13.12.2011 [17:15], monikola, ze série Nečakané dedičstvo, komentováno 9×, zobrazeno 2654×

Takže máme na svete novú kapitolu. Najviac som sa bavila v jej závere, keď vševedúci Edward došiel k dvom podstatným omylom, len o tom ešte chudák nevie ;) Nuž ale nikto po ňom nechce aby bol dohadzovačom, že?

Musím priznať, že som sa v grófovi mýlila. Naozaj je v ňom i niečo dobrého. A je v ňom ešte niečo... niečo čo som doteraz nepoznala.

z listu Isabelly svojej priateľke Tanyi.

Rosali, Alice…, čo tu robíte?“ spýtala sa Isabella, keď v škole našla svoje dve sestry. Čakali na ňu v kancelárii, kde so svojimi kolegyňami obvykle riešili problémy týkajúce sa chodu školy. „Dnes predsa nemáte žiadnu hodinu.“

„Prišli sme sa ťa spýtať na to, ako si vedieš,“ odpovedala Rosalie a na krásnej tvári sa jej odrážal záujem, „a zistiť, či nepotrebuješ našu pomoc. Pretože sme nemohli prísť do nášho domu, rozhodli sme sa, že škola bude tým najlepším miestom. Emily nám povedala tú alarmujúcu novinu, Isabella, že ťa lord Masen požiadal o ruku.“

„Áno,“ súhlasila Alice ustarane. „Ako sa to len mohlo stať, Bella? Gróf je tu len štyri dni a ty si s ním za tu krátkou dobu stačila uzavrieť tak nebezpečnú stávku.“

Skutočne je tu Edward len štyri dni? Isabelle to pripadalo omnoho dlhšie. Posadila sa na stoličku oproti svojim sestrám a zvažovala, koľko im toho môže odhaliť.

„Povedala vám Emily i to, čo je v stávke? Lord Masen sa zaviazal, že pokiaľ mu dokážem i o štrnásť dní odolať a nebudem súhlasiť s jeho žiadosťou o ruku, dá nám úplnú voľnosť. Ten návrh bol príliš lákavý, než aby som ho odmietla.“

„Áno, povedala nám to,“ pritakala Rosalie, „a my si tvojej obety veľmi vážime…“

„Ale, taktiež sa o teba bojíme,“ prerušila ju Alice. Jej hnedé oči stratili svoju prirodzenú veselosť. „Emily taktiež hovorila, že gróf je až hriešne krásny a okúzľujúci.“

A vzrušujúci a zmyselný, pomyslela si Isabella. Nahlas si však povzdychla: „Bohužiaľ mala pravdu. I tak som so stávkou súhlasila.“ Potom sestrám objasnila, čo všetko sa v uplynulých dňoch odohralo, pričom vypustila Edwardove lekcie milovania.

„Je to naša jediná šanca, ako získať nezávislosť,“ povedala Isabella.

Alice sa zamračila. „Znamená to, že pokiaľ vyhráš, nebude nás nútiť k sobášu ani nebudeme musieť prestať vyučovať v škole?“

„Presne tak.“

„Emily hovorila, že nie je tak strašný, ak sme si mysleli,“ dodala Rosalie. „Aký teda je?“

Na to Isabella nepoznala odpoveď. Potom, čo ho včera videla so svojimi žiačkami, bola ochotná prisahať, že je to muž, ktorý si zasluhuje úctu a jej obdiv. Tak aspoň vypadal. Lenže človek predsa nemôže poznať charakter druhého človeka len za štyri dni. Je možné, že sa len pretvaruje, aby ju presvedčil o tom, že bude skvelým manželom.

„Rozhodne je omnoho rozumnejší, než o ňom svedčili jeho listy,“ priznala.

