať to mohu znát (můžu to vůbec znát??? když jo, tak jak to, že to mohu znát??? )

1 2 3   »

Hledat

Přihlásit

Už. jméno:

Heslo:

Registrace

Aktuální články

Napsali jste

Náhodný obrázek