„Dúfam, že neexistuje možnosť, že by gróf svoju stávku vyhral?“ spýtala sa Alice ustarane. „Nepresvedčí ťa, aby si prijala jeho žiadosť o ruku? Vždycky si hovorila, že by si nikdy neriskovala manželstvo z rozumu, Bella. A ja mám znovu taký pocit... veď ma poznáte. Ale musíte uznať, že tie moje pocity sa často plnia a ty proste nebudeš šťastná, keď sa vydáš. Ja to viem, viem to Bella. Nie som taká sebecká, ani tvrdohlavá, aby som manželstvo odmietala iba z hnevu nad našim osudom a osudom našich rodičov, len proste som si istá, že ty sa nikdy nemáš vydať, inak nebudeš šťastná.“

Isabella sa usmiala. „Nemusíš sa báť. Na mojich názoroch ohľadne manželstva sa nič nezmenilo.“ Aspoň na tých nie. Názor na to, že chce ostať starou pannou už tak skalopevný nebol. Ale to, že síce nedokáže odolať Edwardovym zvodným bozkom ešte neznamená, že si ho vezme. Rozhodne nebude taký blázon, aby sa znovu bezhlavo zamilovala, a skutočná láska bola jediná vec, ktorá by ju donútila k zásnubám a neskôr k manželstvu. Teraz je omnoho múdrejšia a predovšetkým opatrnejšia, než aby niekomu dala svoje srdce.

„Nechceš, aby sme sa vrátili domov a pomohli ti?“ spýtala sa Rosalie. „Síce sme Emily sľúbili, že jej budúci týždeň pomôžeme dokončiť balíčky pre charitu, ale tvoje blaho je teraz omnoho dôležitejšie.“

„Áno,“ súhlasila Alice. „Možno by sme sa skutočne mali vrátiť domov.“

„Ďakujem, ale nie,“ odpovedala Isabella. „Skutočne si s ním dokážem poradiť. Mali by ste urobiť to, čo ste sľúbili. Pre Emily to veľa znamená.“

Práve sa hodlala spýtať, ako sa sestrám darí, keď na chodbe počula kroky a potom zaklopanie na dvere. Do miestnosti vošla slúžka a za ňou Edward. „Máte tu návštevu, slečna Isabella,“ oznámila.

Isabella stuhla. Znepokojovalo ju, že Edward nečakane navštívil jej školu, a to nielen preto, že pred ním chcela ukryť svoje sestry, než si bude celkom istá jeho zámermi, ale zároveň si nebola istá svojou reakciou.

Nemohla prestať myslieť na to, že ešte pred dvoma hodinami ju držal v náruči, že bola rozpálená a dychtivá a ochotne prijímala jeho vzrušujúce dotyky a škandálne bozky.

Keď sa ich oči stretli a ona v nich uvidela túžbu, uvedomila si, že ani Edward nezabudol. Intenzita jeho pohľadu ju rozochvela a naraz mala pocit, ako by sa ju znovu dotýkal a hladil ju…

Isabella vstala, zatiaľ čo Alice ticho zamumlala: „My o čertovi a čert za dverami.“

„Ach, vy ste hovorili o mne?“ spýtal sa Edward a obrátil svoju pozornosť ku dvom mladším sestrám. „Vy musíte byť moje dve pôvabné chovanky.“

Isabella v ochrannom geste postúpila dopredu. Vedela, že nemá inou možnosť než sestry predstaviť. Keď tak urobila, Edward sa uklonil a obdaril jej sestry jedným zo svojich okúzľujúcich úsmevov. „Som rád, že vás konečne poznávam, dámy.“

Rosali len udivene zamrkala, zatiaľ čo Alice si ho premeriavala zamračeným pohľadom. „My nemôžeme povedať to isté, mylord. Boli by sme omnoho radšej, keby ste sa vrátil do Londýna a nechal nás byť.“

„Moja sestra chce povedať, mylord,“ povedala Rosalie omnoho zdvorilejšie, „že ste zbytočne maril svoj drahocenný čas a námahu, pretože my žiadnu ochranu nepotrebujeme.“

„To už viem. Dúfam len, že mi dáte príležitosť, aby som vám dokázal, že nie som taký netvor, za akého ma považujete.“

Navzdory jeho mužnému kúzlu sa Alice len tak nevzdávala. „Musíte uznať, že vaše činy hovoria inak. Váš právnik nám odkázal, že nám hodláte nájsť vhodných manželov.“

„To bolo ešte predtým, než som zistil všetky okolnosti,“ odpovedal mierne.

„Bolo by od vás nespravodlivé zakázať nám, aby sme učili v škole, mylord. Roky sme bojovali o úspech, predovšetkým Isabella. A teraz ju chcete prinútiť, aby sa za vás vydala.“

Edward sa letmo usmial. „Pochybujem, že by som vašu sestru mohol prinútiť k niečomu, čo by sama nechcela.“

Alice v ňom však stále videla hrozbu. „Isabella sa nenechá oklamať peknou tváričkou a naučeným chovaním.“

Edward na ňu lišiacky mrkol. Táto najmladšia a najmenšia Swanová sa mu veľmi pozdávala. Jej ostré spôsoby boli maskou, ktorá ukrývala krásnu dušu. Bola taká živá a taká temperamentná a taká krásne rozhorčená. Pripomenula mu Emmetta. Vlastne mal pocit, že by tých dvoch mal zoznámiť. Bol si istý, že by mu táto malá čertica učarovala.

Ale aby sa nerozčertila ešte viac, radšej pokračoval „Samozrejme, že nie. Na to je príliš rozumná. Práve preto by som ju chcel presvedčiť o tom, že som v jadru iný než typický urodzený gentleman.“

Keď sa na neho zaujato pozrela Rosalie, pokračoval: „Predpokladám, že ste sa rozhodli po dobu môjho pobytu zostať u slečny Emily. Nemusíte sa báť, nechcem vás chytiť za vlasy a dotiahnuť späť domov. Vlastne tak mám aspoň skvelú príležitosť dvoriť sa vašej sestre v relatívnom súkromí…“

Isabella sa rozhodla, že je načase, aby ich rozhovor prerušila. „Prečo ste vlastne prišiel, mylord?“

„Aby som vám ponúkol svoje služby.“

„Vaše služby?“

„Ako tanečný partner. Máte predsa dnes popoludní hodinu tanca, nie snáď? Keď som tu bol naposledy, vaša učiteľka tanca sa sťažovala, že mladé slečny nemajú žiadnych tanečníkov. Tak som sa rozhodol prísť vám na pomoc.“

Isabella nemohla uveriť vlastným ušiam. Keď si uvedomila, že Edward ochotne strávi ďalšie popoludnie s tuctom chichotajúcich sa mladých dievčat, musela uznať, že jeho ponuka je viac než láskavá. Samozrejme to robí len preto, aby získal jej priazeň. Nevedela však o žiadnom dobrom dôvode, prečo by jeho ponuku mohla odmietnuť. Jej žiačky by skutočne potrebovali tanečného partnera. Obe sestry ju pri tanečných hodinách vždy pomáhali tým, že sa ujali role gentlemana, ale Edward bude bez pochýb lepší.

„Dobre teda,“ súhlasila Isabella, „pokiaľ vám to nebude vadiť.“

„Vôbec nie,“ uistil ju. „Hodina začína za chvíľu, nemýlim sa?“

„Presne tak,“ súhlasila Isabella a pozrela sa na Rosalie. Očami jej dávala jasne najavo, že majú šanci zmiznúť. „Myslím, že dnes popoludní sa obídem bez vašej pomoci.“

K jej veľkému prekvapeniu Rosalie zakrútila hlavou. „Radšej zostanem.“

„Ja tiež,“ prehlásila Alice s pohľadom upreným na Edwarda. „Toto by som si nemohla nechať ujsť.“

Edward skoro nezabránil tomu, aby sa nerozosmial. Tá malá potvorka ho dokonalo prekukla, akoby tiež čítala myšlienky. Vymyslel si túto aktivitu, aby mohlo byť s Isabellou i inokedy, ako vo svoj vymedzený čas a navyše, tanec mu poskytne možnosť byť jej i po telesnej stránke tak blízko, ako to etiketa dovoľuje. A presne toto všetko na neho kričalo i z Alicinej hlávky.

Keď prišiel do školy a uvedomil si, že sú tu Isabelline sestry, sám bol vlastne i prekvapený, že obom vie čítať ich mysle ako komukoľvek inému. Komukoľvek, okrem jeho Belly. Veľa nad tým premýšľal a viac krát ho napadlo, že možno nebude vedieť prečítať i jej sestry, ale zdá sa, že jeho schopnosť zlyháva iba pri nej. Irina mu povedala, že to môže byť znamením, že sú si súdení a on o tom prestával pochybovať.

A teraz, keď spoznal i jej sestry, uvedomil si, že i ony sú svojím spôsobom výnimočné. Najme malá Alice. Na jej spôsobe myslenia bolo niečo zvláštne, niečo obrazotvorné. Akoby v jej hlave prebiehali dve úrovne myslenia. Jedna aktuálna, teda počul to, čo si práve myslela, čo počula ona, čo vnímala. No kdesi na pokraji jej vedomia sa objavovali záblesky obrazov, ktorým nerozumel. Akési pocity. Možno... vidiny? A Alice s nimi vedela komunikovať. Teda, určitým spôsobom. Tieto vidiny spracovávala a rozhodovala sa na základe nich. Bolo by rozhodne zaujímavé preskúmať to, ale na to, bohužiaľ, nemal čas. Ocitol sa totiž v tanečnom sále, kde na neho už čakali dva tucty nadšených dievčat.

Všetky páru dievčenských očí vzlietlo hore a dychtivo pozorovali krásneho grófa, s ktorým si snáď budú môcť zatancovať.

Dievčatá si najskôr precvičovali vstup do sálu. Všetky sa zhromaždili na chodbe a prichádzali až potom, čo boli uvedené lokajom. S úsmevom vchádzali dovnútra, elegantne sa ukláňali a vítali so svojou hostiteľkou. Ďalším krokom bolo dievčatá naučiť, akými rôznymi spôsobmi je možné prijať žiadosť o tanec a ako zdvorilo odmietnuť nechceného či snáď príliš dotieravého tanečného partnera. Keď konečne prišiel na rad samotný tanec, Emily, ktorá vynikala hudobným talentom sa usadila za piano a čakala na pokyn, aby začala hrať.

Isabella sa práve chystala nájsť pre Edwarda tanečnú partnerku, keď Edward zdvorilo navrhol: „Snáď by bolo lepšie, keby sme prvý tanec predviedol s vami, slečna Swanová.“

Toto mal v pláne celú dobu, pomyslela si Isabella rozhnevano, lenže nedostala šancu odmietnuť. Edward ju vzal za ruku a viedol ju na parket. Stačil jediný jeho dotyk a prudko sa jej rozbúchalo srdce. Keď stáli proti sebe a čakali na hudbu, Isabella si uvedomila, že to je po dlhé dobe po prvýkrát, kedy zase tancuje s mužom.

Od zrušenia zasnúbenia na žiadnom skutočnom plese nebola. Keď sprevádzala svoje žiačky na miestne tanečné večery, vždy vystupovala ako ich gardedáma a ako taká sedela bokom a len pozorovala, ako si jej dievčatá vedú. Bolo to omnoho bezpečnejšie a ako učiteľka sa aspoň vyhla zbytočnému ohováraniu.

A presne v tom musí pokračovať i naďalej, uvedomila si, keď pozrela do Edwardových zlatých očí a vedela, že ich uprene pozorujú dva tucty dievčat. Musí zabudnúť na dnešné vášnivé stretnutie a venovať sa len výučbe.

Isabella bola skúsená tanečnica a jej chovaniu sa nedalo nič vytknúť, ale zakaždým keď sa ich ruky dotkli, ucítila prudký nával vzrušenia a raz sa jej dokonca stalo, že sa potkla. Úzkostlivo sa snažila vyhnúť pohľadu na svoje sestry, pretože vedela, že ju uprene pozorujú a že vedia, že niečo nie je v poriadku.

Práve sa chystala vybrať pre Edwarda novú tanečnú partnerku, keď k nim pristúpila jej najmenej obľúbená žiačka, Jessica Stanleyová. „Chcela by som s vami tancovať prvá, lord Masen. Ostatné dievčatá nepotrebujú cvičiť, pretože len niekoľko z nich dostalo pozvanie na ples sira Alfreda Perryho. Ja, áno a taktiež slečna Blanchardová.“ Jessica sa úkosom pozrela na Isabellu. „Ale slečna Swanová pozvaná nebola ani slečna Rosalie a slečna Alice. Medzi miestnou šľachtou sú považované za príliš škandálne.“

Isabella sa zhlboka nadýchla, avšak Edward zareagoval skôr, než sa spamätala.

Pozdvihol obočie a prísne sa na dievča pozrel. „Čo vás nikto neučil, že svojich blízkych nemáte ohovárať, slečna Stanleyová? Vy nepotrebujete lekciu tanca, ale lekciu slušného chovania.“

Jessica údivom otvorila ústa a líca jej zahoreli zahanbením. Lenže Edward ešte neskončil. „Dávajte si pozor, aby ste nerozhnevala niekoho dôležitého, pretože pozvanie na ples sa dá vždy zrušiť. Vedela ste, že sir Alfred je môj obchodný partner?“ Hovoril tichým hlasom, ale jeho vyhrážka bola úplne zreteľná.

Isabella prekvapene a vďačne hľadela na Edwarda. Bola rada, že sa ju pred dievčinou zastal, i keď si myslela, že nemusel byť tak tvrdý. Na túto lekciu Jassica určite dlho nezabudne.

Keď sa dievča zamračilo, Isabella ticho dodala: „Dáma na sebe nikdy nedá poznať, že ju gentleman ranil, Jessica. Ani vtedy, keď to veľmi bolí.“

„Áno, slečna Swanová,“ zamumlala Jessica a líca jej stále horeli hanbou.

„Dobre vieš, že v spoločnosti si hodnotená za každé tvoje slovíčko, za každý čin. Chceš predsa, aby ťa všetci považovali za dámu, nie snáď?“

„Áno, samozrejme, slečna.“

Isabella sa milo usmiala. „Potom iste dáš slečne Weberovej príležitosť, aby si s lordom Masenom zatancovala ako prvá.“

„Oh, iste.“ Dievča sa hryzlo do jazyka a ustúpilo stranou, ale ešte predtým po Isabelle šľahla spurným pohľadom.

Isabella jej drzosť v tichosti prešla a povzbudila Angelu Weberovú, aby vstúpila na parket. Keď sa však vracala medzi ostatné, zachytila pohľady svojich sestier. Alice sa nad Jessicinou drzosťou a neomalenosťou doslova chvela zlosťou, zatiaľ čo Rosalie na dievča hľadela s chladnou vážnosťou, čo svedčilo o jej potlačovaných citoch.

Rovnako Isabella zdieľala ich pocity. Od škandálu ich rodičov neboli pozvané ani do jednej lepšej rodiny v susedstve, ani na jeden honosný bál. Pre Isabellu to bola horká pilulka, ktorú musela prehltnúť, nie však kvôli sebe, ale kvôli sestrám. Časom sa naučila prijímať nevyhnutné, ale stále sa nemohla zbaviť horkosti nad nespravodlivosťou miestnej šľachty, ktorá ich trestala za hriechy ich rodičov.

Isabella hodinu tanca sledovala len s malým záujmom a ku koncu bola tak nepozorná, že sa Edwardom nechala usadiť do jeho koča, aby ju odviezol domov, i keď si po ich romantickom pikniku prisahala, že s ním už nikdy nezostane sama.

„Teraz mi povedz,“ začal, keď sa voz dal do pohybu, „prečo vás sir Alfred nepozval na ples?“

„Myslím, že to je zrejme,“ odpovedala Isabella a snažila sa, aby jej hlas znel vyrovnane. „Škandál našich rodičov nás vždy dostihne. Široko ďaleko by z vyšších kruhov nikto neprehovoril so slečnami Swanovými – samozrejme až na lady Freemantlovú a slečnu Blanchardovú.“ Pokrčila ramenami. „Na mne mi nezáleží, skutočne, ale moje sestry by si zaslúžili lepšie zachádzanie.“

Edward zaťal pästi. „Dohliadnem, aby ste všetky tri dostali pozvanie, a samozrejme ťa na ples odprevadím.“

So záujmom sa na neho pozrela. Nepochybovala, že dokáže lorda Alfreda Perryho a lady Perryovú presvedčiť, aby ich pozvali, ale nechápala, prečo to vlastne robí. „Nemusíš si kvôli nám robiť také starosti, Edward.“

„Musím. Nedopustím, aby moje chovanky pykali za niečo, čo nemohli nijako ovplyvniť.“

Isabella si uvedomila, že je rozhnevaný kvôli nej, a potlačila úsmev. „Skutočné to nemusíš robiť. Už sme si zvykli, že stojíme stranou. I tak by sme si nemali čo obliecť. Naše plesové šaty vyšli z módy už pred štyrmi rokmi.“

„Tak si necháte ušiť nové.“

„Do pondelka?“

„Prečo nie? Hneď nechám poslať do Londýna pre najlepšie krajčírky.“

„Edward, nechať ušiť šaty v tak krátkej dobe by stálo hotový majetok!“

„Lenže ja ho mám, drahá. A nepoznám lepší spôsob, ako ho využiť.“

Tento krát Isabella rozhodne zakrútila hlavou. „My tvoju charitu nechceme.“

„To nie je charita. Ako váš poručník som povinný sa o vás postarať.“

Isabella z hlavy nemohla vyhnať slova svojho zosnulého otca o tom, že ženy nie sú nič iného než ťaživé bremeno. „Je to charita a my ju neprijmeme.“

Edward sa na ňu pobavene pozrel. „Nechovaj sa protivne, láska. Nie je to nič iného než tvoja urazená pýcha.“

Isabella sa na neho zamračila. „Tebe sa to povie. Ty si nikdy nebol na nikom finančne závislý. Nemôžeš pochopiť, aké to je, cítiť sa tak bezradný. Ako je ponižujúce, ďakovať za každé sústo, za každý hlt vody.“

„Nie, to nemôžem,“ súhlasil Edward. „Tvoj otec bol mizerný bastard, ktorý by si za dlhy, ktoré vám zanechal zasluhoval vymlátiť dušu z tela, keby však ešte nejakú mal.“

Náhle si Edward uvedomil, ako je tento rozhovor pre Isabellu nepríjemný, a stíšil hlas. „Pokiaľ nechceš prijať nové šaty kvôli sebe, tak to urob pre mňa. V stávke je moja hrdosť. Nemôžem dovoliť, aby moje chovanky chodili oblečené ako nejaké trhanky. Iste by si nechcela, aby ťa tvoje žiačky videli na plese, ako sa nesieš v šatách, ktoré už dávno vyšli z módy.“

Keď stále váhala, Edward ju povzbudzoval: „Ale no tak. Priznaj to, Isabella. Chcela by si tam ísť, keď už kvôli ničomu inému tak preto, aby si tým nabubreným tupcom ukázala, že ty a tvoje sestry nie ste o nič horšie než oni.“

Nemohla poprieť, že ju tá myšlienka napadla. Keď však stále mlčala, Edward pokračoval: „Viem si predstaviť, že by pozvánka na ples tvoje sestry potešila. V spoločnosti by tak získali miesto, ktoré im po zásluhe patrí. A tak isto i ty.“

Uhla pohľadom. Naraz mal dojem, že jej Edward číta myšlienky. Pred štyrmi rokmi, keď bola odvrhnutá sebe rovnými a všetkými svojimi takzvanými priateľmi, Isabella držala vysoko zdvihnutú hlavu a odmietla plakať nad tým, čo nedokázala zmeniť. Vždy však zúfalo túžila, aby Rosalie a Alice bola poskytnutá možnosť vrátiť sa tam, kam obe patrili.

Edward prehovoril nečakane vážnym tónom. „Som si istý, že ty i tvoje sestry môžete byť do spoločnosti znovu prijaté, Isabella.“ Potom ju vzal za ruku a pozrel sa jej do očí.

Isabella zatajila dych. Oheň v jeho očiach ju pripravoval o rozum a nútil ju zabudnúť, že sa rozhodla mu vzdorovať. Taktiež však bola dojatá jeho záujmom. Jeho ochranné gesto jej zvieralo hrdlo.

Musela pozbierať všetky sily, aby sa od neho odtiahla. „Dobre teda, prijmem pozvanie na ples, ale len pre dobro svojich sestier…“

Edward sa lenivo usmial. „Sme teda dohodnutí. Ja budem sprevádzať teba a tvojim sestrám už partnerov zoženiem. Daj sestrám vedieť, aby zajtra ráno dorazili domov. Krajčír im musí vziať miery na plesové šaty.“

Isabella sa pobavene usmiala. „Len šľachtic má tu drzosť, aby si myslel, že stačí lusknúť prstami a celý svet sa bude riadiť podľa jeho priania.“

„Máš pravdu,“ uznal Edward. „Nikdy ale nepodceňuj silu, ktorá je spojená s titulom a peniazmi.“

„Ach, to by som nikdy neurobila.“

Uprene sa na ňu pozrel. „Možno i z toho dôvodu by si mala prijať moju žiadosť o ruku. Ako lady Masenovej sa ti budú všetci klaňať.“

Isabella nemohla potlačiť úsmev, ktorý sa jej dral na pery. „To je príjemná predstava. I tak si ťa nevezmem, Edward.“

„Tak budem musieť vymyslieť nejaký iný dôvod, ktorým by som ťa presvedčil. Mala by si však vedieť, že keď si niečo vezmem do hlavy, dokážem byť veľmi vytrvalý a presvedčivý.“

Isabella sa rozosmiala a vyhliadla z okna. Edward nielenže dokázal zahnať trpkú pachuť z Jessicinej poznámky, ale rovnako jej zdvihol náladu. Bolo by skvelé, keby sa mu podarilo vrátiť jej sestry späť do spoločnosti, ako sľúbil.

Keď Edward počul jej nežný smiech, kdesi hlboko v srdci ucítil podivnú tieseň. Isabella celé štyri roky trpela za hriechy svojich rodičov. Edward si však v duchu prisahal, že to zmení, a to i vtedy, pokiaľ sa odmietne stať jeho manželkou. Až bude hotový, budú sa pred ňou klaňať i ten najurodzenejší šľachtic v kraji.

Už vedel, čo urobí. V prvom rade jej musí pomôcť so sestrami. Musí všetky tri navrátiť do spoločnosti, aby sa prestali báť, že jediné ponuky na sobáš, ktoré dostanú budú od všelijakých chudákov a stroskotancov. Dnes totiž pochopil, že ak im nenapraví renomé, môže ponúkať veno závratných výšok, i tak by nalákal len zlatokopov a podobné indivídua. A to nemieni dopustiť.

Už vedel i to, kto mu v tom pomôže. Zapriahne Jaspera a Emmetta do svojho plánu a nechá ich na plese vykrúcať Isabelline sestry tak, že im ich bude každý mládenec závidieť. Možno sa budú chcieť z jeho plánu vykrútiť, ale on im to nedovolí. A keď Emmett spozná Alice, určite bude rád. A tichá, pokojná a neuveriteľne pôvabná Rosalie? Tá je ako stvorená pre Jaspera. Na plese budú hviezdami. Samozrejme až po mne a mojej Belle. Pomyslel si a spokojne sa zapozeral na jeho lásku sediacu oproti nemu a usmievajúcu sa.

předchozí kapitoladalší kapitola

Uživatelé musí být přihlášeni pro psaní komentářů.

Komentáře

1

7)  monikola (13.12.2011 20:01)

ďakujem za upozornenie občas to prečítam i desaťkrát a nepadne mi to do oka

6)  Judy (13.12.2011 19:53)

Ajajaj! Chybička se vloudila. Po kopírování jsi zapomněla pozměnit jméno. Na začátku taneční hodiny jsi ponechala Sibylu místo Jessicy. Ale jinak nádherné. Tu knížku mám moc ráda.

5)  monikola (13.12.2011 19:01)

ja som vedela, že sa vám to bude ľúbiť teším sa ako sa nám to pekne o chvíľu zamotá...muhehehe do deja vstúpi i špatňák ale viac neprezradím

3)  Bosorka (13.12.2011 18:39)

Edwardovi asi uniklo, že protiklady se přitahují

2)  Twilly (13.12.2011 17:46)

Zamiala som sa pri krotkej, tichej a pôvabnej Rosalie ... zaujímavá predstava

1)  eMuska (13.12.2011 17:35)

tak to voľajako scikcakoval aby chlapča nebolo prekvapkané... veľmi dobré - Jessic krava ako vždy, Alice predvídavá ako vždy, Rose ako Rose, ako vždy... sa mi to ľúbi!

1